Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-19-2017.pdf
PDF · 102.13 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Poprockého a prísediacich Ing. Judity Vavrekovej a JUDr. Emílie Oravcovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.11.2017 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaní:
E. J., nar. XX.X.XXXX E. T.Š. - Š., trvale bytom T. XXX, C., M. T. - M., P.. Č.. E. E. E. Ú. S. Ú. T.
V. J., L.. X.XX.XXXX E. T. - Š., trvale bytom T., T. XXX, P.. Č.. E. E. P. E. Ú. T. - Š. E. W. E.
C.. I. J., nar. XX.X.XXXX E. T. - Š., trvale bytom T. XXX, C., M. T. - M., P.. Č.. E. E. E. Ú. S. Ú. T.
s ú v i n n í , ž e
- v T., na ulici S., pri budove predajne J. O. T., pod teplovodným potrubím v čase od 23.00 hod. dňa 18.05.2016 do 03.00 hod. dňa 19.05.2016 spoločne násilím donútili poškodenú Ž. Y. k súloži tak, že E. J. ju hodil na matrac a násilím jej stiahol nohavice po členky a vykonal na nej súlož, následne počas toho ako ju E. J. S. V.R. J. držali za ruky na nej vykonal súlož ml. I. J., pričom sa poškodená intenzívne bránila a ako posledný na nej vykonal súlož proti jej vôli V. J., pričom poškodená začala kričať, že všetko oznámi, preto obžalovaní spoločne zobrali betónový odliatok o rozmeroch 45x38x27 cm, pričom V. J. S. C.. I. J. držali poškodenú ležiacu na zemi za ruky a E. J. jej v úmysle ju usmrtiť hodil na tvár betónový odliatok, čím jej spôsobili rozsiahle devastačné poranenia tváre a zlomeniny kostí lebky, v dôsledku ktorých došlo k masívnemu krvácaniu, čo malo za následok rozvoj šoku, následkom ktorého došlo k úmrtiu poškodenej na mieste do 60 minút od vzniku poranenia hlavy, t e d a
spoločným konaním násilím donútili ženu k súloži a spoločným konaním ju úmyselne usmrtili a konali tak z osobitného motívu, a to v úmysle zakryť iný trestný čin,
t ý m s p á c h a l i
-obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona
-zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j ú
Obžalovaný E. J.
Podľa § 145 ods. 2, § 42 ods. 2 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie formou ústavnou.
Podľa §76 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona č. 300/2005 súd ruší výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 3T 100/2016 zo dňa 10.8.2016, právoplatného dna 10.8.2016 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Obžalovaný V. J.
Podľa § 145 ods. 2, § 42 ods. 2 , § 36 písm. l) Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 22 (dvadsaťdva) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie formou ústavnou.
Podľa §76 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 5T 33/2016 zo dňa 1.6.2016 právoplatného dňa 18.10.2016 týkajúceho sa obžalovaného V. J., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Obžalovaný C.. I. J.
Podľa § 145 ods. 2, § 117 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov nepodmienečne.
Podľa 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného mladistvého pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaných, aby poškodenej C. Y., L.. X.X.XXXX E. T., P. J. T., K. Č.. X uhradili škodu vo výške 853,37-, Eur z titulu nákladov pohrebného, a to spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
Na hlavných pojednávaniach bolo súdom vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaných, znalcov, vykonaním konfrontácie medzi obžalovanými V. J. S. E. J..
Obžalovaný C.. I. J. S. M. V. J. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení okrem iného aj v zmysle § 257 Trestného poriadku zhodne vyhlásili vinu vo vzťahu k spáchanému skutku, ktoré vyhlásenie oboch obžalovaných súd prijal jednotlivými uzneseniami v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku a vo vzťahu k obom obžalovaným vykonal dokazovanie, čo do výroku o treste a náhrade škody, nakoľko samotné
vyhlásenie viny je neodvolateľné a v tomto prípade nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, čo je vyjadrené aj v samotných prijatých uzneseniach a príslušných poučeniach v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku.
Napriek tomu, že obžalovaný C.. I. J. S. V. J. vyhlásili vinu, boli obaja v pozícii obžalovaných vypočutí vo vzťahu ku konaniu obžalovaného E. J. týkajúceho sa skutku, za ktorý je obžalovaný aj on a miera jeho účasti na danom skutku.
Obžalovaný E. J. poprel spáchanie skutku, kladeného mu za vinu s tým, že skutok spáchali obžalovaní C.. I. J. S. V. J.. Zo spáchania skutku obžalovaného E. J. usvedčili v celom rozsahu spoluobžalovaný C.. I. J. S. V. J., a to už ich samotným priznaním sa ku skutku a následným vyhlásením viny, pričom v o svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní popísali účasť obžalovaného E. J. na spáchaní skutku.
Obžalovaný C.. I. J. na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k spoluobžalovanému E. J. uviedol, že poškodenú C. Y. zabil E. S. V.. Samotnej poškodenej ešte pred samotným útokom povedal, ako to sám uviedol, aby išla preč, lebo jeho brat E. ju chce zabiť. Je pravdou, že mladistvý vypovedal rozporne, ktoré rozpory sa súd snažil odstrániť v rámci hlavného pojednávania, a to čítaním jeho výpovede z prípravného konania, avšak neúspešne, čo však podľa názoru súdu vyplýva aj z okolností, že mladistvý podľa konštatácie znalca psychiatra C.. I.. I. A. má najnižšie rozumové schopnosti z trojice obžalovaných , a to v dolnom pásme ľahkej mentálnej retardácie.
E. J. jednoznačne usvedčil zo spáchania skutku spoluobžalovaný V. J., ktorý k tomuto na hlavnom pojednávaní uviedol, že práve E. J. nebohú poškodenú, s ktorou všetci spoločne pili čučo a fetovali toulén, 2x udrel päsťou do úst, táto začala utekať, avšak E. J. ju dobehol, zhodil na matrac a začal ju znásilňovať, pričom keď vravela, že to oznámi svojmu kamarátovi, tak práve E. J. povedal spoluobžalovaným, aby šli pre kameň, resp. kus betónu, ktorý však oni dvihnúť nevládali, preto im išiel na pomoc práve E. J., ktorý sám zdvihol kus betónu a hodil poškodenej na hlavu, pričom následne tak urobili aj sám V. J. S. C.. I. J., pričom keď hádzal kus betónu poškodenej na hlavu E. J., V. aj s mladistvým I. ju držali. Následne po skutku ako uviedol obžalovaný V. J. šli k cintorínu na Železníkoch spáliť svoje oblečenie, nakoľko bola na nich krv, a keď odchádzali, poškodená ešte žila, dýchala, niečo pomaly rozprávala.
Okrem samotného usvedčenia obžalovaného E. J. spoluobžalovanými tento sa pri konfrontácii s V. J. v prípravnom konaní dňa 20.12.2016 (čl.176) priznal aj sám, že najskôr hodil Ž. (poškodenej) kameň na hlavu on, potom V. a I., vtedy však už Ž. bola mŕtva. Pri uvedenej konfrontácii na čl. 174 priznal tiež skutočnosť, že pomáhal zdvihnúť kameň lebo V. a I. nevládali. Tieto skutočnosti na hlavnom pojednávaní poprel a zdôvodnil tým, že bol pod nátlakom a vyšetrovateľovi klamal. (pozn. pri konfrontácii boli prítomní tak jeho obhajca, ako aj obhajcovia spoluobžalovaných).
Tieto skutočnosti, o ktorých hovoril pri konfrontácii obžalovaný E. J. v prípravnom konaní a ktoré na hlavnom pojednávaní poprel potvrdil pri konfrontácii v rámci hlavného pojednávania dňa 18.10.2017 (čl.828) aj V. J..
V rámci hlavných pojednávaní ako je vyššie uvedené boli vypočutí znalci, a to znalec Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice odvetvie kriminalistickej biológie a genetickej analýzy C.. C.. G. T., ktorý analyzoval biologickú stopu, a to spermatický materiál, kde bola zistená zhoda spermatickej stopy s osobou V.T. J. a vysvetlil, že až po následnej žiadosti o vykonanie analýzy DNA u ostatných obžalovaných, teda ml. I. J. a E. J. nemožno vylúčiť zhodu Y chromozómu na spermatickej stope aj u týchto obžalovaných, pretože bolo zistené, že aj tieto osoby majú rovnaký Haplotyp Y chromozóm. Pri DNA analýze predmetu č. 10, biologickej stopy č. 10 bol analyzovaný Y chromozóm a nie je možné v tomto prípade jednoznačne povedať, ktorá z uvedených osôb (obžalovaných) bola pôvodcom mužskej časti biologického materiálu na predmet č. 10, keďže na základe Y Haplotypu tieto tri osoby (obžalovaných) nie je možné jednoznačne rozlíšiť. Nie je možné jednoznačne vylúčiť obžalovaného E. J. ako pôvodcu vzorky, avšak nie je to možné ani jednoznačne potvrdiť.
Znalci z odvetvia súdneho lekárstva C.. G. B. S. C.. P. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.10.2017 zhodne vyjadrili , že jednoznačnou príčinou smrti poškodenej bol šok po úraze a krvácanie pri devastačnom poranení hlavy a zlomeniny lebky. Dané poranenie tváre bolo vzhľadom na jeho rozsah
smrteľné. K úmrtiu poškodenej mohlo dôjsť medzi 23.00 hod. dňa 18.5.2016 až 03.00 hod . rannou dňa 19.5.2016. Devastačné poranenie hlavy bolo spôsobené druhou osobou, a to ťažkým pevným predmetom, ktorým v danom prípade mal byť betónový odliatok. K poraneniu hlavy poškodenej a k jej úmrtiu došlo na mieste, kde bola nájdená, v dôsledku tohto poranenia a následného rozvoja šoku po úraze a krvácaní došlo k úmrtiu menovanej asi do jednej hodiny po vzniku úrazu. V danej dobe bola poškodená ovplyvnená účinkami toulénu a čiastočne aj alkoholu, čím došlo ku poruchám koordinácie pohybov, správania sa , avšak je možné konštatovať, že v čase napadnutia z najväčšou pravdepodobnosťou nebola v bezvedomí, bola schopná komunikovať, avšak jej schopnosť brániť sa bola výrazne obmedzená. Pri obhliadke tela bolo taktiež zistené obnaženia dolnej časti tela, a to stiahnutie oblečenia až po oblasť kolien, pri ohliadke a mikroskopickom vyšetrení neboli zistené v oblasti genitálu stopy, ktoré by jednoznačne nasvedčovali vykonanie násilného pohlavného styku, avšak vzhľadom na obmedzené schopnosti brániť sa menovanej, ako aj možnú variabilitu prípadného sexuálneho útoku, tieto stopy v takýchto prípadoch zistené nemusia byť. Sexuálne zneužitie poškodenej nie je možné vylúčiť, ale ani potvrdiť jednoznačne. Príčina smrti bola v priamej príčinnej súvislosti s rozsiahlym devastačným poranením na hlave spôsobeným druhou osobou, a to hodením, pustením z výšky ťažkého betónového odliatku na tvár nebohej.
Znalec z odvetvia psychiatrie C.. I. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.11.2017 v celom rozsahu zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Vo svojej výpovedi ako najpodstatnejšie uviedol, že ani u jedného z obžalovaných nezistil duševnú chorobu, alebo duševnú poruchu v zmysle psychózy. Ani jeden z obžalovaných nie je duševne chorý. Všetci obžalovaní mohli v čase spáchania skutku rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie mohli ovládať. U obžalovaného E. J. okrem neprítomnosti duševnej choroby boli uňho zistené podpriemerné rozumové schopnosti v pásme ľahkej mentálnej retardácie, škodlivé užívanie viacerých psychoaktívnych látok, alkoholu, toulénu a experimentálne užitie marihuany. Vzhľadom k tomu znalec navrhol obžalovanému uložiť ochrannú protitoxikomanickú ústavnú liečbu. U obžalovaného V. J. okrem neprítomnosti duševnej choroby, alebo poruchy v pravom slova zmysle boli uňho zistené podpriemerné rozumové schopnosti v pásme ľahkej mentálnej retardácie a syndróm závislosti od alkoholu a toulénu. Znalec taktiež u menovaného navrhol uložiť ochranné opatrenie, a to ochrannú protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou. u obžalovaného ml. I. J. nebola zistená duševná choroba ani porucha v pravom slova zmysle, tento nie je duševne chorý. U obžalovaného boli zistené podpriemerné rozumové schopnosti v dolnom pásme ľahkej mentálnej retardácie, ďalej boli u neho zistené najnižšie rozumové schopnosti z trojice obžalovaných. U tohto obžalovaného nebolo zistené škodlivé užívanie ani závislosť od psychoaktívnych látok, preto znalec nenavrhol uložiť žiadne ochranné opatrenia.
Súd ďalej oboznámil znalecké posudky KEÚ PZ Košice z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy , znalecký posudok z odvetvia súdneho lekárstva, znalecký posudok z odvetvia psychiatrie, ktoré závery uvedených posudkov plne korešpondujú z výpoveďami znalcov, ktorí ich vypracovali a ktorí boli v rámci hlavných pojednávaní vypočutí.
Bol ďalej prečítaním oboznámený znalecký posudok z odboru psychológie, v ktorom sa znalkyňa C.. B. B. po vyšetrení obžalovaných vyjadrila k intelektu a celkovým rozumovým schopnostiam obžalovaných, k štruktúre ich osobností, pričom zistila, že v osobe obžalovaného ml. I. J. ide o psychicky zaostalú osobu s abnormnou štruktúrou osobnosti, pričom ťažisko abnormít nastavenia osobnosti je najmä v oblasti plochých citov, s pohotovosťou k agresívnemu správaniu zakotvenom v osobnosti, ktoré sa uvádza do prejavu najmä egocentrickými podmetmi. Vyššie city nemá rozvinuté, absentujú a jeho sociálne správanie je orientované len na seba. Čo sa týka obžalovaného V. J., tento je rovnako psychicky zaostalá osoba s dissociálnymi črtami osobnosti a s pohotovosťou k agresívnemu správaniu zakotvenom v osobnosti, ktoré sa uvádza do prejavu aj banálnymi frustrujúcimi podnetmi, vyššie city taktiež absentujú. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný E. J. je osobnostne primitívny až psychopaticky štruktúrovaný s prevahou dissociálnych, neprispôsobivých a nestabilných emocionálnych čŕt, stým, že sa jedná o trvalé abnormity osobnosti, u ktorých z hľadiska prognózy sa nedá predpokladať pozitívny vývin.
U všetkých troch obžalovaných bolo zistené, že všeobecná schopnosť ich objektívnej výpovede je nižšia a agresivita je jednou z ich hlavných a ľahko aktivovateľných čŕt. Z doplnenie a tohto znaleckého posudku vyplýva, že možnosti resocializácie u obžalovaných sú málo reálne, pretože všetci traja vykazujú
vo zvýšenej miere faktory, pre ktoré je možné konštatovať vysokú prognózu recidivity. Vzhľadom na vek, intelektuálnu kapacitu, ale najmä na osobnostný nález a anetickosť menovaných je minimálny predpoklad, že dôjde k prevýchove a zmene postojov.
V rámci listinných dôkazov súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.10.2017 oboznámil aj vyčíslenie škody, náklady na pohrebné poškodenej Ž.S. Y., ktorú škodu uplatnila riadne a včas sestra poškodenej C. Y. vo výške cca 800 (osemsto) Eur.
Prečítané výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní dňa 19.10.2017 sú len okrajové a v danom prípade nie sú priamymi dôkazmi, možno ich považovať za dôkazy nepriame.
Okolnosti spáchania trestného činu obžalovanými sú zrejmé aj zo zápisníc o konfrontáciách medzi obvinenými, zápisniciach o rekonštrukcii a pripojenej fotodokumentácie a fotodokumentácie k vykonanej prehliadke tela mŕtvoly.
Vykonaným dokazovaním bola vytvorená ucelená reťaz priamych dôkazov jednoznačne svedčiacich o tom, že všetci traja obžalovaní v kritický deň poškodenú znásilnili a túto následne usmrtili, pričom ako je vyššie uvedené V. J. a ml. I. J. skutok priznali a na hlavnom pojednávaní vyhlásili vinu.
Súd pri rozhodovaní o vine u obžalovaného E. J. nemal žiadne pochybnosti, že sa žalovaného skutku dopustil. Jeho rozporné výpovede (popretie, priznanie sa pri konfrontácii v prípravnom konaní, popretie spáchania skutku) svedčia podľa názoru súdu o snahe viviniť sa zo žalovaného skutku, zvaliť vinu na spoluobžalovaných a vyhnúť sa tak trestnému stíhaniu a trestu.
Z hľadiska právnej kvalifikácie konanie obžalovaných naplnilo všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §20 Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Pokiaľ sa týka dikcie § 140 písm. c) Trestného zákona ide o osobitný motív v úmysle zakryť iný trestný čin v danom prípade zakryť trestný čin znásilnenia.
Objektívnu stránku uvedených trestných činov v danom prípade obžalovaní naplnili tým, že násilím donútili ženu k súloži, túto fyzicky napadli, použijúc pritom betónový odliatok rozmeru 45x38x27cm ako predmet útoku, pričom útok bol vedený na hlavu, po zasiahnutí ktorej došlo k smrteľnému následku, pričom hlava sa vo všeobecnosti považuje za časť ľudského tela, kde sa nachádza životne dôležitý orgán. Pokiaľ sa týka subjektívnej stránky, táto u všetkých troch obžalovaných bola naplnená a preukázaná vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, ktorý záver možno jednoznačne odvodiť z lokalizácie útoku, ako aj z použitého predmetu útoku, ako aj skutočnosti, že poškodená bola v čase útoku v bezvládnom stave ležiaca na zemi. Medzi konaním obžalovaných a spôsobeným následkom existuje príčinná súvislosť, nakoľko ku konaniu obžalovaných sa nepripojila žiadna ďalšia okolnosť, ktorá by sa spolupodieľala na vzniku smrteľného následku.
Z miesta bydliska sú obžalovaní hodnotení všeobecne. Ústav na výkon väzby v T. hodnotí správanie obžalovaného ml. I. J. pomerne kladne, obžalovaný E.O. J. má adaptačné problémy na podmienky v ústave, jeho správanie v podmienkach zmierneného režimu výkonu väzby nepribieha v žiaducom sociálnom smere a jeden krát mu bol uložený disciplinárny trest. Zo správy Ústavu na výkon trestu T. - Š. vyplýva, že obžalovaný V. J. bol v rámci ústavu premiestnený do oddielu z bezpečnostným režimom.
Z odpisov registra trestov vyplýva, že obžalovaný ml. I. J. doposiaľ nebol súdne trestaný.
Obžalovaný V. J. a E. J. bol 3x súdne trestaný, pričom v dvoch prípadoch sa na nich hľadí , akoby neboli odsúdení.
Obžalovaný E. J. bol naposledy odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 3T 100/2016 zo dňa 10.8.2016, právoplatným toho istého dňa, pre prečin nebezpečného vyhrážania § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 28 mesiacov a zároveň uložené ochranné porotitoxikologické liečenie formou ústavnou. Zo zabezpečených listinných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný sa opakovane vyhrážal v danom prípade zabitím svojej sestre R. J. a udrel ju kameňom do záhlavnej časti hlavy. Ide o obdobný „modus operandy“ ako v prípade vraždy nebohej Ž. Y..
Súd pri určení druhu trestov a ich výmery prihliadal predovšetkým na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy, čo je obsahom ustanovenia § 34 Trestného zákona. Pri uznaní viny z obzvlášť závažného zločinu vraždy v zmysle § 145 ods. 2 Trestného zákona v danej veci z osobitného motívu, teda s úmyslom zakryť iný trestný čin, v tomto prípade trestný čin znásilnenia, zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody v trvaní 20 - 25 rokov.
Čo sa týka obžalovaného E. J., u ktorého neprichádza do úvahy žiadne poľahčujúca okolnosť, práve naopak, vzhľadom na jeho doterajší život, možnosti jeho nápravy a samotnú resocializáciu, ktorú ako je vyššie uvedené podrobne rozobrali znalci z odvetvia psychológie a psychiatrie, súd tomuto uložil trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby nepodmienečne, tak ako je vyjadrené vo výroku tohto rozsudku a pre jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, tak ako je to uvedené v § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Čo sa týka obžalovaného V. J., súd zohľadnil poľahčujúcu okolnosť, a to priznanie sa k spáchaniu skutku, jeho oľutovanie. Súd mu na rozdiel od spoluobžalovaného E. J. uložil trest miernejší, a to pri polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby pre účely kt. ho zaradil taktiež v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Čo sa týka obžalovaného ml. I. J. berúc v úvahu, že skutku sa dopustil ako mladistvý, súd pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 117 ods. 3 Trestného zákona, v zmysle ktorého možno mladistvého, ktorý spáchal obzvlášť závažný zločin, ktorého miera vážnosti bola vysoká , uložiť trest odňatia slobody nad 7 rokov až do 15 rokov.
Vzhľadom nato, že ml. I. J. priznal spáchanie skutku, svoje konanie oľutoval, prihliadnúc taktiež na jeho doposiaľ čistý register trestov, mu bol uložený nepodmienečný trest tak, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti rozsudku.
Vzhľadom na to ,že ml. I. J. v čase spáchania skutku bol mladistvým, avšak v čase vyhlásenia rozsudku je plnoletý, súd ho nezaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých, avšak na rozdiel od spoluobžalovaných ho pre účely výkonu trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, čo umožňuje ustanovenie § 48 ods. 4 Trestného zákona.
Keďže poškodená strana, a to sestra nebohej C. Y., L.. X.X.XXXX E. T., P. J. T., K. Č.. X si v adhéznom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, súd v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol tak, že zaviazal obžalovaných, aby jej uhradili spôsobenú škodu, a to titulom nákladov pohrebného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.