Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-182-2016.pdf
PDF · 78.64 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/182/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: X. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Z. - S. V., U. XXX/XX, o zaplatenie 2.068,42 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd žalobu o zaplatenie sumy 2.068,42 eur s 28 % úrokom ročne zo sumy 2.068,42 eur od 1.11.2016 do zaplatenia z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2016 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.068,42 eur s 28 % úrokom ročne zo sumy 2.068,42 eur od 1.11.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 27.11.2013 zmluvu č. 3860038002, na základe ktorej zriadil a viedol pre žalovanú účet č. V.. Podľa príslušných ustanovení zmluvy, táto sa spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, s ktorými sa žalovaná oboznámila pred podpisom zmluvy, čo osvedčila aj svojim podpisom. Podľa bodu 3.8 VOP je klient povinný mať na účte dostatok finančných Na účte žalovanej došlo k nepovolenému prečerpaniu (debetu) a tým aj k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovanej mať na účte dostatok finančných prostriedkov. Debetný zostatok žalovanej vo výške 2.068,42 eur je v súlade s bodom 8.8 VOP ako istina pohľadávky
- nepovolené prečerpanie - úročená úrokom vo výške 28% ročne.
Žalobca za dôkaz označil zmluvu o bežnom účte, Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov, výpisy z účtu a vývesku úrokových sadzieb produktov.
2. Na výzvu súdu žalovaná v podaní z 10.11.2017 uviedla, že svoj záväzok v celom rozsahu uznáva a žalobcovi ho splatí v 10 splátkach, počnúc od 10.1.2018.
3. Súd dňa 28.11.2017 otvoril pojednávanie vo veci s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu a žalovanej.
Súd v súlade s § 295 CSP vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 27.11.2013 uzavretá Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bola Zmluva o zriadení osobného účtu v EUR č. 3860038002/5600, Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, ako aj Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a žiadosť o špecifikáciu služby SMS notifikáciou. Okrem oprávnenia žalobcu za poskytovanie produktov/služieb zúčtovať si poplatky na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu
služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v Prima banke, iné práva a povinnosti súvisiace s účtom a poplatkami v zmluve upravené nie sú, s výnimkou oprávnenia vypovedať zmluvu. Podľa zmluvy, práva a povinnosti, ktoré nie sú v zmluve výslovným spôsobom upravené, sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom znení. Majiteľ účtu mal podľa predtlače zmluvy z 27.11.2013 súčasne vyhlásiť, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy
Z predloženého výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 1.10.2016 do 31.10.2016 vyplýva, že na účte žalovanej bolo v uvedenom mesiaci zaznamenaných 0 kreditných položiek a 3 debetné položky v úhrnnej výške -57,37 eur (úroky -48,47 €, prípl. za vedenie účtu postihnutého exekúciou -5 €, mesačný poplatok za vedenie účtu -3,90 €) s novým zostatkom -2.068,42 eur, ktorého výške k 30.9.2016 bola 2.011,05 eur.
4. V danom prípade je zrejmé, že žalobca sa domáha zaviazania žalovanej na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom titulom debetu, v súvislosti so Zmluvou z 27.11.2013, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu - osobný účet, vydanie a používanie platobnej karty, poskytovanie elektronického bankovníctva a žiadosť o špecifikáciu služby SMS notifikáciou. Súd na daný zmluvný vzťah aplikoval nielen ustanovenia § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ale vzhľadom na predmet podnikania žalobcu ako banky (§ 52 ods. 3 OZ), súd na daný zmluvný vzťah aplikoval aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ, majúc za to, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ), keď pri uzatváraní zmluvy zo 6.6.2012 nekonal ako podnikateľ.
Zo zmluvy sporiacich sa strán nevyplývali žalovanej žiadne povinnosti, avšak žalobcovi vyplývala (aj) povinnosť poskytnúť žalovanej otvorenie a vedenie osobného účtu, ako aj poskytovať bankové produkty a služby k tomuto účtu, a to vydanie platobnej karty a služby elektronického bankovníctva. V zmluve z 27.11.2013 nebolo ani určené, že žalobca ako banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď majiteľ účtu by na to nemal potrebné peňažné prostriedky na účte, a preto s poukazom na § 710 Obchodného zákonníka sa na debetné mínusové operácie na účte žalovanej nepoužijú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukazovanie žalobcu v žalobe na Všeobecné obchodné podmienky je nenáležité, najmä keď žalobca k žalobe pripojil Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. (VOP), ktoré nadobudli účinnosť až 1.10.2016. Preto v čase uzatvorenia zmluvy so žalovanou dňa 27.11.2013 predložené VOP netvorili ani súčasť zmluvy a tieto nie sú ani žalovanou podpísané. Pokiaľ súčasťou zmluvy mali byť obchodná podmienky, s ktorými sa podľa bodu 4. zmluvy mal majiteľ účtu oboznámiť, žalobca takéto nešpecifikované obchodné podmienky (pre príslušný produkt/službu - bod 5. zmluvy) až do vyhlásenia dokazovania za skončené ani nepredložil.
Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené netvrdil a nepreukázal, že by sa sporiace strany v súlade s § 710 Obchodného zákonníka v zmluve písomne dohodli, že žalobca poskytne žalovanému úver v konkrétnej výške povoleného prečerpania. Žalobca opomenul tvrdiť kedy a ako došlo k prečerpaniu plusového finančného zostatku na účte žalovanej. Pokiaľ žalobca v danom prípade pripustil skutočnosť, že žalovaná nedovolene prečerpala plusový zostatok na svojom účte, a toto prečerpanie do záporných čísiel sústavne narastalo, na strane žalovanej tým dochádzalo každý mesiac k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 OZ vo výške rozdielu medzi kreditnými a debetnými operáciami.
5. Keďže žalobca si uplatnil voči žalovanej nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorou nepochybne je aj zmluva uzatvorená podľa § 708 Obchodného zákonníka, súd s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol na premlčanie žalovaného nároku žalobcu podľa § 107 ods. 1 OZ.
Pokiaľ v danom prípade bola žaloba doručená súdu dňa 23.11.2016, pričom predmetom daného sporu je zaplatenie nepovoleného debetného zostatku vyčísleného žalobcom k 30.9.2016 vo výške -2.011,05 eur a k 31.10.2016 vo výške -2.068,42 eur, nepochybne tento debet nevznikol naraz, ale postupne. Podľa názoru súdu, do podania žaloby uplynula žalobcovi subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, keď k zvyšovaniu debetu - bezdôvodného obohatenia, ku ktorému plynula už premlčacia doba na vydanie - dochádzalo len navyšovaním o poplatky a neexistujúcou zmluvou o úvere neupravený úrok, preto premlčacia doba k hlavnému záväzku žalovaného uplynula ešte pred 30.9.2014.
Podanie žalovanej, v ktorom uznáva svoj nešpecifikovaný záväzok podľa názoru súdu nie je platným právnym úkonom v zmysle § 34 a nasl. OZ, keď ani nespĺňa náležitosti predpísané v § 110 ods. 1 vety druhej OZ. Uznanie práva musí byť predovšetkým vykonané v písomnej podobe (§ 40 ods. 1 OZ.) a musí sa týkať ako jeho dôvodu, tak jeho výšky. Zároveň musí spĺňať požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti (§ 37 ods. 1 OZ.). Pretože uznanie práva je právnym úkonom, pre ktorý je pod následkom neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle uznať právo čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že dlžníkovi, ktorý jednostranný právny úkon urobil, prípadne veriteľovi, ktorému bol uvedený úkon adresovaný, boli dôvod a výška uznaného práva jasné, pokiaľ nie sú poznateľné z obsahu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. V danom prípade žalovaná nielenže nešpecifikovala dôvod uznaného záväzku, ale ani jeho výšku a pre tretiu osobu nie je vôbec rozpoznateľné, čo vlastne žalovaná uznala.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Z premlčanej sumy bezdôvodného obohatenia nie je možné priznať žalobcovi ani 28% úrok ročne (z neprisúdenej istiny, za dobu až do jej zaplatenia), ktorého dôvodnosť uplatnenia, rovnako ako dôvodnosť zaťažovania účtu žalovanej jednotlivými debetnými operáciami, súd z dôvodu hospodárnosti konania ani neskúmal, najmä keď zo žaloby bolo zrejmé, že žalobca si neuplatňuje nárok na jednotlivé súčasti debetného zostatku, ale na debet ako celok. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu zo zmluvy uzavretej podľa § 708 Obchodného zákonníka súd opätovne poznamenáva, že zmluvné strany v zmluve nielenže neriešili prípustnosť debetu, ale ani výšku jeho úročenia.
6. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnej žalovanej náhradu trov konania, na ktorú má právo, nepriznal, keď zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania v zmysle § 251 CSP vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.