Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Sa-20-2016.pdf
PDF · 99.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobcu A. C., bývajúceho v O., X. M.. B.. H. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach, Krajského dopravného inšpektorátu, Košice, Kuzmányho 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 14.06.2016 č. KRPZ-KE-KDI2-55/2016-P, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu, Košice z 21.03.2016 č. ORPZ-KE-ODI1-748/2015-P bol žalobca uznaný spolu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti o plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods.1 písm.g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase spáchania skutku (ďalej iba „zákon o priestupkoch“). Priestupok spáchal na tom skutkovom základe, že dňa 23.03.2015 v čase o 08:40 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Audi A3 Sportback červená farba, evidenčné O.-XXXCV v Košiciach v pravom jazdnom pruhu po ulici T. D. v smere jazdy od ulice J. k ulici H. Z., kde v mieste križovatky s ulicou Z. Z. Y. z dôvodu nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke, a to najmä vodiča motorového vozidla jazdiaceho v ľavom jazdnom pruhu, ktorý dával prednosť chodkyni pred priechodom pre chodcov po ľavej strane, čím tak zachytil svojou pravou bočnou stranou vozidla chodca U. W., ktorý vstúpil na riadne označený priechod pre chodcov z pravej strany, pričom po náraze chodec spadol na vozovku vpravo vedľa vozidla. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu chodca U. W., ktorý podľa predloženej lekárskej správy zo dňa 23.03.2015 utrpel ľahký úraz, a to nalomenie koncovej časti ihlice vpravo bez posunu s predpokladanou dobou liečenia do cca 4 týždňov.
Podľa ustanovenia § 22 ods.2 písm.c) zákona o priestupkoch s poukázaním na ustanovenie § 7 ods.2 tohto zákona bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 150,-- eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vo veci bol vypracovaný znalcom z odboru cestnej dopravy L.. M. O., A.., ktorý techniku jazdy žalobcu, ktorou sa pohyboval v nehodovom úseku vozovky, hodnotil po technickej stránke za nesprávnu, pričom za jej nesprávny prvok pokladal jeho reagovanie na spomaľovanie prvého vozidla v ľavom jazdnom pruhu pred priechodom pre chodcov. Uviedol, že je možné, že žalobca mal na uvedené vozidlo obmedzený výhľad vzhľadom na polohu slnku, a mal preto zníženú možnosť jeho zmenu rýchlosti rozpoznať, ako aj mal zníženú možnosť rozpoznať skutočnosť, že vozidlo je brzdené, a že v danom čase sa na priechode pre chodcov nepohyboval žiaden chodec.
Techniku pohybu, ktorou sa chodec U. W. pohyboval vo vozovke, rovnako považoval znalec za nesprávnu, pričom za nesprávny prvok pokladal skutočnosť, že vstúpil do vozovky na priechod pre chodcov za situácie, kedy sa o vzdialenosti 9 - 10 metrov pohybovalo vozidlo rýchlosťou 32 - 35 km/hod. V prípade, ak by sa pred vstupom do vozovky presvedčil, či toto môže vykonať, mal po technickej stránke plnú možnosť rozpoznať a predvídať, že jeho vstúpenie smeruje k vzniku zrážky, ku ktorej došlo po čase 1,0 - 1,2 sekúnd, pričom za bezpečný čas pre vstúpenie je pokladaný čas najmenej 2 - 2,30 sekúnd za predpokladu intenzívneho brzdenia vozidla. Za bezprostrednú príčinu vzniku dopravnej nehody znalec pokladá z hľadiska technického v prvom rade vstúpenie chodca U. W. do vozovky na priechod chodcov za situácie, bez toho, že by sa presvedčil, či toto vstúpenie môže vzhľadom na situáciu bezpečne vykonať, a v druhom rade nereagovanie žalobcu na spomaľovanie prvého vozidla v ľavom jazdnom pruhu, pričom je možné predpokladať, že žalobca mal zníženú možnosť túto skutočnosť rozpoznať.
2. Žalobca v správnom konaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na rozhodnutie prokurátora Krajskej prokuratúry Košice zo dňa 22.12.2015 č. 1/1KPt1197/15/8800-6, z ktorého vyplýva, že žalobca svojím konaním neporušil žiadny právny predpis, a medzi konaním žalobcu a vznikom zranenia poškodeného W. neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Z toho dôvodu navrhol, aby bol spod predmetného skutku oslobodený.
3. Správny orgán vychádzajúc zo spisového materiálu, k dopravnej nehode došlo spolu zavineným konaním oboch účastníkov konania, a to žalobcu a U. W.. Poukázal na už spomínaný znalecký posudok č. 33/2015 vypracovaný znalcom L.. M. O., A.., z ktorého vyplýva, že žalobca nesprávne reagoval na spomaľovanie v ľavom jazdnom pruhu, z čoho vyplýva, že žalobca sa plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke.
4. Druh a výmera uloženej sankcie bola správnym orgánom uložená s prihliadnutím na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, následky. Pri posudzovaní závažnosti priestupku správny orgán zobral do úvahy spoluvinu chodca na dopravnej nehode, prihliadol na osobné a majetkové pomery žalobcu, ktorý v čase rozhodovania bol študentom na lekárskej fakulte, pričom v jeho prípade išlo o prvé závažné porušenie na úseku cestnej premávky, preto sa priklonil k najnižšej výmere uloženia sankcie a od uloženia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá upustil.
5. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím zo 14.06.2016 č. KRPZ-KE-KDI2-55/2016-P tak, že rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach z 21.03.2016 č. ORPZ-KE-ODI1-748/2015-P potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
6. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom nazhromaždených dospel k záveru, že žalobca spolu zavinil dopravnú nehodu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo zistených dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom, a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Podľa názoru žalovaného priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Preto odvolaciu námietku žalobcu, že sa priestupku nedopustil, nepovažuje za opodstatnenú.
7. Žalobca v odvolaní namietal tvrdenie správneho orgánu, že sa nevenoval plne vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke. Uviedol, že v danom čase sa nachádzal s vozidlom v pravom jazdnom pruhu a vozidlo idúce pred ním v ľavom pruhu spomaľovalo pred priechodom, pričom v tom čase sa na priechode pre chodcov nenachádzal žiaden chodec. Keď plynule prechádzal z pravej strany, náhle vstúpil na vozovku chodec W., bez toho, aby sa uistil, či môže na druhú stranu vozovky bezpečne prejsť. Žalobca k tejto námietke uviedol, že pokiaľ by žalobca sledoval situáciu v cestnej premávke, a plne sa venoval vedeniu motorového vozidla, nebol by spolu zavinil dopravnú nehodu. Spolu zavinenie žalobcu vyplýva z nazhromaždeného spisového materiálu, pričom jedným z dôkazov je aj znalecký posudok č. 33/2015 znalca z odboru cestná doprava L.. M. O., A.. V uvedenom prípade má žalovaný za to, že žalobca svojím nedbanlivostným konaním spolu zavinil dopravnú nehodu, nakoľko počas vedenia motorového vozidla sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla, a nesledoval situáciu v cestnej premávke. Pokiaľ by si žalobca počas vedenia motorového vozidla plnil všetky uvedené povinnosti,
bol by vozidlo zastavil pred priechodom pre chodcov, a dal by chodcom možnosť bezpečne prejsť cez vozovku.
8. Na odvolaciu námietku žalobcu, že v danom prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom nehody a jeho nereagovaním na spomaľovanie vozidla v ľavom jazdnom pruhu, naviac, ak v tom čase na priechode pre chodcov sa žiaden chodec nenachádzal, žalovaný uviedol, že na priechode pre chodcov sa nemohol nachádzať žiaden chodec, nakoľko vodič motorového vozidla jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu z pohľadu žalobcu ešte len zastavil vozidlo pred priechodom pre chodcov. Táto skutočnosť vyplýva z výpovede svedka Z. Z., ako aj z výpovede U. W.. V tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 4 ods.4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
9. Žalovaný venoval postupu prvostupňového správneho orgánu pri ukladaní sankcie za priestupok, pričom konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie vzal do úvahy priťažujúce, aj poľahčujúce okolnosti zistené, pričom poukázal na to, že určenie výšky sankcie je v rámci zákonného rozpätia vecou voľného uváženia správneho orgánu a odvolací správny orgán by mohol túto výšku zmeniť, len ak by došlo k vybočeniu z rámca zákona, čo sa v danom prípade nestalo.
10. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu proti rozhodnutiu žalovaného, v ktorej navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Rovnako, ako v odvolaní, aj v žalobe, žalobca tvrdil, že sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil, a neporušil žiadny právny predpis. Nesúhlasil s tvrdením, že sa plne nevenoval riadeniu motorového vozidla, a aby nesledoval situáciu v cestnej premávke. Je pravdou, že v danom čase sa so svojím vozidlom nachádzal v pravom pruhu a vozidlo idúce pred ním v ľavom jazdnom pruhu spomaľovalo pred priechodom, pričom sa v tom čase na priechode pre chodcov nenachádzal žiaden chodec. Žalobca plynule prechádzal, keď z pravej strany vstúpil na vozovku chodec W., bez toho, aby sa uistil, že môže na druhú stranu vozovky bezpečne prejsť. Svojím konaním vytvoril náhlu prekážku, a v tomto prípade neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi vznikom nehody, a jeho nereagovaním na spomaľovanie vozidla v ľavom jazdnom pruhu, naviac, keď sa na priechode v tom čase žiaden chodec nenachádzal. Za tejto situácie mu nevyplývala žiadna povinnosť začať spomaľovať vozidlo, len preto, že začalo spomaľovať vozidlo v ľavom jazdnom pruhu. Konštatoval, že podľa jeho názoru žiaden predpis neporušil. Podľa jeho názoru, ak v danom prípade, keď vodič v ľavom jazdnom pruhu zastavil pred priechodom, bolo logickým uvažovaním, že chodec môže prísť z ľavej strany, a nie uvažovanie, že mu do jazdnej dráhy náhle vstúpi chodec z pravej strany. Poukázal na ustanovenie § 53 ods.2 a 3 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého okrem iného vyplýva, že chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Z toho dôvodu má za to, že porušenie ustanovenia § 4 ods.4 zákona o cestnej premávke, nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom zranenia poškodeného U. W.M..
11. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu, že žalovaný rozhodol na základe nesprávne a neúplne zisteného skutočného stavu veci. Správne orgány v oboch stupňoch vo svojich rozhodnutiach nebrali do úvahy skutočnosti uvádzané žalobcom, a to hlavne, že neporušil žiadne ustanovenia zákona o cestnej premávke, a že to bol práve chodec W., ktorý mu vytvoril náhlu prekážku a spôsobil dopravnú nehodu, na ktorej nemal žiadnu vinu, a že príčinná súvislosť medzi zranením chodca W. a jeho spôsobom vedenia motorového vozidla.
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 05.12.2016 uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, a dôkazné prostriedky nazhromaždené v spisovom materiáli boli dostačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Tento po zhodnotení všetkých dôkazov bol, a to každý jednotlivo, a všetky vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že žalobca porušením ustanovenia § 4 ods.1 písm.c), ods.4 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods.2 písm.c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm.g) zákona o priestupkoch. Na tom skutkovom základe, aký je uvedený vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia.
13. Po podaní odvolania žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu, a nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie tohto rozhodnutia. Žalovaný
zaujíma nemenné stanovisko, tak ako to uviedol vo svojom rozhodnutí, a zotrváva na záveru, že žalobca spolu zavinil dopravnú nehodu tak, ako je to uvedené v rozhodnutí. Žalobné námietky sú totožné s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný podrobne zaoberal vo svojom rozhodnutí. Na záveroch vyjadrených v rozhodnutí o odvolaní, žalovaný trvá bez zmeny.
14. Súd v konaní podľa § 190 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s priestupkovými spismi, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd rozhodol vo veci dňa 28.11.2017 bez nariadenia pojednávania vzhľadom na to, že ani jeden z účastníkov nariadenie pojednávania nežiadali.
15. Podľa § 3 zákona o priestupkoch platného a účinného v čase spáchania priestupku, má za zodpovednosť za priestupok, stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa § 4 ods.1 zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ: a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
16. Podľa § 22 ods.1 písm.g) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
17. Podľa § 4 ods.1 písm.c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke platného a účinného v čase spáchania skutku je vodič povinný venovať sa vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 4 ods.4 citovaného zákona ak vodič zníži rýchlosť jazdy, alebo ak zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov, alebo pred priechodom pre cyklistov, aby umožnil prejsť cez cestu chodcom, alebo cyklistom, vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom sú takisto povinní znížiť rýchlosť jazdy, alebo zastaviť vozidlo; to neplatí pre vodiča električky.
18. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie okresného riaditeľstva PZ, ktorými bolo rozhodnuté o priestupku žalobcu proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil žalobca tak, že dňa 23.03.2015 v čase o 08:45 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Audi A3 Sportback červená farba evidenčné číslo O.-XXXCV v Košiciach v pravom jazdnom pruhu po ulici T. D. v smere jazdy od ulice J. k ulici H. Z., kde v mieste križovatky ulica Z. Z. Y. z dôvodu nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke, a to najmä vodiča motorového vozidla jazdiaceho v ľavom jazdnom pruhu, ktorý dával prednosť chodkyni pred priechodom pre chodcov po jeho ľavej strane, zachytil svojou pravou bočnou stranou vozidla chodca U. W., ktorý vstúpil na riadne označený priechod pre chodcov z pravej strany. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu chodca, ktorý utrpel ľahký úraz, a to nalomenie koncovej časti ihlice vpravo bez posunu s predpokladanou dobou liečenia cca 4 týždňov. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru cestnej dopravy, ktorý vo svojom posudku okrem iného konštatoval nesprávnu techniku jazdy žalobcu, pričom za nesprávny prvok tejto jazdy pokladal jeho reagovanie na spomaľovanie vodiča v ľavom jazdnom pruhu pred priechodom pre chodcov. Znalec zároveň pripustil, že žalobca mal obmedzený výhľad vzhľadom na polohu slnka, a mal preto zníženú možnosť rozpoznať rýchlosť vozidla v ľavom jazdnom pruhu.
19. Z výpovede chodca U. W. vyplýva, že na vyvýšenom ostrovčeku, z ktorého sa vstupovalo na priechod pre chodcov cez dvojpruhovú cestu, zastavil asi na sekundu, a keďže videl, že vozidlo, ktoré išlo v ľavom jazdnom pruhu, zastavilo pred priechodom, rozhodol sa, že prejde cez cestu. Vstúpil na vozovku, a asi po dvoch sekundách ho zachytilo motorové vozidlo, ktoré riadil žalobca.
20. Z výpovede svedkyni Z. Z. stále na vyvýšenom ostrovčeku, z ktorého sa vchádza na priechod pre chodcov z druhej strany, a čakala, kým zastavia motorové vozidlá jazdiace v ľavom jazdnom pruhu. Uviedla, že až po tom, čo viaceré vozidlá jazdiace v ľavom jazdnom pruhu zastavili, rozhodla sa vstúpiť
na priechod a prejsť cez cestu. Potvrdila, že chodec U. W. sa pred vstupom na vozovku nepresvedčil, či môže cez cestu bezpečne prejsť.
21. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca v rozpore s ustanovením § 4 ods.4 zákona o cestnej premávke nezastavil ani neznížil rýchlosť pred priechodom pre chodcov, hoci vozidlo v ľavom jazdnom pruhu tak urobilo, aby umožnilo prejsť chodcom z ľavej strany chodníka cez cestu. To dokazuje, že sa žalobca dostatočným spôsobom nevenoval riadeniu svojho motorového vozidla a nevenoval pozornosť cestnej premávke. Táto skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca z odboru cestnej premávky, ktorý konštatoval chybnú techniku jazdy na strane žalobcu.
22. Súd poukazuje na to, že správne orgány zohľadnili tú skutočnosť, že chodec U. W. náhle vstúpil na vozovku, a tak bol spolu so žalobcom zavinil, že došlo k dopravnej nehode. Táto okolnosť bola v prejednávanej veci zohľadnená pri rozhodovaní o výške sankcie, ako aj v tom, že bolo upustené od zákazu činnosti.
23. Správny orgán oboch stupňov vykonal dokazovanie, ktorým zistil riadne a úplne skutkový stav veci, jeho zistené dôkazy vyhodnotil jednotlivo, i vo vzájomnej súvislosti, a záver, ku ktorému správne orgány dospeli, nie sú v rozpore s logickým myslením a uvažovaním. Z uvedeného dôvodu súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 ods.1 Správneho súdneho poriadku.
24. Žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu preto nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.