Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Ek-115-2017.pdf
PDF · 88.01 KB
Case nature
Subarea
43Ek/115/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. C. XXX/X, XXX XX K., právny zástupca: B.. M. K., V. XXX/X, XXX XX O. K., proti povinným: 1) B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt P. XXXX/XX, XXX XX O. K., a 2) C. O. Q. Z. T. W., so sídlom Z. X, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX o vymoženie 10 000 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora B.. M. K., so sídlom exekútorského úradu G. Z. XE/X, XXX XX O., o návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd u k l a d á povinnému v druhom rade nahradiť trovy exekúcie vo výške 144,11 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.09.2017 domáhal od povinných vymoženia 10 000 EUR s prísl. na základe exekučných titulov - rozsudok, sp. zn. 4C/168/2014 zo dňa 21.06.2016, ktorý vydal Okresný súd Považská Bystrica a rozsudok, sp. zn 5Co/403/2016 zo dňa 30.08.2017, ktorý vydal Krajský súd v Trenčíne. Poverením zo dňa 09.10.2017 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martin Bujna, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 330 Ex 77/17.
2. Dňa 24.10.2017 bol poštovou prepravou doručený súdnemu exekútorovi návrh povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie, ktorý súdny exekútor následne predložil oprávnenému na vyjadrenie. Právny zástupca oprávneného sa k návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 27.10.2017. Následne dňa 08.11.2017 súdny exekútor predložil predmetný návrh spolu so svojím vyjadrením a vyjadrením právneho zástupcu oprávneného na rozhodnutie súdu.
3. Povinný v druhom rade navrhol exekúciu zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), pretože sa domnieva, že na strane povinných nemôže v exekúcií vzniknúť procesné spoločenstvo a že medzi povinným v prvom rade a povinným v druhom rade je ručiteľský právny vzťah. Tieto svoje tvrdenia podporil právnymi predpismi, rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky ako aj odbornou právnickou literatúrou. Povinný v druhom rade vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie je podľa jeho názoru zmätočné, keďže z jeho obsahu nie je jednoznačne dané voči koľkým povinným je táto exekúcia vedená, teda či povinný v druhom rade je vôbec účastníkom exekúcie.
4. Právny zástupca oprávneného sa dňa 27.10.2017 vyjadril k návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie. V tomto vyjadrení právny zástupca oprávneného uviedol, že z exekučného titulu jednoznačne vyplýva, že povinný v druhom rade je zaviazaný plniť oprávnenému spolu s povinným v
prvom rade. Tvrdenie povinného v druhom rade, podľa ktorého na strane povinného v exekúcii nemôže vzniknúť procesné spoločenstvo považuje za bezpredmetné a rozhodnutia súdov uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú kompletné a povinný v druhom rade si vybral len časti, ktoré mu vyhovujú. Podľa právneho zástupcu oprávneného pasívna solidárna zodpovednosť v exekučnom konaní síce má za následok, že oprávnený sa môže domáhať plnenia voči ktorémukoľvek z povinných, ale z ustanovení zákona či rozhodnutí súdov nevyplýva, že exekúciu by nebolo možné viesť voči viacerým povinným naraz resp. že takáto skutočnosť by bola zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie. Na záver svojho vyjadrenia právny zástupca oprávneného žiadal aby Okresný súd Banská Bystrica zaviazal povinnú v druhom rade zaplatiť ďalšie trovy exekúcie za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia zo dňa 18.09.2017 vo výške 135,27 Eur, za návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 21.09.2017 vo výške 135,27 Eur a za vyjadrenie k návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie zo dňa 27.10.2017 vo výške 135,27 Eur a režijný paušál vo výške 3 x 8,84 Eur, spolu teda vo výške 432,33 Eur.
5. Následne s k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril aj poverený súdny exekútor. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení konštatuje, že povinný v druhom rade podal svoj návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. K označeniu povinných v upovedomení o začatí exekúcie zastáva názor, že povinní boli označení jednoznačne a nezameniteľne a považuje toto tvrdenie za účelové a nedôvodné. Ďalej uviedol, že je zrejmé a nepochybné, že exekúcia sa vedie voči obom povinným s tým, že plnením jedného z povinných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného v druhom rade, že na strane povinného nemôže existovať procesné spoločenstvo, súdny exekútor zastáva názor, že procesné spoločenstvo v exekúcii je povolené tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného a poukázal na niektoré príklady procesného spoločenstva predvídané zákonom. Súdny exekútor so zastavením exekúcie nesúhlasí, pretože podľa názoru súdneho exekútora nie sú tu také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a navrhuje aby súd návrh povinného v druhom rade ako nedôvodný zamietol.
6. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
11. Podľa § 511 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov ma tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžní, povinnosť ostatných zanikne.
12. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.
13. Podľa § 823 OZ, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
15. Súd preskúmal návrh povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie a zistil, že povinný v druhom rade sa domáha zastavenia exekúcie pretože sa domnieva, že na strane povinného v exekúcii nemôže vzniknúť procesné spoločenstvo. Z exekučného titulu jednoznačne vyplýva, že ide o nerozlučné spoločenstvo povinných, teda ide o solidárny záväzok povinných proti oprávnenému. Táto skutočnosť vyplýva aj z výroku exekučného titulu, podľa ktorého plnením jedného zo žalovaných (v tejto exekúcii povinných) zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného (v tejto exekúcií povinného). Exekučný súd ustálil a považuje za nesporné, že z exekučného titulu sú zaviazaní povinný v prvom rade a povinný v druhom rade solidárne. Súd s poukazom na § 35 ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s § 75 ods. 1 CSP poznamenáva, že žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje, aby na strane povinných vystupovalo viac subjektov. Súdu nebráni žiadne zákonné ustanovenie udeliť v jednom exekučnom konaní súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v prípade pasívneho solidárneho spoločenstva povinných. Súdny exekútor totiž po udelení poverenia na vykonanie exekúcie postupuje pri vykonávaní exekúcie voči každému z povinných osobitne, so zreteľom na jednotlivé spôsoby vykonávania exekúcie. Voči každému z povinných vedie súdny exekútor exekúciu samostatným spôsobom, každému z povinných sa listiny doručujú osobitne, voči každému môže použiť iné spôsoby vykonávania exekúcie. Ako príklad možno uviesť, že upovedomenie o začatí exekúcie sa doručuje každému povinnému do vlastných rúk samostatnou zásielkou, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke vydáva a doručuje súdny exekútor pre každý účet vedený bankou v prospech povinného v prvom rade a v druhom rade samostatne. Súdny exekútor so zreteľom na spôsoby vykonávania exekúcie vedie exekúciu voči každému z povinných samostatne, na čo nemá vplyv vedenie jednej exekúcie na základe jedného poverenia na vykonanie exekúcie u jedného povereného súdneho exekútora. Vedením jednej exekúcie u toho istého súdneho exekútora sa predchádza možnému vzniku sporov, ktoré by vznikli pri vymáhaní jednej pohľadávky na základe jedného exekučného titulu voči viacerým solidárne zaviazaným povinným rôznymi súdnymi exekútormi v rôznych exekúciách napr. pri vymožení celého plnenia od oboch povinných, neúčelným zvyšovaním trov exekúcie a pod.
16. Pokiaľ ide o poukázanie na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 7/2010 zo dňa 29. 03. 2011, súd uvádza, že toto rozhodnutie vychádza zo skutkovo odlišnej situácie, keď v danej veci trpel vadami predovšetkým exekučný titul a žiadnym spôsobom toto rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nerieši pluralitu účastníkov konania na strane povinných.
17. Povinný v druhom rade sa v návrhu na zastavenie exekúcie ďalej domnieva, že vzťah medzi povinným v prvom rade a v povinným v druhom rade je možné analogicky prirovnať ku vzťahu dlžníka a ručiteľa, pričom dlžníkom je povinný v prvom rade a ručiteľom má byť povinný v druhom rade. Povinnému v druhom rade nie je známa skutočnosť, či sa oprávnený domáhal splnenia záväzku od povinného v prvom rade, a teda či mu vznikol priamy nárok vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní priamo proti povinnému v druhom rade. Povinný v druhom rade v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo 9/2013 zo dňa 27.08.2014 (uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2015 pod číslom 71), podľa ktorého „Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takomto prípade v istom zmysle obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi“. Súd konštatuje, že aj toto rozhodnutie poukázané povinným v druhom rade nie je kompletné a povinný v druhom rade si vybral len tú časť, ktorá mu z tohto rozhodnutia vyhovuje. Toto rozhodnutie vôbec sa nezaoberalo otázkou právneho vzťahu medzi škodcom a jeho poisťovateľom voči poškodenému a teda toto rozhodnutie nemôže byť relevantné pre rozhodovanie o otázke postavenia škodu a jeho poisťovateľa voči poškodenému.
18. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenia § 823 OZ a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorých poškodený môže svoj nárok na náhradu škody uplatniť priamo voči poisťovateľovi. Poškodený teda nemusí uplatniť tento nárok najprv u škodcu a až následne u jeho poisťovateľa, inými slovami škodca a jeho poisťovateľ sú voči poškodenému solidárnymi dlžníkmi. To isté potvrdzujú aj exekučné tituly, na podklade ktorých sa vedie táto exekúcia. Okresný súd Považská
Bystrica v prvom a druhom až šiestom výroku exekučného titulu jednoznačne a nespochybniteľne zaviazal povinného v prvom rade a povinného v druhom rade na solidárne plnenie voči oprávnenému a to slovami „ plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého“. Okresný súd Považská Bystrica v odôvodnení rozsudku sp. zn. 4C/168/2014 zo dňa 21.06.2016 na strane 28 uviedol, že obaja povinný sú aktívne vecne legitimovaní, pretože povinný v prvom rade je primárnym nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vyplývajúcej zo zodpovednosti za škodu, a povinný v druhom rade sa stal nositeľom tejto povinnosti na základe skutočnosti, že s ním povinný v prvom rade preukázateľne uzavrel poistnú zmluvu na svoje vozidlo, s ktorým spôsobil ublíženie na zdraví s následkom smrti otcovi oprávnenej.
19. Súd na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu nepovažuje za preukázané, že nastali iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Preto súd návrh povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
20. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovy exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovy oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
26. Právny zástupca oprávneného vo svojom vyjadrení k návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie zo dňa 27.10.2017 navrhol aby Okresný súd Banská Bystrica zaviazal povinného v druhom rade zaplatiť ďalšie trovy exekúcie spočívajúce z trov právneho zastúpenia za prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 18.09.2017 vo výške 135,27 Eur, za návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 21.09.2017 vo výške 135,27 Eur a za vyjadrenie k návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie zo dňa 27.10.2017 vo výške 135,27 Eur a režijný paušál vo výške 3 x 8,84 Eur, spolu teda vo výške 432,33 Eur.
27. Súd uložil povinnému v druhom rade náhradu trov exekúcie spočívajúcu z trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k návrhu povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie v sume 135,27 Eur a režijný paušál v sume 8,84 Eur, spolu vo výške 144,11 Eur, tak ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia. Ostatné uplatnené trovy exekúcie spočívajúce z trov právneho zastúpenia oprávneného za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia zo dňa 18.09.2017 vo výške 135,27 Eur a za návrh na vykonanie exekúcie
zo dňa 21.09.2017 vo výške 135,27 Eur a režijný paušál 2 x 8,84 Eur nepriznal, pretože tieto trovy sú už priznané poverením, ktoré vydal tunajší súd dňa 09.10.2017 a zároveň sú už predmetom tejto exekúcie.
28. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktoré bude obsahovať sumu 144,11 Eur ako náhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.