Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/268/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 6, proti žalovanému: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, o zaplatenie XXX,XX H. s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 19. apríla 2017, č.k. 1Csp/24/2016-22, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 689,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 689,50 Eur od 19.12.2015 do zaplatenia, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,50%. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K220150867 zo dňa 29.05.2015 vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 700 Eur, za celkový úrok vo výške 20% z poskytnutej úverovej sumy, t.j. 140 Eur. Za poskytnutie úveru žalobca účtoval žalovanému servisný poplatok vo výške 9% z úverovej sumy, t.j. 63 Eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú sumu vo výške 903,00 Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,50 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 89,25 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y/ zákona č. 129/2010 Z.z. je ku dňu podpisu zmluvy 37,67%. Z predloženej upomienky zo dňa 15.11.2015 sú prvej inštancie zistil, že žalobca oznámil žalovanému výšku dlžnej čiastky k tomuto dňu vo výške 178,50 Eur, ktorú mal žalovaný zaplatiť do 5 dní od obdržania výzvy, inak si žalobca uplatní svoje právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka žalobca zosplatní celú pohľadávku. Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 20.12.2015 vyplýva, že žalovaný bol žalobcom upovedomený, že záväzok z úverovej zmluvy bol zosplatnený ku dňu 18.12.2015. Dôvodil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v uzatvorenej zmluve je uvedené, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Takéto určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy

bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úvere matematickými operáciami z iných, v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak, je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. Keďže úverová zmluva neobsahuje zákonom vyžadované údaje, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný čerpal úver vo výške 700 Eur a na úvere zaplatil sumu 10,50 Eur. Dlh žalovaného teda predstavuje, keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, sumu 689,50 Eur. Preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 689,50 Eur. V súlade s § 517 ods. 2 patrí žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonnej výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., teda vo výške 5,05% ročne. Preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 689,50 Eur od 19.12.2015 (prvý deň omeškania) do zaplatenia, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 2, § 53 ods. 2, 3, 5, § 54 ods. 1, § 565, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší a dosiahol čistý úspech 54,50% priznal nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. Lehotu na splnenie povinnosti uloženej rozsudkom určil podľa § 232 ods. 3 z dôvodu výšky priznanej pohľadávky a zároveň prihliadal aj na to, že žalobcovi zaplatením prisúdenej sumy v neskoršej lehote žiadna podstatná ujma nevznikne.

2. Proti rozsudku, a to vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe aj v zamietnutej časti vyhovie v celom rozsahu. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Poukazoval na ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného ku dňu 11.03.2015 s tým, že termín konečnej splatnosti je jednoznačne uvedený v čl. III. bod 2, kde je uvedené, že termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych dní. Mal za to, že predmetná zmluva danú náležitosť obsahuje. Považoval za potrebné uviesť, že vnútroštátna právna úprava jednoznačne neustanovuje, akým spôsobom má byť termín konečnej splatnosti špecifikovaný, teda neobstojí ani požiadavka špecifikovať termín konečnej splatnosti výhradne konkrétnym dátumom. Mal za to, že špecifikácia termínu konečnej splatnosti „380. dňom po uzatvorení zmluvy“ je presný, dostatočný a nemenný, nakoľko jeho určenie nie je závislé od žiadnych závislostí či iných náhodilostí, ale len od dňa uzavretia zmluvy. Považoval za potrebné uviesť, že vnútroštátna právna úprava taktiež nevyhovuje požiadavke Čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, ktorý stanovuje požiadavky na náležitosti zmluvy o úvere, keďže takúto náležitosť zmluvy nepozná a hlavne nezakotvuje. V tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit c/a Klára Bíróová, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co 795/2014 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co 31/2014. Vyslovil názor, že s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie a s poukazom na nejednoznačné stanovenie špecifikácie termínu konečnej splatnosti vnútroštátnou právnou úpravou, splnil požiadavku uvedenia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

5. Odvolanie žalobcu nesmerovalo proti výroku rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Uvedený výrok nadobudol právoplatnosť a rozhodnutie odvolacieho súdu sa ho nedotýka.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.

Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

7. V prejednávanej veci je nesporné, že sporové strany uzatvorili dňa 29.05.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 700 Eur. Súd prvej inštancie zmluvu o spotrebiteľskom úvere vecne správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, pričom konečným dôsledkom je aplikácia noriem spotrebiteľského práva na predmetný právny vzťah.

8. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, podľa § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, obsahovať náležitosť v podobe doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 9. Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahuje povinné údaje, správne potom posudzoval súd prvej inštancie tento úver ako bezúročný a bez poplatkov. Bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou je sankcionované neuvedenie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ uvedeného zákona, a to bez toho, aby tieto podmienky boli kumulatívne splnené. Žalobca preto od žalovaného nemôže vymáhať úrok a poplatky a je povinný vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami a sumou peňažných prostriedkov, ktoré uhradil žalovaný. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s absenciou požadovaných náležitostí v zmysle ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch a správne vyhodnotil danú úverovú zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú.

10. Odvolací súd súhlasí s argumentom žalobcu, kedy Súdny dvor Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej sp. zn. C-42/2015 k prejudiciálnej otázke vnútroštátneho súdu Slovenskej republiky k výkladu čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS uviedol, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

11. Odvolací súd je však toho názoru, že vymedzenie počtu a termínov splátok nezodpovedá výkladu čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 Súdnym dvorom Európskej únie. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie v tom, že uvedenie termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov tak, že "prvá splátka je splatná 10. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky" je neurčité. Identifikácia dátumov splatnosti splátok vyžaduje od priemerného spotrebiteľa nielen matematické určenie 10-teho dňa po poskytnutí úveru pre ustálenie splatnosti prvej splátky, ale komplikované sledovanie splatnosti ďalšej splátky závislé od splatnosti predchádzajúcej splátky, sťažené rozdielnym počtom dní v jednotlivých mesiacoch.

12. Ku konečnej splatnosti úveru odvolací súd dodáva, že splatnosť musí byť určená spôsobom umožňujúcim spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum, dokedy zmluva trvá. Zákonodarca tým kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa, ktorému musí byť zo znenia v zmluve zrejmé, kedy presne nastane posledný deň splatnosti úveru. Vyplýva to aj z jazykového výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k uzavretiu zmluvy. Predmetné ustanovenie jednoznačne pojednáva o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, teda o jednom konkrétnom termíne. Takýto údaj má byť uvedený konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Nie je postačujúce, že si dlžník- spotrebiteľ dokáže uvedený termín odvodiť od iných v zmluve uvedených údajov (napríklad počet splátok, termín ich splatnosti a podobne). Odvolací súd konštatuje, že je výslovne v nesúlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak žalobca predložil žalovanému ako spotrebiteľovi zmluvu, ktorej náležitosti nie sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ nemal v zmluve presne určený termín konečnej splatnosti úveru a namiesto toho bol ešte zaťažený jeho výpočtom vychádzajúc od zmluvného dojednania.

13. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti obsahovať isté náležitosti, je úlohou dodávateľa tieto údaje vo svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu dozvedieť bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných údajov.

14. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje predmetnú zmluvu za zmluvu, ktorá neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, preto sa tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch).

15. Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 700 Eur, pričom žalovaný žalobcovi uhradil sumu 10,50 Eur. Jeho dlh tak predstavuje sumu 689,50 Eur, nakoľko sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie preto za danej situácie správne rozhodol, keď žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

16. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 v zásade patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251 ods. 1 CSP, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .