Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/75/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu O., zastúpeného F., proti žalovanej G. o zaplatenie 763,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. novembra 2016, č. k. 23C/87/2016-77, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 11. novembra 2016, č.k. 23C/87/2016-77 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 763,70 Eur spolu s úrokom z úveru vo výške 11,85% ročne zo sumy 687,21 Eur od 28.03.2014 do zaplatenia, s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 687,21 Eur od 28.03.2014 do zaplatenia. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 13.08.2002 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo forme úverového rámca s výškou 15.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 11,85% ročne. Úroky boli splatné mesačne. Predmetnou zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy žalovanej na prevod a výbery peňažných prostriedkov z účtu uvedeného v čl. 9 Zmluvy, t.j. sporožírového účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX aj v prípade, keď nebude existovať pohľadávka žalovanej k účtu. Žalovaná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver, platiť poplatky a úroky. Žalovaná celkovo vyčerpala sumu 1.264,60 Eur a uhradila sumu 814,18 Eur. Táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko bola uzavretá medzi predchodcom žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda mal postavenie dodávateľa a žalovanou, ktorá nekonala v rámci podnikateľskej činnosti, teda mala postavenie spotrebiteľa. V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú spotrebiteľskými zmluvami všetky zmluvy, ktoré uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právna úprava síce v čase uzatvorenia tejto zmluvy neobsahovala definíciu spotrebiteľskej zmluvy, avšak najneskôr s účinnosťou od 01.01.2008 sa stali aj tieto zmluvy zmluvami spotrebiteľskými, nakoľko sa právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008 majú spravovať ustanoveniami § 52 Občianskeho zákonníka (§879j Občianskeho zákonníka). Zároveň ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylučujú aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka (§ 506 ObZ, 351 ods. 2 , nakoľko stanovujú prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona (Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka) bola zmluva uzavretá. Odstúpením od zmluvy zo strany predchodcu žalobcu bola zmluva od začiatku zrušená, nakoľko iné dojednanie sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa - žalovanej tým, že jej zakladá povinnosť vrátiť viac než rozdiel toho, čo

účastníci jeden od druhého dostali, vrátane úrokov. Vzhľadom na odstúpenie od zmluvy, kedy zmluva bola zrušená od počiatku vzniklo medzi účastníkmi bezdôvodné obohatenia, pričom v jeho dôsledku boli účastníci povinní vydať si vzájomne to, čo dostali (§ 457 Občianskeho zákonníka). Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bol súd povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd teda musel z úradnej povinnosti preskúmať, či uplatnené právo proti žalovanej ako spotrebiteľovi nie je premlčané. V prejedávanej veci vzniklo medzi účastníkmi bezdôvodného obohatenia titulom zrušenia zmluvy, t.j. plnením z právneho dôvodu, ktorý dopadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto je potrebné na premlčanie aplikovať ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť od okamihu, keď mal oprávnený k dispozícii všetky skutkové informácie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. Tieto informácie mal k dispozícii hneď po doručení odstúpenia žalovanej, t.j. najneskôr 31.03.2013, nakoľko v tomto mesiaci už žalovanej účtoval úroky z omeškania v dôsledku nevrátenia istiny, požadovanej na základe odstúpenia. Premlčacia doba plynula bez prerušenia a uplynula najneskôr dňa 01.04.2015, no žalobca svoje právo uplatnil na súde až dňa 01.03.2016, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Z uvedených dôvodov, keďže uplatnené právo je v celom rozsahu premlčané, pričom premlčaním hlavného záväzku sa premlčujú aj záväzky akcesorické, t.j. aj úroky (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 222/2005), súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní bola plne úspešná žalovaná, a preto jej patrí vo vzťahu k žalobcovi náhrada trov konania. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy nevznikli, ich náhradu jej nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie eventuálne zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že jeho žalobe vyhovie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Predmetná pohľadávka nespĺňa ani len náležitosti bezdôvodného obohatenia uvedené v § 451 ods. 2 Obč. zákonníka. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Y.. dokumentom s názvom „odstúpenie od zmluvy“ zo dňa 27.02.2013 zastavila žalovanej poskytovanie ďalšieho povoleného prečerpania a vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého povoleného prečerpania. Je nepochybné, že odstúpením od zmluvy Y. vyhlásila mimoriadnu splatnosť, ergo žalovanej vznikla povinnosť uhradiť do siedmich dní dlžnú sumu. Je teda zrejmé, že týmto dokumentom bola vyhlásená splatnosť úveru, resp. že týmto dokumentom zanikol úverový vzťah medzi Y. a žalovanou, ale nezanikli všetky právne vzťahy medzi Y. a žalovanou. Považoval za zrejmé, že predmet súdneho konania nepredstavuje prípad bezdôvodného obohatenia žalobcu a z toho dôvodu nie je možné použiť ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka o premlčaní. Odstúpenie od zmluvy bolo Y. vykonané v súlade s ust. § 506 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 504 Obchodného zákonníka. V dobe, keď Y. pristúpila k odstúpeniu od zmluvy, tak sa zmluva o kontokorentnom úvere a aj odstúpenie od zmluvy posudzovali výlučne podľa ust. § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka

- zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka predstavovala absolútny obchod. Poukázal na znenie Všeobecných obchodných podmienok, a to konkrétne bod 7.6.1., podľa ktorého odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva. Aj v prípade aplikácie Občianskeho zákonníka bude výsledkom rovnaký skutkový a právny stav uvedený vyššie. Ust.§ 48 ods. 2 Obč. zákonníka uvádza: „Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.“ Na daný prípad je podľa jeho názoru potrebné aplikovať 3-ročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie považuje svoj právny nárok za súladný s platným a účinným právnym poriadkom Slovenskej republiky.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď dospel k záveru, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu došlo k zrušeniu zmluvy o úvere od začiatku.

6. V súvislosti s posudzovaním úveru ako absolútneho obchodu je potrebné prihliadnuť na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia z oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. To, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, žalobca žiadnym spôsobom nenamietal.

7. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca (doplnením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých stranou je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Predmetné ustanovenie zachytáva aj dovtedy prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom bolo iba výslovne stanoviť aj dovtedy platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

8. Na posudzovanie platnosti právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci, nemôže dopadať právna úprava, regulujúca vzťahy zásadne medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník takúto úpravu má, a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Mcdo 20/2009). Preto za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku uvádzanú v bode 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu o právnych následkoch odstúpenia od zmluvy pre spotrebiteľa, na ktorú žalobca v odvolaní poukazuje, keďže spotrebiteľ ju nemal možnosť ovplyvniť a táto spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie (bez adekvátnej zmluvnej úpravy právnych následkov v prípade porušenia zmluvného dojednania zo strany banky).

9. Správne preto súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 451 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení ako právnom následku odstúpenia od zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

10. Z rovnakých dôvodov súd prvej inštancie správne použil na otázku premlčania právnu úpravu § 107 Občianskeho zákonníka.

11. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

12. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanej v zmysle § 251 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .