Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/87/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Štúrovej č. 5, proti žalovanému J. Y., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v N. č. XX, o zaplatenie sumy 2.695,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 1.3.2017 č.k. 1C/73/2016 - 68 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.324,78 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej účastníci dňa 25.03.2013 uzatvorili zmluvu o úvere. Uzavretá zmluva je vzhľadom na jej obsah a povahu zmluvných strán zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Pri jej uzatváraní žalobca ako banka jednoznačne poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom nebolo nijako preukázané, že by žalovaný ohľadne úveru konal v rámci predmetu jeho povolania alebo podnikania.

3. V prejednávanej veci nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru napriek podaniam žalobcu zo dňa 24.04.2014 a zo dňa 03.06.2014 adresovaným žalovanému a žalobca nie je oprávnený požadovať od žalovaného ako spotrebiteľa jednorazové splatenie podľa zmluvy poskytnutého spotrebiteľského úveru. Žalobca totiž v celom konaní nepreukázal, že by skutočne pred uzavretím zmluvy riadne s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť spotrebiteľa - žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Toto nepreukázal ani napriek výzve zo dňa 23.11.2016 doručenej žalobcovi 28.11.2016. V tejto výzve okrem iného bol žalobca požiadaný predložiť všetky dôkazy o splnení všetkých zákonných podmienok pre požadovanie jednorazového splatenia spotrebiteľského úveru, teda i podmienok podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru je žalobca povinný preukázať nielen v rozsahu splnenia podmienok v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 vety prvej Občianskeho zákonníka, ale aj čo sa týka splnenia povinností uvedenej v ustanovení § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v kontexte k vete prvej § 11 ods. 2 tohto právneho predpisu. Na záver o nesplnení povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nič nemení ani znenie zmluvy v čl. II. bode

1. zmluvy v spojení s formulárovým vopred jednostranne pripraveným znením čl. X. zmluvy. Podľa tohto článku žalobca tak maximálne zistil, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy má príjem od obce Lomnička. V článku X. sa nenachádza nič o výške príjmu, dobe zamestnania a druhu pracovného pomeru či obdobného pracovného vzťahu. Absolútne neboli predložené doklady o tom, či žalobca v tomto kontexte skúmal ekonomickú situáciu žalovaného po všetkých stránkach a či riadne skúmal i sociálnu situáciu žalovaného, teda jeho rodinný stav, počet členov domácnosti, príjmy partnera, výdavky v domácnosti atď.

4. Podľa výpovede žalovaného na pojednávaní, ktorú žalobca nijako nevyvrátil, v čase uzavretia zmluvy bol ženatý, jeho manželka nevedela že berie úver, síce sa ho pýtali v banke či je zamestnaný ale nie ako dlho a ani aký má príjem, nik nezisťoval kde a či pracuje jeho manželka a aký má príjem, nik sa ho nepýtal na výdavky na domácnosť a potreby rodiny, ani na majetok, ani koľko má detí a ich vek. Navyše treba poukázať na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je relevantnou náhradou splnenia postupu veriteľa podľa § 7 ods. 1 vety prvej zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Takou je len v zmysle vety druhej tohto ustanovenia zabezpečenie splatenia spotrebiteľského úveru v celom rozsahu peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi, čo ale preukázané nebolo. Nesplnenie postupu žalobcom vyplýva i z toho, že ak by si žalobca riadne zistil výšku príjmu žalovaného a jeho manželky v čase uzatvárania zmluvy, tak by vzhľadom na manželský zväzok žalovaného musel relevantne trvať na uzavretí zmluvy i manželkou žalovaného alebo so súhlasom manželky žalovaného. Pri príjmoch žalovaného v tom čase v zásade vo výške 370 Eur pred splnením odvodových povinností, príjme jeho manželky poberajúcej rodičovský príspevok od 190 Eur až do 194 Eur a počte 4 mal. detí, poskytnutie úveru vo výške 2.722 Eur sa nedalo považovať za bežnú vec. Zrejme preto žalobca naťahoval v tejto veci podanie žaloby až na dobu po troch rokoch od uzavretia zmluvy, lebo ak by konal ihneď po tom, ako nadobudol presvedčenie o platnom zosplatnení úveru v zmysle podania z 03.06.2014 adresovaného žalovanému, tak by ešte dôvodne riskoval možnosť dovolania sa neplatnosti zmluvy manželkou žalovaného podľa § 40a Občianskeho zákonníka.

5. Úver poskytnutý žalovanému žalobcom podľa zmluvy je taktiež bezúročný a bez poplatkov, a to preto lebo nesplnenie povinností žalobcu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nemožno hodnotiť inak ako hrubé porušenie povinností žalobcu pred uzavretím zmluvy vyplývajúcich mu z v tom čase platného a účinného znenia ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca totiž s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti naplnil obsah ustanovenia § 11 ods. 2 vety tretej zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nakoľko preukázateľne posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii žalovaného a teda podľa ustanovenia § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy žalobca hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 tohto právneho predpisu. Úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov.

6. Žalovaný bol povinný žalobcovi vrátiť iba samotnú istinu poskytnutého úveru, pričom všetky doposiaľ vykonané platby žalovaného treba v tomto smere považovať za splátky tejto istiny úveru. Žalovaný preukázateľne v deň podpisu zmluvy uhradil sumu 54,44 Eur, dňa 25.04.2013 sumu 71,79 Eur a dňa 25.05.2013 sumu 71,79 Eur.

7. Istina poskytnutého úveru bola vo výške 2.722 Eur, pričom v zmluve bolo dohodnutých 84 splátok. Pri pomernom plnení uvedenej istiny v dohodnutom počte splátok, vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a vzhľadom na dohodnutý počet splátok, neprichádza do úvahy iné rozvrhnutie dlhu na istine úveru ako v rovnakých sumách na každú dohodnutú splátku. Žalovaný mal povinnosť platiť mesačne v prípade 1. až 83. splátky sumu 32,40 Eur a v prípade poslednej 84. splátky sumu 32,80 Eur.

8. Ku dňu vyhlásenia rozsudku žalovaný mal zaplatiť spolu 47 splátok po 32,40 Eur, teda spolu sumu 1.522,80 Eur. Žalovaný zaplatil len čiastku 198,02 Eur. Dňa 25.03.2013 žalovaný uhradil sumu 54,44 Eur, z ktorej 32,40 Eur treba započítať na prvú splátku splatnú dňa 25.4.2013. Z tejto úhrady ostáva preplatok vo výške 22,04 Eur. Dňa 25.04.2013 bola zaplatená čiastka 71,79 Eur, ktorá spolu s preplatkom vo výške 22,04 Eur bola použitá na zaplatenie druhej splátky splatnej 25.05.2013. Po odrátaní sumy 32,40 Eur od čiastky 93,83 Eur k danému dňu (71,79 Eur + 22,04 Eur) preplatok na strane žalovaného bol vo výške 61,43 Eur. K tomuto preplatku treba prirátať sumu 71,79 Eur zaplatenú žalovaným dňa 25.05.2013. Žalovaný v ďalšom období už ďalšie úhrady nevykonával a preto suma 133,22 Eur (61,43

Eur + 71,79 Eur) sa započítala na splátku splatnú 25.6.2013 vo výške 32,40 Eur, na splátku splatnú 25.7.2013 vo výške 32,40 eur, na splátku splatnú 25.8.2013 vo výške 32,40 Eur a na splátku splatnú 25.9.2013 vo výške 32,40 Eur . Zostávajúci preplatok v sume 3,62 Eur sa započítal ako čiastočná úhrada splátky splatnej 25.10.2013. Zvyšok tejto splátky v sume 28,78 Eur doposiaľ zaplatený nebol a ani ďalšie splátky v poradí od 8.-mej až po 47.-mu splátku, ktoré už boli splatné v čase vyhlásenia rozsudku.

9. Žalovaný sa teda dostal prvýkrát do omeškania až odo dňa 26.10.2013, a to čiastočným neuhradením splátky splatnej 25.10.2013 v sume 28,78 Eur. Následne sa dostával postupne do omeškania s ďalšími splátkami, počnúc splátkou splatnou 25.11.2013 a končiac splátkou splatnou dňa 25.2.2017. Spolu mal žalovaný do vyhlásenia rozsudku zaplatiť sumu 1.522,80 Eur, z čoho preukázateľne uhradil iba čiastku 198,02 Eur. Súd prvej inštancie preto žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej istiny úveru v sume 1.324,78 Eur s príslušným úrokom z omeškania vo výške 1% ročne tak ako to požadoval žalobca v podanej žalobe.

10. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že žalobca by neposkytol žalovanému úver, pokiaľ by odborný útvar banky skonštatoval, že zabezpečenie úveru, resp. predložené doklady nie sú postačujúce na preukázanie schopnosti klienta daný úver splácať. Pre poskytnutie daného typu úveru žalovanému v čase uzavretia zmluvy o úvere bolo posúdené, že žalovaný je schopný úver riadne splácať, pričom žalovaný spočiatku dve mesačné splátky úveru aj riadne uhradil, čo aj vyplýva z predloženého výpisu z úverového účtu a z výpovede žalovaného na pojednávaní, keď uviedol, že bol zamestnaný ako údržbár. Teda žalovaný bol schopný úver riadne splácať. Žalobca teda bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť daného úveru a nie je tak možné úver posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Poplatky sú stanovené pevnou sumou t.j. je to zložka ceny, ktorá je určito, jasne a zrozumiteľne určená. Žalobca má preto nárok na uplatnené poplatky. Žalobcovi prislúcha nárok na zmluvné úroky, a to aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo vyjadruje záväzok dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Zmluva o pôžičke je odplatnou zmluvou len za predpokladu, že sa tak strany dohodli. Úrok z úveru a úroky z omeškania treba dôsledne rozlišovať. Zatiaľ čo úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma na dohodnutú dobu, úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. Žalobca pri vymáhaní svojich pohľadávok disponuje rozhodnutiami súdov z celej Slovenskej republiky, ktoré nemajú problém priznať veriteľovi k predčasne splatnej pohľadávke zmluvné úroky do zaplatenia popri úrokoch z omeškania tak, ako to vyplýva z gramatického a aj logického výkladu platných zákonných ustanovení. Rozhodnutia súdov, ktoré zamietnu nárok na zmluvné úroky, idú nad rámec samotného znenia zákona a násilne gramaticky zákon a úmysel zákonodarcu vykladajú tak, aby bol za každých okolností zvýhodnený spotrebiteľ. Už samotná skutočnosť právneho a faktického zvýhodňovania spotrebiteľa spôsobuje vysoko nerovnovážne postavenie veriteľa, ktorý je aj bez tohto zvýhodňovania spotrebiteľa neistý v návratnosti požičaných finančných prostriedkov. Doterajšia právna prax a aj úmysel zákonodarcu, vyjadrený v platných kódexoch, je jednoznačný. Dohodnutý úrok a úrok z omeškania sú dva rozdielne inštitúty a v prípade omeškania dlžníka so splátkou, patrí veriteľovi okrem úroku (popri dohodnutom úroku) aj úrok z omeškania. Povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru žalovanému, okrem ustanovení Obchodného zákonníka, vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Nakoľko zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla, žalobcov nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvného úroku nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky. Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytnutí úveru veriteľ nemal voči dlžníkovi v omeškaní právo na zaplatenie úrokov. Naopak ustanovenie § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, vyslovene uvádza úrok ako súčasť odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Právny výklad, podľa ktorého by dlžníci v omeškaní boli povinní platiť len zákonné úroky z omeškania a neboli by povinní platiť zmluvné úroky z poskytnutého úveru, by legalizoval zvýhodnenie neplatiacich dlžníkov oproti platiacim klientom.

12. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej účastníci dňa 25.03.2013 uzatvorili zmluvu o úvere. Podľa čl. I. bodu 1. tohto právneho úkonu žalobca poskytol žalovanému bezúčelový klasický spotrebiteľský úver v sume 2.722 Eur. Už z označenia tohto úveru je nepochybné, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo právny vzťah majúci základ v osobitnej právnej úprave a to konkrétne v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Tento právny predpis určité povinnosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov ukladá i veriteľom. Jednou z týchto povinností je i povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3 . Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

15. V prejednávanej veci žalobca ničím právne významným nepreukázal , aby pred uzatvorením zmluvy posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Len tvrdenie žalovaného v odvolaní nepodložené žiadnymi dôkazmi, podľa ktorého žalobca by neposkytol žalovanému úver, ak by odborný útvar banky skonštatoval, že zabezpečenie úveru, resp. predložené doklady nie sú postačujúce na preukázanie schopností žalovaného úver splácať, takýmto dôkazom nie je.

16. V priebehu konania výzvou zo dňa 23.11.2016 ( č.l. 38 spisu) doručenou žalobcovi dňa 28.11.2016 bol tento účastník vyzvaný okrem iného na predloženie dôkazov o splnení všetkých zákonných podmienok pre požadovanie jednorazového splatenia spotrebiteľského úveru. Táto dôkazná povinnosť zo strany žalobcu splnená nebola.

17. Podľa ustanovenia § 191 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

18. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom ako má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

19. Cieľom dôkaznej povinnosti, vychádzajúcej z tohto ustanovenia, je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Jedným z dôkazných

prostriedkov vyplývajúcim z ustanovenia § 195 je i výsluch strany. Na pojednávaní konanom dňa 01.03.2017 vypočutý žalovaný podrobne opísal priebeh uzatvárania zmluvy o úvere. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že pri uzatváraní zmluvy sa výška jeho príjmu a ani príjmové pomery manželky nezisťovali, nezisťovala sa ani doba zamestnania, počet členov domácnosti, výdavky v domácnosti a majetkové pomery. Záver, podľa ktorého žalobca ako veriteľ porušil povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver má oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako správnym je i zistenie o hrubom porušení povinností vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy ak žalobca preukázateľne posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez údajov o jeho sociálno- ekonomickej situácii. S hrubým porušením povinností konať s odbornou starostlivosťou zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 2 spája významný právny následok. V zmysle tohto ustanovenia, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové využitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je. Žalobca teda v dôsledku hrubého porušenia povinnosti posúdiť pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver nemohol od žalovaného vyžadovať jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru a ani žiadať dohodnuté úroky a poplatky. V dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru žalobcovi vzniklo právo iba na zaplatenie doposiaľ neuhradených splátok istiny úveru splatných ku dňu vyhlásenia rozsudku tak ako to určil súd prvej inštancie.

20. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .