Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX, R., právne zastúpeného PUCHALLA SLÁVIK & PARTNERS, Kmeťova 24, Košice, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie sumy 1.689,44 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/76/2016-49 zo dňa 22.06.2016, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Obsah napadnutého rozhodnutia

1) Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.689,44 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 19.03.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 215,78 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu PUCHALLA, SLÁVIK partners s.r.o., so sídlom Kmeťová 24, Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 101 eur na účet prevádzkovateľa systému Slovenská pošta a.s., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2) Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, 2 a 4, § 53 ods. 1, 4 a 5, § 53 ods. 5 a § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka, ust. § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných a úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a poukázal na čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3) Vychádzal z preukázaného skutkového stavu ,podľa ktorého strany sporu dňa 19.10.2012 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 eur (reálne po odpočítaní poplatku za poskytnutie služby 215,75 eur žalobca poskytol žalovanému sumu 1.284,25 eur). Žalovaný doposiaľ zaplatil titulom úverového vzťahu sumu 2.973,69 eur. Zmluva o revolvingovom úvere je formulárová spotrebiteľská zmluva podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje viaceré obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a to: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; konečnú splatnosť úveru; určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (nie je zrejmé aká časť splátky sa započítava za istinu, úroky a iné poplatky). V zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená výška RPMN a to

s poukazom na prepočet RPMN podľa http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn- rpsn.php, čo spôsobuje následky, ako keby RPMN v zmluve uvedená nebola, a teda chýba ďalšia obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Absencia týchto náležitosti zmluvy spôsobuje, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie považoval poplatok za poskytnutie služby podľa bodu 8.1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere za ustanovenie, ktoré nie je individuálne dojednané. Žalovaný dohodu o poskytnutí služby žalobcovi vnútil, a odplatu za poskytnutie služby si započítal už ku dňu poskytnutia úveru žalobcovi, bez toho aby žalobca využil možnosť odkladu splátok. Výšku poplatku za poskytnutie služby 215,75 eur (14 % zo sumy poskytnutého úveru) považoval za neprimeranú. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalovaného o neprimeranosti dohodnutých úrokov v Zmluve o spotrebiteľskom úvere (76,21%), čo spôsobilo absolútnu neplatnosť časti právneho úkonu. S poukazom na uvedené, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.689,44 eur považoval za dôvodný.

4) O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len ,,O.s.p.“).

Obsah odvolania a vyjadrenia protistrany

5) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu a nezákonnému záveru o tom, že hodnota RPMN úveru je určená v zmluve nesprávne. Závery súdu o nesprávne určenej hodnote RPMN nemajú oporu v žiadnom dôkaze, ktorého obsah by zodpovedal a bol v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. Záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o úrokoch nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v žiadnom právnom predpise. Uviedol, tiež, že z rozsudku nie je možné zistiť, z akého dôvodu súd vo veci nepostupoval podľa príslušnej právnej normy (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 502 Obchodného zákonníka). Postup súdu vychádzajúci zo záveru o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere je v rozpore s § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle ustanovenia (§ 52 ods. 2 posledná veta) je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti, teda od 01.04.2015. Ďalej uviedol, že Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je v prejednávanej veci. Medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy , ktorá obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - osemnásty deň v mesiaci) a počet splátok. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Rovnako tak záver súdu prvej inštancie o neuvedení údaju o konečnej splatnosti nepovažoval za správny. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl.7. ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Zmluva údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie .

6) K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné. Vo vzťahu k údaju o dobe trvania a konečnej splatnosti zmluvy uviedol, že Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 24.10.2012 nie je možné považovať za súčasť, resp. prílohu zmluvy. Žalobca nemal možnosť v deň podpisu zmluvy o úvere, t.j dňa 19.10.2012, oboznámiť sa s Oznámením o schválení úveru dlžníkovi, erqo toto sa vôbec nedostalo pri podpise zmluvy do jeho dispozičnej sféry. Údaj o počte, výške a termínoch splatnosti splátok je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jeho absencia zakladá sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere. RPMN určená v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezahŕňa celkové náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutým úverom. Dôvodom je skutočnosť, že žalovaný do celkových nákladov nezahrnul poplatok za poskytnutie služby, ktorý si odpočítal hneď pri poskytnutí úveru. Neplatnosť dojednania úrokovej sadzby žalobca odvodzoval z jej neprimeranosti vo vzťahu k výške priemernej úrokovej sadzby, ktorá je prístupná na webovej stránke Národnej banky Slovenska, a v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vo výške 12,89% ( za október 2012). V danom prípade úroková sadzba viacnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu, a z tohto dôvodu je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdenie žalovaného, že na vzťah

medzi žalobcom a žalovaným nie je možné prednostne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka považoval za účelové s cieľom sa vyhnúť sa aplikácii právnej úpravy poskytujúcej ochranu slabšej zmluvnej strane, spotrebiteľovi. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať mu náhradu trov konania.

Hodnotenie odvolacieho súdu

7) Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8) Podľa § 9 odsek 2, ods. 9 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

9) Podľa § 11 ods.1 písm a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.<https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>1.

10) Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8300052222 uzatvorená medzi stranami sporu dňa 24.10.2012 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.

11) Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v § 9 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

12) Slovenský právny poriadok definuje v porovnaní so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere precíznejšie a širšie podmienky, ktoré musí spĺňať zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, aby nebola postihnutá sankciou spočívajúcou v tom, že bude úver z nej vyplývajúci posudzovaný a kvalifikovaný ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Takýto výklad nie je v rozpore s komunitárnym právom a príslušnou smernicou a takýto výklad nie je ani arbitrárny, pretože slovenský zákon (zákon č. 129/2010 Z.z.) rozširuje z dôvodov ochrany spotrebiteľa podmienky, stanovené základnou normou komunitárneho práva a poskytuje širšiu mieru ochrany spotrebiteľovi.

13) SD EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a Klára Bíróová judikoval, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tak explicitne presné ustanovenie akým je § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. však cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku a aj stále je platný a účinný.

14) Účelom náležitostí ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je, aby spotrebiteľ vedel rozlíšiť aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalovaného. Keďže v zmluve nie je náležite určené, v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti na úrok z istiny, alebo poplatku, spotrebiteľ by nemal vedomosť v akej časti má zaplatenú istinu (v akej časti ju veriteľ započítal na zaplatenie istiny) a v akej časti ostatné poplatky. Práve i z tohto dôvodu zákonodarca uvedené označil ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere, bez ktorého uvedenia sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže uvedené údaje zmluva o revolvingovom úvere č. 8300652222 zo dňa 24.10.2012 uzatvorená medzi sporovými stranami, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, neobsahuje, nemožno potom konštatovať splnenie písomnej formy zmluvy vo vzťahu k tejto podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15) Odvolací súd ďalej konštatuje, že zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300652222 zo dňa 24.10.2012 v spojení so Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere nie je možné zistiť termín konečnej splatnosti úveru. Oznámenie o schválení úveru, na ktoré poukazuje žalovaný, a v ktorom je uvedený termín splatnosti prvej splátky - 16.12.2012 a poslednej splátky - 16.05.2016 bolo vyhotovené dňa 24.10.2012, t.j. v deň podpisu zmluvy žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podpísal zmluvu dňa 19.10.2012, t.j. skôr, odvolací súd konštatuje, že v čase kedy žalobca zmluvu podpisovala nemala vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru. Údaj o termíne splatnosti prvej splátky, z ktorého by v spojení s údajom o tom, že úver má byť splatený v 42 mesačných splátkach bolo možné vyvodiť termín konečnej splatnosti úveru a konkrétne termíny následných splátok je uvedený len v Oznámení o schválení revolvingového úveru, nijako nevyplýva zo samotnej zmluvy resp. Zmluvných dojednaní. Nie je zrejmé, kedy sa Oznámenie o schválení revolvingového úveru reálne dostalo do dispozičnej sféry žalobcu, žalovaný nepreukázal, že by žalobca vyjadril s predmetným Oznámením súhlas a toto na znak súhlasu podpísal. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru, termínoch splátok v zmluve o úvere je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný.

16) Za daného stavu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o konečnej splatnosti úveru a údaja o termínoch splátok v zmluve o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., čo má s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd odvolacie námietky žalovaného ohľadne nesprávne určenej hodnote RPMN v Zmluve o revolvingovom úvere za právne irelevantné a odvolací súd sa nimi bližšie nezaoberal, keďže pre vyslovenie záveru o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru stačí, keď v zmluve absentuje čo i len jedna z obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedená v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

17) Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne uzavrel, že žalobca si podmienky zmluvy individuálne nedojednal (t.j. vrátane spornej dohody o poskytnutí služby uvedenej v bode 8.1), službu spočívajúcu v uvedenej možnosti odkladu splátok úveru spoplatnenú vo výške 215,75 eur si nevymienil, ale bola mu nanútená žalovaným.

18) Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10). Za neprijateľnú podmienku sa považuje aj ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. (porovnaj rozsudok Krajského súdu Prešov z 21.novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011).

19) Maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

20) Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 76,21 % takmer 7 - násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 11.57 % uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek v čase uzavretia zmluvy o pôžičke. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je potrebné prijať záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi.

21) V súvislosti s posúdením neplatnosti dojednania o úroku neobstojí odvolacia námietka žalobcu vychádzajúca z ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka, pretože Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 24.10.2012 je zmluvou spotrebiteľskou, čo znamená, že pred aplikáciou Obchodného zákonníka má prednosť aplikácia Občianskeho zákonníka, tak ako to vyplýva z ustanovenia§ 52 ods. 2, veta tretia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2015, ktorého aplikácia aj na daný právny vzťah je opodstatnená v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 3 MCdo/14/2014 zo dňa 21. 04. 2015, kde sa uvádza: „Ustanovenie § 52 ods. 2, tretej vety Občianskeho zákonníka, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“

22) Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný v prospech žalobkyne titulom predmetného úveru vyplatil čiastku 1284,25 eur, pričom žalobca v prospech žalovaného poukázal úhradu vo výške 2973,69 eur. Za tejto situácie správne postupoval súd prvej inštancie, ak zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1689,44 eur predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

23) Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

24) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie konči, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25) Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).