Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/346/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s, IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: S. H., J.. X.X.XXXX, Y. G. K. XXX/X, XXX XX I.-G., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 11 Košice, v spore o zaplatenie 3113,90 € s prísl, konajúc o protižalobe žalovaného na zaplatenie 4.274,70 € s prísl. takto

rozhodol:

Konanie sa vo vzťahu k sume 2.600,- € zastavuje.

V prevyšujúcom rozsahu sa protižaloba zamieta.

Stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 24.3.2016, podanou na tunajšom súde dňa 5.4.2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal, aby bol zaviazaný zaplatiť mu 3113,90 € spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania 597,86 € za obdobie od 1.1.2014 do 24.3.2016 a s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 3113,90 € od 25.3.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

2. Pohľadávka, ako žalobca v žalobe tvrdil, mala svoj základ v úverovej zmluve, ktorú strany sporu uzavreli dňa 20.11.2011 prostredníctvom spoločnosti AAAuto Košice, a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup osobného motorového vozidla Š. Q. O. X,XTDI M. v hodnote 5188 €. Žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 5414,55 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 84 splátkach po 145,06 €. Žalovaný sa dostal do omeškania a vzniknutý dlh napriek opakovaným upomienkam nedoplatil, preto žalobca v súlade s úverovými podmienkami vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 31.12.2013 a vyzval žalovaného navrátenie dlhej sumy vo výške 7732,48 €.

3. Žalovaný uhradil celkom 19 splátok. Vozidlo bol žalovanému odobraté a následne predané za 2600 € a po tomto úkone bolo vykonané záverečné vyúčtovanie, v ktorom bol výťažok z predaja započítaný voči pohľadávke žalobcu. Vozidlo bolo odpredané na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, pričom v súvislosti s tým vzniklo právo žalobcu na 417,60 € titulom nákladov spojených s predajom vozidla (v zmysle ust. § 553c) .

3.1. Žalobca odoslal žalovanému oznámenie o predaji vozidla s výzvou na doplatenie 5550,48 €. Uvedená čiastka pozostáva zo sumy zosplatneného úveru 7732,48 €, z čoho či žalobca neuplatňuje 630,22 € marketingovej akcie, mínus 2600 € získaný predajom vozidla, plus 417,60 € titulom nákladov spojených s predajom.

4. Žalobca žalovanú pohľadávka špecifikoval tak, že pozostávala zo sumy nesplatenej istiny 4679,55 €, dlžných splátok v sume 870,36 €, úrokové vyrovnanie do dňa poslednej splátky do zosplatnenia 46,39 € a nákladov spojených s predajom vozidla 417,60 € (spolu 6013,90 €), z čoho po odrátaní sumy 2600 € titulom výťažku z predaja vozidla a úhrady žalovaného 300 € po zosplatnení úveru činí dlh v sume 3113,90 €.

5. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil listinné podklady, ktorých obsah súd zároveň stručne oboznamuje a síce:

a) úverovú zmluvu č. N. zo dňa 20.11.2011 (č. 30), z obsahu ktorej bolo zistené,

- že na jej základe bola v zmysle čl. 3 prefinancovaná kúpa osobného motorového vozidla Š. Q. O. X.XTDI M., rok výroby 2004

- že predajná cena bola 5188,- € vrátane DPH, z čoho žalovaný zložil akontáciu 600 €, pričom úver, spolu s nákladmi spojenými s poskytnutím úveru v sume 826,55 € činili 5414,55 €

- žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 84 splátkach s dátumom prvej splátky dňa 18.12.2011, každú ďalšiu do 18. dňa v mesiaci a to všetko v lehote konečnej splatnosti úveru dňa 18.11.2018. Súčasťou splátky neboli žiadne poplatky za poistenie (schopnosť splácať splátky, havarijné, PZP...) či iné poplatky, čím celková čiastka určená k zaplateniu činila 12185,05 € a náklady spotrebiteľa 6770,49 €

- úver bol viazaný na 27,36% ročný úrok pri RPMN 40,49% a priemernej RPMN 16%

- v zmysle článku 5. zmluvy úver bol o.i. zabezpečený Zmluvou o zabezpečovacou prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania, uzavretou osobitne po podpise úverovej zmluvy

- z ust. čl. 12 „ustanovenia o marketingovej akcii“ (č.l. 34) vyplýva úprava, podľa ktorej veriteľ uhradí za klienta na účet predajcu sumu vo výške 1100 €, ktorá bude použitá na úhradu časti kúpnej ceny predmetu financovania vo výške uvedenej v kúpnej zmluve... Ak nebude úver veriteľovi splatený v splátkach ( t.j ak dôjde k zosplatneniu úveru a iných dôvodov), nárok na poskytnutie marketingovej akcie zaniká a klient sa zaväzuje vrátiť veriteľovi hodnotu poskytnutej marketingovej akcie do 30 dní odo dňa odoslania výzvy k jej vráteniu.

b) splátkový kalendár datovaný dňom 20.11.2011, podpísaný oboma zmluvnými stranami (č.l. 40 - 43), týkajúci sa úverovej zmluvy č. N. z ktorého vyplýva, že aká výška zo sumy splátky 145,06 € v období od 18.12.2011 (prvá splátka) do 18.11.2018 (posledná), rozloženého na 84 splátok, pripadne na istinu, a aká na zmluvný úrok

c) fyzické prevzatie vozidla od spoločnosti AAAuto a.s. žalovaný potvrdil na preberacom protokol (bez dátumu) na č.l. 28.

d) z prehľadu úhrad úveru (č.l. 4) vyplynulo, že žalovaný na danom úvere uhradil do dňa zosplatnenia úveru celkom 6262,70 €

e) listom zo dňa 3.1.2014 (č.l. 44) žalobca žalovanému oznámil, že v dôsledku jeho omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy N. pristúpil žalobca k zosplatneniu úveru ku dňu 31.12.2013 s tým, týmto dňom tiež zaniká havarijné i zákonné poistenie, a aby vzniknutý dlh v sume 7732,48 € uhradil bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy na tam uvedený účet. Súčasťou výzvy bola tiež kalkulácia finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončenie úverovej zmluvy N. k 31.12.2013 (č.l. 45), kde bola výška dlhu, vrátane dlhu na zameškaných (dlžných) splátkach 870,36 €, zmluvných pokút, nákladov externej agentúry a nákladov za predaj vozidla vyúčtované sumou 7732,48 €, z toho čisto dlh na zosplatenej- nesplatenej istine bol 4679,55, úrokovom vyrovnaní 46,39 € a časti marketingovej akcie 630,22 € celkovou sumou 5356,16 €.

f) oznámením o predaji vozidla listom žalobcu zo dňa 14.3.2014 (č.l. 24) bol žalovaný informovaný, že po odobratí vozidla bolo predané za kúpnu cenu 2600 € a po zaúčtovaní nákladov spojených s jeho predajom 417,60 € je celkový výnos 2182,40€, o ktorú sumu sa jeho dlh znižuje, a preto má sumu 5550,08 € zaplatiť do 14 dní od vystavenia danej výzvy na tam uvedený účet a variabilný symbol. Dôkaz o predaji vozidla za sumu 2600 € tretej osobe žalobca preukázal zmluvou, uzavretou dňa 8.2.2014 (č.l. 21 - 23)

6. Po doručení žaloby s prílohami žalovanému dňa 26.1.2017, podal žalovaný, zastúpený právnym zástupcom, písomné vyjadrenie dňa 13.2.2017 (č.l. 70 a nasl). V uvedenom vyjadrení poukázal na to, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 20.11.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere(?) č. N. na základe ktorej mal byť zo strany žalobcu poskytnutý žalovanému úver vo výške 5.414,55 €, a že žalovanému bola v skutočnosti poskytnutá suma 4.588,- € čo vyplýva z faktúry č. P. zo dňa 20.11.2011 po položkou „bankovým prevodom“.

6.1. Odcitoval znenie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v čase uzavretia úverovej zmluvy a jeho § 9 ods. 2) písm. f), g), j), k) ako aj § 11 ods. 1), podľa ktorého sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak písm. a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 cit. zákona

7. Tvrdil, že z predmetnej úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že predmetná zmluva neobsahuje viaceré obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy a preto v zmysle uvedeného mal žalobca nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny žalovanému vo výške 4.588,- € bez akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov. Zo strany žalovaného však bolo poukázané na žalobcov účet plnenie v rozsahu sumy 6.262,70 € prostredníctvom dobrovoľných splátok (viď platobná história predložená žalobcom) a v rozsahu sumy 2.600,- € ako výťažok z predaja automobilu a teda na účet žalobcu tak bolo poukázané plnenie v súhrne vo výške sume 8.862,70 € t.j. o 4.274,70 € viac, než mal žalobca nárok. V rozsahu sumy 4.274,70 € tak podľa tvrdenia žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Na základe uvedeného si žalovaný uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.274,70 EUR. Ak výška úveru bola 4588 €, dobrovoľne zaplatil 6262,70 €, predajom sa dosiahol výťažok 2600 €, celkové plnenie je 8862,70 € a teda po odpočítaní sumy úveru 4588 € činí bezdôvodné obohatenie 4274,70 €, ktorého zaplatenia sa protinávrhom domáha v tomto konaní s tým, že žalobu žalobcu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Okrem absencie obligatórnych náležitostí žalovaný vo vyjadrení poukázal aj na to, že predmetná zmluva obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutie úveru. Akcentoval, že odplata za poskytnutie úverov dosahuje úroveň 27,36 % výrazne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i s dobrými mravmi, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň poukázal na viacero rozhodnutí súdov. Mal za to, že ak v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru dosahovala úroveň 9,56 % v prejednávanom prípade hodnota ročnej úrokovej sadzby niekoľkokrát prevyšuje úroveň priemerných úrokových mier za poskytnutie úverov poskytovaných na finančnom trhu v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca do dnešného dňa ani napriek výzve žalovaného dlžnú sumu nevrátil, uplatňuje si žalovaný okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB dňa 29.12.2015 (nasledujúci deň po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie sumy 2.711,- €) bola 0,05 % a dňa 15.02.2017 (nasledujúci deň po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie sumy 1.563,70 €) bola 0,00 %.

10. Na základe žalovaným uvedených okolností navrhol, aby konajúci súd po vykonanom dokazovaní rozsudok, ktorým 1/žalobu žalobcu zamietne, 2/ zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 4.274,70 € spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.711,- EUR od 29.12.2015 do zaplatenia a s 8,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.563,70 € od 15.02.2017 do zaplatenia a 3/ nahradil plné trovy konania.

11. Žalovaný ako dôkaz priložil: a) výzvu na vrátenie bezdôvodného obohatenia zo dňa 23.12.2015 (č.l. 76), z obsahu ktorej súd zistil, že vzhľadom na to, že úverová zmluva N. neobsahuje viaceré obligatórne náležitosti podľa Zákona č. 129/2010, bol žalovaný povinný vrátiť iba to, čo na jej základe dostal t.j. sumu 4588 € a keďže žalovaný zaplatil 7299 €, žiada sumu 2711 € zaplatiť do 28.12.2015.

b) výzvu zo dňa 7.2.2017 (č.l. 77), ktorou žalovaný žalobcovi uvádza, že z jeho strany došlo k plneniu vo výške 8862,70 € a teda bezdôvodné obohatenie činí ďalších 1563,70 €, ktoré žiada zaplatiť do 14.2.2017

c) faktúru č. P. zo dňa 20.11.2011 (č.l. 82), ktorou bola dodávateľom AAAuto a.s. vyúčtovaná žalobcovi suma 5188€. pozostávajúca zo sumy ceny vozidla 4646 €, ceny 159 € za prípravu vozidla pred predajom, 353 € Carlife 1 a lekárnička 30 €, z čoho po úhrade 600 € zo strany žalovaného zostalo k zaplateniu 4588 €

12. Skôr, ako súd doručil podanie žalovaného na vyjadrenie žalobcovi, žalobca pred prvým pojednávaním, podaním zo dňa 17.3.2017 (č.l. 84) zobral žalobu celkom späť a konanie navrhol zastaviť. O tomto dispozičnom úkone súd rozhodol uznesením zo dňa 20.6.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2017. Predmetom konania tak zostal nárok, uplatnený žalovaným (v postavení žalobcu) v podaní zo dňa 7.2.2017 o zaplatenie 4274,70 €.

13. Na pojednávaní dňa 27.11.2017 žalovaný v pozícii žalobcu v podstate zotrval na všetkých písomne podaných argumentoch. Zdôraznil, že v predmetnej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, špeciálne o zmluvu, upravovanú aj zákonom o spotrebiteľských úveroch, ktorá v zmysle platnej právnej úpravy neobsahovala viaceré náležitosti ako obligatórnu súčasť takejto zmluvy. Príkladom uviedol, že sa v nej neuvádza celková doba trvania zmluvy, ako aj celková výška poskytnutého úveru, a zároveň tiež nie je tam členená výška, počet a splatnosť či už istiny, úrokov a poplatkov, čo v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch robí tento úver bezúročným a bezpoplatkovým. Poukázal tiež na výšku odplaty, ktorá bola touto zmluvou dohodnutá v sadzbe 27,36%, ktoré považoval za neplatné dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, a keďže sa jedná o súčasť hlavného plnenia, tak podľa jeho názoru takéto dojednanie robí zmluvu ako celok neplatnú. Akcentoval, že takto dojednaná odplata výrazne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu a v čase uzavretia zmluvy bol tento priemer 9,56% tak, ako to vyplýva z priloženého prehľadu o úrokových mierach. V tomto kontexte preto poukazujeme na obsah rozsudku Krajského súdu v Prešove 6Co/138/2012 z 7.5.2013, kde sa konštatuje, že v prípade ak úroková sadzba prevyšuje obvyklú úrokovú mieru o viac ako 50%, jedná sa o neplatné dojednanie. V tomto prípade úroková sadzba skutočne prevyšuje priemernú úrokovú mieru o viac ako 50%, to znamená, že sa jedná o neplatné dojednanie a žalobcovi nemôže byť priznané. Z uvedených príčin, ktoré analyzoval preto tvrdil, že žalovaný nemá voči žalobcovi právo na nič viac, než na sumu 4.588,- €, t.j. čo do výšky kúpnej, ktorú ako vyplýva z predložených dokladov žalobca zaplatil bankovým prevodom na účet predávajúceho.

13.1. Tvrdil, že žalovaný na účet žalobcu dobrovoľnými úhradami zaplatil 6.262,70 €, a keďže výťažkom z predaja sa dosiahla suma 2.600,- €, sa celkovo sa v prospech tohto úverového prípadu uhradila suma 8.862,- €, t.j. o 4.274,70 € viac, než na čo žalovanému vznikol nárok. Toto plnenie bolo poskytnuté zo strany žalovaného nad rámec úveru, ktorý bol na kúpu vozidla poskytnutý, a preto sa ho voči žalovanému domáha ako bezdôvodného obohatenia a navrhol žalobe žalovaného plne vyhovieť a žalobcu, tu v postavení žalovaného, priznať plnú náhradu trov konania.

14. Žalobca považoval nárok žalovaného za plne nedôvodný. Kategorizoval celú túto vec z hľadiska skutkovo sporných a skutkovo nesporných okolností. Čo nesporných skutkových okolností týka, uviedol, že v tejto veci nie je sporné uzavretie predmetnej zmluvy a že nespochybňované boli aj údaje, obsiahnuté v platobnej histórii a rozsah splatenia v ňom uvedený, keďže samotný žalovaný z týchto údajov plne vychádzal.

14.1. Ako sporné a nepravdivé tvrdenie však považoval tvrdenie žalovaného o tom, koľko dostal a koľko zaplatil. Vychádzajúc z predloženej histórie je možné z nej zistiť, že celková suma, ktorá bola zarátaná v celkovej výške plnenia 6.262,70 € je suma, ktorá už zohľadňovala aj započítanie sumy 2.600,- €, získanej ako výťažok z predaja predmetného motorového vozidla. To znamená, že nie je pravda tvrdenie žalovaného, že to boli jeho dobrovoľné úhrady, a že v jeho prospech treba započítať sumu 6.262,70 € navýšenú o ďalších o 2.600,- € t.j. na sumu 8.862,70 € keďže ako uviedol, suma 2.600,- € je už v sume 6262,70 € zohľadnená. Vo vzťahu k námietke ohľadom výšky úveru prezentoval, že žalobca uhradil kúpnu cenu spoločnosti, u ktorej si žalovaný dotyčné motorové vozidlo sám vybral, t.j. v spoločnosti AAAuto Košice, kde výška úveru je špecifikovaná v bode 2 a 4 tejto zmluvy a síce, že to bola suma 5.414,55 €, pozostávajúca z hodnoty čistej kúpnej ceny 4.588,- €, a sumy 826,55 € ako náklady spojené s poskytnutím úveru. Náklady spojené s poskytnutím úveru v sume 826,55 € činili náklady napr. v súvislosti

so samotným spracovaním zmluvy, vyhodnotím niektorých okolností v súvislosti s osobou žalovaného, šetrenie v databáze a podobné veci.

14.2. Žalobca však poukázal aj na to, že žalobca ako bonus (nad rámec plnenia úverového vzťahu, ktorý bol so žalovaným dohodnutý), zaplatil spoločnosti AAAuto aj sumu 1.100,- €, ktorá bola žalobcovi vyúčtovaná.

15. Žalobca ako dôkaz predložil súdu výpis z účtu žalobcu o tom, že na účet spoločnosti AAAuto Košice bola zaplatená kúpna cena 4588 € (č.l. 95) ale aj suma 1.926,55 €, pozostávajúca zo sumy 1.100,- € a sumy nákladov spojených so samotným úverom v sume 826,55 € (č.l. 96).

16. Čo sa obsahových náležitostí samotnej zmluvy týka, žalobca poprel pravdivosť tvrdení žalovaného o tom, že nie v nej uvedená výška úveru a ostatné veci, pretože: samotná výška úveru je obsiahnutá v bode 2.3. úverovej zmluvy, celková odplata je uvedená v bode 4 úverovej zmluvy, a čo sa rozkladu splátok týka, súčasťou úverovej zmluvy bol aj splátkový kalendár, podpísaný oboma zmluvnými stranami, kde sa uvádza presný dátum a výška splátky, vrátane toho na čo, a v akom rozsahu je tá-ktorá splátka započítaná.

16.1. Ohľadom výšky odplaty t.j. výšky úrokovej sadzby zastával názor, že nie je možné, aby táto okolnosť mala za následok neplatnosť úverovej zmluvy ako celku, keďže ide o oddeliteľnú časť od ostatných dojednaných súčastí v zmysle § 39 OZ. Navyše tvrdil, že takto dohodnutá odplata v úverovej zmluve vôbec neprevyšuje bežnú priemernú odplatu v čase uzavretia úverovej zmluvy. V tomto kontexte poukázal aj §39a OZ, t.j. zohľadniť aj skutočnosť, že je treba porovnávať tak isto aj cenu peňazí, za ktoré sa tento úver dojednával, a podľa názoru žalobcu žalovaný finančné prostriedky od žalobcu prijal na základe riadnej a platnej zmluvy.

16.2. Nad rámec uvedeného ešte žalobca uviedol, že považuje žalovaným požadované plnenie za premlčané. Túto lehotu počíta odo dňa prijatia sumy 2.600,- € t.j. v čase, keď sa získal výťažok z predaja vozidla, a dňa 8.2.2014 bol v prospech žalovaného započítaný na úhradu predmetného úveru. Pokiaľ bola žaloba podaná 13.2.2017, bola podaná zjavne po 3-ročnej objektívnej lehote. Na základe uvedených skutočností preto navrhol žalobu ako plne nedôvodnú zamietnuť.

17. Na stanovisko žalobcu reagoval žalovaný tak, že čo sa týka samotnej výšky celkových poskytnutých finančných prostriedkov, je potrebné vychádzať z toho, že koľko peňazí bolo reálne poskytnutých na dosiahnutie toho účelu, keďže ako aj zo samotnej úverovej zmluvy vyplýva, ide o účelový úver. Účel tohto úveru bola kúpa resp. financovanie kúpy motorového vozidla, pričom výška poskytnutých finančných prostriedkov má zodpovedať plneniu, ktoré bolo reálne poskytnuté na túto kúpu, teda časť kúpnej ceny vo výške 4.588,- €. Čo sa týka tvrdení protistrany o tom, že suma 826,55 € je suma, ktorá mala predstavovať určitý administratívny poplatok, resp. že bolo spolu s touto sumou poskytnutý aj určitý bonus zo strany žalobcu, tieto tvrdenia považuje za nedôvodné, nakoľko tento bonus v sume 1.100,- € nevyplýva zo žiadneho ustanovenia danej zmluvy, ani sa nijako nedotkol daného zmluvného vzťahu, nakoľko žalovaný

- spotrebiteľ aj napriek uvedenému akontáciu zaplatil, a tak isto jednotlivé platby mal platiť bez ohľadu na tento bonus. Mal za to, že táto transakcia vo výške tohto poplatku - bonusu, predstavuje len určitú transakciu medzi predávajúcim a dodávateľom, ktorá sa nijakým spôsobom netýka spotrebiteľa.

17.1. Ohľadom tvrdení o absencii náležitostí poukázal na to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že údaj o dobe splatnosti úveru uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere (zrejme tým myslí údaj počte splátok), poukázal na to, že doba je definovaná ako určité časové obdobie, ohraničené určitým počtom dní, týždňov, mesiacov, rokov, resp. od určitého konkrétneho dátumu do určitého konkrétneho dátumu. Čo sa týka tvrdení, že členenie splátok je obsiahnutý v predmetnej úverovej zmluve, nakoľko vychádza zo splátkového kalendára, v súvislosti s uvedeným akcentoval, že zákon o spotrebiteľských úveroch to požaduje/považuje ako obligatórnu náležitosť zmluvy, t.j. nie len určité listiny či dokument, tvoriaci jej prílohu.

17.2. Žalovaný v súvislosti s tvrdením o výške odplaty za poskytnutie úveru opravil, že priemerná úroková miera obchodných bánk dosahovala úroveň 13,89%, avšak aj vo vzťahu k takejto výške prezentoval, že aj napriek tomu je dohoda o výške odplaty v prejednávanom prípade zhruba o 100% vyššia, na základe čoho je nutné túto dohodu považovať za dojenanú v rozpore s dobrými mravmi, a teda ako neplatnú.

17.3. Vo vzťahu k premlčaniu, ktoré protistrana namietala je potrebné žalobca zastával názor, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu tvrdiac, že žalobca sa takýmito úvermi bezdôvodne obohacuje, resp. účelom týchto úverov je bezdôvodné obohacovanie tým, že úmyselne prijíma plnenia, na ktoré z hmotno-právneho hľadiska nemá nárok. Uvedené odôvodnil tým, že v súčasnosti existuje už niekoľko tisícov právoplatných rozhodnutí, ktoré obdobné zmluvy vyhlásili za bezúročné a bezpoplatkové, a úroky v miere, o aký sa jedná aj v tomto prípade, vyhlásili za neplatné. Z uvedeného je tak možné dospieť k záveru, že ak žalobca aj napriek takémuto množstvu rozhodnutí naďalej poskytuje úver s takýmito parametrami, nemôže ísť o nič iné, ako o úmysel získať plnenie na úkor spotrebiteľa, na ktoré z hmotno-právneho hľadiska nemusia mať nárok.

18. Žalobca ohľadom splátkového kalendára podotkol, že jedná sa o listinu, uzavretú v písomnej forme, a ktorá ako obligatórna súčasť tejto úverovej zmluvy tvorí jeho integrálnu súčasť, a je rovnako oboma stranami aj podpísaná a priamo v úverovej zmluve je na ňu odkaz. Čo sa výšky úrokovej miery, v podstate aj sám žalovaný pripustil jej výšku max do 2-násobku priemernej úrokovej miery, čo v tomto prípade bolo dodržané za situácie, že v novembri 2011 bola priemerná úroková miera 13,89%, a teda v tejto časti zmluva neplatná nie je. Vo vzťahu k sume 1.100,- €, tzv. marketingovej akcii upravenej v bode 12.1., išlo údaj, ktorý, keďže ju zaplatil žalobca, nemala absolútne žiaden dosah, bolo to len upravené v tejto zmluve ako akcia, ktorá zostala pre žalovaného bez právneho účinku, a zostalo to medzi žalobcom a predajcom - spoločnosťou AAAuto. Čo sa úmyslu a konania žalobcu týka, poukázal na to, že táto spoločnosť viac ako 20 rokov pôsobí v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov na slovenskom trhu, je pod neustálym dohľadom NBS, a za túto dobu jej neboli vytýkané žiadne podstatné nedostatky, či už v obsahu zmlúv alebo rozsahu uplatňovaných nárokov. Existencia stovák rozsudkov, v ktorých boli tieto okolnosti posudzované tak, ako uvádzal žalovaný, k tomu žalobca nemôže zaujať stanovisko vzhľadom na to, že sa jedná o subjektívne úvahy prejednávajúcich sudcov, avšak v žiadnom prípade to nie je dôkaz o nejakom úmyselnom konaní žalobcu a preto tieto tvrdenia žalovaného považuje žalobca za irelevantné.

19. Na danom pojednávaní v kontexte s informáciami, ktoré na ňom odzneli, žalovaný zobral žalobu ohľadom 2.600,- € späť a zotrval na protinávrhu tak, aby súd zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanému 1.674,70 € spolu s úrokom z omeškania 8,05% ročne od 29.12.2015 až do zaplatenia a k náhrade konania. Zároveň požiadal o odročenie pojednávania za tým účelom, aby žalovanému bolo umožnené preukázať úmyselné konanie žalobcu o získanie bezdôvodného obohatenia, a že na tento prejednávaný vzťah treba aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu.

20. Na dotaz súdu, akým spôsobom chce žalovaný úmyselné konanie žalobcu preukazovať, tento uviedol, že ohľadom toho podá písomné vyjadrenie s poukazom na početnú judikatúru podobného charakteru.

21. Žalobca ohľadom späťvzatia časti protižaloby o 2600 € sa vyjadril tak, že to považuje za nadbytočný úkon, no súhlasí s ním, čo podľa jeho názoru bude mať vplyv na pomer úspechu a neúspechu na výsledku konania.

22. K návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania dodatočným predložením judikatúry súdov sa žalobca vyjadril tak, že to v podstate žiadnym návrhom nie je, pretože predloženie judikatúry, resp. rozhodnutí súdu v analogických veciach, je vecou právneho posúdenia a nemôže to slúžiť ako dôkaz.

22.1. S uvedeným názorom sa súd stotožnil, a preto návrh žalovaného na odročenie pojednávania a na doplnenie dokazovania navrhnutým spôsobom aj z dôvodov, ktoré súd bude analyzovať neskôr, zamietol.

23. Žiadna zo strán iné dôkazy nenavrhla vykonať, preto súd dokazovanie ukončil.

24. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku(ďalej len : Žalobca môže vziať žalobu späť.

25. Podľa § 145 ods 1) CSP: Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

26. Podľa § 146 ods. (1) CSP: Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

27. Žalovaný časť svojho návrhu vo výške sumy 2600 € zobral späť po začatí pojednávania, s čím žalobca vyslovil súhlas priamo na pojednávaní, preto súd konanie v rozsahu späťvzatia zastavil. O vrátení súdneho poplatku súd nerozhodoval, pretože žalovaný súdny poplatok žiaden nezaplatil (je od poplatkov oslobodený) avšak aj v prípade, ak by ho zaplatil, v prípade späťvzatia/čiastočného späťvzatia žaloby by po začatí pojednávanie nemal nárok.

28. Podľa § 147 ods. (1) Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. (2) Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. (3) Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

29. V danej procesnej situácii, keď konanie o žalobe žalobcu a zaplatenie 3113,90 € bolo právoplatne zastavené, sa predmetom protižaloby nestal iba rozdiel medzi sumou 3113,90 € a protižalobou uplatnená suma 4274,70 €, ale celá táto suma, na ktorú sa v zmysle cit. zák. ustanovenia primerane vzťahujú ustanovenia o žalobe.

30. Podľa § 150 ods. (1) CSP: Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

30.1. Podľa § 151 ods. (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

31. Vo všeobecnosti, vychádzajúc aj z komentára a aktuálnemu civilnému sporovému poriadku, je súd v sporovom konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Posúdenie otázky, ktorá zo strán sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Logika veci teda káže, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré na základe hmotného práva sú spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Uvedenej aktivite jednej strany zodpovedá povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom obe strany to môžu vykonať v rámci vlastných procesných úkonov a to tak v podobe písomných podaní či ústnych prednesov.

32. Povinnosť strán uviesť skutkové tvrdenia neznamená ich povinnosť vyjadrovať sa k právnemu posúdeniu, hoci tak majú právo urobiť. Rozdiel medzi právnym vyjadrením (tvrdením) a skutkovým tvrdením, ak je predmetom skutkového tvrdenia zložená právna skutočnosť. Zložené právne skutočnosti musia strany opísať tak, aby boli identifikované jednotlivé udalosti, z ktorých sa skladajú. Označenie zloženej skutočnosti iba názvom právneho inštitútu (bez skutkovej identifikácie) má iba povahu tvrdenia no samo o sebe je nedostatočné. Napr. všeobecné tvrdenie, že „zmluva je neplatná“, či „podmienky v nej obsiahnuté sú neprijateľné“... bez uvedenia konkrétnych faktov, o ktoré tieto tvrdenia strana opiera, sú nedostatočné.

33. Povinnosť tvrdiť relevantné skutočnosti (podstatné a rozhodujúce) zaťažuje stranu, ktorá má procesnú povinnosť tvrdiť, ku ktorému tvrdeniu je možné podľa hmotného práva možné vykonať dokazovanie. Tomu naopak zodpovedá povinnosť protistrany relevantne tieto tvrdenia poprieť, pretože iba vtedy má súd čo dokazovať (nerelevantné tvrdenia sa nedajú relevantne poprieť). Dokazovanie v sporovom konaní nemá slúžiť na zisťovanie toho, čo strany netvrdili. Za situácie, že jedna zo strán nepoprie skutkové tvrdenia protistrany, platí, že tieto tvrdenia sú nesporné. Ak ale strana ohľadom skutkových tvrdení / časti z nich/ predloží iné skutkové tvrdenia, tie sa považujú za sporné.

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto súd venoval pozornosť iba tým relevantným (substancovaným) tvrdeniam, ktoré tá-ktorá procesná strana tvrdila a ako aj relevantným

(substancovaným) oponenciám protistrany a to všetko v snahe ozrejmiť skutkovo sporné a skutkovo nesporné tvrdenia strán a v kontexte s hmotným právom ich napokon aj vyhodnotil.

35. Ako je uvedené v žalobe, (súd už uvádza stručne iba to podstatné) žalobca pôvodnú sumu 3113,90 € žaloval na základe tvrdení, že a) uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. N. dňa 20.11.2011 prostredníctvom spoločnosti AAAuto Košice, a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup osobného motorového vozidla Š. Q. O. X,XTDI M.D. v hodnote 5188 €, že žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 5414,55 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 84 splátkach po 145,06 €, že žalovaný sa dostal do omeškania a vzniknutý dlh napriek opakovaným upomienkam nedoplatil, preto žalobca v súlade s úverovými podmienkami vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 31.12.2013 a vyzval žalovaného navrátenie dlhej sumy b) že žalovaná pohľadávka pozostáva zo sumy nesplatenej istiny 4679,55 €, dlžných splátok v sume 870,36 €, úrokového vyrovnania do dňa poslednej splátky do zosplatnenia 46,39 € a nákladov spojených s predajom vozidla 417,60 € (spolu 6013,90 €), z čoho po odrátaní sumy 2600 € titulom výťažku z predaja vozidla a úhrady žalovaného 300 € po zosplatnení úveru činí dlh v sume 3113,90 €. c) na pojednávaní doplnil, že na výške úverovania sa podieľala aj suma nákladov spojených s poskytnutím úveru 826,55 € a suma marketingovej akcie podľa úverovej zmluvy vo výške 1 100 € avšak bez vecného dosahu na žalovaného d) že celková suma, pripísaná v prospech úveru žalovaného činila v zmysle prehľadu splátok a úhrad sumu 6262,70, ktorej súčasťou bola aj suma 2600 € získaná z predajom vozidla

36. Z písomného vyjadrenia k žalobe i osobnej prezentácie žalovaného na pojednávaní vyplynulo, žalovaný namietol, 1/ že mu bola titulom úveru poskytnutá suma 5414,55 €, keď ako vyplýva z faktúry P., vystavenej spoločnosťou AAAuto Košice a.s., kúpna cena činila 4588, ktorá ako jediná mala byť predmetom úverovania 2/ že pokiaľ zaplatil 6262,70 € a predajom sa získala suma 2600 €, v jeho prospech svedčí suma 8862,70 € a keďže žalobcovi svedčí iba suma 4588 €, preplatil 4274,70 € 3/ tieto tvrdenia, produkované na svoju obranu proti žalobe, zároveň obrátil na útok v podobe protižaloby, ktorou sa domáhal zaplatenia 4274,70 € vychádzajúc zo zloženej právnej skutočnosti, ktorou je existencia úverovej zmluvy zo dňa 20.11.2011 o ktorej žalovaný tvrdil, že je nutné považovať ju za bezúročnú a bezpoplatkovú

37. O nároku žalobcu súd vzhľadom na to, že zobral žalobu pred prvým pojednávaním späť, vecne nerozhodoval a preto súd venoval pozornosť protižalobe žalovaného. V nej, ako je uvedené v bode 36. 1/ - 3/, v podstate žiadne skutkové tvrdenia žalobcu nevyvracal (nepoprel uzavretie zmluvy, ani rozsah splatenia, ani to, že mu bolo vozidlo odobraté, ani kúpnu cenu za ktoré bolo predané) ba naopak, nesprávne skutkovo vymedzil rozsah svojho splatenia úveru tvrdiac, že spolu so započítaním ceny z predaja vozidla 2600 € zaplatil 8862,70 €. Žalobca však toto tvrdenie vyvrátil keď preukázal, že z listiny

- prehľadu splátok a úhrad, z ktorého napokon vychádzal aj sám žalovaný, vyplýva, že v celkovo zaplatenej sume 6262,70 € je suma 2600 € z predaja vozidla zohľadnená, keď bola započítaná dňa 8.2.2014. Uvedené napokon viedlo žalovaného k tomu, že ohľadom sumy 2600 € zobral žalobu späť.

38. Ďalšou skutočnosťou, o ktorú svoj nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia oprel bolo tvrdenie, 1/ že odplata - zmluvný úrok 27,36% je dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, keďže v aktuálnom čase bol priemer 9,56% a keďže podľa početnej judikatúry súdov táto odplata prevyšuje viac ako 50%, popr. 100%, je úverová zmluva neplatná 2/ že zmluva neobsahuje viaceré obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch účinným v čase uzavretia zmluvy a to - v tomto konkrétnom prípade v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ; a preto je podľa § 11 ods. 1 úver bezúročný a bez poplatkov.

39. Z obsahu protižaloby je zrejmé, že túto argumentáciu nepodoprel žiadnymi faktami, došlo k tomu až na pojednávaní, keď príkladmo uviedol, že sa v úverovej zmluve neuvádza celková doba trvania zmluvy (písm. f), pozn.), celková výška poskytnutého úveru (písm. g), pozn.), nie je v nej členená výška, počet a splatnosť či už istiny splátky, úrokov a poplatkov (písm k), pozn.), čo robí tento úver bezúročný a bezpoplatkový.

40. Týmto tvrdeniam žalobca oponoval skutočnosťami, uvedenými v bode 14., 15., 16., a 16.1. tohto odôvodnenia, ktorými negoval ich opodstatnenosť, a preto ich súd nebude opakovať.

41. Strany viac nenavrhli vykonať, neoznačili ani nepredložili žiadne iné dôkazy, preto súd dokazovanie, vzišlé v danej veci ohľadom bezdôvodného obohatenia, uzavrel takto:

42. Podľa Čl. 8 základných princípov CSP: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

43. Podľa Čl. 11 základných princípov CSP: (1) Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. (2) Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. (4) Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

44. Nebolo v konaní sporné, že dňa 20.11.2011 došlo medzi stranami k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere podľa § 15 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného dňa 20.11.2011, a to konkrétne podľa ods. 1) a odseku 2) písm. b) bod. 1, pretože žalobca ako veriteľ využíva služby predávajúceho tovaru alebo poskytovateľa služieb pri uzatváraní alebo príprave zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

45. Podľa § 52 OZ: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

46. Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

47. Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

48. Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v zákone 129/2010 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku i Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.

49. Podľa v § 52 ods. 2 Obč. zákonníka s účinnosťou od 1.4.2015: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

50. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce. Občiansky zákonník, na rozdiel od Obchodného zákonníka, neupravuje úverovú zmluvu ako osobitný zmluvný typ. Bez pochybností je zrejmé, že prejednávaná vec má rýdzo občianskoprávny

charakter a teda práva a povinnosti, založené zmluvou, uzavretou síce podľa zmluvného typu v Obchodnom zákonníku, sa bude posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a iných predpisov na ochranu spotrebiteľa.

51. Úverový vzťah je záväzkový vzťah, definovaný v Obchodnom zákonníku, vo či ktorému však pôsobí ako lex specialis zákon č. 129/2010 Z.z., špeciálne upravujúci spotrebiteľské úvery.

52. Súd pri hodnotení žaloby a nároku žalovaného v nej uplatneného vychádzal z tých kritérií, ako ich v žalobe (protižalobe) definoval a skutkovo vymedzil. Žalovaný v tejto veci ako spotrebiteľ, zastúpený právnym zástupcom, už nemá pozíciu slabšej strany a preto sa na neho v plnom rozsahu budú aplikovať procesné postupy podľa CSP, pretože protinávrh bol podaný dňa 13.2.2017. Rámec posúdenia súdom sa teda bude týkať iba tých skutkových tvrdení, na základe ktorých považuje svoj návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodný.

53. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného dňa 20.11.2011: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

54. Ako súd uvádza v bode 32., označenie zloženej skutočnosti iba názvom právneho inštitútu (bez skutkovej identifikácie ) má iba povahu tvrdenia a samo o sebe je nedostatočné. Napr. všeobecné tvrdenie, že „zmluva je neplatná“, či „ podmienky v nej obsiahnuté sú neprijateľné“... bez uvedenia konkrétnych faktov, o ktoré tieto tvrdenia strana opiera, sú nedostatočné. Žalovaný ako bezúročný a bezpoplatkový úver považoval zmluvu zo dňa 20.11.2011 preto, že v nej nie sú označené vyššie uvedené náležitosti. Z analýzy zmluvy však vyplýva nasledovné: 1/ k písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, - zo zmluvy a jej článku 4 vyplýva doba trvania zmluvy vyjadrením počtu splátok, v ktorým má byť úver zaplatený t.j. počtom 84 splátok, so splatnosťou prvej splátky dňa 18.12.2011 a poslednou -osemdesiatou štvrtou dňa 18.11.2018. Uvedené teda plne korešponduje s výpoveďou žalovaného, že doba je definovaná ako určité časové obdobie, ohraničené určitým počtom dní, týždňov, mesiacov, rokov, resp. od určitého konkrétneho dátumu do určitého konkrétneho dátumu, keď aj plnenie v danom vzťahu bolo rozvrhnuté do mesačných plnení v počte 84 s určením presného dátumu od 18.12.2011 do 18.11.2018. Tvrdenie o absencii toho údaja teda neobstojí. 2/ k písm. g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,- zo zmluvy vyplýva, že predajná cena 5188 € spolu s nákladmi žalobcu ako veriteľa v sume 826,55 €, ktoré, ak o je zrejmé z listiny na č.l. 96, žalobca predajcovi zaplatil dňa 5.12.2011 práve titulom úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, a po odrátaní akontácie žalovaným v sume 600 € zostala predmetom úverovania suma 5414,55 €, táto suma je uvedená celkom jasne a určite. V článku 2 úverovej zmluvy sa uvádza, že klient (žalovaný) vyhlasuje, že bol pred podpisom zmluvy oboznámený s tým, že v súvislosti s poskytnutím úveru vznikli náklady vo výške uvedenej v tomto článku a žiada veriteľa o poskytnutie úveru na nákup predmetu financovania (čl.2.1.)..., že žiada veriteľa, aby mu bol úver poskytnutý formou preplatenia kúpnej ceny predmetu financovania na účet predajcu (čl. 2.3.)....

Žalovaný zmluvu podpísal. Vychádzajúc z princípu, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone má súd za to, že niet dôvodu neuvažovať týmto spôsobom aj vo vzťahu k spôsobilosti žalovaného posúdiť aj význam a obsah právneho úkonu - zmluvy zo dňa 20.11.2011. Celková výška i mena úveru je zrejmá hneď z úvodnej strany zmluvy, rovnako tak ako aj podmienky jeho čerpania t.j. formou úhrady kúpnej ceny predajcovi, ktorá, ako žalobca preukázal výpismi z účtu, bola plne zaplatená. Nemožno konštatovať, že v zmluve absentuje údaj o celkovej výške, konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Tvrdenia strán, dotýkajúce sa akejsi marketingovej akcie nemali na prejednávaný úverový vzťah žiaden vecný význam a preto mu súd nevenoval pozornosť. 3/ k písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov - uvedené vyplýva z čl. 4 zmluvy, kde RPMN je 40,49% a priemerná RPMN 16% a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola vyčíslená sumou 12 185,04 € a z toho náklady spotrebiteľa v sume 6770,49 €. Z uvedeného plynie, že v zmluve ani tento údaj neabsentuje a navyše zostal zo strany žalovaného iba v štádiu nevecného, nesubstantovaného tvrdenia a preto sa mu súd nevenoval 4/ k písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia - žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že v zmluve nie je členená výška, počet a splatnosť či úž istiny, úrokov a poplatkov, čo v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch robí tento úver bezúročným a bezpoplatkovým. Ohľadom skutočnosti, že členenie splátok je obsiahnutý v splátkovom kalendári mal za to, že zákon o spotrebiteľských úveroch to požaduje/považuje ako obligatórnu náležitosť zmluvy, t.j. nie iba v určitej listine či dokumente, tvoriacom jej prílohu. 4.1./ Podľa § 9 ods. (3) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného dňa 2011.2011: Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 4.2./ V tejto súvislosti procesný súd poukazuje na výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého článok 10 odsek 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 odsek 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči......, „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“. 4.3./ Dokazovaním bolo preukázané, že súčasťou úverovej zmluvy bol tiež splátkový kalendár - amortizačná tabuľka bola vyhotovená písomne a dňa 20.11.2011 ju žalovaný podpísal. Z obsahu tejto tabuľky nad všetky pochybnosti vyplýva, aká časť z prvej až po osemdesiatu štvrtú splátku pripadne v ten-ktorý mesiac na istinu, a aká časť na zmluvný úrok, s uvedením presného dátumu splatnosti každej jednej splátky. Z uvedeného plynie, že ani toto tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde. Súd je toho názoru, že ak bol na splátku, zodpovedajúcu časti istiny a časti úroku stanovený jednotný deň, v tomto prípade 18. deň v mesiaci, viedlo by až k absurdite, aby sa osobitne u každej splátky mal uvádzať termín splatnosti istiny a termín splatnosti úroku osobitne. Rozloženie splátok na výšku istiny a výšku úroku, ktorý mal byť každý mesiac zaplatený, bolo vykonané určite, jasne, zrozumiteľne a písomnej forme a teda ani tento údaj v zmluve o úvere neabsentuje. 5/ k písm. i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru - ohľadom toho žalovaný prezentoval, že najrozpornejším ustanovením, ktoré je v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi je ustanovenia, týkajúce sa odplaty za poskytnutie úveru, keď zmluvný úrok 27,36 % výrazne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i s dobrými mravmi, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tvrdil, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru dosahovala úroveň 9,56 % a teda v prejednávanom prípade hodnota ročnej úrokovej sadzby niekoľkokrát prevyšuje úroveň priemerných úrokových mier obchodných bánk. 5.1/ Súd, ako aj bolo na pojednávaní prezentované, poukazuje na to, že podľa Výkazu priemerných úrokových mier z úverov poskytovaných rezidentom eurozóny z nových obchodov bola v novembri 2011 pri spotrebiteľských úveroch s lehotou splatnosti nad 5 rokov vo výške 13,89%. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník v jeho § 53 ods. 6, podľa ktorého: (6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. 5.2./ Nariadením vlády č. 141/2014 Z.z., účinným od 1.6.2014, bolo novelizované Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. a jeho § 1a (k § 53 ods. 6), ods. (1) Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Podľa § 10d cit. nariadenia: Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014 ods. (1) Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. 5.3./ Uvedený právny predpis touto novelou reagoval na ustálenú judikatúru súdov, ktorá sa zaoberala korektívmi dobrých mravov pri dohodách o výške zmluvných úrokov pri spotrebiteľských úveroch v období, ktoré prijatiu tohto nariadenia predchádzalo. Judikatúra súdov dovtedy vychádzala o.i. aj z rozhodnutia NS SR 3Cdo 137/2003, podľa ktorého dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Aj Ústavný súd SR v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierke zákonov SR, čiastka 20, číslo 51/1995) rozhodol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. V čase uzavretia zmluvy dňa 20.11.2011 sa vychádzalo z toho, že je prípustné, ak subjekty, poskytujúce úvery obyvateľstvu z vlastných zdrojov vyžadujú úroky vyššie než v obchodných bankách v danom čase, čo je spôsobené najmä tým, že vybavenie nie je až tak administratívne náročné a sú rýchlejšie. Miera, v akej ale takéto úroky sú akceptovateľné, nesmie ale prekročiť rámec korektívu dobrých mravov a podľa ustálenej judikatúry súdov je to miera, ak nepresahuje úroveň 100% nad priemernú úrokovú sadzbu obchodných bánk v danom čase. V zmluve zo dňa 20.11.2011 bola výška zmluvného úroku dohodnutá v sadzbe 27,36%. V novembri 2011 pri spotrebiteľských úveroch s lehotou splatnosti nad 5 rokov bola priemerná úroková miera vo výške 13,89% a keďže dvojnásobok činí 27,78%, dohodnutý úrok neprevýšil 100% priemeru. Neodporoval teda udržateľnosti korektívu dobrých mravov a nejedná sa neplatne dohodnutý úrok a žalobcovi tak naň vznikol plný nárok. Súd navyše názor žalovaného, že prípadné neplatné dojednanie zmluvného úroku by znamenalo neplatnosť celej zmluvy, považuje za nesprávny. Absolútnou neplatnosťou je v zmysle ustanovenia § 41 by bolo postihnuté iba dojednanie o úrokoch, nie celá zmluva o úvere, pretože túto časť právneho úkonu možno oddeliť od ostatného obsahu. V danom prípade ale existencia takejto skutočnosti zistená nebola a teda zmluva aj v tomto rozsahu je platná.

55. Súd, vychádzajúc zo žalovaným tvrdených skutočností, od ktorých odvodzuje záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má na základe vyššie uvedenej faktografie za to, že 1/ zmluva má všetky náležitosti podľa zákona č. 129/25010 Z.z. 2/ zmluvný úrok 27,36% ročne nie je dojednaný v rozpore s dobrými mravmi; a preto zmluva zo dňa 20.11.2011 je platná a úver nie je bezúročný a bez poplatkov.

56. Súd nad rámec stranami tvrdených skutočností „pre čistotu veci“ ešte zisťoval, akú sumu by bol povinný žalovaný zaplatiť. Ako je zrejmé zo zmluvy, celková suma určená k zaplateniu činila 12 185,04 € (84 x 145,06 €). Súd ale zistil, že v prípade, ak by bola predmetom úverovania iba suma 4588 € (v zmysle tvrdenia žalovaného), pri danej úrokovej sadzbe, ktorú súd zámerne zaokrúhlil smerom nadol na 27% ročne, by pri počte splátok 84 mal zaplatiť 9 930,17 €. Pokiaľ v prospech žalovaného bola započítaná suma 6262,70 €, čo žalovaný nepopieral, jeho dlh by činil 3667,47 € t.j. ešte o 553,57 € viac, než sa žalobca pôvodne domáhal (3113,90 €). Samozrejme, pri výške úroku 27,36% by celková suma určená k zaplateniu a teda aj rozdiel oproti uhradenej sume by bol ešte vyšší.

57. Na základe všetkých dôkazov a skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a ako ich strany prezentovali v tomto konaní uzavrel, že žalobca sa na úkon žalovaného nijako neobohatil t.j. žiadna pohľadávka žalovaného voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia neexistuje. Z toho dôvodu ani nebolo potrebné skúmať okolnosti premlčania, ktorého žalobca v tomto konaní namietol a už vôbec nie to, či by bolo dôvodné uvažovať o 10 ročnej premlčacej dobe tak, ako to navrhoval žalovaný. Neexistujúci nárok premlčaniu nepodlieha. Aj z uvedeného dôvodu bol návrh žalovaného na odročenie pojednávania a doplnenia dokazovania predložením judikatúry, zamietnutý.

58. Po čiastočnom späťvzatí preto súd zvyšok protižalobou uplatneného nároku v sume 1674,70 € zamietol ako nedôvodný.

59. Podľa § 255 ods. (1) CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa § 257 CSP: Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

61. Uznesením zo dňa 20.6.2017 procesný súd zastavil konanie o žalobe žalobcu na zaplatenie 3113,90 € s tým, že o vzájomných trovách strán, vzhľadom na podanú protižalobu žalovaným, bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Čisto z procesného hľadiska platí, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256 ods. 1 , čo v tomto prípade by znamenalo, že trovy by patrili žalovanému.

61.1. O protižalobe žalovaného však bolo rozhodnuté tak, že konanie ohľadom časti v sume 2600 € bolo zastavené a zvyšok protižaloby bol zamietnutý, čo by znamenalo povinnosť žalovaného zaplatiť trovy žalobcovi. Súd dôvody hodné osobitného zreteľa vidí práve v tom, že každá zo strán sporu bola vo svojej časti konania neúspešná (vo svojej podstate), a bude spravodlivé, aby svoje trovy znášala výhradne sama. Preto ohľadom vzájomných trov strán sporu súd podľa § 257 rozhodol, že náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.