Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-6C/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Brezne, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., IČO: 36 442 151, so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 2927/8, proti žalovanému U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., F. XX, práv. zast. JUDr. Rudolfom Gunišom, advokátom, AK so sídlom Brezno, Kiepka 80, v konaní o zaplatenie 3.308,30 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 215,06 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.02.2016 až do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á v o č i žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 % (slovom tridsaťštyri).

odôvodnenie:

1. Žalobca sa vo veci domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 3 308,30 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.02.2016 až do zaplatenia. Žalobu zdôvodnil tým, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie, čím bola žalobcovi spôsobená škoda v uvedenej výške a žalovaný je povinný ju nahradiť v zmysle § 46 ods. 2 Zákona č. 251/2012 Z.z. Voči platobnému rozkazu tunajšieho súdu č.k. 6C/5/2017-21 zo dňa 17.01.2017, ktorým bolo žalobe v plnom rozsahu vyhovené, podal žalovaný odpor, v ktorom namietol uplatnený nárok, zo žaloby podľa neho nevyplýva ako sa žalobca dopracoval k žalovanej sume a taktiež nezdôvodnil požadovanú vzniknutú škodu a kto za ňu zodpovedá.

2. Žalobca v reakcii na odpor rozšíril svoje zdôvodnenie uplatneného nároku tak, že dňa 19.01.2016 na odbernom mieste žalovaného ako odoberateľa boli zistené odstránené montážne plomby na kryte svorkovnice elektromera č. XXXXXXXX a odpojené napäťové preponky na elektromere na fáze L1, L2 a L3, čo spôsobilo, že elektromer vôbec nezaznamenával spotrebu elektriny na odbernom mieste. Podľa výpisu z elektromera k odpojeniu napäťových preponiek došlo v mesiaci august 2015. Zodpovednosť žalovaného vyplýva z ust. zákona o energetike, najmä § 46 ods. 1 písm. b), t.j. v dôsledku neoprávneného odberu elektriny bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny. Pri výpočte škody žalobca postupoval v zmysle vyhlášky č. 292/2012 Z.z., doba trvania neoprávneného odberu bola stanovená od 15.02.2015 do 15.05.2015, keď za spotrebu 22 521 kWh bola podľa stanovených sadzieb vypočítaná škoda vo výške 3 132,30 Eur, k tejto boli pripočítané náklady na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov, pri kontrole odberných miest a pri odstraňovaní neoprávneného odberu, v sume 176,- Eur. Oprávneným na náhradu škody je žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy čo vyplýva z jeho prevádzkového poriadku schváleného Úradom

pre reguláciu sieťových odvetví v čl. 8 bod 8.5, kde je stanovené, že pri neoprávnenom odbere elektriny je povinný ten, kto elektrinu odoberal, uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vzniknutú škodu.

3. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii, ktorá bola obsiahnutá už v jeho dovtedajšej korešpondencii so žalobcom (tj. pred podaním žaloby na súd), na základe vystavenej faktúry za vzniknutú škodu, pričom v prvom liste z 03.02.2016 žalovaný namietal uplatnený nárok, keď dňa 19.01.2016 bolo na predmetnom odbernom mieste registrované, že dochádza k neoprávnenému odberu, pritom už dňa 16.01.2016 bolo konštatované, že merač elektriky je bezporuchový a to tiež pracovníkom žalobcu. Obdobie troch kalendárnych dní predstavuje reálne podozrenie, že k takémuto záveru musel dospieť výlučne kompetentný pracovník, ktorý vedel porovnať technický stav merača v tomto rozhodnom období. Žalovaný však odmieta akýkoľvek zásah do merača, keď na takýto zásah nemal žiaden dôvod, najmä s prihliadnutím na jeho vzdelanie a doterajšiu históriu odberu elektriky. Žalovaný takisto namietol vznik skutočnej škody, ktorá by mala byť žalobcovi uhrádzaná v zmysle zákona. Vyúčtovacou faktúrou za dodávku a distribúciu elektriny z 24.07.2015 bola žalovanému na základe rozpisu fakturácie predpísaná mesačná preddavková platba vo výške 225,50 Eur od 01.08.2015, túto si žalovaný plnil riadne a včas. Výpočet škody podľa citovanej vyhlášky však prichádza do úvahy výlučne v prípade, ak absentujú spoľahlivé a objektívne predpoklady na určenie skutočnej škody. Povinnosť nahradiť škodu vzniká za predpokladu, že došlo k neoprávnenému odberu, podľa § 46 ods. 1 písm. b) Zákona o energetike, na ktorý sa žalobca odvoláva. To je vtedy, ak odberateľ nejakým spôsobom zasiahol do tohto meracieho zariadenia. Žalovaný však do meradla určeného na zaznamenávanie oderu elektriky na odbernom mieste jeho trvalého pobytu nezasahoval a takéto konanie ani nie je preukázané. Poukázal tiež na to, že dňa 16.01.2016, čo bola sobota, zaznamenal prítomnosť osoby pri merači elektriky a zasahovanie do tohto merača. Bol v pracovnom odeve ako zamestnanec spoločnosti žalobcu a tvrdil, že mal prísť prešetriť poruchu, na otázku žalovaného, či je nejaký problém s meradlom, odpovedal, že všetko je v poriadku a že nezistil žiadne závady a porucha nebola identifikovaná. Dňa 19.01.2016 už však bol žalovaný kontaktovaný pracovníkom žalobcu, že na odbernom mieste jeho trvalého pobytu je konštatovaný neoprávnený odber. Dňa 19.01.2016 bola prerušená dodávka elektriky z dôvodu neuhradenia nedoplatku, ktorý však žalovaný namieta v plnom rozsahu.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom žalovaného, ako aj výsluchom svedkov M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. O. XX, O., A. O., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, N. N. a R. O., nar. 25.XX.XXXX, bytom N. XX, R., z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

5. Na odbernom mieste č. XXXXXXX na adrese F. XX, N., tj. na adrese trvalého bydliska žalovaného, bola 16.01.2016 vykonaná kontrola tohto odberného miesta, a to M. P., zamestnancom žalobcu, na základe nahlásenej poruchy u p. T.. Menovaný svedok omylom namiesto odberného miesta p. T. začal kontrolovať meracie zariadenie odberu elektrickej energie u žalovaného, keď v poistkovej skrini nezistil žiadnu poruchu, napriek hláseniu, že nejde prúd v jednej fáze, napätie však bolo v poriadku a keď otvoril skriňu rozvádzača zistil, že je zložený kryt svorkovnice meracieho zariadenia, zmeral napätie aj v týchto fázach, kde tiež elektrický prúd riadne pretekal a porucha ako bola nahlásená zistená nebola. Žalovanému, ktorý sa tam objavil a pýtal sa o čo sa jedná, svedok odpovedal, že bola nahlásená porucha u p. T., na tomto odbernom mieste je však všetko v poriadku a nahlásená porucha tu nie je zistená. Pýtal sa však žalovaného na to, kto zasahoval do merača, pretože zistil odmontovaný kryt svorkovnice. Žalovaný na toto nevedel odpovedať, svedok následne nahlásil zistené skutočnosti na dispečing. Kryt naspäť na svorkovnicu nedával, toto opätovne neplomboval, pretože nemá k dispozícií plombovačku a k tomuto ani nie je oprávnený. Do samotného merača však nijako nezasahoval, kryt neodmontovával, len otváral skrinku merača a skúšal či ide prúd. Skrinka nebola nijak poškodená a ani on do nej nijako nezasahoval, len zmeral či ide prúd, okrem toho sa však nepozeral ani na to, že či je odber elektriny riadne meraný.

6. Z výsluchu svedka A. O. vyplynulo, že dňa 19.01.2016 na základe hlásenia na odbernom mieste žalovaného zistili, že rozvádzač, ktorý bol umiestnený pred bráničkou, na tomto neboli plomby na kryte svorkovnice a napäťové preponky boli rozpojené, čo spôsobovalo, že meracie zariadenie nemeralo spotrebu elektrickej energie na tomto odbernom mieste. Išlo o zásah, ktorý musel byť spôsobený úmyselne, lebo rozpojenie preponiek sa nedá dosiahnuť nejakou náhodou. Svedok bol na mieste dňa 19.01.2016 spolu s kolegom, ktorý volal políciu, pretože v takýchto prípadoch sa volá aj polícia a je aj prizývaný odberateľ, tento však v tomto prípade nebol prítomný a bol kontaktovaný telefonicky. Odpojenie preponiek sa dá urobiť v zásade jednoducho, stačí (vypínačom) zhodiť hlavný istič, miesto

je potom bez napätia a po uvoľnení príslušných skrutiek sa preponky posunú doprava a tým sa rozpojí prepojenie prívodu elektrickej energie a meracieho zariadenia.

7. Z výpovede svedka R. O. vyplynulo, že tento je zamestnancom žalobcu a mal na starosti zisťovanie údajov a sťahovanie dát z elektromerov, v súvislosti s týmto prípadom kontroloval elektromer č. XXXXXXXX a zistil, že dňa 30.08.2015 došlo k odpojeniu fázy alebo fáz a k odobratiu krytu elektromeru. Z celého výpisu historických dát k tomuto elektromeru je zrejmé, že po poklese napätia na tejto fáze, ktorý bol zaznamenaný a ktorý nemohol byť len náhodný a krátkodobý, prišlo dlhšie obdobie bez merania pretekania elektrického prúdu, pretože ak by tento výpadok bol len krátkodobý, tak k prvému dňu nasledujúceho mesiaca by na elektromere bol záznam s odpočtom odobratej energie a takisto k prvému dňu všetkých ďalších mesiacoch až po zistenú poruchu v januári 2016. V tabuľke odpočtov je uvedený údaj o takomto odbere k 01.08.2015, ale k 01.09.2015 už nie. Ďalší údaj je tam až od 01.02.2016. Ďalší údaj o manipulácií s elektromerom je až zo dňa 23.02.2016, čo je dátum, keď svedkovi priniesli elektromer na kontrolu a manipuloval s ním on sám. Z uvedených dát zistených z elektromera ako uviedol svedok, je možné jednoznačne uzavrieť, že od 30.08.2015 už tento elektromer spotrebu elektrickej energie nemeral.

8. Žalobca súdu doložil aj písomné výpisy zo stiahnutých dát z elektromera č. XXXXXXXX, kde k fáze L1 je záznam o poklese napätia dňa 30.08.2015 o 18.02 hod, na viac než 5 minút. Rovnaký záznam je aj k fáze L2 a L3, z ďalšej tabuľky dát je zrejmý aj záznam o otvorení krytu svorkovnice, dňa 30.08.2015, a to dvakrát v tento deň, raz o 17.38 hod a následne 18.01 hod.

9. Z doloženého priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ, Švermova 1, Brezno, pod č. ORPZ-BR- OPP3-72/2016-P vyplýva, že žalovaný nahlásil priestupok na útvare policajného zboru v Bardejove, kde sa dňa 19.01.2016 nachádzal. Pred policajným orgánom uviedol, že dňa 16.01.2016 dopoludnia zistil, že pri elektrickom stĺpe na voľne prístupnom mieste, pri vstupnej bráne do jeho dvora je cudzia osoba, ktorá sa predstavila ako pracovník elektrární s tým, že tam mala byť nahlásená porucha, žalovaný však tejto osobe povedal, že o žiadnej poruche nevie. Bolo mu povedané, že je prestrihnutá plomba na elektrickej skrini. V pondelok 18.01.2016 mali prísť jeho kolegovia dať to do poriadku, žalovaný však musel cestovať do Bardejova a 19.01.2016 mu volal elektrikár, že či je doma, pretože má poškodenú plombu a nefunkčný elektromer. Žalovaný sa hneď k poruche dostaviť nemohol, keďže bol v tom čase v Bardejove, avšak do telefónu pracovníkovi elektrárni uviedol, že do meracieho zariadenia žiadnym spôsobom nezasahoval ani nemá k skrini elektromera kľúč. Policajný orgán vykonal šetrenie priestupku, avšak rozhodnutím z 25.02.2016 uložil vec týkajúcu sa podozrenia zo spáchania priestupku proti majetku, pretože sa v zákonnej lehote nepodarilo zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že priestupok spáchala konkrétna osoba.

10. Z oznámenia Obvodného oddelenia PZ v Brezne z 23.06.2016 pod ČVS: ORP-24/BR-BR-2016 vyplynulo, že trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Tr. zák. bolo uznesením zo 04.05.2016 zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. Oznámenie bolo adresované žalovanému, podľa jeho vyjadrenia išlo o trestné stíhanie, ktoré bolo začaté na základe zisteného neoprávneného odberu na jeho odbernom mieste.

11. Dňa 07.06.2016 bola žalobcom vyhotovená faktúra za dodávku a distribúciu elektriny Stredoslovenskej energetiky, a.s., v zmysle ktorej vznikol preplatok na platbách za dodávku elektrickej energie vo výške 1 168,9 Eur, za obdobie od 16.07.2015 do 31.05.2016. Vo faktúre sú konštatované preddavkové platby žalovaného za uvedené obdobie v celkovej výške 1 353,- Eur, za dodávku a distribúciu elektriny mu bolo vyúčtovaných 176,40 Eur + 7x náhrada nákladov za SIPO v celkovej výške 1,68 Eur. Od uvedenej sumy zaplatených preddavkov bola odrátaná aj suma 6,- Eur, ktorá bola evidovaná v neprospech žalovaného pod názvom "stav účtu po splatnosti". Súčasťou uvedenej vyúčtovacej faktúry bol aj rozpis jednotlivých položiek účtovaných v prospech či neprospech žalovaného.

12. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny.

13. Podľa § 46 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a

ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy.

14. Podľa § 46 ods. 2 uvedeného zákona, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoveným všeobecným záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

15. Podľa § 46 ods. 3 uvedeného zákona, ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa ods. 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávnených odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa ods. 2.

16. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že u žalovaného, na odbernom mieste č. XXXXXXX, došlo k neoprávnenému odberu elektriny v zmysle citovaných ustanovení zákona, v období od 30.08.2015 do 19.01.2016. Dňa 30.08.2015 bolo na meracom zariadení tohto odberného miesta porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií - boli porušené ochranné plomby a otvorený kryt svorkovnice, následne boli odpojené (posunuté) preponky na troch fázach L1, L2 a L3 tak, že elektrický prúd prúdiaci do predmetného odberného miesta nebol meracím zariadením zaznamenávaný a nie je tak možné zistiť, koľko elektrickej energie za uvedené obdobie žalovaný odobral. Zákon pre takýto prípad rozlišuje dve situácie, a to porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií, v dôsledku ktorej meracie zariadenie buď nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny (citovaný § 46 ods. 1 písm. c/ Zákona o energetike), a v druhom prípade situáciu, keď zariadenie nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa do tohto zariadenia (citovaný § 46 ods. 1 písm. b/ Zákona o energetike). Neoprávneným zásahom odberateľa v takomto prípade by bol každý zásah bez súhlasu prevádzkovateľa distribučnej siete, v tomto prípade žalobcu. V prvom uvádzanom prípade nie je rozhodné, kto do meracieho zariadenia zasiahol, na strane odoberateľa je daná objektívna zodpovednosť za stav meracieho zariadenia a jeho neporušenosť (§ 36 ods. 2 písm. b/, § 39 ods. 13 a napokon citovaný § 46 ods. 1 písm. b/, c/ zákona č. 251/2012 Z.z.).

17. Aká osoba zasiahla do predmetného meracieho zariadenia na odbernom mieste žalovaného, nebolo zistené v trestných konania iniciovaných žalobcom či žalovaným, nebolo to takisto zistené ani tvrdené v tomto konaní. To, že do určeného meradla zasiahol neoprávnene žalovaný ako odberateľ, nebolo tvrdené ani žiadnym spôsobom preukázané. Na daný prípad preto súd aplikoval citované ustanovenie § 46 ods. 1 písm. c) Zákona o energetike, v zmysle ktorého žalovaný zodpovedá za neoprávnený odber elektriny bez ohľadu na to, či do meracieho zariadenia zasiahol on alebo iná osoba, a to na základe zistenia, že na tomto zariadení bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a v dôsledku toho meracie zariadenie nezaznamenávalo odber elektriny v rozhodnom období.

18. Pri vyčísľovaní škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku neoprávneného odberu, súd konštatoval, že možno prisvedčiť argumentácii žalobcu o aktívnej vecnej legitimácií v tomto spore a o tom, že na jeho strane skutočne vznikla škoda, a to v dôsledku jeho postavenia v systéme dodávok a distribúcie elektrickej energie do odberných miest. Žalobca je pripojený k prenosovej sústave SEPS, a.s. (Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s.), pričom všetka elektrina dodaná do prenosovej sústavy zo strany SEPS, a.s. do distribučnej sústavy žalobcu je meraná práve spoločnosťou SEPS, a.s. Žalobca následne k svojej distribučnej sústave pripíja odberateľov v zmysle technických podmienok a obchodných podmienok a je povinný zabezpečiť meranie všetkej elektriny, ktorá je dodaná z jeho distribučnej sústavy odberateľom, tiež viesť evidenciu odberateľov, a to tak, aby bolo možné všetku elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy, priradiť ku konkrétnym odberným miestam. Ak dôjde k neoprávnenému odberu elektrickej energie, ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy žalobcu z prenosovej sústavy, ale ktorá zároveň nebola k žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná. Takúto elektrinu a jej cenu musí žalobca uhradiť prenosovej sústave SEPS, a.s., resp. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Na základe uvedeného potom je v prevádzkovom poriadku žalobcu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví schválené, že pri neoprávnenom odbere

elektriny je povinný ten, kto elektrinu odoberal, uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vzniknutú škodu.

19. V konaní bolo okrem iného nesporné a teda preukázané, že u žalovaného ako odberateľa išlo v tomto prípade o prvý neoprávnený odber elektriny, ďalej, že meradlo na odbernom mieste je umiestnené na verejne prístupnom mieste (t.j. nie priamo na uzavretom pozemku či stavbe vo vlastníctve žalovaného) a napokon, že na tomto meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v zmysle citovaného § 46 ods. 1 písm. c) Zákona o energetike. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že výpočet výšky škody ako ho vykonal žalobca, nie je správny, pretože postupoval podľa § 46 ods. 2 Zákona o energetike a na základe vykonávacieho predpisu k tomuto ustanoveniu - vyhláške č. 292/2012 Z.z. Pre tento prípad však zákon určuje, že cena neoprávnene odobratého množstva elektriny sa má vypočítať na základe odberového diagramu na tomto odbernom mieste. Na výzvu súdu žalobca predložil aj vyčíslenú škodu v zmysle odberového diagramu, avšak aj v tomto boli zo strany súdu konštatované pochybenia, keď niektoré zadané hodnoty pri výpočte zodpovedali pravidlám určeným v uvedenom vykonávacom predpise (napr. 1/2 násobok ceny elektriny na straty, príp. najvyššia hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny v zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ a b/ uvedenej vyhlášky). Súd tak aj v tomto výpočte vykonal korekcie, na základe ktorých dospel k nasledovnému výpočtu:

20. Za rok 2015 boli v zmysle doložených listín, a to Cenovej regulácie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 28.11.2014 stanovené tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny stanovené tak, že cena na straty ACESTR bola stanovená na 44,01 Eur za MWh, tarifa za distribuované množstvo elektrickej energie bola stanovená na 0,01 Eur vo vysokej aj nízkej tarife, ďalej tarifa za straty pri distribúcii bola stanovená na 7,8564 Eur za MWh a odvod efektívnej sadzby NJF na 3,21 Eur/ MWh. V roku 2016 boli tieto tarify určené v zmysle rozhodnutia rovnakého orgánu zo dňa 27.11.2015 v hodnotách 33,852 Eur ako cena na straty ACESTR, suma 0,01 Eur za distribuované množstvo elektrickej energie vo vysokej aj nízkej tarife, tarifa za straty pri distribúcii bola pre tento rok stanovená na 7,7778 Eur a odvod efektívnej sadzby NJF na 3,21 Eur, vo všetkých prípadoch za MWh. Denná spotreba predmetného odberného miesta bola vypočítaná podľa menovitej hodnoty hlavného ističa 3x 32 A, príkon mal teda hodnotu 22,08 kW, denná spotreba bola podľa toho vyčíslená na 264,96 kWh.

21. K neoprávnenému odberu v roku 2015 došlo od 30.08. do 31.12.2015, teda v období 124 dní. Pri dennej spotrebe 264,96 kWh to bolo v zmysle odberového diagramu 32 855,04 kWh (32,85504 MWh). V zmysle cenového predpisu za rok 2015 tak cena na straty ACESTR bola za 124 dní vyčíslená na 1 445,95 Eur, tarifa za distribuované množstvo elektrickej energie na 3,29 Eur, tarifa za straty pri distribúcií vo výške 258,12 Eur a odvod efektívnej sadzby NJF na 105,46 Eur. V roku 2016 trval neoprávnený odber od 01.01. do 19.01.2016, teda 19 dní. V zmysle cenového predpisu na r. 2016 cena strát ACESTR bola za 19 dní vo výške 170,42 Eur, cena distribuovaného množstvo elektrickej energie 0,50 Eur, tarifa za straty pri distribúcii 39,155 Eur a odvod efektívnej sadzby NJF vo výške 16,16 Eur. Spolu teda takto vyčíslená cena za distribúciu a dodávky elektrickej energie predstavovala 2 039,06 Eur. K týmto bolo potrebné pripočítať žalobcom vyčíslené náklady na zisťovanie a odstraňovanie predmetného neoprávneného odberu a strát vo výške 176,- Eur, kde 4,- Eurá boli účtované za administráciu zákazky ako vyhľadanie odberného miesta, zapísanie a uloženie údajov o neoprávnenom odbere a generovanie služobného príkazu na odpojenie prípojky na odbernom mieste a na kontrolu odberného miesta, ďalej 147,- Eur za zistenie miesta neoprávneného napojenia, odstránenie neoprávnenej manipulácie, odpojenie neoprávneného napojenia, odpojenie odberného miesta, vystavenie písomného dokladu - protokolu o zistení neoprávneného odberu, vystavenie fotodokumentácie neoprávneného odberu a kalkulácie, resp. výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Suma 25,- Eur bola účtovaná za dopravu nad 40 km.

22. Celková škoda z uvedených položiek, za celkové trvanie neoprávneného odberu (143 dní) teda tvorí sumu 2 215,06 Eur. V tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a v takejto sume uložil povinnosť žalovanému zaplatiť, resp. nahradiť žalobcovi škodu, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom lehota bola určená dlhšia než je zákonná trojdňová, s ohľadom na výšku uvedenej sumy. O povolenie splátok dlhu žalovaný nepožiadal.

23. Žalobcovi bol priznaný aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 215,06 Eur, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry (splatná 04.02.2016), v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. V prevyšujúcej sume súd žalobu zamietol,

keď konštatoval, že vyčíslenie žalobcu v zmysle § 46 ods. 2 Zákona o energetike bolo nesprávne, z dôvodov uvedených vyššie.

24. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď na strane žalobcu bol konštatovaný úspech vo výške 67 % (priznaných 2 215,06 Eur zo žalovaných 3 308,30 Eur), žalovaný bol úspešný v rozsahu 33 %. Žalobcovi tak náleží náhrada trov konania v rozsahu 34 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).