Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-52-2017.pdf
PDF · 114.09 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/52/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne: Ing. T. H., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, M. A. F., zastúpená: JUDr. Ružena Bubenčíková, advokátka so sídlom Kollárova 8, Trnava, proti žalovanému: Ing. U. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. Q. XX, S., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Davídek, s.r.o., so sídlom Pasienkova 5E, Bratislava, IČO: 47 248 700, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 27C/362/2013 - 160 zo dňa 24. augusta 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne rozsudok odôvodnil § 143, § 148 ods. 1, 4, § 142 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ). Vecne tým, že sa v prvom rade zoberal otázkou, či obchodný podiel spoločnosti LUXWELL, s.r.o., ktorý bol predmetom vyporiadania nadobudol žalovaný z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), pretože len v tom prípade sa zo zákona stáva súčasťou BSM. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obchodný podiel nadobudol žalovaný v rozsahu 20 % dňa 8.2.1994, pričom na zaplatenie podielu v spoločnosti vo výške 20.000,- Sk použil dar od svojho otca a rovnako i pri navýšení imania spoločnosti dňa 26.6.1998 použil dar od otca vo výške 100.000,- Sk. Žalovaný dostatočne objasnil zvyk v ich rodine, ktorý ani žalobkyňa nerozporovala a potvrdili ho aj všetci traja vypočutí svedkovia, že otec žalovaného mal zvyk darovať svojim deťom pri príležitosti svojich životných jubileí peniaze a všetci zhodne potvrdili, že darovával vždy rovnakú sumu obom synom. Preto z výpovedí všetkých troch svedkov mal súd preukázané, že otec žalovaného mu daroval sumu 20.000,- Sk vo februári 1994 a sumu 100.000,- Sk v roku 1997 a rovnaké sumy daroval aj svojmu druhému synovi. Výšku oboch darov potvrdil svedok, darca, ktorý si síce presne nepamätal deň v mesiaci február 1994, kedy daroval žalovanému sumu 20.000,- Sk, ale vzhľadom na odstup času 21 rokov, ktorý uplynul od darovania peňazí v roku 1994 a jeho výpoveďou na pojednávaní v roku 2015 a vek svedka, ktorý v čase výpovede mal 78 rokov, súd považoval jeho výpoveď za dôveryhodnú. S prihliadnutím na odstup času od darovania sa ani nedá predpokladať, že by si svedok pamätal presne všetky okolnosti darovania. Nepreukázanie splnenia daňovej povinnosti v roku 1994 a 1998 zaplatením dane z darovania žalovaným nespochybňuje darovanie peňazí a ani ich výšku, len nesplnenie si daňovej povinnosti žalovaným. Žalobkyňa síce preukázala, že mali na účte v roku 1994 hotovosť v prepočte asi 40.000,- Sk a že boli vložené v čase splatenia podielu na termínovanom účte. Nepreukázala však, že by
ich žalovaný predčasne vybral a použil na zaplatenie odchodného podielu. Naviac sama potvrdila, že išlo o ich spoločnú rezervu, ktorú vybral až neskôr. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že žalovaný na splatenie podielu 100.000,- Sk v roku 1998 použil spoločné peniaze, alebo že by dostal od otca darom menšiu sumu. Naopak, žalovaný predložil listinné dôkazy na preukázanie použitia daru od otca najskôr ako finančnú výpomoc spoločnosti, po vrátení výpomoci použil tieto prostriedky na navýšenie imania spoločnosti.
2. V roku 1994 až 1995 nadobudol žalovaný bezodplatne prevodom aj obchodné podiely svojich spoločníkov. Z toho vyplýva, že na nadobudnutie týchto obchodných podielov neboli použité spoločné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zo zmluvy je zrejmý úmysel prevodcov previesť obchodný podiel výlučne na žalovaného čo sa dá analogicky považovať za úmysel bývalých spoločníkov darovať svoje obchodné podiely žalovanému, ktorý obchodný podiel prijal. Predložená kniha došlých a odoslaných faktúr za obdobie od 3/1994 do 12/1996 nepreukazuje, že sa týka účtovníctva spoločnosti a ani že žalovaný ku dňu 26.6.1998 mal dostatok finančných prostriedkov v rámci spoločnosti k dispozícii na zaplatenie sumy 100.000,- Sk na navýšenie jej imania. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný na nadobudnutie obchodného podielu použil spoločné prostriedky manželov, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Ak obchodný podiel spoločnosti nepatril do BSM, nemohla po rozvode manželstva a nevyporiadaní BSM do troch rokov po rozvode, nadobudnúť žalobkyňa 1-icu obchodného podielu v spoločnosti a teda je nedôvodný aj návrh v časti, v ktorej sa domáha vyplatenia sumy 32.000,- eur titulom vyplatenej polovice zisku spoločnosti žalovanému.
3. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trovy konania v celom rozsahu. Žalobkyňa sa sama rozhodla podať žalobu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva obchodného podielu spoločnosti po skoro siedmych rokoch od rozvodu manželstva, pričom už pri podaní návrhu nemala žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že obchodný podiel bol nadobudnutý zo spoločných prostriedkov a ani v priebehu konania nepreukázala svoje tvrdenie. Čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov, bolo žalobkyni priznané dňa 27.1.2014 a k tomu dňu preukazovala súdu svoje sociálne, osobné a majetkové pomery. Záverečnú reč predniesla dňa 6.6.2016 a pojednávanie bolo odročené len za účelom prednesu záverečnej reči žalovaného na termín 24.8.2016. Napriek tomu, že na pojednávaní dňa 24.8.2016 požiadala, aby súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému v prípade jeho úspechu, žiadnym spôsobom nepreukázala okolnosti, ktoré by odôvodňovali takéto rozhodnutie. Poukázanie na jej sociálnu a osobnú situáciu v čase priznania oslobodenia k 14.1.2014 súd nepovažuje za dostatočné zdôvodnenie. Naviac žalobkyňa na pojednávaniach postupne navrhovala vykonanie ďalších nových dôkazy alebo nové dôkazy predkladala na pojednávaní a nie v dostatočnom časovom predstihu, aby sa protistrana a súd mali možnosť oboznámiť s týmito dôkazmi, čo spôsobovalo odročovanie pojednávaní na nový termín. Preto súd dospel k záveru, že by nebolo spravodlivé, aby žalovaný brániaci si svoje práva nemal právo na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobkyne, že výsluchom svedkov nebolo preukázané, že žalovaný obchodný podiel vo výške 20 % (pri založení spoločnosti) nadobudol z darovaných finančných prostriedkov a navýšenie základného imania o ďalších 100.000,- Sk bolo uskutočnené tiež z darovaných finančných prostriedkov. Výpoveď svedka U. H., otca žalovaného je predpojatá, na pojednávaní potvrdil, že so synom (žalovaným) sa o veci rozprávali a predmetnou výpoveďou nebolo dokázané, či otec žalovaného sumu 20.000,- Sk žalovanému daroval alebo požičal. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania ako manželia mali dostatok peňazí na nadobudnutie obchodného podielu vkladom do spoločnosti AKORD EXPORT IMPORT, s.r.o. v sume 20 000,- Sk. Žalovaný tesne pred založením spoločnosti vybral peniaze uložené pôvodne v G. W. (teraz E. W.). V konaní nebolo preukázané, že žalovaný použil na založenie spoločnosti práve peniaze, ktoré mu či už požičal alebo daroval jeho otec. Žalobkyňa poukázala na písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.09.2006 v rozvodovom konaní 13C/90/2006, v ktorom okrem iného uviedol, že podnikal v autodoprave, začalo sa mu dariť, v decembri 1992 kúpil nové auto, v júni 1993 bol s celou rodinnou na dovolenke v Chorvátsku, kúpil nový televízor a všetko financoval on, ako otec rodiny. Vo vyjadrení sa tiež uvádza, že niekedy požiadal otca o finančnú výpomoc, ale nešlo o sumy väčšie ako 5.000,- Sk až 10.000,- Sk, ktoré vždy vrátil. V roku 1994 začal podnikať v oblasti sáun a wellness, peniaze boli príčinou rozvratu manželstva, pretože žalovaná ich mala dostatok a viedli ju k záhaľčivému spôsobu života. Chod
domácnosti a financovanie rodiny a jej výdavkov zabezpečoval len žalovaný. Uvedené vyjadrenie je v príkrom rozpore s vyjadrením žalovaného v tomto konaní, s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
5. Čo sa týka navýšenia základného imania o ďalších 100 000,- Sk, týmto vkladom žalovaný nenadobudol obchodný podiel, základné imanie bolo navýšené z dôvodu zmeny Obchodného zákonníka. Bez ohľadu na túto skutočnosť z výpovedí svedkov nevyplýva, že žalovaný základné imanie spoločnosti navýšil tými peniazmi, ktoré obdržal od svojho otca. Výpovede svedka Ing. P. H. a T. H. nepreukazujú, že žalovaný dostal dar od otca v sume 100.000,- Sk a už vôbec nepreukazujú, že predmetná suma bola žalovaným použitá na navýšenie základného imania. Žalovaný na pojednávaní 17.09.2015 vypovedal, že suma 100.000,- Sk na splatenie vkladu bola použitá z finančných prostriedkov spoločnosti LUXWELL, s.r.o., že tieto peniaze vybral z firmy a opätovne ich do nej vložil. Až následne, podľa názoru žalobkyne účelovo žalovaný tvrdil, že sumu 100 000,- Sk na zvýšenie základného imania vložil do spoločnosti z darovaných finančných prostriedkov. Až na ďalšom pojednávaní dňa 30.11.2015 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný dňa 13.03.1998 vložil časť daru vo výške 90.000,- Sk do spoločnosti ako krátkodobú finančnú výpomoc, táto pôžička mu bola vrátená 25.06.1998 a následne dňa 26.06.1998 túto sumu so zvyškom 10.000,- Sk, ktoré boli darované vložil na účet spoločnosti. O týchto transakciách žalovaný predložil dôkazy, účtovné doklady, hoci tvrdil, že účtovníctvo spoločnosti je skartované. Žalobkyňa spochybňovala pravosť predmetných dokladov, žiadala, aby žalovaný predložil originál príjmového a výdavkového dokladu. Žalovaný originály týchto dokladov nepredložil. Žalobkyňa spochybňuje tvrdenia žalovaného, že už nemá k dispozícii účtovníctvo spoločnosti AKORD EXPORT IMPORT, s.r.o., teraz LUXWELL, s.r.o. Súd ako dôkaz neuznal doklady predložené žalobkyňou, a to knihu došlých a odoslaných faktúr s odôvodnením, že nepreukazujú, že sa týka účtovníctva spoločnosti LUXWELL, s.r.o. Tento názor súdu je neakceptovateľný, nakoľko žalovaný nevyvrátil, že predmetné knihy sa netýkajú spoločnosti Akord export import, s.r.o. Žalovaný nadobudol bezodplatne 80 % obchodného podielu zmluvami o prevode obchodného podielu, napriek tomu súd žalobu zamietol v celom rozsahu s odôvodnením, že na nadobudnutie týchto obchodných podielov neboli použité spoločné prostriedky BSM a zo zmluvy je zrejmý úmysel prevodcov previesť obchodný podiel výlučne na žalovaného, čo sa dá analogicky považovať za úmysel bývalých spoločníkov darovať svoje obchodné podiely žalovanému, ktorý obchodný podiel prijal. Takéto právne posúdenie je nesprávne. V konaní bolo preukázané, že žalovaný obchodný podiel v rozsahu 80 % ani nezdedil, ani mu nebol vydaný v rámci reštitúcie a ani mu nebol darovaný. Tento obchodný podiel nadobudol zmluvami o prevode obchodného podielu. Zmluva o prevode obchodného podielu je osobitným zmluvným typom, čo znamená, že o prevode obchodného podielu nemožno uzatvoriť kúpnu zmluvu ani darovaciu zmluvu a ani inú nepomenovanú zmluvu. Preto, aj keď prevody obchodných podielov, ku ktorým došlo v dňoch 11.07.1994, 29.07.1994 a 20.02.1995 boli bezodplatné, iba na základe tejto bezodplatnosti predmetné zmluvy nemožno považovať za darovacie zmluvy, teda obchodný podiel celom v rozsahu 80% žalovaný nenadobudol darovaním. Keďže išlo o bezodplatné prevody, nie je možné tvrdiť, že žalovaný obchodné podiely nadobudol za peniaze, ktoré by nepatrili do BSM. Preto žalobkyňa mohla po uplynutí 3 rokov od zániku BSM nadobudnúť polovicu obchodného podielu spoločnosti a teda jej návrh, ktorým sa domáha vyplatenia sumy 32.000,- eur z titulu vyplatenej polovice zisku spoločnosti, je dôvodný.
6. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s tým, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože prvé pojednávanie bolo nariadené na deň 16.06.2014. Bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti žalovaného a ani ďalšie pojednávania uskutočnené dňa 02.10.2014, 09.03.2015, 01.05.2015, 30.11.2015, 09.03.2016 a 06.06.2016 neboli odročené vinou žalobkyne a 17.09.2015 navrhla vykonať dokazovanie dotazom na E. W.. Toto dokazovanie bolo navrhnuté vinou na strane žalovaného, nakoľko popieral existenciu písomných dokladov, ktoré mal k dispozícii. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľky nie je dôvodné.
8. Predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, obchodného podielu spoločnosti LUXWELL, s.r.o., jeho prikázanie žalovanému ako jedinému spoločníkovi s povinnosťou výplaty sumy 32.000 eur (polovice zo zisku spoločnosti, ktorý si vyplatil žalovaný).Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel počas trvania ich manželstva, za finančné prostriedky patriace do BSM. Po rozvode manželstva (rozsudok právoplatný 8.11.2006) k vyporiadaniu BSM v zákonnej trojročnej lehote nedošlo, preto platí, že strany sporu sú spoluvlastníkmi obchodného podielu v jednej polovici.
9. Súd žalobu zamietol v podstate z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný počas trvania manželstva použil na založenie spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom finančné prostriedky patriace do BSM.
10. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t. j. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h).
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu a teda sa týka tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke. Skutkovým zistením sa rozumie súhrn skutočností, ktorými má súd prvej inštancie skutkový stav preukázaný. Ide o výsledok hodnotenia vykonaných dôkazov z hľadísk uvedených v § 191 ods. 1 CSP (§ 132 OSP) o voľnom hodnotení dôkazov. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo inak počas konania nevyšli najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo je v hodnotení dôkazov logický rozpor, alebo napokon ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z postupu, ktorý je súdu predpísaný v ustanoveniach § 133 až 135 OSP ( § 191 až 194 CSP, § 205 CSP). Ak odvolací súd nezistí žiadnu z uvedených vád pri hodnotení dôkazov, potom nie je možné dospieť k záveru, že existuje odvolací dôvod podľa § § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
12. Z obsahu spisu vyplýva a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava pod č. k. 13C/90/2006-30 zo dňa 26.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 08.11.2006. V období do troch rokov od právoplatnosti rozvodu nedošlo k vyporiadaniu BSM ani rozhodnutím súdu (návrh nebol podaný) a ani dohodou strán. Počas trvania manželstva sa žalovaný stal spoločníkom spoločnosti AKORD EXPORT IMPORT, s.r.o. (teraz LUXWELL, s.r.o.), a to na základe spoločenskej zmluvy spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 08.02.1994 v rozsahu 20 % (s vyplatením vkladu dňa 08.02.1994) a následne na základe zmluvy o prevode obchodného podielu od T. T. zo dňa 11.07.1994, zmluvy o prevode obchodného podielu od H. T. a Ing. P. O. zo dňa 29.07.1994 a Zmluvy o prevode obchodného podielu od Ing. F. I. zo dňa 20.02.1995 sa stal výlučným spoločníkom spoločnosti. Vo všetkých týchto prípadoch išlo o bezodplatný prevod obchodného podielu. Žalovaný navýšil základné imanie spoločnosti o 100.000,- Sk dňa 26.6.1998 (v dôsledku zmeny § 108 ObZ). Počas konania žalovaný navrhol vypočuť svedkov na preukázanie svojho tvrdenia, že použité peniaze na kúpu obchodného podielu a zvýšenie základného imanie spoločnosti nepatrili do BSM ale získal ich darom od svojho otca. V konaní boli vypočutí svedkovia U. H., otec žalovaného, P. H., brat žalovaného a daniela H., švagriná žalovaného. Výpovede svedkov preukazovali tvrdenie žalovaného že v čase, keď zakladal spoločnosť a zvyšoval základné imanie mu jeho otec daroval finančné prostriedky.
13. Ak chcela byť žalobkyňa v konaní úspešná, musela počas konania preukázať, že obchodný podiel v spoločnosti žalovaný nadobudol z prostriedkov patriacich do BSM a po rozvode manželstva a nevyporiadaní BSM v lehote troch rokov tento podiel v obchodnej spoločnosti je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a je ho možné vyporiadať. Žalobkyňa však nenavrhla vykonať taký dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný na kúpu obchodného podielu v spoločnosti použil finančné prostriedky patriace do BSM. V konaní nestačilo preukázať, že manželia v čase zakladania spoločnosti disponovali finančnými prostriedkami. Ak žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne, že by na kúpu obchodného podielu použil peniaze patriace BSM a navrhol vykonať dokazovanie smerujúce k tomu, že na kúpu obchodného
podielu použil darované prostriedky od svojho otca, musela žalobkyňa (ak chcela byť v konaní úspešná) navrhnúť iné, ďalšie dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia a dôkazy svedčiace v prospech žalovaného. Nie je podstatné, že počas konania žalovaný nepreukázal, že práve finančné prostriedky získané od otca žalovaný použil na kúpu obchodného podielu, pretože na žalovanom dôkazné bremeno nespočívalo. Ak žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne, že by na kúpu obchodného podielu v spoločnosti použil peniaze patriace do BSM bolo na žalobkyni preukázať, že tomu tak bolo. Ak žalovaný počas existencie spoločnosti v rokoch 1994 a 1995 nadobudol obchodné podiely od ostatných spoločníkov bezodplatne (čo nebolo ani sporné), na takto získané obchodné podiely sa nepoužili finančné prostriedky patriace do BSM, čo je základným predpokladom toho, aby sa následne vec (alebo právo) považovali za patriace do BSM. V takejto dôkaznej situácii bolo možné dospieť k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že obchodný podiel v spoločnosti LUXWELL, s.r.o., v ktorej je žalovaný jediným spoločníkom patril do BSM a v súčasnosti patrí do podielového spoluvlastníctva.
14. Súd prvej inštancie správne zameral dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu vyplynuli a aj inak vyšli v priebehu konania najavo, prihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, následne tieto správne vyhodnotil z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti a dospel tak k správnym skutkovým záverom. So zreteľom na uvedené odvolací súd uzavrel, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa majú dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a ich zhodnotením dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým záverom, preto odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP neobstojí.
15. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú normu (t.j. úplne opomenul aplikovať právnu normu); aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú); obsah právnej správnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
16. Odvolací súd konštatuje, že ani vyššie uvedený dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nie je naplnený. Pri posudzovaní veci samej súd prvej inštancie vychádzal z § 143, § 148 ods. 1, 4 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd uvedené ustanovenia správne vyložil a aplikoval. Je možné súhlasiť s názorom žalobkyne vyjadreným v odvolaní, že obchodný podiel spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva je súčasťou BSM, ale len za predpokladu, že na kúpu obchodného podielu spoločnosti boli použité finančné prostriedky patriace do BSM rovnako, ako na kúpu každej inej veci, alebo majetkového práva patriaceho do BSM (porovnaj R 27/2007). Ustanovenie § 149 ods. 4 OZ, ako na to poukazuje žalovaná nemohlo byť aplikované z dôvodu, že súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci obchodný podiel v spoločnosti nadobudnutý žalovaným za trvania manželstva nepatril do BSM a preto nepatrí ani do podielového spoluvlastníctva.
17. V odvolaní žalobkyňa poukazovala aj na to, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobkyne rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 257 CSP.
18. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Zo znenia § 257 CSP vyplýva, že uvedené ustanovenie sa aplikuje výnimočne. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.
20. V danej veci žalobkyňa podala žalobu a zodpovedá za prípadný neúspech aj tým, že je povinná zaplatiť žalovanému účelne vynaložené trovy konania spojené s jeho obranou, ktoré mu počas konania
vznikli. Posúdiac otázku náhrady trov konania v danej veci podľa vyššie uvedených kritérií, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli preukázané žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov v konaní plne úspešnému žalovanému, tak ako to už konšatoval súd prvej inštancie. Žalobkyňa odôvodnila aplikáciu § 257 CSP iba odkazom na dôvody, ktoré uviedla v súvislosti s priznaním oslobodenia od súdnych poplakov, avšak samotné oslobodenie od súdnych poplatkov či už čiastočné alebo v celku nezakladajú nárok aj na aplikáciu § 257 CSP bez relevantného posúdenia ďalších, už vyššie uvedených skutočností. Účelnosť vynaložených trov konania bude posudzovaná súdom prvej inštancie pri vyčíšlení trov konania žalovaného.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo veci samej a aj v časti náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
22. Žalovaný má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).