Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/38/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. novembra 2017, v trestnej veci ods. W. F. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13Nt/5/2016 zo dňa 23.08.2017, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného W. F..

odôvodnenie:

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením sp. zn. 13Nt/5/2016 zo dňa 23.08.2017 podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku zamietol návrh odsúdeného W. F. na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 2T/132/2012.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil jednak sám ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Odsúdený namieta, že nebola dokázaná vina, za čo bol odsúdený. Svedkovia potvrdili, že skutok nespáchal tak, ako poškodená vypovedala a že sa nenachádzal na mieste činu. Lekárska správa nepreukázala žiadne stopy, aby poškodená bola vystavená účinkom požiaru, alebo jeho následných výparov. Poukazuje aj na list, ktorý mu poslala poškodená, v ktorom uviedla, že je nevinný. Poškodená bola v tom čase niekde inde. Polícia nevykonala ani ohliadku miesta činu. Požiadal aj o preverenie OČTK, či v jeho konaní nezohralo rolu to, že má rómsky pôvod.

Obhajca odsúdeného sa domnieva, že nevykonaním navrhovaných dôkazov a to výsluchom svedka X. B. a Y. O. zo strany prvostupňového súdu došlo k porušeniu ustanovení Trestného poriadku o dokazovaní a rozhodnutie súdu je predčasné bez dostatočného zistenia skutkového stavu. Totiž až po vykonaní dôkazov môže okresný súd vyhodnotiť zistené skutočnosti a dôkazy či odôvodňujú povolenie, resp. zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti odsúdeným podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

V prieskumnom konaní bolo zistené, že konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu bolo v súlade so zákonom. Okresný súd vykonal na verejných zasadnutiach za splnenia procesných podmienok dokazovanie zákonným spôsobom a toto náležitým spôsobom aj vyhodnotil a odôvodnil. V priebehu konania vypočul odsúdeného, ktorý zotrval na svojom písomnom návrhu s tým, že podľa neho neboli

o jeho vine produkované žiadne dôkazy a to najmä, čo sa týka obmedzovania osobnej slobody poškodenej.

Z výsluchu svedka Y. J. vyplýva, že poškodená X. V. u nich v čase požiaru nebola a pomáhal hasiť oheň odsúdenému. Prvostupňový súd oboznámil aj listinné dôkazy zo spisu 2T/132/2012, pričom svoje uznesenie o zamietnutí návrhu na obnovu konania odôvodnil aj tým, že návrhu odsúdeného nie je možné vyhovieť, keďže neboli splnené podmienky tak ako ich predpokladá ust. § 394 ods. 1 Tr. poriadku. Skutočnosti uvádzané odsúdeným o nevykonaní konfrontácie či rekonštrukcie ako aj zistenia z výsluchu svedka Y. J., ktorý mal potvrdiť, že sa poškodená nachádzala u neho a teda, že sa nenachádzala v byte, kde žila spolu s odsúdeným, či odsúdeným žiadané neprihliadanie na poškodenú ako chránenú osobu, nie sú takými skutočnosťami ako predpokladá ust. § 394 ods. 1 Tr. poriadku.

Okresný súd presvedčivo zdôvodnil, prečo považoval nebohú poškodenú X. V. (družku odsúdeného) za chránenú osobu a zároveň konštatoval, že samotné uvedenie skutočnosti poškodenou v listoch adresovaných odsúdenému v čase výkonu väzby považuje za účelové, ovplyvnené nielen časovým odstupom a akýmsi odoznením prežitého, ale možno aj určitým druhom výčitiek z jej strany vo vzťahu k odsúdenému, spomínaním na skôr to pozitívne zo spolužitia s odsúdeným a dávanie týchto skutočnosti do popredia, potláčaním zlého a prípadného bagatelizovania jeho konania, keďže v konečnom dôsledku nedošlo k fatálnym následkom, s čím sa stotožnil aj krajský súd.

Prvostupňový súd taktiež podrobne vysvetlil, prečo odmietol vykonať dôkazy výsluchom svedka X. B. a Y. O. a oboznámenie s listami poškodenej (ktoré napriek tomu prečítal, čo je zrejmé zo zápisnice z verejného zasadnutia konanom dňa 23.08.2017). Okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktorými sa zoberal v konaní o obnove konania záverom konštatoval, že nevyšli najavo také nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní, preto návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol.

Sťažnostný súd v tejto súvislosti dáva odsúdenému do pozornosti, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe a teda v právoplatnom rozsudku sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne ale tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Tieto však v danom prípade zistené neboli.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie taká skutočnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania v pôvodnom konaní. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom, ak by v dôsledku tohto dôkazu došlo k podstatnej zmene výpovede svedka predmetom hodnotenia súdu musí byť aj okolnosť, pre ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazov.

V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. poriadku obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy keď

sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, príp. ich nesprávne vyhodnotil (R 6/1997).

Dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku teda nemôže byť každá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jeho právnymi názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

Vyhodnotenie predložených dôkazov odsúdeným nekorešponduje so splnením zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania. Z uvedeného dôvodu preto postup okresného súdu, ak zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania nezistiac podmienky obnovy konania podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku je správny a zákonný. Je potrebné si uvedomiť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, preto i dôvody zrušenia takéhoto rozhodnutia musia byť mimoriadneho charakteru. V danom prípade takáto situácia nenastala.

Záverom je tiež nutné konštatovať, že vina odsúdeného bola v pôvodnom konaní založená na presvedčivých dôkazoch vylučujúcich akékoľvek pochybnosti. V priebehu trestného konania bola vypočutá poškodená X. V. ako aj ďalší svedkovia, pričom odsúdený bol riadne zastúpený obhajcom a mal aj možnosť ako v prípravnom tak aj v konaní pred súdom navrhovať „svojich “ svedkov. To či takéto svoje práva využije je len jeho vlastným rozhodnutím. V priebehu prípravného konania (dňa 6.6.2012) bola vykonaná aj konfrontácia medzi odsúdeným a poškodenou, ktorá ale využila svoje právo a odmietla sa konfrontovať s odsúdeným práve z dôvodu, že boli vo vzájomnom pomere druh a družka, a preto je ich nutné pokladať za blízke osoby (§ 127 ods. 4, 5 Tr. zákona). V pôvodnom konaní sa konajúce súdy zaoberali aj teraz odsúdeným uvádzanými dôvodmi na obnovu konania, t.j. že poškodená sa na mieste požiaru nenachádzala a taktiež, že nebolo zistené, aby pri požiari utrpela nejaké zranenia, pričom na vytýkané skutočnosti jasne a zrozumiteľne odpovedali, čím vyvrátili obranu odsúdeného. Vo vzťahu k listom od poškodenej ako aj nevypočutiu svedkov X. B. a Y. O. sťažnostný súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, keďže sa s ním stotožnil. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd o ďalších svedkoch nevedel iba vinou odsúdeného a jeho postojom pri vyšetrovaní, čo však nie je dôvodom na povolenie obnovy konania. Zavádzajúce je aj tvrdenie odsúdeného, že sa na mieste činu nenachádzal, čo napokon vyvrátili aj ním navrhovaní svedkovia - X. B. uviedol, že odsúdený sa mu priznal, že spôsobil požiar a dokonca mu bránil v jeho hasení a svedok Y. J. trval na tom, že poškodená u nich v čase požiaru nebola.

Krajský súd záverom len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o sťažnosti a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby druhostupňový súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti preto sťažnostný súd riadny opravný prostriedok odsúdeného vyhodnotil ako nedôvodný a podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku tento zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.