Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-5-2022.pdf
PDF · 83.45 KB
No categories available
27C/5/2022
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcov: 1/ G. R., U.. XX. XX. XXXX, F. R. M.L. E. XXXX/ X, R. Š., X/ N. C., U.. XX. XX. XXXX, F. R. M.Í. E. XXXX/X, R. Š., X/ E. M., U.. XX. XX. XXXX, F. R. M. E. XXXX/X, R. Š., X/ G. A., U.. XX. XX. XXXX, F. R. M. E. XXXX/X, R. Š., X/ G.. H. F., U.. XX. XX. XXXX, F. R. M. E. XXXX/X, R. Š., všetci zast.: JUDr. Peter Krchnák, advokát so sídlom v Banskej Štiavnici, Dolná 13, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo, Pod Donátom 3, Žiar nad Hronom, IČO: 00 176 192, zast.: JUDr. Lenka Balážiová, advokátka so sídlom v Žarnovici, Bystrická 101, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 02. 02. 2022 bola Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) doručená žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú, aby súd určil, že písomné hlasovanie uskutočnené 16. 12. 2021 - 19. 12. 2021 v bytovom dome na Z. M. E. XXXX/X-X H. R. Š. (ďalej len „bytový dom“), je neplatné. Žalobcovia v žalobe uviedli, že z podnetu žalovaného ako správcu bytového domu sa 16. 12. 2021 - 19. 12. 2021 uskutočnilo písomné hlasovanie, ktorého predmetom bola otázka opravy osobných výťahov (výmena rozvádzačov výťahov), resp. komplet výmeny výťahov za nové výťahy v predmetnom bytovom dome. Žalobcovia touto žalobou namietajú zámer, spôsob, formu, obsah a výsledok písomného hlasovania, ale i samotný vlastný spôsob vykonania písomného hlasovania uskutočnený žalovaným, vrátane zápisnice z písomného hlasovania, keď oboje nezávisle na sebe, samé o sebe podľa názoru žalobcov predstavuje dôvod jeho neplatnosti. Žalovaný písomné hlasovanie náhle určil a oznámil v čase núdzového stavu a lockdownu vyhláseného štátom, keď bola zamedzená mobilita a akékoľvek hromadné stretávanie sa ľudí. Vlastníci bytov v dome boli tak každý obmedzený len na priestor vlastného bytu a nemali žiadnu možnosť sa narýchlo stretnúť a poradiť sa navzájom o predmete písomného hlasovania. Pred oznámením písomného hlasovania a ani počas neho, žalovaný neposkytol vlastníkom bytov žiadne informácie o predmete písomného hlasovania, keď o potrebe realizácie opravy, resp. výmeny výťahov sa vlastníkom bytov nikdy predtým nijako nezmienil. Takže, každý z vlastníkov bytov bol narýchlo postavený pred jemu úplne novú neznámu závažnú vec, o ktorej mal záväzne hlasovať. Žalobcovia sa domnievajú, že zo strany žalovaného bolo písomné hlasovanie tak zámerne načasované a išlo o cielený úskok, dosiahnuť tým taký výsledok písomného hlasovania, ktorý by vyhovoval jeho záujmom na úkor záujmov vlastníkov bytov. Pritom nejde o naliehavú problematiku, ktorú možno pokojne a uvážlivo, vlastníkmi bytov kolektívne riešiť, napr. v letnom období, najmä keď tu nebudú prekážky spôsobené pandémiou. Pretože zariadenia výťahov v dome ešte nevykazujú havarijný stav, ale v nasledujúcom období potrebujú nie neúčelné čiastkové a nákladné opravy, ale kompletnú výmenu výťahov v dome za nové výťahy.
2. Žalobcovia ďalej uviedli, že pri samom vlastnom spôsobe vykonania písomného hlasovania sa stalo, že žalovaný obstaral zber podpisov hlasujúcich na hlasovacích listoch (tie boli individuálne pre každého vlastníka bytu) tak, že podpisy na hlasovacie listy zbieral sám len prvý z overovateľov uvedených v bode č. 5 Oznámenia z 09. 12. 2021 o uskutočnení písomného hlasovania. Ďalší z tam uvedených
overovateľov sa zberu podpisov nezúčastnil a hlasovacie listy zrejme podpísal inokedy. Taký spôsob písomného hlasovania odporuje ustanoveniu § 14a ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), ktorý predpisuje prítomnosť najmenej dvoch overovateľov pri podpise hlasovacieho listu vlastníkom bytu. Preto treba také hlasovanie pokladať za neplatné, lebo úkony neboli vykonané predpísaným zákonom, tiež s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. V zápisnici z 23. 12. 2021 z predmetného písomného hlasovania, preto obidvaja uvedení a tam podpísaní overovatelia a aj prokurista žalovaného, nesprávne preto vyhlasujú a podpisom potvrdzujú, že v plnom rozsahu overili údaje v uvedenom písomnom hlasovaní. A že tie sú úplné, pravdivé a že výsledky hlasovania zodpovedajú priebehu hlasovania vlastníkov bytov v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., pričom druhý z overovateľov a prokurista žalovaného sa hlasovania vôbec nezúčastnili. Preto nemôžu o hlasovaní podávať takéto svedectvo do zápisnice, ktorú z toho dôvodu treba považovať za fingovaný podklad, ktorým nemožno osvedčovať výsledok predmetného písomného hlasovania a vykonávať práva na jeho podklade, a čo je sám o sebe dôvod na súdom vyslovenie neplatnosti predmetného písomného hlasovania. Celkový postup žalovaného vo veci predmetného písomného hlasovania nepochybne odporuje najmä zmluve o výkone správy z 30. 12. 2019 a zásadám správcovskej činnosti upravenej najmä v ustanoveniach § 8b ods. 1 písm. a, b, d/ a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., ale aj ustanoveniu § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
3. Spolu so žalobou bol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalobcovia uviedli, že sa domáhajú toho, aby súd na podklade v žalobe uvedených skutočností a okolností veci v zmysle § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. dočasne do doby rozhodnutia o tejto žalobe, pozastavil účinnosť rozhodnutia vlastníkov bytov, dosiahnutého podľa výsledkov písomného hlasovania uskutočneného 16. 12. 2021 - 19. 12. 2021, pretože jeho výkonom žalovaným, by žalobcom a vôbec vlastníkom bytov v dome vznikla závažná finančná a majetková ujma. Návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval predpísané náležitosti, preto súd tento návrh v zmysle § 327 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) uznesením č. k. 27C/5/2022-30 z 16. 02. 2022 odmietol.
4. Dňa 20. 04. 2022 bol súdu opätovne doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh nebol podaný samostatne, ale ako súčasť vyjadrenia žalobcov k vyjadreniu žalovaného z 18. 4. 2022, v ktorom v časti označenej ako III. žalobcovia opätovne žiadali, aby súd dočasne do doby rozhodnutia o uvedenej žalobe pozastavil účinnosť rozhodnutia vlastníkov bytov dosiahnutého podľa výsledkov písomného hlasovania uskutočneného 16. 12. 2021 - 19. 12. 2021, pretože jeho výkonom žalovaným by žalobcom a vôbec vlastníkom bytov v dome vznikla závažná finančná a majetková ujma. Žalobcovia v návrhu uviedli, že t. č. sú výsledky písomného hlasovania stále v platnosti a žalovaný má v zmysle správcovskej zmluvy uzavretej s každým vlastníkom bytu, povinnosť písomným hlasovaním odhlasované úlohy plniť. Preto jeho čestné vyhlásenie z 21. 02. 2022, že neuzavrie zmluvu o dielo a nebude zákazku odsúhlasenú písomným hlasovaním realizovať, je právne bez významu a k ničomu ho nezaväzuje, ale naopak, má tak povinnosť urobiť, čo môže kedykoľvek vykonať. Žalobcovia preto v záujme ochrany svojich práv, oprávnene žiadajú súd už bez ďalšieho odkladu vydať vo veci neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
13. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov alebo obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená, ako aj osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením.
14. Pokiaľ ide o osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti a pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a tým preukázať existenciu právneho a faktického vzťahu medzi stranami sporu. Súd pri posudzovaní osvedčenia dôvodnosti nároku nevykonáva proces dokazovania ako v prípade rozhodovania vo veci samej, ale pre účely rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia postačuje rozhodovanie súdu len na základe listín predložených navrhovateľom.
15. Ďalšou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže neosvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá by odôvodňovala zásah v podobe neodkladného opatrenia, keďže z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že doposiaľ nerealizoval a ani nič nenasvedčuje tomu, aby výsledok hlasovania chcel realizovať. Hlasovanie prebehlo 16. - 19. 12. 2021, pričom od jeho uskutočnenia uplynulo takmer 5 mesiacov. Za uplynulý čas žalobcovia neosvedčili, že by sa žalovaný akýmkoľvek spôsobom pokúsil realizovať výsledok hlasovania alebo sa aspoň na jeho realizáciu pripravoval. Stav sa od podania žaloby spolu s v poradí prvým návrhom na neodkladné opatrenie žiadnym spôsobom nezmenil.
16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že zmluvu o dielo nepodpísal, pričom žalobcovia ani len neosvedčili opak. Žalovaný túto zmluvu ani neplánuje uzavrieť vzhľadom na to, že nevie predvídať skončenie tohto súdneho sporu a vzhľadom na vysokú infláciu nevie garantovať ceny opravy podľa cenovej ponuky predloženej v čase realizovaného hlasovania. Žalobcovia argumentujú tým, že by im realizovaním výsledku hlasovania vznikla závažná finančná a majetková ujma. Ide však len o skutkové tvrdenie, ktoré zo strany žalobcov nebolo osvedčené predložením dôkazu, ktorý by ich skutkové tvrdenie preukazoval.
17. Žalobcovia tak neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preto nie je dôvodný. Z obsahu podania žalobcov je pritom zrejmé, že účel sledovaný návrh na neodkladné opatrenie nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
18. Na základe vyššie uvedeného okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
19. O trovách konania týkajúcich sa neodkladného opatrenia okresný súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.