Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/52/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Žilina, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X. č. XX, o zaplatenie 124,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. júla 2016, č.k. 18C/316/2015-53, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I. ) a o náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 124,38 eur s úrokom vo výške 28 % zo sumy 122,51 eur od 23.12.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania dôvodiac, že strany sporu uzavreli dňa 08.05.2014 v súlade s § 269 ods. 2 a § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka zmluvu, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinností a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. V súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky z nepovoleného prečerpania účtu úročená úrokom vo výške 28 %, preto žalobca uplatňuje uvedený úrok až do zaplatenia z dlžnej istiny. Zároveň žalobca žiadal priznať náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli dňa 09.05.2014 Zmluvu o zriadení účtu typ Osobný účet č. XXXXXXXXXX, ďalej sa dohodli na uzatvorení zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, poskytovaní služieb elektronického bankovníctva, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko a.s. (žalobca pripojil obchodné podmienky účinné od 20.05.2014). Listom z 20.11.2014 žalobca odstúpil od príslušnej zmluvy o vedení bežného účtu s účinnosťou dňom doručenia tohto oznámenia žalovanému s tým, že spolu so zmluvou zanikajú aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov služieb, ktoré sa viažu k uvedenému účtu (napr. povolené prečerpanie na účte, platobná karta, služby elektronického bankovníctva). Zároveň bol žalovaný vyzvaný k úhrade dlhu 105,89 eur ako debetného zostatku do 12 dní odo dňa doručenia oznámenia. Z prehľadu úrokových sadzieb produktov (účinnom od 20.10.2014) vyplýva, že žalobca úročí pri nepovolenom prečerpaní účtu dlžnú sumu úrokovou sadzbou 28 %. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní uviedol,

že odstúpenie od zmluvy (č.l. 13 spisu) mu nebolo zo strany žalobcu doručené. Nie si je vedomý podlžnosti voči žalobcovi, upomienka od žalobcu mu bola zaslaná len jedna. K Všeobecným obchodným podmienkam uviedol, že pri podpise zmluvy mu ich žalobca nepredložil a teda nemal možnosť sa s nimi oboznámiť, žiadal žalobu zamietnuť.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, s odkazom na ktoré uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.03.2013 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb ako nepomenovanú zmluvu v zmysle ust.§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť osobný účet žalovaného. Z dôvodu porušenia zmluvných podmienok žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy listom zo dňa 20.11.2014. Súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky v lehote 12 dní odo dňa doručenia oznámenia. Žalobca špecifikoval žalovanú sumu 124,38 eur ako istinu 122,51 eur a úrok 1,87 eur, čo preukazuje výpis z bankového informačného systému. Zmluva, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená, posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Žalobca sa domáhal žalovaného nároku z titulu úhrady debetného zostatku na účte žalovaného a úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 28 % ročne. Žalobca v konaní neodôvodnil žalovanú sumu čo do jej základu a výšky, v konaní tak neuniesol dôkazné bremeno a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. K žalobnému návrhu žalobca síce pripojil listinu, ktorú označuje ako výpis z bankového informačného systému, súd je však názoru, že z tejto listiny na č.l. 14 spisu nie je zrejmé, čo jednotlivé položky predstavujú. Žalobca predložil tento výpis z informačného systému, pričom z jednotlivých položiek výpisu nie je zrozumiteľné, z čoho pozostávajú. Z predložených výpisov z účtu žalovaného nie je preukázaný jednoznačne vznik debetného zostatku na účte žalovaného, akým spôsobom vznikol, predložené výpisy sú neprehľadné, s použitím rôznych symbolov a skratiek. Výpisy z účtu nie sú dôkazom zákonnosti a dôvodnosti nároku žalobcu, nie je možné z nich vyvodiť spôsob vzniku dlhu na účte žalovaného a ani spôsob jeho vyporiadania. Žalobca v konaní rovnako nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť úroky a poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu ani ich výšku. Sadzobník poplatkov, na ktorý zmluva odkazuje, nie je zmluvným dojednaním strán. Od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Žalobca ďalej nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky a tiež neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe účtoval úroky, ktoré sú uvedené vo výpise. Žalobca v konaní nepreukázal, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných podmienok a tiež, že žalovanému odstúpenie od zmluvy bolo riadne doručené. V konaní mal súd preukázané, že žalobca pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy v zmysle ust. § 48 Občianskeho zákonníka, nakoľko aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka pôsobí v právnom vzťahu ako lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon účastníka zmluvného vzťahu, ktorým prejavuje svoju vôľu zrušiť zmluvu. Ako jednostranný právny úkon sa však stáva perfektným až tým, keď dôjde do sféry dispozície adresáta. V konaní žalovaný poprel, že by mu odstúpenie od zmluvy bolo doručené, súd tak nemal preukázané, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené a teda, že prišlo k platnému odstúpeniu od predmetnej zmluvy. Keďže žalobca po poučení (č.l. 44 spisu) v konaní neuniesol povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd tiež poukázal na to, že úrok predstavuje odplatu (cenu) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, pričom žalobca v tomto prípade žalovanému peňažné prostriedky neposkytol, len na ťarchu jeho účtu zúčtoval poplatky. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1. § 255 Civilného sporového poriadku. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý si v konaní trovy neuplatnil, preto mu ich náhrada nebola priznaná.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že jeho žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a žalovaný bude zaviazaný, nahradiť mu vzniknuté trovy konania. Uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“ -súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), namietal nesprávny postup súdu výsledkom ktorého bol záver, že žalobca uplatnený nárok nešpecifikoval a nepreukázal, pretože pokiaľ súd považoval žalobu za nedôvodnú, mal žalobcu vyzvať na jej doplnenie postupom podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP“), vychádzajúc z ktorého v prípadoch neúplných podaní, súd obligatórne vyzýva účastníkov konania na doplnenie takéhoto podania. Súd nemá fakultatívnu možnosť takto postupovať len na základe vlastnej úvahy, ale zákon mu to výslovne prikazuje. Súd žalobcu na doplnenie návrhu nevyzval, napriek tomu vo veci meritórne rozhodol. Uvedený postup súdu je vadný, čím žalobcovi bola odňatá možnosť

konať pred súdom a porušené jeho základné právo ako účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré v podmienkach právneho poriadku SR zaručuje okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, za ktoré porušenie práva treba považovať aj rozhodnutie súdu vo veci samej bez úplného a určitého návrhu na začatie konania, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

6. Žalovaný nevyužil svoje zákonné právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre neunesenie bremena tvrdenia žalobcu o rozhodných skutočnostiach a neunesenie dôkazného bremena spočívajúceho v jeho povinnosti tvrdené skutočnosti preukázať.

10. Žalobca odvolaním namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že ho pred rozhodnutím vo veci, nevyzval postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie žaloby, čím mu odňal možnosť uskutočňovať mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. namietal v tomto smere existenciu takej vady, ktorá bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci čím uplatňoval odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP.

11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu tiež, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ .

12. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností, tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré tieto navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré subjektom sporového konania vyplývajú z Civilného sporového poriadku (predtým Občianskeho súdneho poriadku). Povinnosť tvrdenia znamená, že strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností jej vyplýva uplatnené právo, alebo povinnosť. Ak strana splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesla bremeno tvrdenia. Zásada materiálnej pravdy je vyjadrená v (predtým OSP) tak, že základom rozhodnutia súdu je zistený skutkový stav. V prípade, ak si strana nesplní povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má to za následok, že skutočnosť, ktorú vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak sa jedná o rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre ňu väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. Dôkazná povinnosť znamená, že strana musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť dôkazy. Ak predložené dôkazy preukážu skutkové okolnosti ňou tvrdené hovoríme o unesení dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Prejednacia zásada predstavuje istý stimul, motiváciu pre strany sporu, pretože ak zostanú pasívne, môže im to priniesť negatívne dôsledky v spore, teda nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre stranu, ktorá v tomto smere svoje bremeno neuniesla. K naplneniu týchto skutočností došlo aj v posudzovanej veci.

13. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, žalobca sa domáhal žalobou nároku na úhradu debetného zostatku vzniknutého podľa jeho tvrdenia na účte žalovaného (122,51 eur) a úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 28 % ročne (1,87 eur). K žalobnému návrhu žalobca pripojil listinu (č.l. 14 spisu), ktorú označuje ako výpis z bankového informačného systému, odvolací súd sa však stotožňuje so súdom prvej inštancie, že z jednotlivých položiek tohto výpisu nie je zrozumiteľné, čo tieto položky predstavujú, resp. z čoho pozostávajú, predložené výpisy sú neprehľadné, s použitím rôznych symbolov a skratiek, teda na základe nich nie je možné jednoznačne vôbec vznik debetného zostatku na účte žalovaného považovať za preukázaný, čím absentuje základný predpoklad pre skúmanie dôvodnosti uplatneného nároku. Súd prvej inštancie tak správne posúdil, že žalobcom predložené výpisy z účtu, nie sú dôkazom zákonnosti a dôvodnosti nároku žalobcu, nie je možné z nich zistiť čo všetko predstavujú debetné položky a akým spôsobom vznikol dlh na účte žalovaného. Žalobca tiež nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky, z výpisu tiež nie je zrejmé z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe tieto účtoval a v konečnom dôsledku nepreukázal ani svoje tvrdenie, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných podmienok a tiež, že mu odstúpenie od zmluvy bolo riadne doručené (žalovaný jeho tvrdenia v tomto smere spochybňoval). Niet sporu o tom, že bolo jednoznačne na žalobcovi, aby v záujme dosiahnutia úspechu v spore sám uviedol skutočnosti, odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a o týchto skutočnostiach poskytol dôkazy. Odvolací súd naviac dodáva, že ani samotný prehľad vývoja jednotlivých transakcií na účte žalovaného (aj v prípade, že by bol zrozumiteľný), nie je bez ďalšieho spôsobilým k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku, pretože je povinnosťou súdu preskúmať (o to viac, že v posudzovanej veci má uplatnený nárok pôvod v spotrebiteľskej zmluve), či je skutočne daný nárok žalobcu na zaplatenie týchto súm. Rozhodnutie súdu musí byť založené na zistenom skutkovom stave, nemôže mať pôvod v dohadoch. Úlohou súdu nie je nahradzovať nedostatok povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strany sporu, ktorú toto bremeno zaťažuje (v tomto prípade žalobcu), vlastnou vyšetrovacou činnosťou. Súdy už opakovane vyslovili, že ani banky, nemajú v rámci civilného sporového konania žiadne osobitné ani výsadné postavenie založené na prezumpcii správnosti a dôvodnosti nimi uplatňovaných nárokov, preto ani nimi predkladané „výpisy“ nemôžu mať žiadnu „vyššiu“ výpovednú hodnotu v tom zmysle, že by údaje v nich uvedené, mali byť automaticky pokladané za správne a vierohodné, naviac za stavu, že s poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu podliehajú ex offo zvýšenej kontrole.

14. V dôsledku vyššie uvedeného nemožno inak, ako prisvedčiť správnosti záveru súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu v tomto smere je z hľadiska opodstatnenosti jeho uplatnenia nepreskúmateľný, čo nemohlo mať za následok iné, ako zamietavé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že strana sporu, ktorá má povinnosť tvrdenia (vo vzťahu k uplatnenému nároku to je žalobca), nesie tiež zodpovednosť za to, že súd sa skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, ako tomu bolo tiež v preskúmavanej veci, prejaví sa to na jeho strane negatívne na výsledku vo vzťahu k takémuto nároku, ktorý nie je založený na konkrétnych a dostatočných, prieskumu podrobenia spôsobilých skutkových tvrdeniach a tiež na tvrdeniach, ktoré žalobca nepreukáže.

15. Nedôvodnou, nespôsobilou k zmene napadnutého rozhodnutia je odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie ho mal vyzvať postupom podľa § 43 ods. 1 OSP (predchádzajúceho procesného kódexu platného a účinného v čase podania žaloby) na odstránenie vád žaloby.

16. Všeobecné náležitosti podania určovalo v čase podania žaloby ustanovenie § 42 ods. 3 OSP. Pre návrh na začatie konania (žalobu) OSP v ustanovení § 79 stanovoval ďalšie náležitosti, uvedenie ktorých je nevyhnutne potrebné, aby súd mohol žalobu prejednať a vecne (meritórne) o tejto rozhodnúť. Okrem uvedenia mena a bydliska subjektov vystupujúcich na stranách sporu, prípadne zástupcov, musel ďalej obsahovať najmä pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. akej veci sa žaloba týka a označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, okrem toho muselo byť zo žaloby zjavné, čoho sa žalobca domáha. Žaloba musela obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia, obsahujúci rozsah uplatneného nároku. Ak nemala žaloba potrebné náležitosti, neúplnosť žaloby, ako odstrániteľný nedostatok podmienky konania, sa súd musel pokúsiť odstrániť v súčinnosti so žalobcom (§ 43 ods. 1 OSP) ešte pred nariadením pojednávania vo veci.

17. Z uvedeného teda vyplýva, že súd mal žalobu v zásade z vyššie uvedeného hľadiska skúmať len po formálno-právnej stránke, t.j. či táto obsahuje potrebné náležitosti z hľadiska ich formy, nie z pohľadu, či sú tieto aj obsahovo správne, teda či je skutkový stav vymedzený dostatočne, resp. či sú na jeho preukázanie označené relevantné dôkazy, pretože to je predmetom konania vo veci samej v procese

dokazovania a neunesenie bremena v tomto smere (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno) sa totiž premieta do meritórneho (vecného rozhodnutia), rozhodne však nie je prekážkou pre začatie konania, či dôvodom pre žalobcom požadovaný postup (výzvu na odstránenie nedostatkov v zmysle § 43 ods. 1 OSP), ktorý procesný postup sa aplikuje len v prípade, ak žaloba vykazuje nedostatky jej obligatórnych náležitostí, absencia ktorých je prekážkou meritórneho prejednania veci, o odstránenie ktorej sa musí súd uvedeným procesným postupom pokúsiť. V danom prípade možno konštatovať, že žaloba podaná žalobcom nemala po formálno-právnej stránke také vady, pre ktoré súd vec nemohol meritórne prejednať a rozhodnúť, preto nemohla zakladať povinnosť súdu postupovať v zmysle ust. § 43 ods. 1 OSP, teda nebol dôvod vyzývať žalobcu kvalifikovaným spôsobom na odstránenie vád žaloby. Odvolanie žalobcu z hľadiska ním uplatnených odvolacích námietok tak nebolo možné vyhodnotiť inak, ako nedôvodné.

18. Postupom súdu prvej inštancie za týchto okolností spočívajúcom v tom, že vec prejednal o tejto rozhodol bez toho, aby zvolil postup podľa § 43 ods. 1 OSP nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nezaťažil tiež konanie tzv. inou vadou konania, spôsobilou viesť k záveru, že jej následkom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia.

19. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 tak, že žalovanému, ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tomuto vznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplynul.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .