Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-118-2015.pdf
PDF · 111.64 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/118/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: KLÁN Slovakia s.r.o. so sídlom Štefánikova 21, 811 05 Bratislava, IČO: 35 959 371, zast. JUDr. Martin Janáč, advokát so sídlom Wilsonova 3, 811 07 Bratislava proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava o zaplatenie 36.135,- EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 36.135,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 23.595,- EUR od 02.06.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 12.540,- EUR od 21.11.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva ž a l o b c o v i nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 12.06.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.06.2015, sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 18.067,50 EUR spolu s úrokom z omeškania a nahradil trovy konania.
2. Žalobca svoj uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 14.10.2005 uzavreli strany sporu mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo, že žalobca pre žalovaného zabezpečí predaj zvyškov - u žalovaného poistených - motorových vozidiel, pochádzajúcich z likvidovaných poistných udalostí. Zároveň žalobca v súlade s čl. III. bod 3. a čl. VI. mandátnej zmluvy zabezpečí pre žalovaného odstavné parkovisko pre uskladnenie vyššie uvedených motorových vozidiel v obci J. nad O.. Žalobca má oprávnenie užívať toto odstavné parkovisko na základe Nájomnej zmluvy o prenájme plôch zo dňa 18.12.2005, uzavretej medzi žalobcom (ako užívateľom) a spoločnosťou KLÁN, s.r.o. so sídlom Klánova ul. č. 332/35, 147 00 Praha 4 - Hodkovičky, Česká republika, identifikačné číslo 452 81 564, zapísanou v Obchodnom registri Mestského súdu Praha vo vložke č. 10233, oddiel C (ako vlastníkom). Vlastník pozemku je jedným zo spoločníkov žalobcu. Na základe preberacích protokolov žalobca počas platnosti mandátnej zmluvy prevzal a uskladnil na odstavnom parkovisku aj 5 ks motorových vozidiel, ktoré sú špecifikované v preberacích protokoloch.
3. Výpoveďou zo dňa 28.05.2010 žalovaný mandátnu zmluvu vypovedal t.j. dňa 30.06.2010 mandátna zmluva skončila. Motorové vozidlá však do dnešného dňa odvezené z areálu v J. nad O. žalovaným neboli. Z toho vyplýva, že žalovaný (tým, že nechal predmetné vozidlá aj naďalej u žalobcu) od 01.07.2010 do dnešného dňa užíva časť predmetnej nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu, a to napriek výzvam žalobcu o odvezenie predmetných motorových vozidiel. Obvyklá cena za jeden deň
uskladnenia motorového vozidla predstavuje sumu 3,30 EUR. Táto suma bola potvrdená v obdobnom prípade (žalobca uzavrel obdobnú mandátnu zmluvu aj so spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group) ako obvyklá, a to v emailových správach zamestnancov spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. zo dňa 21.01.2011 a zo dňa 21.04.2011.
4. Za účelom preukázania obvyklej ceny pripája aj dražobnú vyhlášku a dražobný poriadok spoločnosti NDP SK, s.r.o. vydané v J. nad O. v r. 2009, kde v čl. III. bod 11. písm. a) dražobného poriadku je určená výška skladného v prípade neprevzatia vozidla v sume až 5,- EUR/deň za osobné motorové vozidlo; dražobná vyhláška a dražobný poriadok boli na mieste dražby verejne dostupné a žalovaný sa týchto dražieb zúčastňoval. Súčasne poukazujeme aj na cenník Asociácie odťahových služieb, publikovaný na ich webovej stránke, ktorý pre svojich členov ako maximálnu výšku uschovania vozidla na voľnej ploche kdekoľvek na území SR uvádza sumu 6,60 EUR (bez DPH t.j. 7,92 EUR s DPH) za každých začatých 24 hod. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalobcom požadovaný nárok 3,30 EUR/deň/ vozidlo za primeraný.
5. Žalobca sa však touto žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia pohľadávky - vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie časti nehnuteľnosti bez právneho titulu spočívajúce v uskladnení 5 ks motorových vozidiel - iba za obdobie od 01.07.2011 do 30.06.2014 t.j. za 1.095 dní (vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie 01.07.2010 - 30.06.2011 sa žalobca domáha v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 28Cb/329/2014, ktorý síce dňa 17.04.2015 rozhodol v prospech žalobcu, avšak konanie nie je ešte právoplatne skončené). Celková suma teda predstavuje 18.067,50 EUR (t.j. 1.095 dní x 5 vozidiel x 3,30 EUR/vozidlo/deň).
6. Žalovaný svoj záväzok do dnešného dňa nesplnil, a to ani čiastočne.
7. Nakoľko sa žalovaný dostal preukázateľne do omeškania so splnením peňažných záväzkov, v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1, 2 ObZ v platnom znení týmto žalobca požaduje aj zaplatenie zákonných úrokov z omeškania, a to z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na plnenie určenej výzvou žalobcu zo dňa 22.05.2015 až do zaplatenia. Vyššie uvedená výzva bola žalovanému doručená dňa 25.05.2015 a posledným dňom lehoty určenej vo výzve bol deň 01.06.2015.
8. Podaním doručeným súdu dňa 20.11.2017 žalobca požiadal o zmenu žaloby podľa ustanovenia § 139 a nasl. CSP tak, že žiadal priznať pohľadávku voči žalovanému aj za ďalšie obdobie od 01.07.2014 do 30.06.2017 v sume 18.067,50 EUR ako 3 x 365 dní x 5 vozidiel x 3,30 EUR vozidlo/deň pripočítaním k uplatnenej istine a tomu prislúchajúce úroky z omeškania. Súd na pojednávaní dňa 27.11.2017 za účasti obidvoch strán sporu pripustil zmenu žaloby uznesením takto:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 36.135,- EUR s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 23.595,- EUR od 02.06.2015 do zaplatenia a vo výške 8% p.a. zo sumy 12.540,- EUR od 21. 11. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.“
9. Žalovaný sa k samotnej žalobe nevyjadril.
10. Žalovaný požiadal na pojednávaní dňa 11.04.2016 o prerušenie konania z dôvodu, že v identickej právnej veci, len s iným časovým vymedzením, bolo voči vydanému rozhodnutiu podané odvolanie, ktoré je t.č. na odvolacom súde KS v BA, avšak ešte nebolo v predmetnej právnej veci rozhodnuté. Súd prvej inštancie návrh zamietol uznesením vydaným v konaní sp.zn. 28Cb/118/2015-47 zo dňa 17.05.2016, voči ktorému podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Bratislave ako súd druhej inštancie predmetné uznesenie vo výroku potvrdil dňa 29.11.2016 v konaní sp.zn. 3 Cob/217/2016-59.
11. Súd vytýčil pojednávania v danej veci na termín 11.04.2017 a 27.11.2017 za účasti právnych zástupcov strán sporu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom PZ strán sporu takto:
Právny zástupca žalobcu v rámci pojednávania zotrvával na uplatnenom nároku žalobcu v celom rozsahu, v ktorom podrobne objasnil skutkový stav s tým, že tento skutkový stav naďalej pretrváva. Právnym titulom jeho nároku je titul bezdôvodného obohatenia, tak ako bolo zrejmé, že sa tam nachádza na danom priestore päť MV, ktoré si podľa jeho názoru žalovaný neoprávnene neprevzal. Svoj nárok teda odvádza od toho, že ide o kvázi uskladnenie týchto MV za cenu vo výške 3,30 EUR za každé MV. Obvyklosť tejto ceny a primeranosť preukazuje aj sadzobníkom cien odťahových služieb, kde je v položke D.1. uvedená suma 6,60 EUR a preto má za to, že ním fakturovaná suma je vo vzťahu k žalovanému primeraná. Ďalej uvádza, že vzhľadom k tomu, že žalovaný je v omeškaní so splnením svojej povinnosti, žiada aj sankciu vo forme úrokov z omeškania s tým, že tieto upravil v podaní zmeny žaloby tak, že rozčlenil ich na obdobie do 01.06.2015 s tým, že si nárokuje na úrok z omeškania v zákonnej výške zo sumy 18.067,50 EUR + 5.527,50 EUR, teda zo sumy 23.595,- EUR od 02.06.2015 do zaplatenia a následne v zákonom stanovenej výške úrokov aj zo sumy 12.540,- EUR a to so začiatkom omeškania, vzhľadom k tomu, že v danej veci nebola podaná výzva, deň po podaní zmeny žaloby t.j. od 21.11.2017 do zaplatenia. Zároveň si žiada o priznanie náhrady trov konania v prípade úspešnosti žaloby.
Právny zástupca žalovaného k veci uvádza, že naďalej zotrváva na tom, že v danej veci žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný a to z dôvodu, že nie je vlastníkom MV a nebol v takom vzťahu k žalobcovi, kedy by s týmito MV mohol disponovať. Medzi stranami sporu existovala mandátna zmluva, ktorá však neobsahovala ustanovenia o uložení, resp. odovzdaní týchto MV, MV boli vo vlastníctve fyzických osôb, čím deklaruje, že sa nestal vlastníkom ani nemohol vykonávať vlastnícke a dispozičné práva k predmetným MV. Uvádza, že rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom vníma ako prejudikovanie tohto daného právneho stavu s tým, že daný rozsudok v odôvodnení uvádza, že nebola preukázaná pasívna legitimácia zo strany žalovaného a nebol daný právny titul na takéto konanie.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi:
Mandátna zmluva zo dňa 14.10.2005 medzi účastníkmi, predmetom ktorej v čl. I na účet mandanta (žalovaného) žalobca zariadi odpredaj zvyškov u mandanta poistených motorových vozidiel pochádzajúcich z likvidovaných poistných udalostí, vrátane ich riadnej a náležitej prípravy formou dobrovoľnej dražby. Povinnosti žalobcu sú uvedené v čl. III - medzi iným aj zaistiť odstavné parkovisko pre uskladnenie motorových vozidiel..., a pre žalovaného v čl. IV. odovzdať dokumentáciu k motorovým vozidlám tak, aby bol umožnený ich predaj v dražbe ...ako aj iné doklady nevyhnutné k prevodu vozidla na vydražiteľa.
Nájomná zmluva o prenájme plôch preukazuje oprávnenie žalobcu užívať areál označený na liste vlastníctva č. XXX k.ú. J. nad O. par. č. XX/X- trvalé trávnaté porasty o rozlohe XXXX mX a uvedený list vlastníctva.
Súbor protokolov o odovzdaní a prevzatí motorových vozidiel a osvedčení o evidencii motorových vozidiel - týkajúcich sa 5 zostávajúcich motorových vozidiel u žalobcu, z ktorého bolo zrejmé, že tieto sú prepísané na žalobcu ako ich vlastníka a držiteľa.
Výpoveď mandátnej zmluvy.
Emailová komunikácia s poisťovňou KOOPERATIVA ohľadne dojednania podmienok obdobného zmluvného vzťahu s dohodnutím ceny uloženia na parkovisku v užívaní žalobcu.
Mandátna zmluva s KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. na preukázanie obdobnej činnosti s dohodnutou výškou skladného.
Návrh mimosúdnej dohody žalobcu zo dňa 22.05.2015.
Protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla V. G. zo dňa 19.06.2008, H. C. zo dňa 18.06.2009, V. H. zo dňa 14.07.2009, A. C. zo dňa 11.11.2009, C. J.I. zo dňa 26.11.2009, z ktorých je zrejmé prevzatie motorových vozidiel žalobcom, zast. p. V..
Rozsudok OS Žiar nad Hronom zo dňa 05.10.2016, ktorý žalobu, žalobcu v tomto konaní, zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, t.č. je podané odvolanie voči uvedenému rozhodnutiu súdu.
Dražobná vyhláška a dražobný poriadok.
Cenník odťahovej služby ASOS, z ktorého je zrejmé, že pod položkou odťahové služby pre vozidlá do 3,5 t je cena za uschovanie vozidla - voľná plocha za každých začatých 24 hodín 6,60 EUR.
Informatívny výpis z obchodného registra žalobcu a žalovaného a súdny spis v konaní 28Cb/329/2014 s rozhodnutím KS v Bratislave, sp.zn. 3Cob/182/2015 zo dňa 01.03.2017.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“
Podľa ustanovenia § 182 CSP „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
Podľa ustanovenia § 191 CSP ods. 1 „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
Podľa ustanovenia § 192 CSP „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“
13. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1, 9 ObZ „(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“
Podľa ustanovenia § 265 ObZ „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“
Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“
Podľa ustanovenia § 340 ods. 1, 2 ObZ „(1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. (2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.“
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 ObZ „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
Podľa ustanovenia § 451 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“) „(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“
Podľa ustanovenia § 456 OZ „Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.“
Podľa ustanovenia § 458 OZ „(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.“
Podľa ustanovenia § 566 ods. 1 ObZ „Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.“
Podľa ustanovenia § 568 ods. 2 ObZ „Mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár.“
Podľa ustanovenia § 574 ods. 3 ObZ „Od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti.“
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
14. Z vykonaného dokazovania, na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci konania bolo osvedčené, že medzi stranami sporu je záväzkový vzťah založený na povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi vo výške neoprávnene prijatého majetkového prospechu spočívajúceho v prijatí plnenia bez odplaty, teda protiplnenia v obchodnoprávnom vzťahu subjektov obchodného práva ako podnikateľov po ukončení mandátnej zmluvy.
15. Bezdôvodné obohatenie je záväzkový vzťah medzi tými, kto sa na úkor iného obohatil a tým na koho úkor sa niekto obohatil. Právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku predstavuje komplexnú právnu úpravu, ktorá sa aplikuje tak na občianskoprávne, ako aj obchodnoprávne záväzkové vzťahy. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného prospechu majetkovej povahy u obohateného, pritom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s dôvodmi uznávanými platným právom. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia musí poskytnúť osoba postihnutá bezdôvodným obohatením, ktorá na súde žiada o jeho vydanie, respektíve o vydanie peňažnej náhrady za vzniknuté bezdôvodné obohatenie. V prípade, že sa obohatený zbavil predmetu obohatenia, neznamená to zánik záväzku, ktorý vyplýva z bezdôvodného obohatenia. Obohatenému vzniká povinnosť na adekvátnu peňažnú náhradu (ustanovenie § 458 ods. 1 OZ). V zmysle judikatúry rozsudku NS ČR z 13. októbra 2004, sp.zn. 32 Odo 761/2003 „Zámerom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia je poskytnúť ochranu tomu, kto stratil (za zákonom ustanovených podmienok) určité majetkové hodnoty. Zákon však neráta s tým, že oprávnený by ich mal dostať späť v celom rozsahu, ale len v takej výške, o ktorú sa obohatil iný subjekt. Nie je preto rozhodujúce, akú hodnotu oprávnený z bezdôvodného obohatenia stratil, ale o akú hodnotu sa takýmto spôsobom majetok povinného zväčšil. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 OZ má zákon všetko, čo povinný získal a nie to, čo oprávnenému vydal.“ Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia nie je teda zodpovednosť povinného subjektu, ale vznik konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou spája zákon vznik záväzkového vzťahu bezdôvodného
obohatenia. Ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, je podľa zákona povinný ho vydať. Zákon pritom neberie ohľad na to, či získaním tohto majetkového prospechu vznikla niekomu škoda, komu vznikla a aká bola jej výška. Rovnako ako môže poškodený žiadať od škodcu náhradu škody bez ohľadu na to, či sa škodca obohatil alebo nie, môže sa aj poškodený bezdôvodným obohatením domáhať jeho vydania, aj keď získaním tohto prospechu nevznikla nikomu škoda. Podľa konštantnej judikatúry rozsudku NS ČR sp.zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008 „Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.“
16. Žalovaný ako mandant poznal podmienky mandátnej zmluvy, ako aj mal mať vedomosť o stave plnenia zmluvy, teda aj ohľadne odovzdaných a skladovaných motorových vozidiel, ktoré boli defacto jeho vlastníctvom, resp. bol oprávnený s nimi nakladať ako likvidátor poistných udalostí s tým, že poistné plnenie bolo poistencom - pôvodným vlastníkom motorových vozidiel vyplatené. Je logickým dôsledkom, že ako „riadny hospodár“ - podnikateľ podliehajúci aj účtovným, aj daňovým povinnostiam, mal vykonať všetky úkony smerujúce k riadnemu hospodáreniu so svojím majetkom. Teda argumentácia žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie v konaní (ako uvádzal v obdobnom konaní, že nevedel, že má u žalobcu motorové vozidlá ohľadne ktorých uzatvoril Mandátnu zmluvu) je irelevantné. Na druhej strane, žalobca mal vyzvať na prevzatie odložených motorových vozidiel žalovaného, avšak, keďže zmluvu ukončil žalovaný, ten prejavil vôľu v zmluvnom vzťahu nepokračovať, a teda pri plnení tejto svojej vôle mal prihliadať aj na neukončené plnenia v zmysle zmluvy. Keďže takto nekonal, jeho nekonanie nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý v danom čase plnil v prospech žalovaného tým, že opatroval motorové vozidlá bez odplaty. Z uvedeného je pre súd zrejmé, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu spočívajúcom v splnení základných predpokladov tohto inštitútu „Vzťah bezdôvodného obohatenia sa považuje za samostatný vzťah, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti“ ako sa uvádza v uznesení NS SR z 19. januára 2012, sp.zn. 2 Cdo 92/2010. Teda neprevzatím vecí, ktoré patria žalovanému, resp. ktorý vedel, že uvedené veci boli účelovo pre plnenie zmluvy odovzdané do dispozície žalobcu, došlo k právnej skutočnosti, ktorá spôsobila získanie majetkového prospechu na strane žalovaného tým, že nemal náklady na uloženie motorových vozidiel, ktoré počas zmluvy riadne plnil a po jej ukončení z dôvodu na jeho strane - neprevzatím týchto vozidiel od žalobcu náklady znášal žalobca bez právneho titulu, došlo porušeniu povinnosti prevziať si majetok, s ktorým mal nakladať žalovaný, majetková ujma na strane žalobcu bola vo výške nezaplatenej odplaty na vykonanú činnosť, teda neobdržal očakávanú hodnotu smerujúcu k rozmnoženiu jeho majetku, čo by za iných okolností nadobudol, resp. bolo mu plnené v rámci zmluvy a príčinná súvislosť je daná samotnými okolnosťami konania žalovaného. Na základe uvedeného je teda spravodlivé priznať vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia súd sa stotožnil s preukázaním primeranej ceny na základe predložených cenníkov subjektov poskytujúcich obdobné služby v danom čase a danom regióne, stanovená cena žalobcom je cenou primeranou. Súd argumentáciu ohľadne vlastníctva motorových vozidiel neposudzoval ako právne významnú otázku vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu a to z dôvodu, že inštitút bezdôvodného obohatenia sa viaže na vznik konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou spája zákon vznik záväzkového vzťahu bezdôvodného obohatenia za splnenia zákonom stanovených predpokladov, ktoré naplnené boli, ako súd uvádza vyššie, bez ohľadu na vlastníctvo uložených motorových vozidiel.
17. Súd v rámci tohto konania poukazuje na právoplatné rozhodnutie súdu druhej inštancie v konaní sp.zn. 28Cb/329/2014 - vo veci identickej, len v inom časovom vymedzení, ktoré bolo potvrdené v konaní vedenom na KS v Bratislave, sp.zn. 3 Cob 182/2015, kedy súd druhej inštancie potvrdil záver súdu o existencii vzťahu založeného na povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi vo výške neoprávnene prijatého majetkového prospechu spočívajúceho v prijatí plnenia bez odplaty, teda protiplnenia v obchodnoprávnom vzťahu subjektov obchodného práva ako podnikateľov po ukončení mandátnej zmluvy.
18. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s plnením si svojej povinnosti, pri zohľadnení skutočnosti, že o omeškaní sa dozvedel doručením výzvy dňa 25.05.2015 s určeným posledným dňom uvedeným vo výzve ako 01.06.2015, žalobca žiadal o úrok z omeškania od 02.06.2015 a po pripustení zmeny - rozšírenia žaloby odo dňa, kedy sa žalovaný ako dlžník mohol dozvedieť o predmetnom záväzku, ak by nebolo dohodnuté inak, tak najneskôr pri podaní žaloby, súd sa stotožnil s návrhom žalobcu a priznal nárok na úrok z omeškania v súlade s návrhom žalobcu. Ohľadne priznania nároku na úrok z omeškania z bezdôvodného obohatenia rozhodnutie Sou R NS č. 4 C 375 NS ČR 25 Cdo
2895/99 obsahuje právnu vetu „Keďže bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah v ktorom povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti je nepochybné, že ide o peňažný dlh, ktorého riadne a včasné nesplnenie zakladá nárok na úrok z omeškania popri riadnom plnení v prospech veriteľa - žalobcu.“
19. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil k podstate v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. OZ a § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné. Po zohľadnení skutkového vzťahu, vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže v konaní bol úspešný žalobca, súd mu priznal nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov súvisiacich s uplatnením svojho práva voči žalovanému, ktorý nebol v konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).