Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23To-113-2017.pdf
PDF · 78.95 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/113/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. novembra 2017 prejednal odvolanie obžalovaného
D. R.
nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom D., F. XX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/59/2017 zo dňa 6.9.2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný D. R. u z n á v a v i n n ým , že od presne nezistenej doby v mesiaci september 2016 až do dňa 02.05.2017 poškodenú bývalú družku H. L., ktorá je matkou ich spoločného dieťaťa, keď sa zdržiavala v mieste trvalého bydliska D. - H. R., U. R. XXX/XX, alebo keď sa zdržiavala na iných rôznych miestach vyhrážkami smrťou a ublížením na zdraví nútil, aby ho neustále informovala o ich spoločnom maloletom synovi D. R., ktorého má poškodená zvereného do osobnej starostlivosti ako aj o sebe, a v prípade, keď neodpisovala na jeho správy alebo nereagovala na jeho telefonáty sa jej vyhrážal zabitím a zo strachu pred ním radšej plnila všetky jeho požiadavky, pričom dňa 26.03.2017, keď bola poškodená v práci, ju telefonicky kontaktoval a uviedol jej "ja ti hovorím zmizni za D. domov, ti hovorím, uvidíš ťa zabijem, dopichám ťa a ty s D. nebudeš", načo poškodená uviedla, že je v robote, preto jej obžalovaný uviedol, že "ešte raz mi to zopakuješ, zabijem ťa, ja dôjdem a zabijem ťa, nezoberieš sa, nepôjdeš domov, uvidíš stretneme sa dneska a to bude posledný krát, dúfam, že si sa aspoň rozlúčila pekne s D., už ma nezastaví nič", následne dňa 03.04.2017 poškodenú telefonicky kontaktoval a vulgárnym spôsobom jej zakazoval ísť do práce, kde jej do telefónu uviedol, že "neexistuje ani boha ani nikoho, prisahal som na D. život, že do tej roboty nepôjdeš aj keby ťa mám zabiť pred bránkou, to si píš" a následne v druhom telefonáte dňa 03.04.2017, keď už bola v práci, jej uviedol "dávam ti poslednú šancu, do hodiny, keď nebudeš doma, tak idem za tebou a ver, že nebudem ti volať ani písať, jednoducho prídem tam za tebou a modli sa, aby tam voľakto radšej bol ako nebol, kto by ma zastavil" a ďalej jej uviedol "pochopíš to, vrátiš sa spátky za D. alebo ťa zabijem dneska, za hodinu ti zavolám a keď tam budeš, tak potom uvidíš a skús, že nezdvihnúť telefón alebo čo, hodinu máš na to a rob si čo chceš, pre mňa za mňa choď peši", pričom dňa 02.05.2017 poškodenú opätovne telefonicky kontaktoval, kde jej do telefónu uviedol "za dve minúty som tam, nachystaj mi malého", načo mu poškodená uviedla, že mu ho nedá, preto on zareagoval slovami "čo neurobíš a ďalej uviedol vulgarizmus, ti vykopnem dvere a zabijem ťa tam hneď" a opätovne jej vulgárne nadával a vravel, aby nachystala syna, načo poškodená zo strachu pred obžalovaným syna nachystala, toho istého dňa 02.05.2017 mu ho v čase o 16.00 h odovzdala v mieste jej trvalého bydliska a následne vec oznámila na políciu,
teda
inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a to bývalej družke
čím spáchal
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.zn. 2T/59/2017 zo dňa 6.9.2017 bol obžalovaný D. R. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. pre skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a odsúdený k trestu odňatia slobody na 4 roky nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a bolo mu uložené aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku hneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní zahlásil obžalovaný odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa pochybil pri právnom posúdení skutku, pretože on vôbec nemal v úmysle poškodenú nejakým spôsobom vydierať. O to mu nešlo a jeho konanie bolo motivované a výlučne zamerané len na to, aby sa poškodená postarala o ich syna. Synovi boli spôsobené jej nedostatočnou starostlivosťou rôzne zdravotné ujmy. Tak ako s poškodenou komunikoval do telefónu, v rodine kde poškodená žije, sa bežne komunikovalo takýmto spôsobom, najmä vo vypätých situáciách. Je si vedomý, že výber prostriedkov ako chcel poškodenú ovplyvniť z hľadiska starostlivosti o ich syna nebol zrovna vhodný, ale išlo mu o úplne iný efekt. Jeho prejavy voči poškodenej boli na úrovni bľabotania rozčúleného človeka, ktoré nebolo možné brať vážne. Počas celého obdobia, v ktorom mal trestnú činnosť páchať, sa s poškodenou stretával a poskytoval jej služby, o ktoré ho požiadala. Poukazoval tiež na znalecký posudok znalca z odboru psychiatrie, z ktorého vyplýva, že jeho osobnostné, charakterové a ostatné psychické a psychologické danosti nie sú také, ako u zdravého človeka a jeho osobnosť sa vyvinula s narušením. Toto narušenie je diagnostikované a z tohto dôvodu mu bolo uložené aj ochranné psychiatrické liečenie. Už len toto by mohlo byť dôvodom pre uloženie trestu aj pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Mrzí ho, že bol na poškodenú taký hrubý a mrzí ho, že to pochopila ako vyhrážanie, ale konečný efekt, ktorý svojím konaním docielil, nemal v úmysle a skutočne nechcel poškodenú vydierať. Žiadal preto, aby odvolací súd prekvalifikoval jeho konanie ako jeden z trestných činov uvedených v IX. hlave Trestného zákona podľa §§ 359, 360 alebo 360a Tr. zák., prípadne aby mu uložil trest odňatia slobody pod spodnou hranicou trestnej sadzby.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol toto podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Nezistil
pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Na druhej strane však sa odvolací súd nestotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ tento konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. Odvolací súd vychádzajúc z okolností celého prípadu najmä z vyhrážok obžalovaného adresovaných poškodenej, ktoré boli vyslovené práve v tých prípadoch, keď zistil z jej strany nedostatky v starostlivosti o ich maloletého syna, spočívajúce okrem iného aj vo vzniknutých zdravotných problémoch, keď maloletý trpel, dospel k záveru, že konanie obžalovaného nenaplnilo znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu, objektom ktorého je slobodné rozhodovanie človeka. V tomto smere musel odvolací súd prisvedčiť námietkam obžalovaného, pretože podľa názoru odvolacieho súdu nešlo v tomto prípade o typické vydieranie, tak ako to má na mysli ustanovenie § 189 Tr. zák., nútenie iného, aby niečo konal, čo nechce. Zo strany obžalovaného išlo jednoznačne o vyhrážky voči poškodenej zabitím, resp. inými ujmami, ak sa nebude riadne starať o syna, urobené v úmysle napraviť jej lajdáckosť, čím podľa názoru odvolacieho súdu naplnil skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.
Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám. Pri správne zistenom a ustálenom skutkovom stave, tak ako bol uvedený v napadnutom rozsudku, kvalifikoval následne konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák., pretože inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a to bývalej družke.
Následne pri rozhodovaní o treste musel odvolací súd pri ukladaní trestu aplikovať u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že sa ku skutku doznal a tento oľutoval, keď na druhej strane musí vytknúť pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý obžalovanému pričítal ako priťažujúcu okolnosť aj skutočnosť, že bol už za trestný čin odsúdený podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Obžalovaný sa totiž dopustil skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a keďže bolo potrebné pri ukladaní trestu prihliadať na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., bolo by mu toto odsúdenie vyhodnotené dvojnásobne v jeho neprospech.
U obžalovaného prichádzalo do úvahy uloženie trestu s hornou hranicou odňatia slobody po príslušnej úprave podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. vo výmere 26 mesiacov. Odvolací súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený mu vo výmere 24 mesiacov je trestom primeraným a potrebným pre splnenie jeho účelu, tak ako je uvedený v § 34 Tr. zák. Keďže obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho odvolací súd pre výkon uloženého trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Napokon odvolací súd uložil obžalovanému aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák., a to vzhľadom na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie.
Z takto uvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.