Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/85/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: MBI Marketingberatung International spol. s r.o., Jašíkova 2, Bratislava, IČO: 31 360 262, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, K. X, E., o zaplatenie 2.375,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 7Cb/156/2012 - 262 zo dňa 19.02.2016 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanej súd voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej trovy konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 285,- eur do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.375,94 eur s prísl. titulom vrátenia stornoprovízie podľa Zmluvy MBI PrivateBroker uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou ako sprostredkovateľkou dňa 08.07.2007. Predmetom plnenia bol výkon činnosti žalovanej pri sprostredkovaní poistných zmlúv, zmlúv dôchodkového a stavebného sporenia medzi klientom a poskytovateľom produktu, zabezpečenie kvality a starostlivosti o žalovanú a klientov v rámci poskytnutých provízii, za ktoré činností mala žalovaná voči žalobcovi podľa čl. VI písm. a) Zmluvy nárok na províziu za podmienok ustanovených v čl. VI písm. a) až n) Zmluvy. Podľa čl. VII písm. b) Zmluvy hodnotová tabuľka Units obsahuje dobu ručenia za storno pre jednotlivé produkty, podľa ktorej zaniká pri stornovaní zmluvy nárok žalovanej na províziu, dochádza k zníženiu a žalovaná je povinná vrátiť vyplatenú províziu. Stornovaním sa na účely Zmluvy rozumie každé ukončenie alebo redukcia Zmluvy z akéhokoľvek dôvodu. Počas doby ručenia v prípade storna je žalovaná povinná nahradiť žalobcovi súvisiace ušlé provízie. Zo strany žalovanej bola ukončená Zmluva, čím jej vznikla povinnosť vrátiť vyplatenú províziu, keď jednotlivé nároky na vydanie storno provízie žalobca vyčíslil v Prehľade vyplatenej provízie a storno provízie, v províznych listinách Commission a v províznych výkazoch. Výšku vyčíslenej provízie a storno provízie zaslal žalobca žalovanej, ktorá podľa čl. VIII písm. b) Zmluvy mohla v lehote 4 týždňov odo dňa obdržania zúčtovania provízie namietať výšku vypočítanej provízie a storno provízie, čo neurobila a tak sa podľa čl. VIII písm. b) Zmluvy zúčtovanie považuje za platné. Žalovaná ale napriek písomnej výzve na uhradenie dlžnej sumy žalobcovi plnenie neposkytla.

3. Žalovaná žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť a hoci potvrdila, že pre žalobcu vykonávala dohodnutú činnosť poradcu, z vyplácanej provízie si žalobca ponechával určitú časť, ktorá bola pohyblivá

na storno rezervu pre prípad zrušenia zmluvy klientom čo znamená, že časť provízie jej reálne ani nebola vyplácaná a poslednú províziu mala vyplatenú dňa 16.02.2009 a od tohto dátumu jej už žalobca žiadnu províziu nezasielal, pretože ani žiadnu činnosť nevykonávala.

4. Súde prvej inštancie pôvodne rozsudkom č.k. 7Cb/156/2012-209 zo dňa 04.02.2014 žalobe vyhovel, ktoré rozhodnutie ale bolo na základe odvolania žalovanej Krajským súdom v Trnave uznesením č.k. 21Cob/61/2014-230 zo dňa 28.11.2014 zrušené a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie, keď z odôvodnenia rozhodnutia nebolo zrejmé na základe akej právnej kvalifikácie skutkových okolností a právneho posúdenia súd žalobcovi nárok priznal.

5. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania návrh zamietol, keď skonštatoval, že strany sporu uzatvorili zmluvu o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchod. zák., predmetom ktorej bolo sprostredkovanie uzavretia poistných zmlúv, zmlúv dôchodkového a stavebného sporenia medzi klientom a poskytovateľom produktu pre žalobcu. Za uvedené činnosti vznikol žalovanej podľa čl. VI písm. a) Zmluvy nárok na odmenu - províziu. Žalobca nárok voči žalovanej odvodzoval z jej ručenia za storno zmlúv, ktoré uzatvorila , teda bolo na žalobcovi preukázať v konaní dôvodnosť žalovaného nároku v súvislosti s poskytnutím osobitnej odmeny za prevzatie záruky. Súd nemal z listinných dôkazov predložených žalobcom preukázané, že by žalovanej bola poskytnutá osobitná odmena za prevzatie ručenia, ako vyplýva z ust. § 658 ods. 2 Obchod. zák. prípadne, že by strany sporu ako účastníci zmluvy aplikáciu tohto ustanovenia vylúčili.

6. Žalobca netvrdil, že by sa so žalovanou dohodol na odmene za prevzatie ručiteľského záväzku , prípadne vylúčenie tejto odmeny a poukázal na to, že obchodné záväzkové vzťahy sú v Obchodnom zákonníku upravené na zásade zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z autonómie vôle zmluvných strán. Uzatvorenie dohody o osobitnej odmene za prevzatie záväzku z titulu ručenia podľa § 658 ods. 2 Obchod. zák. nie je kogentné, má dispozitívny charakter, účastníci zmluvného vzťahu sa preto mohli od neho odchýliť, ako vyplýva z článku VII písm. b) Zmluvy, ktorým sa dohodli inak, než je úprava uvedená v ust. 658 ods. 2 Obchod. zák..

7. K uvedenému názoru žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že predmetný článok Zmluvy zakotvuje iba povinnosť žalovanej vrátiť vyplatenú províziu v stanovených prípadoch s odkazom na hodnotovú tabuľku Units obsahujúcu dobu ručenia za storno pre jednotlivé produkty, čo nemožno vyhodnotiť ako úprava vylučujúca použitie ust. § 658 ods. 2 Obchod. zák., ktoré je tak potrebné na daný zmluvný vzťah aplikovať. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná sa podľa Zmluvy v spojení s hodnotovou tabuľkou Units zaviazala k vráteniu provízie za uzavretie poistných zmlúv pre prípad, že v rámci doby ručenia dôjde k stornovaniu predmetných zmlúv bez toho, aby bolo zmluvnými stranami dojednané vyplatenie osobitnej odmeny, tak ako to vyžaduje zákon. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že taká dohoda medzi účastníkmi konania, na základe ktorej žalovaná v rámci ručenia nesie zodpovednosť za ukončenie zmluvného vzťahu bez toho, aby za prevzatie záruky dostala osobitnú odmenu je v rozpore s citovaním ustanovením Obchodného zákonníka, pre prevzatie ručiteľského záväzku tak neboli splnené zákonnom vyžadované podmienky, právo na odmenu zmluvou vylúčené nebolo a tak návrh žalobcu na plnenie požadované žalobou voči žalovanej zamietol. Z hľadiska právneho posúdenia na vec aplikoval ust. § 652 ods. 1, § 658 ods. 1, 2 Obchod. zák., ktoré sa týkajú zmluvy o obchodnom zastúpení a ručenia obchodného zástupcu.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej ako procesne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov konania za zaplatené súdne poplatky a to za podaný odpor vo výške 142,50 eur a za odvolanie vo výške 142,50 eur.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie po preskúmaní zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel, resp. aby ho vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že ho podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď predmet konania bol vymedzený ako peňažný nárok, ktorý vznikol zo Zmluvy, z ktorej žalovanej v súvislosti s jej činnosťou pre žalobcu vznikla povinnosť vrátiť vyplatenú províziu, pretože jej na ňu nevznikol v zmysle článku VII písm. b) Zmluvy nárok z dôvodu zániku zmlúv, ktoré uzatvorila Nárok bol odvodený z hodnotovej tabuľky UNITS ako vrátenie peňažnej sumy z dôvodu, že žalobca vyplatil žalovanej provízie v celkovej výške 2.758,53 eur ale poistné zmluvy boli pred ukončením doby ručenia stornované. Stornoprovíziu žalobca znížil o provízie vo výške 50,14

eur, na ktoré vznikol žalovanej nárok ešte počas vykonávania sprostredkovania a neuplatnil si v konaní ani províziu za poistnú zmluvu P. O. vo výške 332,45 eur, teda dlžná čiastka predstavuje sumu 2.375,94 eur. V konaní bolo preukázané, že došlo k ukončeniu predmetných poistných zmlúv, tieto boli v platnosti po dobu kratšiu ako bola doba ručenia, za ktoré má tak žalovaná vrátiť provízie . Ust. § 263 Obchod. zák. určuje, ktoré ustanovenia majú kogentnú povahu a od ktorých sa strany nemôžu odchýliť, ostatné si môžu strany upraviť, od obsahu sa odchýliť, prípadne ich vylúčiť. Z ust. § 263 Obchod. zák. teda vyplýva, že zmluvné strany môžu prispôsobiť obsah vzájomných práv a povinností konkrétnym potrebám na základe ich zmluvnej voľnosti, preto sa strany zmluvy mohli odchýliť od ustanovení III časti Obchodného zákonníka a ust. § 263 Obchod. zák. v čase uzatvorenia Zmluvy neobsahovalo ust.§ 658 Obchod. zák., ktoré tak je ustanovením dispozitívnym. V Zmluve si teda účastníci dojednali takú úpravu, na základe ktorej žalovaná v rámci doby ručenia sa zaviazala k vráteniu vyplatenej provízie pre prípad stornovania sprostredkovaných zmlúv bez poskytnutia osobitnej odmeny za prevzatie tejto záruky zo strany žalobcu, a tak na základe takéhoto dojednania vznikol žalobcovi nárok na vrátenie provízii, ktorý si uplatnil návrhom na začatie konania, čo zákon v tom čase umožňoval. V priebehu konania žalobca ani netvrdil, že by zmluvné strany aplikáciu § 658 ods. 2 Obchod. zák. zo zmluvy vylúčili a iba poukazoval na to, že sa od tejto úpravy odchýlili a upravili ju odlišne práve v súvislosti s právom na dispozičnú povahu tohto ustanovenia. Základ nároku na vrátenie poskytnutej provízie tak vychádza priamo zo Zmluvy, ktorú je žalovaná povinná dodržiavať, k čomu poukázal odvolateľ na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obdo/26/2008 zo dňa 03.09.2008, v ktorom súd v skutkovo podobnej veci rozhodol. Odlišný charakter predmetu obchodu spojený s § 658 ods. 1 Obchod. zák. sa prejavil i v praxi sprostredkovania poistenia práve zavedením inštitútu zaberania si získanej provízie a povinnosti jej vrátenia v prípade, ak poistený spôsobil storno poistnej zmluvy výpoveďou alebo neplatením poistného..

10. Žalovaná na odvolanie žalobcu, ktoré jej bolo doručené nereagovala.

11. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie.

12. Odvolací súd musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

13.Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

14. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími

dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.

15.Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku

Čl.8

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Žalobca podal odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

17. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací súd v prvom rade zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne, čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie vtedy nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p.

19. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. V kontexte s uvedenými odvolacími dôvodmi odvolateľ tvrdil, že v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti a ust. § 263 Obchod. zák. si strany sporu v Zmluve dojednali úpravu, ktorou sa žalovaná prevzala záruku bez nároku na poskytnutie osobitnej odmeny.

21. K uvedenému odvolací súd uvádza, že žalovaná sa v Zmluve zaručila za trvanie ňou sprostredkovaných zmlúv , teda prevzala na seba ručiteľský záväzok a súhlasila, že jej nebude v prípade stornovania zmluvy vyplatená provízia, alebo jej bude táto krátená. V súvislosti s prevzatím záruky žalovanou účastníci Zmluvy nevylúčili právo žalovanej na osobitnú odmenu.

22. Podľa § 658 Obchod. zák.

(1) Obchodný zástupca je povinný navrhovať uzavretie obchodov alebo uzavierať obchody len s osobami, u ktorých sú predpoklady, že svoje záväzky splnia.

(2) Zástupca ručí za splnenie povinností treťou osobou, s ktorou navrhol zastúpenému uzavretie obchodu alebo s ktorou v mene zastúpeného uzavrel obchod, len keď sa na to písomne zaviazal a ak dostane za prevzatie záruky osobitnú odmenu. V takom prípade sa jeho práva a povinnosti spravujú podľa ustanovení o ručení.

Podľa § 263 Obchod. zák. platnom v rozhodnom čase

1) Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, § 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, 324, 341, 365, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, § 676 ods. 1 a 711, 720, 725, 729 a 743.

(2) Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

23. So zreteľom na ust. § 263 Obchod. zák. sa mohli účastníci Zmluvy odchýliť od ust. § 658 Obchod. zák. alebo jeho jednotlivé ustanovenia vylúčiť. Pri dispozitívnych normách , akou je § 658 Obchod. zák. majú účastníci právneho vzťahu možnosť vzájomné vzťahy upraviť a to buď ako uvádza dispozitívna právna norma, ktorú pojmú do zmluvného vzťahu, alebo sa o otázke riešenej dispozitívnou normou vôbec nezmienia, ale si vzťah konkrétne upravia inak. Ak sa ale o úprave vzťahu iným spôsobom ako uvádza dispozitívna norma v zmluve nedohodnú, v takom prípade priamo platí dispozitívna právna norma .

24. Znenie Zmluvy uzatvorenej stranami sporu, z ktorej žalobca nárok odvodzuje, ale žiadne ustanovenia o vyplatení osobitnej odmeny neobsahuje, jej vyplatenie ani článok VII písm. b) , napriek tvrdeniu odvolateľa nevylučuje, a tak sa ručenie spravuje ust. § 658 ods.2 Obchod. zák. Žalovaná ale za prevzatie záruku nedostala žiadnu osobitnú odmenu, a tak žalobcovi právo na žalované plnenie z dôvodu ručenia a s tým spojený nárok na vrátenie vyplatenej provízie nevzniklo. V závere rozhodnutia považuje odvolací súd za vhodné poukázať i na rozhodnutie ESD zo Dńa 17.05.2017 vo veci C-48/16, ktorý sa týka výkladu článku 11 smernice Rady 86/653/EHS z 18.12.1986, ktorá sa týka obchodných zástupcov a venuje sa i otázke vrátenia provízií od obchodných zástupcov. Cieľom smernice je chrániť obchodných zástupcov v jeho vzťahu so zastúpeným.

25. Odvolací súd dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že žaloba nie je dôvodná, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval

žalobca nie sú opodstatnené, na základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. k čomu vzal do úvahy, že v odvolacom konaní úspešná žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ale jej žiadne trovy nevznikli a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, aby súd nárok na náhradu priznal, ktorej výška by pri určení podľa § 262 ods. 2 C.s.p. bola 0 eur.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).