Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-32-2017.pdf
PDF · 82.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/32/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom advokátom, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. 41, o zaplatenie 275,08 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 229,94 eura s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 26.04.2014 do zaplatenia v splátkach po 30 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 68%, o ktorej rozhodne samostatným uznesením súdny úradník do troch dní od právoplatnosti uznesenia vydaného súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1./ Žalobca (pôvodne žalobu podávala spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok, avšak v dôsledku postúpenia pohľadávky došlo k zmene na strane žalobcu a vstup spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. do konania bol pripustený uznesením zo dňa 19.07.2017) sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 275,08 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 20.04.2014 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 10.03.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 20383706 (v žalobe je uvedený iný dátum a číslo zmluvy, avšak právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 27.11.2017 na č.l. 18 túto skutočnosť uviedol na správnu mieru), na základe ktorej poskytol žalovanému celkovo sumu 420 eur a tento sa ju zaviazal vrátiť v 42 mesačných splátkach po 10 eur, avšak zaplatil iba sumu 240 eur.
2./ Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že bol riadne predvolaný, pričom sa telefonicky ospravedlnil a uviedol, že pohľadávku chce zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne a preto súd podľa § 180 CSP rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.
3./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaný dňa 10.03.2013 uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 20383706, na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička vo výške 325 eur na nákup kancelárskej a výpočtovej techniky v hodnote 465 eur, pričom žalovaný zaplatil akontáciu 140 eur. Žalovaný mal pôžičku vrátiť v 42 mesačných splátkach po 10 eur a termín konečnej splatnosti v zmluve bol uvedený ako 08/2016. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 16,12 % a RPMN tiež vo výške 16,12 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 95 eur a celková suma, ktorú mal spotrebiteľ
zaplatiť 420 eur. Listom zo dňa 26.02.2014 veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku na splátkach v celkovej výške 332 eur a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru, pričom listom zo dňa 25.04.2014 veriteľ žalovanému oznámil zosplatnenie úveru a požadoval zaplatenie sumy 289,16 eura. Z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný z poskytnutej pôžičky do podania žaloby na súd zaplatil iba sumu 240 eur, z čoho bola akontácia 140 eur.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods.1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ods.11/ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ods.2 písm. f/, k/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods.1 písm. b/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
Podľa § 100 ods. 1 O. z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / § 101 až § 110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 275,08 eura s príslušenstvom je dôvodná iba čiastočne. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 10.03.2013, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 325 eur na zakúpenie tovaru. Keďže zmluva o poskytnutí pôžičky je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, tak súd musel skúmať, či táto zmluva obsahuje náležitosti uvedené v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. a zistil, že v zmluve nie je jednoznačným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti úveru, pričom zákon vyžaduje, aby tento termín konečnej splatnosti bol konkrétne uvedený a nepostačuje na jeho identifikáciu uviesť iba číslom mesiaca a rokom. Okrem toho v zmluve absentuje vyčíslenie výšky, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje iba celkovú výšku mesačnej splátky, ale žiadnym spôsobom nie je v nej uvedené, v akom poradí sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom resp. koľko z každej splátky sa bude priraďovať k istine a koľko k úroku. Uvedené nedostatky spôsobujú, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a pokiaľ bola pôžička žalovanému poskytnutá vo výške 325 eur, tak do tejto výšky by mal finančné prostriedky aj vrátiť. Okrem toho súd v zmysle § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. musel z úradnej povinnosti skúmať, či časť pohľadávky nie je premlčaná, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 13.02.2017 a preto s poukazom na ustanovenie § 100 a 101 OZ je treba považovať za premlčané splátky splatné pred dátumom 13.02.2014 a teda 11 splátok podlieha premlčaniu a žalobcovi vznikol nárok iba na zaplatenie ďalších 31 splátok po 7,74 eura (pri pôžičke v sume 325 eur a počte splátok 42 predstavuje výška jednej splátky 7,74 eura), čo spolu predstavuje sumu 239,94 eura, avšak z prehľadu splátok vyplýva, že po dátume 13.02.2014 zaplatil žalovaný jednu splátku v sume 10 eur, ktorú mu bolo potrebné zohľadniť a preto celková výška pohľadávky činí 229,94 eura. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 229,94 eura spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 26.04.2014 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou pohľadávky a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania, pričom žalobca požadoval úroky z omeškania od 20.04.2014, avšak z predložených dokladov vyplýva, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo dňa 25.04.2014. Zároveň súd žalovanému povolil uhradiť pohľadávku v splátkach po 30 eur mesačne, nakoľko žalovaný požiadal o povolenie splátok, keďže pohľadávku by nebol schopný zaplatiť v hotovosti.
5./ Keďže žalobe bolo vyhovené len do sumy 229,94 eura s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 26.04.2014 do zaplatenia, tak vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6./ Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že právny zástupca žalobcu vo svojich podaniach odkazuje na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/l5 (Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bíróová) s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., avšak súd s týmto názorom právneho zástupcu žalobcu nesúhlasí a má za to, že uvedený rozsudok nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov, nakoľko pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice zásadne vylúčený a preto vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, nakoľko by sa jednalo o výklad contra legem. Podľa zákona č. 129/2010 Z.z. sa vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem iného obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a teda zákon ide nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov súd mal za to, že preskúmavaná zmluva musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pokiaľ táto náležitosť absentuje v zmluve, tak je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
7./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov pomerne rozdelil podľa úspechu strán v konaní, pričom žalobca mal úspech do výšky 84% a žalovaný do výšky 16% a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 68% (84% - 16%) a z toho dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 68% s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).