Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoKR-18-2022.pdf
PDF · 104.74 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/18/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Rastislava Pellu v právnej veci navrhovateľa: CPK, s.r.o., sídlo: Robotnícka 5, 831 03 Bratislava, IČO: 31 396 089, zastúpený advokátskou kanceláriou: Dentons Europe CS LLP, One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného ĺrska, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky: Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, Bottova 2A, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 861 391, v konaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: Terminal South s.r.o., sídlo: Južná trieda 82, 040 01 Košice, IČO: 47 520 477, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Majerník, sídlo: Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť Juh, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 30K/6/2020 - 538 zo dňa 21. októbra 2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 30K/6/2020 - 538 zo dňa 21. októbra 2021.
II. Navrhovateľovi proti dlžníkovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie o návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka Terminal South s.r.o. rozhodol tak, že : I. Vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Terminal South s.r.o., Južná trieda 82, 040 01 Košice, IČO: 47 520 477; II. Konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie; III. Ustanovil predbežného správcu: Doc. JUDr. Ján Pirč, so sídlom kancelárie kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, zn. správcu: 714, za správcu podstaty; IV. Uložil správcovi podstaty vypracovať a predložiť súdu v lehote 15 dní od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, najmä o stave súpisu a zoznamu pohľadávok, v lehote 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú písomnú správu, v lehote 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach a v lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach a zároveň v tejto lehote doručiť na tunajší súd jeden rovnopis zoznamu pohľadávok v elektronickej podobe, spolu s evidenčnou pomôckou ohľadom veriteľov prihlásených pohľadávok a ich hlasovacích práv; V. Uložil správcovi povinnosť bezodkladne individuálne informovať o vyhlásení konkurzu známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je Slovenská republika, v súlade s čl. 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní; a to individuálnym zaslaním štandardného formulára, ktorý je uverejnený na Európskom portáli elektronickej justície pod názvom „Oznam o insolvenčnom konaní“, každému známemu zahraničnému veriteľovi zvlášť a VI. Vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu prihláškami v jednom rovnopise, pričom správcovi musia byť prihlášky doručené do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Spôsob prihlasovania pohľadávok je uvedený v poučení tohto rozhodnutia.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo výroku I (vyhlásenie konkurzu) odôvodnil konštatovaním, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že dlžník vo vzťahu ku pohľadávkam, ktoré sú označené v návrhu, neosvedčil svoju platobnú schopnosť. Zároveň poukázal na znenie § 21 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len “ZKR“) a na skutočnosť, že po začatí konania bol vo veci ustanovený predbežný správca, ktorý zistil, že je splnená podmienka pre vyhlásenie konkurzu, nakoľko výška majetku dlžníka postačuje na úhradu nákladov súvisiacich s vedením konkurzu. Výroky II až VI rozhodnutia boli vydané v zmysle príslušných zákonných ustanovení (§ 22 ods. 1, § 40 a § 41 ZKR a čl. 54 Nariadenia EÚ 2015/848 z 20. mája 2015) a súvisia s ďalším postupom ustanoveného správcu a veriteľov dotknutých konkurzným konaním na majetok úpadcu.
3. V súvislosti s preukázaním ďalších podmienok potrebných na vyhlásenie konkurzu odvolací súd poukazuje na skôr vydané uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 30K/6/2020 - 413 zo dňa 14. júna 2021, ktoré je súčasťou príslušného konkurzného spisu a teda je potrebné ho považovať za integrálnu súčasť konečného rozhodnutia o vyhlásení konkurzu napadnutého odvolaním dlžníka. Citovaným rozhodnutím bol vo veci konkurzu ustanovený predbežný správca podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZKR, nakoľko súd prvej inštancie zistil existenciu dôvodov na vyhlásenie konkurzu (platobnú neschopnosť dlžníka, pluralitu veriteľov a aktívnu legitimáciu navrhovateľa konkurzu) a vo veci bolo už iba potrebné zistiť, či má dlžník dostatočný majetok na uskutočnenie konkurzu.
4. Dlžník svojim podaním zo dňa 11.11.2021 podal proti vyššie citovanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie o vyhlásení konkurzu odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a konkurzné konanie zastaviť alebo vec vrátiť súdu prvej inštancie.
5. Dlžník svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi danými § 365 ods. 1 písmená f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dlžník vo svojom odvolaní konkrétne namietal nasledovné skutočnosti uvedené v nasledujúcich odsekoch 6 až 11 tohto odôvodnenia.
6. Podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR súd pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. V tejto súvislosti dlžník uviedol, že pohľadávka navrhovateľa, ktorú uviedol vo svojom návrhu je sporná. Dlžník opätovne prezentoval svoje stanovisko, že navrhovateľ nemôže byť vlastníkom pohľadávok voči dlžníkovi, ktoré vyplývajú: 1, zo Zmluvy o úvere č. 000093/ CORP/2014 zo dňa 19.5.2014 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 11.5.2015, ktorú uzatvoril právny predchodca dlžníka (EXSON CORP s.r.o.) ako dlžník a spoločnosť UniCredit bank Czech republic and Slovakia, a.s. ako veriteľ na poskytnutie úveru vo výške 2.400.000,- eur a 2, zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000094/CORP/2014 zo dňa 19.5.2014, ktorú uzatvoril právny predchodca dlžníka (EXSON CORP s.r.o.) ako dlžník a spoločnosť UniCredit bank Czech republic and Slovakia, a.s. ako veriteľ na poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 422.000,- eur.
7. Podľa dlžníka sa navrhovateľ nemohol stať vlastníkom predmetných pohľadávok, pretože ich získal ako postupník na základe absolútne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok (podľa § 39 Občianskeho zákonníka). Predmetná Zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok č. 1249133_870_ZOPP_2019_CWRSK zo dňa 29.10.2019 uzavretá navrhovateľom a postupcom UniCredit bank Czech republic and Slovakia, a.s. je podľa názoru dlžníka neplatná pre rozpor s ustanovením § 92 ods. 8 prvá veta Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého aby mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky musia byť splnené nasledovné podmienky: 1, pohľadávka je splatná, 2, existuje predchádzajúca písomná výzva a 3, omeškanie dlžníka trvá viac ako 90 dní od doručenia písomnej výzvy.
8. Dlžník namietal, že písomná výzva na uhradenie splatnej pohľadávky zo dňa 17.8.2015, ktorú mu veriteľ (UniCredit bank Czech republic and Slovakia, a.s.) zaslal nebola opodstatnená, pretože úver ešte
nebol splatný, nakoľko Dodatkom č. 1 k príslušnej zmluve došlo k zmene termínu splatnosti na termín 31.12.2019. Z uvedeného dôvodu (pohľadávka nebola splatná a písomná výzva banky nebola urobená po splatnosti) s poukazom na znenie § 92 ods. 8 prvá veta Zákona č. 483/2001 Z.z. nebolo možné pohľadávky banky platne postúpiť na postupníka CPK s.r.o. (navrhovateľa).
9. Ďalej v rozpore so stanoviskom navrhovateľa (pohľadávka sa stala splatná dňa 30.6.2015) dlžník uviedol, že termín splatnosti úveru bol zmenený aj napriek skutočnosti, že nebola splnená jedna z podmienok účinnosti tejto zmeny, ktorou bolo predloženie notárskej zápisnice v zmysle dodatku. Dlžník prezentoval svoj názor, že táto časť dodatku k zmluve je neplatná, pretože takúto notársku zápisnicu nie je možné vyhotoviť a na túto nesplniteľnú zmluvnú podmienku nie je možné prihliadať. Na podporu svojho stanoviska dlžník predložil písomné vyjadrenie notára JW. zo dňa 6.5.2021.
10. Dlžník v rámci svojho odvolania tiež poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde Košice II sa vedú 3 sporové konania, predmetom ktorých je určenie zániku pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 000093/CORP/2014 zo dňa 19.5.2014 v znení jej Dodatku č. 1 a zánik pohľadávky zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000094/CORP/2014 zo dňa 19.5.2014 (konania sú vedené pod spisovými značkami 35Cb/42/2016, 35Cb/11/2016 a 36Cb/41/2016).
11. Na svoju obranu dlžník tiež uviedol, že došlo k zániku záložných práv zabezpečujúcich pohľadávku navrhovateľa, ktoré sa týkajú nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Južné mesto, obec Košice - Juh a zapísaných na LV č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX. V tejto súvislosti dlžník uviedol, že záložné práva neboli na príslušnom katastrálnom úrade vymazané a to aj napriek skutočnosti, že bol podaný návrh na ich výmaz. Ďalej dlžník poukázal na to, že v rámci konkurzného konania vo veci úpadcu EXTEL INVEST s.r.o. v konkurze príslušný správca konkurznej podstaty úspešne poprel zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa záložným právom, pretože žaloba veriteľa na určenie pravosti pohľadávky (existencia záložného práva) bola zamietnutá.
12. Navrhovateľ sa k odvolaniu dlžníka vyjadril svojim podaním zo dňa 23.12.2021, ktorým navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a dlžníka zaviazať na nahradenie trov odvolacieho konania. Svoje stanovisko odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledujúcich odsekoch 13 až 21 tohto odôvodnenia.
13. Podľa § 3 ods. 2 ZKR je dlžník platobne neschopný, ak nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Sám dlžník vo svojom vyjadrení k návrhu okrem navrhovateľa označil dvoch svojich veriteľov, pričom evidentne opomenul uviesť svoj záväzok voči finančnej správe presahujúci 200.000,- eur. Podľa vyjadrenia dlžníka zo dňa 22.10.2021 mal dlžník iných veriteľov s pohľadávkami 30 dní po splatnosti a aj napriek tejto skutočnosti ku dňu ukončenia dokazovania súdom prvej inštancie dlžník nijako nepreukázal, žeby tieto ním tvrdené záväzky akýmkoľvek spôsobom zanikli. Z vyššie uvedeného je možné jednoznačne a nesporne uzavrieť, že dlžník bol ku dňu podania návrhu, ale aj v čase vyhlásenia konkurzu platobne neschopný v zmysle § 3 ods. 2 ZKR.
14. Dlžník vo svojom odvolaní nenamieta skutočnosť, žeby osvedčil svoju platobnú schopnosť, preto táto skutočnosť ani nemôže byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu (§ 379 a § 380 CSP).
15. Dlžník vo svojom odvolaní napáda spornosť záväzku zo zmluvy o úvere č. 000093/CORP/2014, pričom dôvod spornosti vidí v jeho Dodatku č. 1. K tomuto navrhovateľ poukazuje na úvodné ustanovenia Dodatku č. 1, konkrétne na bod 2.2., kde je presne špecifikovaná istina a splatné úroky ku dňu 6.5.2015, ktorý predchádzal uzavretiu Dodatku č. 1 (dátum jeho uzavretia 11.5.2015). V tejto súvislosti navrhovateľ ďalej pripomína, že dlžník netvrdí, nikdy netvrdil a ani nijako nepreukázal, žeby príslušný záväzok zo zmluvy o úvere niekedy uhradil a tento záväzok je stále neuhradený.
16. K dlžníkom namietanej nesplniteľnosti podmienky Dodatku č. 1 zmluvy predložiť notársku zápisnicu navrhovateľ uviedol, že predloženiu notárskej zápisnice nič nebránilo. V tejto súvislosti navrhovateľ
poukázal nato, že ak dlžník vedel predložiť príslušnú notársku zápisnicu na základe samotnej zmluvy, tak mu nič nebránilo, aby predložil aktualizovanú notársku zápisnicu aj v zmysle Dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. 000093/CORP/2014.
17. Dlžníkom tvrdená spornosť záväzku z vyššie uvedeného úveru je z hľadiska splnenia podmienok na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok úplne irelevantná, pretože dlžník nijakým spôsobom nespochybnil pohľadávku navrhovateľa zo zmluvy o úvere č. 000094/CORP/2014 (kontokorent).
18. V súvislosti s pohľadávkou titulom zmluvy o úvere č. 000094/CORP/2014 (kontokorent) navrhovateľ poukázal nato, že ohľadom tejto pohľadávky voči dlžníkovi disponuje právoplatným exekučným titulom, vydaným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 6Up/27/2019 zo dňa 26.2.2019, ktorým súd zaviazal dlžníka v prospech navrhovateľa zaplatiť 422.000,- eur s príslušenstvom. K tejto pohľadávke navrhovateľ tiež uviedol, že jej vymoženie prebieha v exekučnom konaní, pričom návrh dlžníka na zastavenie exekúcie bol právoplatne zamietnutý uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/832/2019 zo dňa 18.12.2020 (právoplatné dňa 19.1.2021).
19. Navrhovateľ teda konštatoval, že dlžník do dnešného dňa neuhradil navrhovateľovi ani peňažný záväzok zo Zmluvy o úvere č. 000094/CORP/2014 (kontokorent) a tento bol navrhovateľovi priznaný súdom, preto navrhovateľ jednoznačne disponuje s nespornou vykonateľnou pohľadávkou voči dlžníkovi.
20. K neplatnosti postúpenia pohľadávky navrhovateľ poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Cb/11/2016, ktorým bola žaloba spoludlžníkov dlžníka na tomto základe zamietnutá. Tiež uviedol, že táto otázka už bola vyriešená v konkurznom konaní na majetok spoločnosti EXTEL INVEST s.r.o. (spoludlžník dlžníka na základe totožných úverových zmlúv), ktoré bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 27K/4/2017.
21. Ohľadom námietok dlžníka spočívajúcich v zániku zabezpečenia pohľadávok navrhovateľa sa dlžník vyjadril tak, že toto nemá pre splnenie podmienok vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka žiadnu právnu relevanciu.
22. Dlžník sa k stanovisku navrhovateľa zo dňa 23.12.2021 vyjadril svojim podaním zo dňa 28.3.2022. Dlžník v tomto svojom vyjadrení opätovne udáva, že spísanie notárskej zápisnice podľa Dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. 000093/CORP/2014 nebolo možné a teda išlo o nesplniteľnú podmienku zmluvy, na ktorú sa neprihliada. Ďalej dlžník uviedol, že pohľadávku navrhovateľa zo Zmluvy o úvere č. 000094/ CORP/2014 (kontokorent) aj napriek skutočnosti, že v tejto veci existuje exekučný titul, nie je možné považovať za nespornú.
23. Dlžník svoje vyššie uvedené tvrdenie o spornosti súdom prejudikovanej pohľadávky navrhovateľa (platobný rozkaz OS Banská Bystrica sp. zn. 6Up/27/2019) odôvodnil poukazom na existenciu 3 súdnych konaní na Okresnom súde Košice II vedených pod sp. značkami 35Cb/42/2016, 35Cb/11/2016 a 36Cb/41/2016. V tejto súvislosti dlžník uviedol, že základnou argumentáciou dlžníka a spoludlžníkov v týchto konaniach ja zánik záväzku zo Zmluvy o úvere č. 000094/CORP/2014 (kontokorent) započítaním s pohľadávkou spoločnosti K - ENERGY s.r.o., pričom týmto zápočtom mali zaniknúť obidve pohľadávky navrhovateľa, od ktorých uplatňuje svoju aktívnu legitimáciu.
24. K rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Cb/11/2016 dlžník uviedol, že tento nie je pre vec smerodajný, pretože sa vôbec nezaoberal otázkou platnosti postúpenia pohľadávky na navrhovateľa. Dlžník tiež namietal, že s jeho argumentáciou o neplatnosti postúpenia pohľadávky sa súd prvej inštancie vo svojom odvolaním napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal.
25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie dlžníka, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania a to v zmysle § 19 ods. 3 ZKR. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie dlžníka nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
26. Podľa § 196 (Použitie Civilného sporového poriadku) ZKR : „Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.“
27. Podľa § 365 (Odvolacie dôvody) ods. 1 písmená f) a h) Civilného sporového poriadku : „Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“
28. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.“
29. Podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.“
30. Dlžník podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
31. Odvolací súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z hľadísk dlžníkom uplatnených odvolacích dôvodov stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie ako aj právnym posúdením prejednávanej veci. Odvolanie dlžníka nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy, na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy a správne posúdil podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.
32. Na doplnenie a zdôraznenie obsahovej správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu dlžníka a k podstatným tvrdeniam účastníkov v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva nasledovné:
33. S ohľadom na obsah odvolania dlžníka je pre rozhodnutie odvolacieho súdu podstatné zistenie, či navrhovateľ má hmotnoprávnu aktívnu legitimáciu na podanie veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 19 ZKR. Skutočnosť, či okrem veriteľa má dlžník aj iných veriteľov s pohľadávkami viac ako 30 dní po lehote splatnosti (respektíve, že dlžník je platobne neschopný), nie je sporná.
34. Vychádzajúc z obrany dlžníka je teda podstatné právne uzavrieť, či pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi označené v jeho návrhu na vyhlásenie konkurzu je podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR možné považovať za sporné alebo nie.
35. Navrhovateľ v rámci tohto konkurzného konania poukázal na 2 svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré získal ako postupník na základe Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok č. 1249133_870_ZOPP_2019_CWRSK zo dňa 29.10.2019 a ktorú uzavrel s postupcom UniCredit bank Czech republic and Slovakia, a.s.. Touto zmluvou mu boli postúpené pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 000093/CORP/2014 zo dňa 19.5.2014 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 11.5.2015 a zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000094/CORP/2014 zo dňa 19.5.2014.
36. Zásadnou argumentáciou dlžníka, ktorou odôvodnil spornosť uplatnených pohľadávok bolo jeho tvrdenie, že postúpenie týchto pohľadávok je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, pretože podľa § 92 ods. 8 prvá veta Zákona č. 483/2001 Z.z. nie je možné postúpiť pohľadávky banky, ktoré nie sú splatné a zároveň nebola pred postúpením zaslaná dlžníkovi písomná výzva.
37. Vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000094/CORP/2014 zo dňa 19.5.2014 (úver vo výške 422.000,- eur) odvolací súd poukazuje na nasledovné: Z obsahu príslušnej zmluvy o úvere vyplýva, že táto pohľadávka (úver) bola splatná ku dňu 31.12.2014. Splatnosť tejto pohľadávky voči dlžníkovi nebola nijako zmenená, pretože Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere č. 000093/CORP/2014 zo dňa 19.5.2014 sa jej vôbec netýkal. Pôvodný veriteľ (banka) svojim listom zo dňa 17.8.2015 vyzval dlžníka na zaplatenie aj tejto svojej viac ako 90 dní splatnej pohľadávky.
Z uvedeného dôvodu postúpenie tejto pohľadávky na navrhovateľa ako postupníka podľa Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok č. 1249133_870_ZOPP_2019_CWRSK zo dňa 29.10.2019 nemohlo byť v tejto časti podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, pretože týmto postúpením nebol porušený § 92 ods. 8 prvá veta Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
38. Navyše odvolací súd pripomína, že pohľadávka navrhovateľa zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000094/CORP/2014 zo dňa 19.5.2014 vo výške 422.000,- eur bola veriteľovi (banke) priznaná Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Up/27/2019 zo dňa 26.2.2019 (právoplatný dňa 30.3.2019) a že v súčasnej dobe ohľadom tejto pohľadávky prebieha aj exekučné konanie.
39. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vo svojom ustanovení v § 12 ods. 2 písm. b) bližšie špecifikuje, že veriteľ podávajúci svoj návrh na vyhlásenie konkurzu preukáže svoju aktívnu legitimáciu predložením vykonateľného rozhodnutia (exekučného titulu), na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu. Existencia exekučného titulu je teda zo zákona dostatočným dôkazom o aktívnej legitimácii navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
40. Samozrejme aj exekučný titul je možné spochybniť tak, aby bolo možné už právoplatne priznanú pohľadávku považovať za spornú v zmysle § 19 ods. 1 písm. c) ZKR. Takéto spochybnenie však musí byť natoľko presvedčivé a zásadné, že je možné s dostatočnou istotou predpokladať zánik tohto exekučného titulu. V každom prípade by však dôvody, ktoré majú spôsobiť zánik takéhoto exekučného titulu, mali nastať až po právoplatnosti príslušného exekučného titulu (skôr existujúce dôvody mali a mohli byť uplatnené priamo v konaní vo veci samej - zásada „právo patrí bdelým“).
41. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Up/27/2019 zo dňa 26.2.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 30.3.2019. Z obrany dlžníka je však zrejmé, že k ním tvrdenému zániku tejto pohľadávky malo dôjsť ešte pred vydaním príslušného exekučného titulu, pretože o zániku tejto pohľadávky sa vedú súdne spory už z roku 2016 (viď ods. 23 tohto odôvodnenia). Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné dostatočne spoľahlivo uzavrieť, že pohľadávka navrhovateľa zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000094/CORP/2014 zo dňa 19.5.2014 je sporná (t.j. nie je možné vyvrátiť zákonný predpoklad § 12 ods. 2 písm. b) ZKR, že súdom právoplatne priznaná pohľadávka je oprávnená).
42. Navrhovateľova pohľadávka zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000094/CORP/2014 zo dňa 19.5.2014 (úver 422.000,- eur s príslušenstvom) je nesporná. Už len táto samotná skutočnosť (bez ohľadu na jeho ďalšiu pohľadávku voči dlžníkovi) znamená, že navrhovateľ má ako procesnoprávnu, tak aj hmotnoprávnu aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.
43. Aj keď je to s ohľadom na predchádzajúci záver o existencii aktívnej legitimácie navrhovateľa bezpredmetné, tak odvolací súd ohľadom obrany dlžníka považuje za potrebné dodať nasledovné:
44. Zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok č. 49133_870_ZOPP_2019_CWRSK zo dňa 29.10.2019 je podľa názoru odvolacieho súdu platná aj v časti ohľadom postúpenia pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 000093/CORP/2014 zo dňa 19.5.2014 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 11.5.2015. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s rovnakým názorom, ktorý vyslovil Okresný súd Košice II vo svojom rozsudku sp. zn. 35Cb/11/2016 zo dňa 29.9.2021 a ktorým bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Predmetom tohto konania bolo určenie, že pohľadávky navrhovateľa (rovnaké ako si uplatnil v konkurze) neexistujú a že neexistuje ani záložné právo zriadené na ich zabezpečenie.
45. Okresný súd Košice II síce vo svojom vyššie uvedenom rozhodnutí nevyslovil priamo, že postúpenie pohľadávok je neplatné, ale zistil, že z dôvodu nesplnenia podmienok v Dodatku č. 1 k zmluve (konkrétne nepredložením notárskej zápisnice) nedošlo k zmene splatnosti úveru z pôvodného termínu 30.6.2015 na 31.12.2019. Z uvedeného záveru logicky vyplýva, že aj pohľadávka zo Zmluvy o úvere č. 000093/ CORP/2014 zo dňa 19.5.2014 bola ku dňu postúpenia viac ako 90 dní splatná, pričom banka vyzvala dlžníka na plnenie a preto nie je ani toto postúpenie z banky na navrhovateľa absolútne neplatným úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre porušenie § 92 ods. 8 prvá veta Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
46. Dlžník v rámci odvolacieho konania namietal, že došlo k zániku záložného práva na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že toto nemá pre rozhodnutie vo veci samej žiadny význam a odvolací súd sa s týmto stanoviskom stotožňuje. Zánik zabezpečenia nemá žiadny vplyv na zánik záväzku (k zániku záväzkov dochádza na základe iných právnych dôvodov : § 559 - § 587 Občianskeho zákonníka a Diel VII a VIII Hlavy I tretej časti Obchodného zákonníka).
47. Obdobne za neoprávnenú obranu dlžníka považuje odvolací súd aj jeho námietku, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s neplatnosťou postúpenia pohľadávky. Táto jeho obrana neobstojí z dôvodu, že súd prvej inštancie sa s touto námietkou vysporiadal vo svojom uznesení č.k. 30K/6/2020 - 413 zo dňa 14. júna 2021, konkrétne v jeho odsekoch 51 až 53.
48. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku (Trovy odvolacieho konania): „Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.“
49. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
50. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že úspešnému navrhovateľovi voči neúspešnému dlžníkovi priznal právo na nahradenie trov konania v rozsahu podľa pomeru jeho úspechu, t.j. v plnom rozsahu.
51. O výške nároku navrhovateľa na náhradu trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
52. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie a ani dovolanie nie je prípustné ( § 198 ods. 1 ZKR ).