Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-20-2017.pdf
PDF · 98.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX O., zast. JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, AK Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanej: L. W.Á., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX M., zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, AK Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o zaplatenie sumy 20 000,- eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.03.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil zaplatiť mu sumu 20 000,- eur s ročným úrokom vo výške 8 % od 05.08.2016 do zaplatenia a zaviazal ju na náhradu trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 04.03.2014 uzatvoril zmluvu o pôžičke s jeho nebohým bratom U. W., ktorej predmetom bolo zapožičanie finančných prostriedky vo výške 20 000,- eur z jeho strany, ktoré sa zaviazal U. W. vrátiť do 04.08.2016. Tieto finančné prostriedky si jeho brat zapožičal za účelom doplatenia hypotekárneho úveru, ktorý chcel vyplatiť a bol mu poskytnutý na zakúpenie bytu v M. na ulici O. XXXX/XX. Keďže bol zo svojou manželkou L. W. rozvedený, mal záujem po vyplatení celého hypotekárneho úveru predmetný byt predať a v rámci vysporiadania BSM vyplatiť svoju bývalú manželku a taktiež mu z týchto finančných prostriedkov predmetnú sumu, ktorú zapožičal vo výške 20 000,- eur mal vrátiť, pričom dobu splatnosti na zmluve uviedli do 04.08.2016. Medzi tým jeho brat dňa XX.XX.XXXX zomrel. Pohľadávku prihlásil do dedičstva ako pasívum dedičstva, avšak žalovaný v zastúpení svojej zákonnej zástupkyne neuznal túto pohľadávku a vyhlásil, že toto pasívum dedičstva je sporné, neuznáva ho, nakoľko poručiteľ pôžičku od veriteľa neprevzal a taktiež má pochybnosť o tom, či zmluvu o pôžičke podpísal poručiteľ.
Suma výšky dedičstva bola 33 331,66 eur, teda dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva aj za pasívum dedičstva. Má vedomosť aj o tom, že po poručiteľovi U. W. by mali byť ešte vyplatené aj finančné prostriedky z pracovného úrazu, ktorý utrpel ako pracovník počas života a taktiež náhrada škody, ktoré konanie doposiaľ nebolo ukončené a táto suma bude taktiež patriť do dedičstva. Notár, ktorý prejednával dedičstvo nezaradil dlh poručiteľa do pasív dedičstva, avšak táto skutočnosť mu nebráni podať žalobu a domáhať sa ňou zaplatenia sumy na príslušnom súde. V tomto dedičskom konaní bol jediným zákonným dedičom maloletý F. W.Y., ktorý bol v tomto konaní zastúpený zákonnou zástupkyňou L. W.Y., ktorá je jeho matkou a celý majetok vo výške 33 331,66 eur nadobudol tento jediný dedič,
ktorý dedičstvo neodmietol. Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva aj za pasíva prihlásené do dedičstva a teda za dlhy poručiteľa, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
2. V danej právnej veci súd rozhodol v skrátenom konaním vydaním platobného rozkazu dňa 29.05.2017, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor. Jeho podanie odôvodnila tým, že žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal reálne odovzdanie sumy vo výške 20 000,- eur v hotovosti k rukám svojho brata U. W.. Uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou, žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ako zákonný zástupca - matka mal. F. W., zákonného dediča v plnom rozsahu popiera prevzatie akýchkoľvek finančných prostriedkov nebohým U. W. na účel deklarovaný žalobcom. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Za unesenie dôkazného bremena v tejto časti žalobcom nie je možné považovať samotný obsah časti ČI. II. ods. 2 zmluvy o pôžičke zo dňa 04.03.2014 o tom, že žalobca prenecháva U. W. peňažné prostriedky podľa bodu 1 tohto článku zmluvy, čo dlžník U. W. potvrdzuje svojim podpisom pod túto zmluvu ako aj samotní obsah ČI. III ods. 1 zmluvy o pôžičke zo dňa 04.03.2014 o prenechaní predmetu pôžičky v hotovosti, pretože absentuje moment faktického odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi - nebohému U. W., čo žalobca nepreukázal.
Posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol záväzkovoprávny vzťah na základe písomne uzavretej zmluvy / zmluvy o pôžičke zo dňa 04.03.2014) v ktorej sa nebohý U. ako dlžník zaviazal zaplatiť žalobcovi 20 000,- eur závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - v danom prípade ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, najmä čo do preukázania zákonom predpokladaných náležitostí na vznik zmluvy. Ak sa teda žalobca domáha na žalovanej ako na zákonnej zástupkyni mal. F. W. ako jediného zákonného dediča zaplatenia žalovanej sumy a tvrdí, že táto suma súvisí s písomne uzavretou zmluvou medzi žalobcom a nebohým otcom mal. F., leží na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Keďže zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne a v tomto smere poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 98/2000. sp.zn. 25 Cdo 695/2003. 25 Cdo 696/2003.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o pôžičke, uznesením sp. zn. 23D/56/2015 zo dňa 18.03.2016, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi právnych zást. strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Z predloženej Zmluvy o pôžičke zo dňa 04.03.2014 vyplýva, že táto mala byť uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a U. W., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 20 000,- eur dlžníkovi a ten sa ich zaviazal veriteľovi vrátiť najneskôr do 04.08.2016. Pôžička bola poskytnutá bezúročne. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ prenechá v hotovosti predmet pôžičky uvedený v záhlaví tejto zmluvy v deň podpisu zmluvy.
5. Po poručiteľovi U. W., nar. XX.XX.XXXX bolo vedené dedičské konanie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 23D/56/2015 a uznesením zo dňa 18.03.2015 súd rozhodol, že dedičstvo po poručiteľovi v celosti nadobúda jediný dedič a to mal. F. W., nar. XX.XX.XXXX. Všeobecná cena majetku patriaceho do dedičstva bola 34 115,50 eur, dlhy boli vo výške 33 331,66 eur a čistá hodnota dedičstva bola 783,84 eur. Do konania o dedičstve bola prihlásená aj pohľadávka žalobcu vo výške 20 000,- eur a to titulom poskytnutej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 04.03.2014, toto pasívum bolo sporné a preto pri výpočte čistého majetku sa na neho neprihliadalo. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2016.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 19.07.2017 uviedol, že súhlasí s tým, že odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke, ktorý sa v prípade strán sporu aj naplnil. Medzi ním a U. W. došlo k písomnej zmluve o pôžičke, kde sú uvedené všetky atribúty a náležitosti zmluvy o pôžičke a teda aj finančné prostriedky, v akej výške boli zapožičané aj skutočnosť, že veriteľ prenechal dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 20 000,- eur, čo dlžník potvrdil svojim podpisom pod predmetnú zmluvu, ktorá skutočnosť je uvedená v ČI. II bod 2 tejto zmluvy a taktiež ČI. III bod 1 tejto zmluvy a z toho dôvodu má za to, že odovzdanie peňažných prostriedkov neabsentuje, keďže sám U. W. potvrdil podpisom na zmluve odovzdanie finančných prostriedkov. Umocňujúcim faktorom odovzdania peňažných prostriedkov z jeho strany U. W. bola aj prítomnosť jeho manželky P.. Q. W., ktorá bola samotná pri podpise zmluvy a odovzdávaní finančných prostriedkov, keďže tieto finančné
prostriedky išli z ich rodinného rozpočtu. V písomnej zmluve o pôžičke bol preukázaný záväzkovoprávny vzťah medzi ním a jeho bratom a predmetná zmluva obsahovala všetky náležitosti zmluvy o pôžičke, s požičaním peňažných prostriedkov, tak ako aj vrátením peňažných prostriedkov. Z uvedeného vyplýva, že došlo k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi a z toho dôvodu má nárok na vrátenie sumy 20 000,- eur, ktorú svojmu bratovi U. W. zapožičal.
7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.09.2017 uviedla, že žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal reálne odovzdanie finančnej sumy vo výške 20 000,- eur v hotovosti k rukám svojho brata U. W.. Poukázala, že je nanajvýš zaujímavé. že žalobca v podanej žalobe svoju manželku ako svedka neuvádza a až po mojej procesnej obrane navrhuje vykonanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. ktoré sú podľa jej názoru jednoznačne účelové. Navrhla, aby vo veci bol vykonaný znalecký posudok z oblasti grafológie, ktorý by určil, či podpis na zmluve o pôžičke je podpisom nebohého U. W..
8. Právna zást. žalobcu vo svojom prednese a záverečnej reči na pojednávaní uviedla, že žalobca na podanej žalobe v celom rozsahu zotrváva. Dokladmi, ktoré boli predložené v tomto spise bolo jednoznačne preukázané, že medzi ním a jeho bratom bola uzatvorená písomnou formou zmluva o pôžičke, na základe ktorej boli finančné prostriedky vo výške 20 000,- eur jeho bratovi poskytnuté, o čom svedčí aj samotná zmluva s tým, že v rámci tejto zmluvy bola dohodnutá aj lehota na vrátenie týchto finančných prostriedkov a zo strany brata žalobcu k vráteniu finančných prostriedkov nedošlo. Následne jeho brat zomrel ešte pred uplynutím lehoty na plnenie a pohľadávku si žalobca prihlásil aj v dedičskom konaní po nebohom bratovi, táto pohľadávka však nebola predmetom dedičského konania, nakoľko bola spornou v rámci dedičského konania sa preto ňou ani notár a takisto ani súd nezaoberal. V ďalšom poukázala, pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalovanej ohľadom toho, že nie je preukázané, že finančné prostriedky boli poskytnuté a na aký účel boli poskytnuté, tak v čase, keď bola uzatvorená táto zmluva žalovaná už s bratom žalobcu nebola v manželom zväzku, manželstvo bolo rozvedené a vzhľadom na uvedené ani jej nemohlo byť známe, že táto zmluva bola uzatvorená a akou formou bola uzatvorená a koľko finančných prostriedkov bolo zo strany žalobcu bratovi reálne poskytnutých.
V danej právnej veci z dedičského konania vyplýva, že dedičom je syn brata žalobcu, ktorý bol v čase dedičského konania maloletý, ale aj v súčasnosti je maloletý, a preto vzhľadom na to, že ide o maloleté dieťa v tomto konaní žalovali jeho matku, teda p. W.. Vzhľadom na uvedené má za to, že práve žalovaná je tou, ktorá má za svojho syna uhradiť pohľadávku vo vzťahu k žalobcovi.
9. Právny zást. žalovanej vo svojom prednese a záverečnej reči na pojednávaní uviedol, že žaloba nie je podaná dôvodne. Poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, že by reálne finančné prostriedky zo strany žalobcu boli bývalému manželovi žalovanej poskytnuté. Takisto podpis, ktorý sa na tejto zmluve nachádza, nie je podpisom jej bývalého manžela.
V ďalšom uviedla, že tomto konaní v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka nie je daná pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného a pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní má byť dedič, ktorý nadobudol dedičstvo v dedičskom konaní.
10. Podľa § 657 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
11. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, stranami sú žalobca a žalovaný.
12. V danej právnej veci sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 20 000,- eur a to titulom pôžičky, ktorú poskytol jej bývalému manželovi a zároveň jeho bratovi. V konaní bola spornou skutočnosť, či brat žalobcu zmluvu o pôžičke podpísal a či mu reálne zo strany žalobcu boli vyplatené finančné prostriedky vo výške 20 000,- eur.
13. Súd mal za preukázané, že brat žalobcu zomrel dňa 27.10.2014, bolo po ňom vedené dedičské konanie na Okresnom súde Košice I, pohľadávka žalobcu nebola zahrnutá do pasív dedičstva z dôvodu jej spornosti a dedičstvo po nebohom bratovi žalobcu nadobudol ako jediný dedič syn zosnulého mal. F..
14. V zmysle § 470 Občianskeho zákonníka, dôsledkom majetkového prospechu, ktorý dedič nadobudne z dedičstva, je zodpovednosť nadobúdateľa za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za dlhy poručiteľa, ktoré naňho prešli smrťou poručiteľa. V tomto zákonnom ustanovení je zakotvená dôležitá zásada ochrany dedičov. Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Prechod aktív a pasív dedičstva je daný právnym nástupníctvom po poručiteľovi a vyplýva z podstaty univerzálne sukcesie.
Za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na dediča prešli smrťou poručiteľa, zodpovedajú dedičia do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Dedičia zodpovedajú za poručiteľove dlhy nielen konkrétnym majetkom, ktorý nadobudli z dedičstva, ale všetkým svojím majetkom, avšak iba do výšky ceny nadobudnutého majetku. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dosahom dedenia. Zodpovednosť za dedičstvo má iba ten z dedičov, ktorý skutočne nadobudol dedičstvo.
15. Pod pojmom „dedič“ na účely ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka má zákon na mysli len osoby, ktoré na základe právoplatného rozhodnutia súdu dedičstvo alebo jeho časť skutočne nadobudli.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd skúmal, či v konaní je daná pasívna vecná legitimácia na strane žalovanej.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
17. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004).
Obdobný právny názor bol vyslovený aj v uznesení Najvyššieho súsu SR sp. 6Cdo/2014/2011 zo dňa 18.01.2012.
18. Kto je stranou súdneho konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva stranou v súdnom konaní je potrebné rozlišovať vecnú legitimáciu Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez
ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že existenciu hmotnoprávneho vzťahu nemožno poprieť medzi žalobcom a mal. F. W., ktorý ako jediný dedič zodpovedná do výšky nadobudnutého dedičstva za dlhy po poručiteľovi svojom otcovi U.. Keďže hmotnoprávny nárok, ktorý vyplýval zo záväzkového vzťahu žaloval žalobca nie voči dedičovi ale jeho zákonnej zástupkyni, teda matke, ide o osobu ktorá nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a teda nie je ani osobou vecne pasívne legitimovanou v danom spore. Medzi žalobcom a žalovanou neexistuje žiadny právny vzťah, na základe ktorého by žalobcovi vznikol právny nárok na uplatňovanú sumu.
20. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, t.j. pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovanej, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.