Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-41-2017.pdf
PDF · 95.24 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci - starostlivosti súdu o maloletého F. U., O.. XX.XX.XXXX, dieťa bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - P.. U. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. B., K. XXX, zastúpená JUDr. Beatricou Babačovou, advokátkou, Šamorín, Hlavná 43 a otec - P.. Ľ. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Š., Č. XX, zastúpený JUDr. Danielom Drenkom, advokátom, Bratislava, Ventúrska 18, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otcovi na maloletého F. U., O.. XX.XX.XXXX zo sumy 80 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, počnúc dňom 24.05.2017.
Dlh na zročnom výživnom otcovi za obdobie od 24.05.2017 do 30.11.2017 n e v z n i k o l .
Súd mení rozsah úpravy styku otca s maloletým dieťaťom nasledovne:
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň roka od piatku 17.00 h do nedele 18.00 h, mimo bežnej úpravy vždy počas Vianočných sviatkov v nepárnom roku od 23. decembra 17.00 h do 28. decembra 10.00 h a počas Novoročných sviatkov v párnom roku od 30. decembra 17.00 h do 3. januára 18.00 h, počas Veľkonočných sviatkov v párnom roku od štvrtka 17.00 h do utorka 17.00 h, počas letných školských prázdnin od 1. júla 8.00 h do 14. júla 18.00 h a od 1. augusta 8.00 h do 15. augusta 18.00 h.
Matka je povinná dieťa na styk pripraviť a otcovi v stanovenom čase dieťa v mieste svojho bydliska odovzdať a otec je povinný v stanovenom čase dieťa matke v mieste jej bydliska vrátiť.
V prípade, že sa z vážnych dôvodov nemôže styk otca s dieťaťom uskutočniť, sú povinní o tomto dôvode sa rodičia navzájom informovať najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku.
Týmto sa mení v časti úpravy výživného a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom rozsudok tunajšieho súdu č. k. 14P/76/2014-155 zo dňa 10.04.2015.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 24.05.2017 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumu 200 eur mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného, vzrástli potreby a náklady na maloletého. Maloletý v súčasnosti navštevuje materskú školu v Š., okrem bežných nákladov sú s jeho výchovou spojené aj ďalšie výdavky - poplatky spojené s návštevou jednotlivých záujmových krúžkov, najmä športového charakteru. Mesačné výdavky na dieťa vyčíslila sumou 359,52 eur (poplatok v škôlke 13 eur, stravné 31,02 eur, príspevok
do ZRŠ 35 eur na rok, gymnastika 36 eur, plávanie 64 eur, futbal 7,50 eur, bežné výdavky - strava, ošatenie, hygiena 190 eur a letný tábor 14,50 eur). Má príjem 1.600 eur mesačne, spláca hypotéku, úver nadobudla pri zabezpečovaní bývania pre seba a dieťa, výdavky na bývanie vrátane úveru predstavujú 351,97 eur mesačne (splátky 263,49 eur, elektrina 60 eur, internet 12,70 eur, Magio TV 11,94 eur a odvoz komunálneho odpadu 3,84 eur), ďalšie mesačné výdavky uviedla na mobilný telefón 40 eur, vlastná strava, ošatenie, hygiena a športové aktivity 295 eur, cestovné do práce 50 eur a na vozidlo poistné a údržba 540 eur na rok. Otec určené výživné riadne platí, okrem toho prispieva na zvýšené náklady na dieťa (letný tábor), pričom od júna 2017 prisľúbil platenie výživného sumou 200 eur mesačne, príjem má z riadneho pracovného pomeru, čiastočného pracovného úväzku a zo športového klubu.
(2) Otec sa k návrhu matky vyjadril písomne podaním zo dňa 21.11.2017 tým, že návrh matky je nedôvodný, matka žiada zvýšiť výživné pre maloletého neprimerane oproti pôvodnému výživnému - takmer trojnásobok, pričom k takejto zmene pomerov na strane maloletého nedošlo. Uviedol, že náklady vyčíslené matkou nezodpovedajú skutočnosti. Maloletý v lete matkou uvádzané krúžky nenavštevoval, a pokiaľ sa otec popri výživnom nepodieľa na úhrade krúžkov, matka zruší plávanie, pričom otec už platil zvýšené výživné 200 eur mesačne. Po letných prázdninách matka zrušila plávanie. Dieťa nebolo v žiadnom letnom tábore. Čiastočný pracovný úväzok otca bol k 31. októbru 2017 ukončený, matka mala vedomosti o tom, že v tomto prípade ide o dočasnú záležitosť. Príjem otca pochádza výlučne z riadneho pracovného pomeru 1.400 eur brutto. Poukázal na to, že v čase poslednej úpravy výživného navštevoval maloletý súkromnú materskú škôlku s poplatkom 400 eur mesačne. Hoci otec uzatvoril s matkou v máji 2017 dohodu, ktorou sa zaviazal k plateniu výživného 200 eur mesačne, následne si uvedomil, že plnenie takéhoto výživného nie v jeho možnostiach, navyše keď mu skončil čiastočný pracovný úväzok. Svoje mesačné výdavky špecifikoval sumou 1.350,70 eur na: úver 204,12 eur, výdavky na bývanie 162 eur, splátky pôžičky (pri kúpe bytu) 200 eur, TV a internet UPC 26,90 eur, koncesionárske poplatky 4,64 eur, mobilný telefón 50 eur, životné poistenie 29,60 eur, poistenie bytu 5,78 eur, poistenie vozidiel 139,94 eur na rok (zn. Nissan a zn. Škoda Fabia), cestovné do práce 300 eur, strava, hygiena, kultúra, šport a ošatenie 300 eur, poplatok za vedenie účtu 6 eur a pohonné hmoty mimo cestovného do práce 50 eur. (3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 14P/76/2014-155 zo dňa 10.04.2015 bol maloletý dohodou rodičov zverený (vtedy vo veku 2,5 roka) zverený do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal k plateniu výživného v sume 80 eur mesačne. V čase rozhodnutia matka vykázala príjem z rodičovského príspevku 230 eur mesačne, poberala prídavok na jedno dieťa, od septembra 2014 bola zamestnaná s príjmom 1.340 eur mesačne. Maloletý navštevoval súkromnú škôlku s poplatkom od 238 do 312 eur mesačne vrátane stravného, od novembra 2014 detské jasle s poplatkom 195 eur mesačne. Otec vykázal príjem zo zamestnania od októbra 2013 do októbra 2014 vo výške v priemere 615 eur mesačne.
(5) Matka vo svojej výpovedi uviedla, že výdavky na maloleté dieťa sa zvyšujú. V súčasnosti má príjem 1.600 eur brutto, poberá prídavok na jedno dieťa, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. V januári 2017 kúpila dom, je zaťažený hypotékou, dovtedy žili v jednej domácnosti s otcom dieťaťa. Vlastní vozidlo zn. Volkswagen Golf, nadobudla ho v októbri 2014 za 13.900 eur (polovicu ceny vyplatila zo svojich úspor, druhú polovicu získala pôžičkou od svojho otca). Vlastní pozemok, nadobudnutý dedičstvom, vlastnila ho už aj v čase poslednej úpravy výživného. Maloletý v súčasnosti navštevuje (štátnu) škôlku - od roku 2015. V rámci škôlky je prihlásený na krúžok futbalu za 7,50 eur mesačne a krúžok anglického jazyka 20 eur mesačne. Je prihlásený na dvojmesačný kurz korčuľovania s poplatkom 60 eur, chodí na gymnastiku, od septembra s poplatkom 160 eur trojmesačne. Plávanie má dvakrát do týždňa s výdavkom 8 eur na hodinu. Je zdravý. Poukázala na to, že športové aktivity - futbal a gymnastiku odkonzultovali s otcom dieťaťa, ostatné športové aktivity mal maloletý už v čase, keď žili s otcom dieťaťa v jednej domácnosti, súhlasil aj s plávaním a s korčuľovaním. Zo zárobkového výkazu vystaveného zamestnávateľom za obdobie od októbra 2016 do septembra 2017 mala matka mesačný príjem v priemere 1.615,90 eur. Z potvrdenia škôlky vyplývajú náklady na dieťa - školné 13 eur, strava 1,41 eur denne, záujmové krúžky
- športový 15 eur 8-krát mesačne, korčuľovanie 60 eur na 10 hodín kurzu, kurz anglického jazyka 20 eur na 10 vyučovacích (30 min) hodín.
(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že vlastní 1 a pol izbový byt, zakúpený v roku 2016, zaťažený úverom a pôžičkou od jeho rodičov, minulý rok kúpil vozidlo zn. Škoda Fabia, rok výroby 2003 za 800 eur. Predtým používal vozidlo (zn. Nissan) patriace jeho rodičom. V súčasnosti má príjem v priemere
1.560 eur mesačne, len z riadneho pracovného pomeru. Ďalší pracovný pomer - čiastočný ukončil v októbri. Na cestovné výdavky mu prispieva zamestnávateľ 200 eur mesačne. Hrá futbal, ale príjem z toho nemá, nie je profesionálny hráč. Z výplatných lístkov o príjme otca za obdobie od novembra 2016 do októbra 2017 vyplýva príjem otca z hlavného pracovného pomeru v priemere 1.580,88 eur mesačne, k tomu mal do októbra príjem z čiastočného úväzku - za rovnaké obdobie vo výške 278,90 eur mesačne. Od podania návrhu platí na výživu dieťaťa sumu nad rámec súdnej úpravy - 200 eur mesačne.
(7) Procesný opatrovník navrhol zvýšiť výživné otcovi podľa jeho možností a schopností a odôvodnených potrieb dieťaťa.
(8) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(9) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(11) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(13) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(14) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(15) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
(16) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred 2,5 rokom) došlo k výraznej zmene pomerov, a to na strane výživou povinných osôb - rodičov, vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného. Matka aj otec nadobudli nehnuteľnosti, ktorými riešili bytovú otázku (obaja zaťažení úvermi), majú vyšší mesačný príjem, v prípade otca výrazne. Takáto zmena pomerov zistená na strane otca v danom prípade odôvodňuje zvýšenie výživného. Tejto zmene, veku dieťaťa a jeho odôvodneným potrebám (základným aj v súvislosti s jeho športovými aktivitami, pričom ich rozvíjanie je pre dieťa účelné) a možnostiam a schopnostiam otca zodpovedá zvýšenie výživného v zmysle návrhu matky na 200 eur a od podania návrhu, kedy už bolo v možnostiach otca takéto výživné platiť. Takéto výživné spolu s prídavkom na dieťa a primeraným výživným od matky (tiež viazanej zákonom k vyživovacej povinnosti dieťaťa, pričom jej vyživovacia povinnosť je sčasti vyvažovaná osobnou starostlivosťou o dieťa a zabezpečovaním bývania) umožní uspokojiť základné potreby dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe odvolacieho súdu má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive (všetkých detí) približne v rozsahu 20% až 25% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb)..
(17) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd teda zvýšil spätne, a to od podania návrhu (keďže už v tom čase bola preukázaná zmena pomerov). Keďže určenú čiastku na výživnom platil, dlh na výživnom mu za spätné obdobie nevznikol.
(18) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(19) Rodičia sa musia naučiť vzájomne komunikovať, budú sa stretávať minimálne pri preberaní dieťaťa, k čomu súd poukazuje a upozorňuje rodičov na to, že aj priemerne empatické dieťa sa v prítomnosti dvoch nepriateľských rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť niektorému z milovaných rodičov kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, ktoré dieťa zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho zdravom vývoji. Pre svoj zdravý vývin potrebuje dieťa kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spolu nežijú. Je len na rodičoch, aby i v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre maloleté dieťa prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude živote potrebovať.
(20) Styk otca s maloletým súd upravil, resp. zmenil kompromisne v znení návrhov rodičov a v súlade so záujmami dieťaťa.
(21) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia pre inú ako peňažnú povinnosť podľa § 370 a nasl. CMP.