Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cpr/6/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobkyne Z.. M. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX U. U., občianky SR, zast. JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, advokátkou AK Banská Bystrica, so sídlom Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému DESTACAR s.r.o., so sídlom Rovňany 10, 985 24 Rovňany, IČO: 36 623 687, zast. JUDr. Michalom Matalom, advokátom AK Lučenec, so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, IČO: 42 306 141, o zaplatenie 22.066,68 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.200,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo dumy 649,02 Eur od 16. 02.2014 do zaplatenia a zo sumy 551,67 Eur od 16. 03. 2014 do zaplatenia a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni vo výške 90 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyni domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 22.066,68 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých čiastkových súm.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podanej žaloby zo dňa 16. 11. 2016, výsluchom žalobkyne, konateľa spoločnosti žalovaného, z prednesov právnych zástupcov sporových strán, výsluchom svedkyne H.. S. X., z listinných dôkazov: oznámenia o vymeriavacom základe zo dňa 02. 09. 2016, výplatných pások za obdobie 11/2013, 12/2013, rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17Cpr/2/2013 zo dňa 16. 08. 2016, podacích lístkov, doplnenia výpovede z pracovného pomeru - vyjadrenia zo dňa 12. 12. 2013, fotokópie výpovede z pracovného pomeru zo dňa 28. 11. 2013, výpovede z pracovného pomeru zo dňa 18. 11. 2013, vyjadrenia žalobkyni k výpovedi zo dňa 22. 11. 2013, oznamu o zákaze vstupu na pracovisko zo dňa 20. 11. 2013, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 12. 07. 2013 a pracovnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2013, výpisom z obchodného registra, plnej moci zo dňa 10. 02. 2016, vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 26. 01. 2017, výzvy na nástup do zamestnania, oznámenia o prideľovaní práce na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30. 01. 2014, fotokópie zásielky, plnej moci zo dňa 26. 01. 2017, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 17.05. 2017, podacieho hárku č. EPH 001837570, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

4. Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou pracovný pomer dňa 02. 01. 2013 pracovnou zmluvou z toho istého dňa, kde bol vzájomne dohodnutý druh vykonávanej práce: „Referent, Ekonomický asistent,

Marketingový asistent“. Podľa bodu 5 pracovnej zmluvy boli dohodnuté mzdové podmienky vo výške 560,- Eur brutto a individuálne ohodnotenie/variabilná zložka (uplatnená po skončení skúšobnej doby)“; a dohodnutý výplatný termín 25. deň nasledujúceho mesiaca.

5. Dňa 12. 07. 2013 bola medzi stranami sporu podpísaná písomná Dohoda o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej došlo k zmene výšky mesačnej mzdy žalobkyne ako zamestnankyne na sumu 650,- Eur mesačne s tým, že dojednaný obsah pracovnej zmluvy sa mení s účinnosťou od 01. 04. 2013. Uvedené skutočnosti žalobkyňa preukázala dotknutou pracovnou zmluvou, ako aj Dohodou o zmene pracovnej zmluvy.

6. Žalovaný z predmetného pracovného pomeru dal žalobkyni výpoveď, ktorú datoval dňom 18. 11. 2013, ktorú žalobkyňa považovala za neplatnú a preto listom zo dňa 22. 11. 2013 oznámila žalovanému, že s ukončením pracovného pomeru uvedenou výpoveďou nesúhlasí a že naďalej trvá na ďalšom zamestnávaní. Listom zo dňa 21. 11. 2013 písomne zakázal žalovaný žalobkyni vstup na pracovisko.

7. Dňa 28. 11. 2013 žalovaný následne doručil žalobkyni list označený ako „Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z. v platnom znení - DOPLNENIE“, v ktorom oznámil žalobkyni, že jej výpovedná lehota je iba jednomesačná. Na tento list žalovaného žalobkyňa reagovala písomným podaním zo dňa 12. 12. 2013 označeným ako „Doplnenie výpovede z pracovného pomeru - vyjadrenie“, kde o. i. poukázala na svoj skorší list zo dňa 22. 11. 2013 a potvrdila, že aj naďalej trvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného. Žalovaný však žalobkyni neumožnil v práci pokračovať a prácu jej neprideľoval.

8. Žalobkyňa dňa 23. 12. 2013 podala na Okresný súd Lučenec žalobu o určenie neplatnosti výpovede, ktorý spor sa viedol pod sp. zn. 17Cpr/2/2013, pričom meritórnym rozhodnutím dňa 16. 08. 2016 okresný súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobkyni žalovaným zo dňa 18. 11. 2013 je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá.

9. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovanému oznámila písomne, že trvá na ďalšom zamestnávaní a to listom zo dňa 22. 11. 2013 a opakovane listom zo dňa 12. 12. 2013, čím doručením týchto prejavov vôle žalobkyne žalovanému jej vznikol nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Mzdu za mesiace november a december 2013, žalovaný žalobkyni vyplatil.

10. V súvislosti s uplatneným mzdovým nárokom z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru žalobkyňa predložila kópie výplatných pások za mesiace 11/2013 a 12/2013, potvrdenie zo sociálnej poisťovne o výške vymeriavacích základov žalobkyne v obdobiach 10/2013, 11/2013 a 12/2013. Žalobkyňa si vyčíslila pravdepodobný priemerný mesačný zárobok sumou 649,02 Eur mesačne (3,73 Eur x 174 hodín/ mesiac). Mzdový nárok žalobkyne voči žalovanému potom predstavoval sumu 22.066,68 Eur ako uplatnená náhrada mzdy za obdobie od januára 2014 do októbra 2016.

11. Žalovaný žalobou uplatnený nárok neuznal a žiadal žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietnuť. Poprel skutkové tvrdenia žalobkyne spočívajúce v tvrdení, že jej nebolo umožnené pokračovať v práci, že jej nebola prideľovaná práca podľa pracovnej zmluvy a že jej nezrušil zákaz vstupu na pracovisko. V nadväznosti na list žalobkyne zo dňa 12. 12. 2013, v ktorom oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, žalovaný preukázal listom označeným ako „výzva na nástup do zamestnania, oznámenie o prideľovaní práce na základe pracovnej zmluvy“ zo dňa 30. 01. 2014, že ju vyzval k nástupu do zamestnania s tým, že jej bude prideľovať prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Nastúpiť mala bez zbytočného odkladu, najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Táto písomnosť zo dňa 30. 01. 2014 jej bola doručovaná poštovým podnikom ako doporučená zásielka s doručenkou do vlastných rúk na adresu jej trvalého pobytu: U.. M. X. (v inkriminovanom čase nebola vydatá), R. O. XXXX/XX, XXX XX U. U.. Dňa 22. 02. 2014 sa zásielka odosielateľovi (žalovanému) vrátila späť s poznámkou: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Zároveň bola „Výzva na nástup do zamestnania, oznámenie o prideľovaní práce na základe pracovnej zmluvy“ zasielaná aj vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Milošovi Barancovi, advokátovi so sídlom Majerská cesta 26, Banská Bystrica. Žalobkyňa bola taktiež opakovane vyzvaná na nástup do zamestnania aj v rámci súdneho sporu vedeného Okresným súdom v Lučenci pod sp. zn. 17Cpr/2/2013. Uvedené skutočnosti žalovaný preukázal listinnými dôkazmi a to listom zo dňa 30. 01. 2014, originálom poštovej zásielky vrátenej dňa 22. 02. 2014 (verifikáciou priamo na pojednávaní). S poukazom na uvedené žalovaný zdieľal názor, že

riadne vyzval žalobkyňu na nástup do práce a len z dôvodov na strane žalovanej, táto nepokračovala v práci. Z uvedeného dôvodu by pre prípad, ak by mal súd iný názor, náležala žalobkyni náhrada mzdy len za obdobie od 01. 01. 2014 do 25. 02. 2014 - do márneho uplynutia lehoty na nastúpenie do zamestnania.

12. Súd v konaní vypočul svedkyňu H.. S. X., ktorá v dotknutom období bola taktiež zamestnankyňou žalovaného. Uviedla, že začiatkom roku 2014 sa spoločnosť dostala do „patovej“ situácie, pretože v januári bol so žalobkyňou ukončený pracovný pomer a mala informácie o tom, že ďalšie dve administratívne pracovníčky by mali opustiť spoločnosť. Spoločnosť sa snažila situáciu riešiť aj tým, že vyzvú žalobkyňu k nástupu do práce, čo sa súdu javilo ako logické rozhodnutie. Svedkyňa sa sama na prelome rokov 2013/2014 starala o maloleté dieťa, ktoré malo v tom čase 8 mesiacov a neuvažovala ešte, že nastúpi do zamestnania, pretože chcela venovať svoju pozornosť starostlivosti o maloleté dieťa. Situácia v spoločnosti jej rozhodnutie však zmenila a od 01. 01. 2014 do práce nastúpila pretože sa začala kopiť administratívna práca. Keď bolo potrebné doručiť žalobkyni písomnosť, ktorou bola vyzývaná, aby nastúpila na pracovisko, bola poverená konateľom spoločnosti (jej vtedajším partnerom), aby túto písomnosť žalobkyni doručila. Svedkyňa začala zisťovať na pracovisku adresu trvalého pobytu, resp. adresu kam by bolo možné písomnosť žalobkyni doručiť. Jej kolega R. J. jej povedal, že on vie, kde býva, že je to ul. R. XX, U. U., pretože v čase, keď bola žalobkyňa ešte v pracovnom pomere u žalovaného, stalo sa že ju viackrát vlastným motorovým vozidlom viezol z pracoviska domov. Svedkyňa potom požiadala R. J., aby s ňou išiel doručiť žalobkyni písomnosť. Keď prišli pred panelový dom, kde bývala, zistili že pri zvonení na zvonček pred vchodom im nikto neodpovedá, nikto im neotváral ani nedvíhal bytový telefón. Svedkyňa sa potom s R. J. otočila a išla späť do firmy. Tu vedenie nakoniec rozhodlo, že pokiaľ nebolo možné žalobkyni doručiť zásielku na adresu trvalého pobytu, budú to riešiť tak, že zásielka bude doručovaná poštovým úradom v U. U.; a neskôr jej doručovali zásielku aj prostredníctvom advokáta, ktorý ju v uvedenom čase zastupoval. V tomto období JUDr. Baranec žalobkyňu právne zastupoval v pracovno-právnom spore prebiehajúcom na Okresnom súde v Lučenci, kde sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru so žalovaným. Zásielka od JUDr. Baranca sa žalovanému nevrátila, takže z toho usudzoval, že doporučená zásielka mu bola riadne doručená a túto si aj prevzal. Pokiaľ išlo o zásielku doručovanú poštovým úradom priamo na adresu trvalého pobytu žalobkyni, táto sa žalovanému po čase vrátila späť s oznámením poštového doručovateľa, že sa zásielku nepodarilo doručiť nebola prevzatá v úložnej dobe. Svedkyňa uviedla, že sa snažila nájsť iný kontakt na žalobkyňu, aby jej bolo možné doručiť spomínanú listinu, chcela získať súkromný kontakt na jej mobilný telefón, čo v osobnej zložke na personálnom oddelení žalovaného aj našla. Na nájdené telefónne číslo žalobkyni potom viackrát telefonovali, avšak neúspešne - žalobkyňa telefón nedvíhala.

13. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

14. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

15. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný mali medzi sebou uzatvorenú pracovnú zmluvu písomnou formou zo dňa 02. 01. 2013. Takisto nebolo sporným, že dňa 12. 07. 2013 bola medzi sporovými stranami podpísaná Dohoda o zmene pracovnej zmluvy, v zmysle ktorej došlo k zmene výšky mesačnej mzdy z pôvodnej čiastky 560,- Eur na novú výšku 650,- Eur. Taktiež bolo nesporné, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď datovanú dňom 18. 11. 2013, ako aj to, že žalobkyňa listom zo dňa 22. 11. 2013 oznámila žalovanému, že so skončením pracovného pomeru uvedeným spôsobom s uvedenou výpoveďou nesúhlasí a trvá naďalej na ďalšom zamestnávaní. Nesporným bolo aj právoplatné rozhodnutie Okresného súdu v Lučenci, ktorý rozhodol v konaní 17Cpr/2/2013-431 dňa 16. 08. 2016, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou dané žalobkyni žalovaným zo dňa 18. 11. 2013 je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá. V konaní bolo žalovaným preukázané, že tento vyhotovil dňa 30. 01. 2014 písomnú výzvu, ktorou vyzýval žalobkyňu na nástup do zamestnania z dôvodu, že jej naďalej chce prideľovať prácu na základe pracovnej zmluvy a to bez zbytočného odkladu, najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. V konaní preukázaným a teda pre súd nesporným bolo aj to, že dňa 22. 02. 2014 sa zásielka ktorú žalovaný adresoval žalobkyni vrátila odosielateľovi späť s poznámkou: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

17. Pokiaľ išlo o spôsob a formu doručovania výzvy žalovaného zo dňa 30. 01. 2014 žalobkyni, v závislosti od spôsobu doručovania, miestom doručenia písomností zamestnancovi je buď jeho pracovisko, prípadne miesto trvalého alebo prechodného pobytu (byt, ubytovňa...) alebo akékoľvek iné miesto, kde môže zamestnanca osobne zastihnúť, ak sa písomnosť doručuje osobne. Ak sa však doručovanie uskutoční odovzdaním písomnosti na poštovú prepravu, miestom doručenia je adresa, o ktorej má zamestnávateľ poslednú vedomosť ako o mieste trvalého alebo prechodného pobytu zamestnanca, t. j. o mieste, kde sa zamestnanec podľa svojho oznámenia pravidelne zdržiava a kde ho teda na účely riadneho odovzdania písomností možno reálne zastihnúť; preukaznosť doručenia písomnosti sa zabezpečuje zaslaním formou doporučenej zásielky s doručenkou a s poznámkou „do vlastných rúk“. Právny následok doručenia písomnosti vo vzťahu k zamestnancovi nastáva okamihom vrátenia písomnosti späť zamestnávateľovi ako nedoručiteľnej (napr. v dôsledku neoznámenia zmeny adresy trvalého alebo prechodného pobytu zamestnanca, prípadne prostým neprevzatím oznámenej zásielky na pošte); doporučená zásielka sa doručuje na odosielateľom uvedenú adresu príjemcu (adresáta zásielky), ktorú ak obsahuje poznámku „do vlastných rúk“, je oprávnený prevziať sám adresát/ zamestnanec.

18. Súd považoval doručenie písomnej výzvy na nástup do zamestnania zo dňa 30. 01. 2014 vypracovanú žalovaným a adresovanú žalobkyni za doručenú náhradným spôsobom a to uložením zásielky na pošte, márnym uplynutím lehoty na vyzdvihnutie zásielky a následným doručením zásielky späť odosielateľovi (žalovanému) dňa 22. 02. 2014. Odo dňa nasledujúceho po dni kedy sa zásielka vrátila žalovanému, začala plynúť 3-dňová lehota na nástup do zamestnania s právom prideľovania práce na základe pracovnej zmluvy, ktorá uplynula dňa 25. 02. 2014. Na základe uvedeného mal súd potom za to, že nárok žalobkyne je dôvodný len za obdobie od 01. 01. 2014 do 25. 02. 2014, pričom za mesiac január jej súd priznal mzdový nárok vo výške 649,02 Eur (stotožňujúc sa so spôsobom výpočtu pravdepodobného priemerného mesačného zárobku žalobkyne, vypracovaný matematickým vzorcom právnou zástupkyňou žalobkyne - ktorú výšku žalovaná strana ani nenamietala). Pokiaľ išlo o mesiac február 2014, súd vychádzal z počtu pracovných dní, ktorých bolo 20. Do 25. 02. 2014 uplynulo 17 pracovných dní, takže nárok žalobkyni za mesiac február 2014 predstavoval sumu vo výške 551,67 Eur (649,02:20x17). Súčet priznaného mzdového nároku potom pozostával z priemerného mesačného zárobku žalobkyne za mesiac január vo výške 649,02 Eur a mesiac február vo výške 551,67 Eur = 1.200,69 Eur. Súd preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

19. Písomné vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 03. 03. 2017, ktoré bolo replikou na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26. 01. 2017, súd považoval za vyjadrenie s účelovým výkladom jednotlivých právnych termínov a dotknutých zákonných ustanovení v snahe presvedčiť súd o správnosti interpretovaného výkladu a právneho názoru, ktorý by následne podmienil úspech žalobkyne v konaní v celom rozsahu. Poukazovanie na obálku - v časti doručenky, že tam má byť uvedený dátum kedy bol vykonaný pokus o doručenie, dátum kedy mala byť zásielka uložená na pošte, prečiarknutie adresy a adresáta, ktoré sa údajne robí len v prípade, ak sa zásielka vracia odosielateľovi z dôvodu že je adresát neznámy, súd považoval za právne irelevantné. Súd nemal dôvod spochybňovať úradný postup doručovacej pošty v zmysle poštového poriadku. Pokiaľ sa na druhej strane listovej zásielky nachádza formulárové razítko s príslušnými kolónkami možných spôsobov doručovania a v kolónke „zásielka

neprevzatá v odbernej lehote“, ktorá bola prečiarknutá X, súd nepochyboval o tom, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Pokiaľ išlo o „neregulárny“ spôsob doručovania písomnej výzvy žalovaného zo dňa 30. 01. 2014 žalobkyni, je potrebné uviesť, že táto si mala v prvom rade preberať zásielky na adrese trvalého pobytu, resp. na adrese, kde sa v inkriminovanom období zdržiavala. Ak už nebývala na adrese, ktorá bola v centrálnom registri obyvateľov vedená ako jej adresa trvalého pobytu, ale bola presťahovaná na inú adresu, bolo jej povinnosťou nahlásiť zmenu orgánu miestnej samosprávy v dotknutom regióne. Súd nemal dôvod neveriť svedkyni H.. S. X., že sa spolu s R. J. snažili doručiť osobne zásielku žalobkyni na adresu trvalého pobytu, resp. na adresu, kde ju v minulosti R. J. opakovane „vykladal“ z motorového vozidla pri ceste z práce. Súd tiež nemal dôvod neveriť písomnému prehláseniu R. J. zo dňa 22. 11. 2017 označeného ako „Svedecká výpoveď“, kde o.i. uvádza že žalobkyňa v čase doručovania písomnosti napriek viacerým zvoneniam neotvorila dvere a preto bol pokus o doručenie písomnosti neúspešný. Zároveň menovaný potvrdzuje aj to, že mal vedomosť o tom, že sa žalobkyňa v mesiacoch január a február 2014 zdržiavala na adrese trvalého pobytu, t. j. na adrese R. XX, U. U.. Súdu sa skôr javilo účelovým správanie sa žalobkyne (nepreberanie poštových zásielok), pretože zamestnanec, v prípade ak bude v spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru „úspešný“, má možnosť takýmto spôsobom získať „bez vynaloženia“ námahy a osobnej zainteresovanosti finančný prospech vo forme náhrady mzdy. Súd v tomto spore síce nemal preukázaný takýto cieľ, vedomý postup a úmysel žalobkyne, no v zásade ho ani nevylúčil.

20. Súd dospel k záveru, že žalovaný využil možnosti ukladajúce mu príslušným zákonným ustanovením pracovno-právneho kódexu, snažil sa doručiť písomnosť obsahujúcu výzvu na nástup do zamestnania jednak formou vlastných zamestnancov, po ich neúspechu situáciu riešil doručovaním písomnosti poštovým úradom.

21. Po vykonanom dokazovaní, vyhodnotení jednotlivých dôkazov, ako aj dôkazov vo vzájomných súvislostiach, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenie, súd na základe výsledku sporu určil, že žalobkyňa bola vo svojom nároku úspešná vo výške 5 %, žalovaný vo výške 95 %; preto priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške rozdielu čiastkovej úspešnosti 90 % (95 % - 5%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 a § 362 ods.1 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.2 . Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje

poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 . Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 . Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 . Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 . Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 . Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 . Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 . Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 .

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 . Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 . Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 . Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 . V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 .