Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-280-2015.pdf
PDF · 80.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/280/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, zastúpený: JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, Košice, proti žalovanému: V. J., R.. X.X.XXXX, D. N. X, J., v spore o zaplatenie 60,60 Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 62,30 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 60,60 Eur od 9.5.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na súde dňa 28.4.2015, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, zaplatiť mu sumu spolu 62,30 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 60,60 Eur od 9.5.2014 do zaplatenia. Uplatnený nárok predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, čo do sumy 60,60 Eur cestovné a úhradu (prirážku) k cestovnému za cestovanie dopravným prostriedkom žalobcu (autobusom) bez platného cestovného lístka a čo do sumy 1,70 Eur náhradu nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti s uplatnením pohľadávky voči žalovanému. V žalobe žalobca tvrdil, že dňa 8.5.2014 žalovaný cestoval v prostriedku mestskej hromadnej dopravy, že pri kontrole, vykonanej jeho kontrolným pracovníkom sa nepreukázal platným cestovným dokladom, následkom čoho mu v zmysle zák. č. 56/2012 Z. z. vznikla povinnosť zaplatiť cestovné v sume 0,60 Eur a úhradu (prirážku) k cestovnému v sume 60,- Eur podľa úpravy v platnom prepravnom poriadku a tarife. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu cestovné a prirážku k cestovnému spolu v sume uplatnenej istiny pohľadávky dobrovoľne nezaplatil ani bezprostredne po prepravnej kontrole, ani po dodatočnej písomnej výzve, s ktorou mal náklady vo výške 1,70 Eur a ani neskôr. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listiny (hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok a písomnú výzvu na úhradu s dokladom o jej podaní na poštovú prepravu); iné dôkazné prostriedky žalobca neoznačil.
2. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovaného (§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
3. Na základe žaloby žalobcu súd vydal vo veci dňa 29.6.2015 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi uplatnenú pohľadávku
a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 22.3.2017 v súlade s ust. § 266 ods. 3 C.s.p., zrušil.
4. Žalovanému bola žaloba, spolu s výzvou a poučením o procesných právach a povinnostiach doručené v zmysle ust. § 116 ods. 2 C.s.p. náhradným spôsobom dňa 3.11.2017, ten však bol v predmetnom konaní nečinný a k žalobe sa nevyjadril ani v určenej lehote a ani do termínu vyhlásenia tohto rozsudku.
5. Nakoľko v tejto veci ide o nárok zo zmluvy o preprave, v ktorú žalobca uzavrel a plnil v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (teda ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a naopak žalovaný ako fyzická osoba v tomto právnom vzťahu ako podnikateľ nevystupoval (bol teda spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), jedná sa o spotrebiteľský spor, a preto súd v procesnom postupe (od 1.7.2016) uplatňoval tiež ustanovenia na ochranu slabšej strany v zmysle ust. § 290 a nasl. C.s.p.
6. Keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, šlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- Eur v súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p. vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. V súlade s ust. § 219 ods. 1 C.s.p. bol rozsudok verejne vyhlásený dňa 27.11.2017.
7. Z hlásenia prepravného kontrolóra zo dňa 8.5.2014 mal súd za preukázané, že žalovaný uvedeného dňa cestoval dopravným prostriedkom žalobcu na trase autobusovej linky č. 36 v Košiciach, že pri kontrole vykonanej prepravným kontrolórom (revízorom) sa nepreukázal platným cestovným lístkom a že na výzvu revízora žalovaný cestovné vo výške 0,60 Eur a prirážku k cestovnému v sume 60,- Eur nezaplatil. Z vlastnej činnosti (desiatky obdobných žalôb) bolo súdu známe, že ku dňu vykonanej prepravnej kontroly, predstavovala hodnota základného časového cestovného lístka v tarifnom pásme T1, zakúpeného v predpredaji podľa tarify žalobcu 0,60 Eur, ako aj, že na základe zákonného zmocnenia žalobca v tarife stanovil výšku úhrady za cestovanie bez zaplateného cestovného vo výške sto násobku základného cestovného. Listom zo dňa 20.5.2014 (čl. 3) žalobca dodatočne vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. Z podacieho hárku (čl. 4) mal súd za preukázané, že žalobca tento list riadne zveril poštovému podniku na prepravu ako aj, že za túto poštovú službu zaplatil sumu 1,70 Eur.
8. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 488 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ust. § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný (tiež) zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom. Podľa ust. § 14 ods. 2 veta pred bodkočiarkou zákona o cestnej doprave, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok žalobcu ako dôvodný v celom rozsahu. V tomto závere súd vyšiel z preukázania, že žalovaný cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka, následkom čoho mu vznikla právna povinnosť uhradiť žalobcovi jednak cestovné vo výške 0,60 Eur a jednak i prirážku k cestovnému vo výške 60,- Eur v zmysle Tarify pre mestskú hromadnú dopravu žalobcu, ktorú si voči žalobcovi dobrovoľne nesplnil. Podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona o cestnej doprave bol žalovaný povinný zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu revízorovi bezprostredne po zistení cestovania bez platného cestovného lístka („... je povinný na mieste zaplatiť...“), čo znamená, že z hľadiska počítania času splatnosť pohľadávky žalobcu nastala dňom vykonania prepravnej kontroly. Počnúc nasledujúcim dňom (9.5.2014) sa tak žalovaný s plnením záväzku na peňažné plnenie dostal do omeškania, následkom čoho vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania. Dôvodný bol preto i žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v percentuálnej výške 5,25 % ročne, zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Nakoniec za dôvodný posúdil súd tiež nárok žalobcu smerujúci k náhrade poštovného v sume 1,70 Eur, skutkovo majúc za preukázané, že žalobca za poštovú prepravu písomnej výzvy žalovanému túto sumu uhradil a právne posúdiac tento výdavok ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky, predstavujúci podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, jej príslušenstvo.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).