Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-388-2017.pdf
PDF · 78.05 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/388/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v právnej veci žalobcu U. B. J., a.s., so sídlom H., Q. XXXX/XXX, O. XX XXX XXX, proti žalovanej D. Q., bytom E., H. XXX/X, zastúpeného JUDr. I. B., advokátom so sídlom A., J. P. X/A, (do XX.XX.XXXX) za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 290,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 8. septembra 2015, č.k. 4C/277/2014-46, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. z m e ň u j e tak, že žalovaná m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu 96,86 %.
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 16.07.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol, výrokom III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal a výrokom IV. vyslovil, že o náhrade trov vedľajšieho účastníka súd rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom najmä na § 115a ods. 1 a 2, § 200ea, § 142 ods. 1 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, § 497, § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 52 ods. 1-4, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou dňa 21.07.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 290,95 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 23,05 eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 290,95 eur od 16.07.2014 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 23.10.2010 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úverový rámec vo výške 320,- eur, prostredníctvom úverovej karty, ktorá sa zaviazala spolu s úrokmi splatiť v splátkach a výške, v termínoch splatnosti, dohodnutých v zmluve. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, preto dňa 25.07.2013 vyzval žalobca žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy 341,17 eur. Ku dňu podania návrhu predstavoval dlh žalovanej 290,95 eur. Do konania vstúpil vedľajší účastník, ktorý žiadal aby súd priznal žalobcovi nárok vo výške len 4,57 eur z dôvodu, že žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zvyšnej sumy bez právneho titulu. Poukázal na absenciu obligatórnych náležitosti zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v konkrétnom prípade údaj o sume, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ktorý je v zmluve uvedený neurčito v neprospech spotrebiteľa. Úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaná čerpala úver vo výške 369,41 eur a zaplatila 364,84 eur. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že dňa
23.10.2010 uzatvoril žalobca so žalovanou Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní Clubcard kreditnej karty, na základe ktorej poskytol žalovanej úverový rámec vo výške 320,- eur. Žalovaná sa zaviazala úver spolu s úrokmi splatiť v mesačných splátkach vo výške 4 % z dlžnej sumy. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, preto dňa 25.07.2013 vyzval žalobca k úhrade celej dlžnej sumy. Z karty klienta vyplýva, že žalovaná uhradila ku dňu podania návrhu celkom sumu 364,84 eur. Súd posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí mať obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo v prejednávanom prípade tak, ako na to poukazuje vedľajší účastník, nebolo zo strany žalobcu dodržané. Žalovanej bol poskytnutý úver v celkovej výške 369,41 eur, ktorý je bezúročný a bez poplatkov, a keďže žalovaná zaplatila zo sumy, ktorú reálne čerpala 364,84 eur, potom má žalobca platný právny titul na zaplatenie neuhradenej časti čerpaného úveru v sume 4,57 eur. Uvedená suma patrí žalobcovi spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 16.07.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatnený nárok súd ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade bola úspešná žalovaná, avšak vzhľadom k tomu, že si v konaní náhradu trov neuplatnila, resp. jej žiadne nevznikli, rozhodol súd o ich náhrade tak, že ich nepriznal. K rozhodnutiu o náhrade trov vedľajšieho účastníka uviedol, že o náhrade trov rozhodne súd samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku , a to proti výroku III. a IV., podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že v konaní je zrejmé, že trovy si uplatnila, pričom tieto vyčíslila podaním zo dňa 13.10.2015 a vedľajší účastník náhradu trov konania nevyčíslil. Preto má za to, že úspešnej žalovanej bolo na mieste priznať náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnej výške. Navrhla, aby súd napadnuté výroky rozsudku okresného súdu o trovách konania žalovanej a vedľajšieho účastníka zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť trovy prvoinštančného konania žalovanej vo výške 75,91 eur a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,03 eur.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a považuje ho za správny po skutkovej aj právnej stránke. Z napadnutého rozsudku (ani z iných listín a podaní doručených v predmetnom spore žalobcovi) nevyplýva, že žalovaná v danom konaní bola zastúpená právnym zástupcom. Právnym zástupcom bol zastúpený iba vedľajší účastník. Žalovaná síce mala v spore úspech, avšak vzhľadom na skutočnosť, že jej žiadne trovy nevznikli (ani za zaplatený súdny poplatok, ani za trovy právneho zastúpenia), konajúci súd, podľa názoru žalobcu, správne rozhodol, keď žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka, žalobca navrhuje, aby konajúci súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Tento návrh žalobcu je v súlade s návrhom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka uvedenom v podaní zo dňa 26.10.2016. Žalobca na záver navrhuje, aby odvolací súd výroky III. a IV. napadnutého rozsudku ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti podľa § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku III. podľa § 388 CSP zmeniť.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané a odvolanie podané podľa vtedy platného právneho stavu, teda zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“). V čase rozhodovania krajského súdu, tento však musel vzhľadom na ustanovenie § 470 ods. 1 CSP prihliadnuť už na nové znenie procesného predpisu, pričom z ustanovenia § 262 ods. 1
CSP vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 uvedeného zákonného ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Je nesporné, že súd prvej inštancie vo veci správne postupoval, keď na základe úspechu v konaní pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z vtedy platného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Z hlavičky napadnutého rozsudku a odôvodnenia však vyplýva, že súd prvej inštancie opomenul pri rozhodovaní právneho zástupcu žalovanej, ktorá udelila plnomocenstvo (č.l. 41) totožnému právnemu zástupcovi, akého mal v konaní vedľajší účastník na strane žalovanej, t. j. JUDr. I. B., advokátovi so sídlom A., J. P. X/A, ktoré tvorilo prílohu podania označeného ako „Vyjadrenie žalovanej“ zo dňa 15.04.2015, teda pred vyhlásením napadnutého rozsudku, pričom v predmetnom vyjadrení žiadala priznať náhradu trov konania, ktorú podaním označenom ako „Vyčíslenie trov žalovanej“ zo dňa 13.10.2015 následne vyčíslila. Z uvedeného je zrejmé, že žalovanej v priebehu konania trovy vznikli, a konštatovanie súdu prvej inštancie v časti odôvodnenia výroku III. napadnutého rozsudku o trovách konania je nesprávne. 9. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na úspech v konaní zo strany žalovanej má táto právo na náhradu trov prvoinštančného konania. S ohľadom na znenie § 262 ods. 1 CSP však v danom prípade musel krajský súd napriek podanému odvolaniu, ktoré bolo podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. v čase rozhodovania, posúdiť len základ nároku na náhradu trov. Vzhľadom na ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP súd náhradu trov konania pomerne rozdelil. Úspech žalobcu vo veci bol 1,57 % ( 4,57 x 100 / 290,95) a úspech žalovanej 98,43 %. Čistý úspech žalovanej predstavuje rozdiel medzi úspechom žalovanej a úspechom žalobcu, t.j. 96,86 %. Odvolací súd preto vo výroku o trovách konania zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 96,86 %.
10. Súd prvej inštancie výrokom IV. vyčlenil rozhodnutie o náhrade trov vedľajšieho účastníka na rozhodnutie samostatným uznesením. Vzhľadom k tomu, že k samotnému rozhodnutiu o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane žalovanej nedošlo, odvolací súd považoval námietky odvolateľa v tomto smere za bezdôvodné a predčasné.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. podľa ust. § 388 zmenil tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu 96,86 %.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).