Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoP-26-2017.pdf
PDF · 76.23 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/26/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., dieťa matky F. W., nar. XX.XX.XXXX, V. B. 5, XXX XX C. a otca Q. W., nar. XX.XX.XXXX, V. B. 5, XXX XX C., o úpravu práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.06.2017 č. k. 30P 472/2016 - 23 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10.08.2017 č. k. 30P 472/2016 - 25, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch o určení výživného, o dlžnom výživnom a o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
I. Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že konanie vo vzťahu k mal. P. W., nar. XX.XX.XXXX zastavuje. V.. V. W., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu mal. syna V. W., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 50,- Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 07.11.2016, opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 7.11.2016 do 30.06.2017 vo výške 400,00 Eur je otec oprávnený splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným, až do úplného uhradenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Styk mal. syna neupravuje. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta. V prevyšujúcej časti návrh otca zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Napadnutý rozsudok podľa § 221 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) neobsahoval odôvodnenie.
2. Súd prvej inštancie opravným uznesením doplnil písomné odôvodnenie rozsudku. Uviedol, že matka maloletého podala dňa 7.11.2016 na Okresný súd Prešov návrh, ktorým žiadala, aby súd zveril maloletého V. W. do jej osobnej starostlivosti a určil otcovi povinnosť prispievať na jeho výživu sumou vo výške 100,-eur mesačne počnúc dňom 01.06.2015, opakovane do budúcna. Zároveň žiadala o určenie výživného vo výške 100,- Eur mesačne vo vzťahu k dcére P. W., nar. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila nedorozumeniami v manželstve, manžel niekoľko rokov dozadu prestal prispievať na spoločnú domácnosť a na deti.
3. Súd na základe vykonaného dokazovania zveril maloletého V. W. do osobnej starostlivosti matky, s čím súhlasili obaja rodičia a rovnako sa vyjadril aj maloletý V.. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že príjem matky je vo výške 410,- Eur, príjem otca vo firme P. s.r.o. vo výške 372,41,- Eur. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z aktuálnych príjmových možností a schopnosti matky a otca, pričom prihliadol na to, že maloletý syn bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Príjem matky nie je dostatočný na zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa. Otec maloletého syna v čase rozhodovania súdu mal príjem z
invalidného dôchodku, ako aj príjem z pracovnej činnosti. Súd určil výživné zo strany otca vo výške 50,- Eur mesačne, ktoré vzhľadom k jeho príjmom, ako aj skutočnosti, že finančne prispieva aj na starostlivosť o dcéru P., ktorá navštevuje strednú školu, považoval za primerané. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, pretože vyššie výživné v súčasnej finančnej situácii otec nedokáže uhrádzať. Dlžné výživné za obdobie od 07.11.2016 vo výške 400,- Eur umožnil otcovi vzhľadom k jeho príjmom splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Súd určil dlžné výživné odo dňa podania návrhu matkou, pretože neboli zistené žiadne skutočnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali priznať dlžné výživné skôr. V prevyšujúcej časti, a to určenia dlžného výživného od 01.06.2015, návrh matky zamietol. Súd styk maloletého syna s otcom neupravil, pretože žiaden z rodičov, ani maloletý syn, nežiadali o presnú úpravu styku. Konanie vo vzťahu k P. W. súd zastavil vzhľadom k tomu, že nadobudla plnoletosť. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
II. Obsah odvolania otca
1. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, v rozsahu povinnosti prispievať na výživu mal. V. W., vo výške 50,- Eur mesačne. Uviedol, že je zamestnaný na dobu určitú do 31.07.2017 a doposiaľ nemá prísľub žiadneho nového zamestnania. Jeho jediný príjem činí priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 144,60 Eur a z dôvodu jeho zdravotného stavu je pravdepodobnosť zamestnania veľmi nízka. Stará sa o dcéru P. W., ktorá navštevuje strednú školu. Mal za to, že tým je starostlivosť o deti rovnomerne rozdelená medzi rodičov. Na základe uvedeného žiadal o prehodnotenie výšky určeného výživného, resp. o jeho zrušenie.
2. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že aj keď je otec poberateľom invalidného dôchodku, má možnosť sa zamestnať na skrátený úväzok, alebo si môže nájsť chránenú dielňu. Argumenty otca, ktorými uvádzal, že prispieva na výživu P., považuje matka za bezpredmetné, vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo v tomto rozsahu zastavené. P. žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje jej základné potreby. Nakoľko matka naďalej zabezpečuje všetky potreby maloletého V., trvá na svojom návrhu.
3. K vyjadreniu matky podal otec repliku. Uviedol, že matka nepracovala 25 rokov, zamestnala sa pred 10 rokmi. Na dcéru P. poberá rodinné prídavky a daňový bonus. Otec neodmieta podporovať syna, ale priznaná výška výživného nezodpovedá jeho zárobkovým pomerom. Je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 144,- Eur, čo nepostačuje ani pre neho samého. Poznamenal, že mesačne platí pôžičku v sume 90,- Eur mesačne. Žiadal o zrušenie rozsudku, nakoľko nie je schopný platiť výživné.
4. V duplike matka uviedla, že otec je vo svojom odbore ako murár dosť zručný a vie si zabezpečiť prácu. Jeho finančná situácia nie je taká zlá ako prezentuje pred súdom a pred svojimi deťmi.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia, keď súd prvej inštancie sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami potrebnými pre správne rozhodnutie o veci.
2. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že otec opustil spoločnú domácnosť dňa 01.06.2015. V súčasnosti býva v 2-izbovej chalupe v A. W., na rekonštrukciu ktorej si vzali s manželkou úver vo výške 10.000,- Eur. Je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 146,- Eur mesačne. V rámci projektu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol otec zamestnaný spoločnosti P. s.r.o., s mesačným príjmom vo výške 372,41,- Eur. Z vyjadrení otca je zrejmé, že tento pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do
31.07.2017. Jeho mesačné výdavky sú inkaso 30,- Eur, pôžička 90,- Eur, televízor 20,- Eur, poplatky za telefón pre seba a dcéru P. 60,- Eur, lízing 50,- až 60,- Eur, výdavky na dcéru P. 100,- Eur, denne uhrádza cestovné do práce 3,- Eur. Matka je zamestnaná v spoločnosti R. W., s.r.o, s priemerným mesačným príjmom na úrovni 450,- Eur mesačne. Matka je zároveň poberateľom rodinných prídavkov a daňového bonusu na maloletého V. a dcéru P. W., ktoré žijú v spoločnej domácnosti s matkou.
3. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča voči dieťaťu, vo všeobecnosti sa v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Samotné výživné slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb dieťaťa, pričom tieto potreby sú vždy bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča.
4. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že pracovný pomer otca v spoločnosti P. s.r.o. mal byť uzavretý na dobu určitú do 31.07.2017. Uvedenú okolnosť súd síce uviedol v odôvodnení rozhodnutia, avšak nie je dostatočne zistiteľné ako sa s touto skutočnosťou vyporiadal. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol len to, že v čase rozhodovania mal otec príjem z invalidného dôchodku, ako aj príjem z pracovnej činnosti, v rámci projektu, cez ktorý je zamestnaný a ktorý končí v júli 2017. Určené výživné vo výške 50,- eur mesačne považoval súd za primerané, vzhľadom k jeho príjmom, ako aj skutočnosti, že otec finančne prispieva aj na starostlivosť o dcéru P., ktorá v súčasnosti navštevuje strednú školu. V prevyšujúcej časti návrh matky súd zamietol, pretože vyššie výživné v súčasnej dobe otec nedokáže uhrádzať.
5. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch o určení výživného, o dlžnom výživnom a o trovách konania postupom podľa § 389 ods. 1 psím. b) C.s.p. v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.
6. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou súdu prvej inštancie náležite preskúmať súčasné zárobkové pomery otca, ktorý tvrdí, že pracovný pomer v spoločnosti P. s.r.o. bol uzavretý na dobu určitú do 31.07.2017. Súd prvej inštancie zistí, aká je ďalšia majetková, zárobková a sociálna situácia u otca. V nadväznosti na uvedené súd zistí, akou mierou sa v súčasnosti podieľa otec na výžive dcéry P., na účely posúdenia skutočnej možnosti otca platiť výživné vo vzťahu k maloletému V.. V závislosti od všetkých týchto zistení súd prvej inštancie opätovne rozhodne o vyživovacej povinnosti otca.
7. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).