Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_7C-459-2015.pdf
PDF · 123.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/459/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu: F. P., V.. X.X.XXXX, P. X. O. XXX, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Milanom Kuhajdom, advokátom so sídlom Piešťanská ulica č. 92, 922 21 Morava nad Váhom, proti žalovanému v rade 1/ Bio-Racio- Dia, s.r.o., so sídlom 023 34 Kysucký Lieskovec č. 141, IČO: 44 568 053, žalovanému v rade 2/ UNIQA poisťovňa, a.s. so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, IČO 00 653 501, o zaplatenie 996,87 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 996,87 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 22.9.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu tohto plnenia, povinnosť druhého žalovaného zaniká.
Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.10.2015 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti samostatne zaplatiť čiastku 996,87 € s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 21.9.2015 a trov konania. 2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že dňa 25.5.2015 v X. bol účastníkom dopravnej nehody (škodovej udalosti) pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla v jeho vlastníctve Z. T.- R. F..Č.. X. XXX P.. Škodu spôsobil vodič R.l T. s motorovým vozidlom Y. F..Č.. Q. XXX D., ktoré je vo vlastníctve žalovaného v rade 1/. Pri nehode (škodovej udalosti) bol spísaný protokol podpísaný oboma účastníkmi, v ktorom zavinenie nehody uznal vodič R. T.. Motorové vozidlo žalovaného v rade 1/ je na škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla poistené v UNIQA poisťovňa, a.s. Žalobca svoje motorové vozidlo denne využíval pri pracovnej činnosti, preto pri ohlásení poistnej udalosti oznámil, že je nútený za čas opravy jeho poškodeného vozidla využívať motorové vozidlo z požičovne, s čím pracovníčka poisťovne vyslovila súhlas. Odstránenie škody na motorovom vozidle žalobcu v autorizovanom servise Ford Trnava si vyžiadalo náklady v sume 2.977,76 €, za prenájom motorového vozidla z požičovne žalobca zaplatil 700,- €. Dňa 12.6.2015 UNIQA poisťovňa a.s. oznámila žalobcovi výšku poistného plnenia, pričom od skutočne spôsobenej škody na vozidle 2.977,76 € odpočítala sumu 296,87 €, čo považuje za zhodnotenie vozidla. Žalobca dňa 1.7.2015 žalovanému v rade 2/ zaslal žiadosť o poistné plnenie v plnej výške, k čomu doložil aj potrebné podklady o zapožičaní iného motorového vozidla za čas opravy. Žalovaný v rade 2/ v poradí listom zo dňa 10.8.2015 uhradenie celej spôsobenej škody odmietol. Žalobca sa preto obrátil listom dňa 14.9.2015 na žalovaného v rade 1/ so žiadosťou o doplatenie skutočnej výšky spôsobenej škody, čo žalovaný odmietol. 3. Zo strany tunajšieho súdu bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu č.k. 7C 459/2015-24 zo dňa 11.1.2016. 4. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podali žalovaní v rade 1/ a 2/ samostatnými podaniami odpor.
5. Žalovaný v rade 1/ vo svojom odpore uviedol, že žaloba žalobcu proti žalovanému v rade 1/ je nedôvodná, neopodstatnená v celom rozsahu. Poukázal na to, že so žalovaným v rade 2/ má dojednanú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení podľa zák. č. 381/2001 Z.z. a splnil si všetky svoje povinnosti voči poisťovni na vybavenie škodovej udalosti. V predmetnej veci žalovaný v rade 2/ titulom povinného zmluvného poistenia likvidoval škodu, ktorá vznikla žalobcovi poškodením motorového vozidla v jeho vlastníctve v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vodičom R. T. s motorovým vozidlom vo vlastníctve žalovaného v rade 1/, teda žalovaný v rade 1/ neuznáva nárok žalobcu na vyplatenie ním žiadaného doplatenia výšky škody a neuznáva ani jeho právo na zaplatenie súm priznaných mu výrokom platobného rozkazu. Ďalšie náležitosti ponechal na pracovníkom UNIQA poisťovňa, a.s. 6. Žalovaný v rade 2/ vo svojom odpore namietal miestnu príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci, pričom bol toho názoru, že miestne príslušným súdom je Okresný súd Bratislava I, nakoľko má sídlo v P. na ulici K., pričom uvedené sídlo sa nachádza v územnom obvode Bratislava I. K zhodnoteniu vozidla po oprave poukázal na ustanovenia § 797 ods. 2, § 822 Obč.zák., § 1, 2 písm. g/, § 15 ods. 1, § 4 ods. 2, písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. Ďalej uviedol, že výška skutočnej škody bola pracovníkmi žalovaného v rade 2/ vypočítaná v súlade s platnou právnou úpravou a to v zmysle ust. § 442, § 443 Obč. zákonníka v kontexte s prílohou č. 6 vyhl. NS SR č. 492/2004 Z.z. Na preukázanie správneho postupu pracovníkov žalovaného v rade 2/ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu, spis. značka 5Cdo 200/2011 a 5Cdo 89/2011 zo dňa 24.3.2010, ktorý taktiež zaujal totožné stanovisko k zhodnoteniu veci v čase jej ceny ako takej. K nároku na preplatenie prenájmu vozidla vo výške 700,- € uviedol, že advokát listom zo dňa 1.7.2015, prevzatý dňa 3.7.2015 uplatnil za žalobcu nárok na preplatenie nájmu vozidla počas opravy jeho vozidla v servise, nakoľko tento nárok nebol riadne preukázaný podľa § 15 ods. 1 v kontexte s ust. § 4 ods. 2, písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. pracovníci žalovaného v rade 2/ vyzvali advokáta listom na doloženie dokladov preukazujúcich oprávnený nárok, faktúru za prenájom náhradného vozidla a preberací a odovzdávací protokol s uvedeným počtu najazdených kilometrov a dátumom odovzdania a vrátenia vozidla. Advokát túto žiadanú podmienku nesplnil ani pri preukázaní tohto nároku v žalobnom návrhu. Zároveň poukázal na nedostatky uplatneného nároku s uvedeným, že vo faktúre č. 20150366 za opravu vozidla sa servis odvoláva, že žalobcovi fakturuje na základe zákazkového listu, teda žiada tento zákazkový list odkedy a dokedy bolo vozidlo v oprave. Zmluva o prenájme vozidla medzi prenajímateľom Kalatomy, s.r.o. je prikrytá v pravom hornom roku blokom o zaplatení, kde sa nachádzajú podstatné náležitosti k prenajatému vozidlu, aby sa mohli posúdiť primerané náklady na výšku prenájmu. Zároveň žiadal doložiť preberací a odovzdávajúci protokol prenajatého vozidla, ako to bolo uvedené v liste advokátovi zo dňa 10.8.2015. Faktúra za opravu vozidla je vystavená dňa 4.6.2015 so splatnosťou dňa 11.6.2015, kedy bolo vozidlo žalobcu zjavne už opravené, prenájom vozidla podľa zmluvy je do 15.6.2015. Žiadal teda zdôvodniť používanie nájomného vozidla už po oprave vozidla žalobcu, v opačnom prípade z toho vyplýva, že žalobca od 4.6.2015 nemá zákonný nárok na preplatenie sumy 385,- € (11 dní x 35,- €/deň). K požadovaným úrokom z omeškania od 21.9.2015 uviedol, že mu nie je jasné, na základe čoho požaduje advokát úroky z omeškania práve od tohto dátumu, pričom v tejto súvislosti poukázal na ust. § 4 ods. 2, písm. c/, § 11 ods. 6, písm. a/ alebo b/ zák. č. 381/2001 Z.z.,keď zároveň poukázal na to, že likvidácia zo škodovej udalosti bola ukončená dňa 17.6.2015, nárok na zaplatenie prenájmu vozidla a trov právneho zastúpenia 3.7.2015 podľa preberacej pečiatky, úrok z omeškania podľa vyššie uvedenej citácie zákona a podľa jeho názoru by mal byť od 21.10.2015 (deň od uplatnenia nároku na preplatenie náhradného vozidla 3.7.2015, teda od 4.7.2015=3 mesiace + 15 dní od ukončenia šetrenia=21.10.2015). K uvedenému však zároveň uviedol, že tento nárok nebol dosiaľ riadne preukázaný, takže namietol aj úroky z omeškania. 7. K podanému odporu sa žalobca vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 18.2.2016, v ktorom k odporu žalovaného v rade 1/ poukázal na ust. § 427 OZ, z ktorého jednoznačne vyplýva, že za spôsobenú škodu je zodpovedný prevádzateľ motorového vozidla, v tomto prípade žalovaný v prvom rade. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť s poukazom na uzatvorené zákonné poistenie. Zodpovednostný vzťah je založený medzi vinníkom a poškodeným, poisťovňa je len vedľajším účastníkom, ktorý by mal za vinníka uspokojiť oprávnené nároky poškodeného. Nakoľko žalovaný v prvom rade má sídlo v pôsobnosti Okresného súdu Žilina, je týmto daná aj miestna príslušnosť k prejednaniu veci bez ohľadu na sídlo žalovaného v druhom rade. K námietke žalovaného v rade 2/ o zhodnotení vozidla žalobca poukázal na nález Ústavného súdu ČR z 19.3.2008, spis. zn. 2Us 2221/07, pričom poukázal aj na tú skutočnosť, že tento právny názor si osvojujú aj slovenské súdy, napr.rozsudky OS Bratislava II, č. 8C 320/2007, OS Banská Bystrica č. 64Cb 142/2013. K obdobiu kedy bol žalobca nútený k využívaniu zapožičaného motorového vozidla uviedol, že je pravdou že faktúra po ukončení opravy bola vystavená 4.6.2015, avšak motorové vozidlo si žalobca mohol zo servisu
vyzdvihnúť až potom čo poisťovňa - žalovaný v druhom rade vystavil tzv.krycí list. Tento je datovaný 17.6.2015 a doplatok ceny neuhradenej poisťovňou bol žalobcom zaplatený 18.6.2015, čo je aj dátum prevzatia vozidla zo servisu, preto je požiadavka na úhradu za používanie zapožičaného motorového vozidla plne oprávnená. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi ktoré vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R 7/1992). K úroku z omeškania uviedol, že tento je uplatnený k dátumu 21.9.2015, nakoľko týmto dňom odmietol žalovaný v prvom rade po výzve plniť náhradu škody s námietkou žalovaného v druhom rade k výške uplatneného úroku z omeškania súhlasil a upravil petit návrhu v tom smere tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v prvom a druhom rade k povinnosti samostatne zaplatiť žalobcovi čiastku 996,87 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 22.9.2015 do zaplatenia. 8. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v rade 1/ podaním doručeným súdu dňa 2.6.2017, v ktorom uviedol, že s jeho vyjadrením nesúhlasí a ďalšie náležitosti ponecháva na pracovníkov UNIQA a.s. Žalovaný v rade 2/ sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril. 9. Na pojednávaní dňa 27.11.2017 zotrvali sporové strany na svojich písomných vyjadreniach. 10. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav tak, ako ho vo svojej žalobe preukazoval žalobca. Žalobcom tvrdené skutkové okolnosti vzniku dopravnej nehody, zodpovednosti žalovaného v rade 1/, výpočet výšky spôsobenej škody na vozidle žalovaným v rade 2/ neboli medzi sporovými stranami sporné. V konaní nebolo sporné, že motorové vozidlo ktorého prevádzkovateľom je žalovaný v rade 1/ a ktorého prevádzkou došlo k dopravnej nehode bolo povinne zmluvne poistené v zmysle zák.č. 381/2001 Z.z. u žalovaného v rade 2/. Spornou v konaní zostala otázka odpočítania amortizácie v sume 296,87 € od vypočítanej výšky škody na vozidle vo výške 2.977,76 € ako zhodnotenie vozidla a výška náhrady za používanie náhradného motorového vozidla za 11 dní v sume 385,- €. Zvyšok 315,- € do uplatnenej sumy 700,- € za požičanie motorového vozidla nebol medzi sporovými stranami sporný. 11. Dňa 25.5.2015 došlo k X. k dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič Michal Staník s motorovým vozidlom Y. F..Č.. Q. XXX D., ktorého vlastníkom a prevádzkovateľom je žalovaný v rade 1/. Pri nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu Ford S Max F.. Č.. X. XXX P.. O nehode bol spísaný protokol podpísaný oboma účastníkmi nehody, v ktorom zavinenie nehody uznal vodič R. T.. 12. Vznik dopravnej nehody - škodovej udalosti oznámil žalovaný v rade 1/ žalovanému v rade 2/ listom zo dňa 28.5.2015 a žalobca listom doručenému žalovanému v rade 2/ dňa 6.5.2015, v ktorom zároveň uviedol priebeh škodovej udalosti tak, že počas jazdy v kolóne vodič zozadu narazil do jeho vozidla, platbu žiada poslať na účet opravcu. 13. Opravu motorového vozidla žalobcu realizovala spoločnosť Auto J+J, s.r.o. autorizovaný predajca vozidiel Ford, ktorá faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 4.6.2015, ktorá bola splatná dňa 11.6.2015 vyúčtovala opravu v celkovej výške 2.977,76 €. 14. Žalovaný v rade 2/ listom zo dňa 17.6.2015 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie predmetnej škodovej udalosti a na základe predložených podkladov bolo určené poistné plnenie, pri výpočte ktorého postupoval nižšie uvedeným spôsobom: výpočet výšky škody 2.977,76 € podľa faktúry - 296,87 € zhodnotenie vozidla, skutočná výška škody 2.680,79 € a teda výška poistného plnenia je 2.680,79 € s tým, že vyššie uvedená suma bude poukázaná na bankový účet opravcu Auto J+J, s.r.o. Žalovaný v rade 2/ poslal oznámenie o výške poistného plnenia taktiež žalovanému v rade 1/ listom zo dňa 12.6.2015. 15. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 1.7.2015 doručenom žalovanému v rade 2/ dňa 3.7.2015 žiadal žalovaného v rade 2/, aby mu ako poškodenému poskytol poistné plnenie v plnej výške zistenej spôsobenej škody a účelne vynaložené náklady, t.j. 2.977,76 € ako škodu na vozidle a taktiež náhradu za prenájom motorového vozidla od požičovne Kalatomy s.r.o. na nevyhnutne potrebnú dobu počas opravy jeho poškodeného vozidla, čo predstavuje čiastku 700,- € a náhradu trov právnej pomoci 139,60 €. V uvedenom liste zároveň udáva, že podľa oznámenia poisťovne o ukončení šetrenia uvedenej škodovej udalosti poisťovňa považuje čiastku 296,87 € za zhodnotenie vozidla a túto odrátala od poistného plnenia. S týmto výpočtom nesúhlasí, pričom poukázal na judikatúru NS SR 5Cdo 200/2011. K uvedenej výzve zároveň predložil zmluvu o prenájme motorového vozidla spolu s pokladničným dokladom o zaplatení sumy 700,- € spoločnosti Kalatomy s.r.o. 16. Žalovaný v rade 2/ listom zo dňa 10.8.2015 v odpovedi na žiadosť žalobcu o prehodnotenie výšky škody poukázal na ust. § 442 a 443 Obč. zákonníka a uviedol, že v prípade ak sa na poškodený automobil vynaložili náklady (napr. nahradenie poškodených častí automobilu novými súčiastkami) vychádza z názoru, že od tejto sumy je potrebné odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením, zhodnotenie tu spočíva v použití nových súčiastok, ktorými boli nahradené poškodené
opotrebované súčiastky. Podľa tohto názoru by v opačnom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu poškodeného (použitá alebo opotrebovaná vec by sa po oprave stala lepšia než pred poškodením) tento názor opiera o súdne rozhodnutie R3/1984. K nároku na zapožičanie náhradného vozidla uviedol, že tento vzniká počas opravy poškodeného motorového vozidla. UNIQA poisťovňa sa nárokmi na náhradu škody pri prenájme náhradného vozidla nezaoberala z dôvodu, že tieto nároky neboli preukázané, nakoľko neboli zo strany poškodeného doložené faktúra za prenájom náhradného vozidla a preberací a odovzdávací protokol s uvedením počtu najazdených kilometrov a dátumom odovzdania a vrátenia vozidla. Zmluva o prenájme náhradného vozidla bola doložená až v liste žalobcu. 17. Zo zmluvy o prenájme motorového vozidla zo dňa 26.5.2015 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi prenajímateľom spoločnosťou Kalatomy s.r.o. a nájomcom- žalobcom. Predmetom prenájmu bolo motorové vozidlo Lancia Delta 1,6 R. Š. B. XXX F. V. dobu pôžičky od 26.5.2015 11.58 hod. do 15.6.2015 do 11.58 hod., cena za deň prenájmu bola dohodnutá v sume 35,- € a cena celkom 700,- €. Z pokladničného dokladu vystaveného spoločnosťou Kalatomy s.r.o. zo dňa 16.6.2015 je potvrdené zaplatenie sumy 700,- € za zapožičanie vozidla. 18. Z pokladničného dokladu vystaveného spoločnosťou Auto J+J s.r.o. zo dňa 18.6.2015 vyplýva úhrada sumy 296,87 € na číslo faktúry 20150366. 19. Žalobca listom prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa 14.9.2015 vyzval žalovaného, aby ako vlastník motorového vozidla doplatil celú spôsobenú škodu čo predstavuje čiastku 296,87 € krátené poistenou a 700,- € za prenájom motorového vozidla počas opravy a úhradu za doposiaľ poskytnuté právne služby v čiastke 209,40 € podľa pripojeného vyúčtovania. V uvedenom liste je zároveň uvedené, že ako poškodenému mu poisťovňa UNIQA poskytla zo vzniknutej škody 2.977,76 € plnenie v sume 2.680,79 €, nevyplatenú sumu 296,87 € považuje poisťovňa za zhodnotenie poškodeného vozidla a taktiež odmieta zaplatiť úhradu za prenájom osobného motorového vozidla, ktoré ako poškodený potreboval využívať za čas opravy jeho vozidla v sume 700,- € a trovy právnej pomoci. 20. Na vyššie uvedený list právneho zástupcu žalobcu žalovaný v rade 1/ odpovedal listom zo dňa 21.9.2015, v ktorom poukázal na to, že má riadne uzatvorenú poistnú zmluvu s poisťovňou UNIQA, a.s. a na základe toho všetky náklady vzniknuté pri škodovej udalosti rieši uvedená poisťovňa. Listom zo dňa 12.6.2015 bol oboznámený, že jeho poisťovňa ukončila šetrenie uvedenej škodovej udalosti a na základe predložených podkladov bolo určené poistné plnenie vo výške 2.680,79 €, suma 296,87 € je suma zhodnotenia jeho vozidla. Ohľadom sumy za prenájom motorového vozidla počas opravy si mal náhradu uplatňovať u jeho poisťovne, nakoľko poisťovňa zastupovala spoločnosť pri škodovej udalosti a preto nemá dôvod túto sumu uhrádzať. 21. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 22. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 23. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 24. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 25. Podľa § 1 ods. 1 Zák.č. 381/2001 Z.z. tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária"). 26. Podľa § 1 ods. 2 Zák.č. 381/2001 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy. 27. Podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z. z. (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 28. Podľa § 11 ods. 7 Zák.č. 381/2001 z.z.poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
29. Podľa § 15 ods. 12 Zák.č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 32. Na základe vykonaného dokazovania a nesporného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je skutkovo a právne dôvodný. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi sporovými stranami ani nebolo sporné, že dňa 25.5.2015 došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil vodič R. T. s motorovým vozidlom prevádzkovateľom ktorého je žalovaný v rade 1/ a pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu. V konaní nebola sporná ani tá skutočnosť, že v čase nehody motorové vozidlo prevádzkou, ktorého došlo k vzniku škody - poškodeniu motorového vozidla žalobcu bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v rade 2. V konaní taktiež nebolo sporné, že žalovaný v rade 2/ ako poisťovateľ z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného v rade 1/ poskytol poistné plnenie za opravu motorového vozidla žalobcu a to vo výške 2.680,79 €, ktorú poukázal na bankový účet opravcu Auto J+J s.r.o. a to na základe predloženej faktúry, ktorou uvedená spoločnosť vyfakturovala žalobcovi opravu predmetného motorového vozidla v celkovej sume 2.977,76 €. Žalovaný v rade 2/ od uvedenej sumy odpočítal sumu 296,87 € ako zhodnotenie vozidla. Uvedenú sumu ktorú v zmysle faktúry žalovaný v rade 2/ neuhradil, uhradil priamo žalobca opravcovi dňa 18.6.2015. Medzi sporovými stranami nebola sporná taktiež potreba používania náhradného motorového vozidla počas opravy vozidla žalobcu, za prenájom ktorého žalobca zaplatil za dohodnuté obdobie od 26.5.2015 do 15.6.2015 sumu 700,- €. Z uvedenej sumy žalovaný v rade 2/ rozporoval sumu 385,- € a to za 11 dní požičania, ktoré nepovažoval za účelné, vo zvyšku do sumy 700,- € však uplatnený nárok žalobcu nerozporoval. 33. Vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ súd uplatnený nárok žalobcu posudzoval v zmysle ust. § 427 Obč. zákonníka a dospel k záveru, že u žalovaného v rade 1/ je daná zodpovednosť za škodu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia ako prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorého prevádzkou došlo k poškodeniu vozidla žalobcu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v ust. § 427 je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitou povahou prevádzky dopravného prostriedku a medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. V danom prípade predpoklady zodpovednosti za škodu žalovaného v rade 1/ boli naplnené. 34. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ súd posúdil uplatnený nárok ako priamy nárok žalobcu ako poškodeného proti žalovanému v rade 2/ ako poisťovateľovi s poukazom na ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. 35. Tak ako súd už uviedol vyššie, medzi sporovými stranami zostala sporná výška uplatnenej škody. 36. Pojem škody je vykladaný v praxi ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, to znamená peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo u uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Výška škody na veci sa určuje podľa toho, akú cenu mala vec v dobe keď došlo k jej poškodeniu, pritom je potrebné prihliadať na skutočnosť, že v dôsledku uloženia povinnosti nahradiť škodu, má byť poškodenému umožnené zaobstarať si rovnaké množstvo veci toho istého druhu a tej istej akosti; preto je výslednou cenou tzv. cena obecná. 37. V danom prípade došlo k uvedeniu poškodeného motorového vozidla žalobcu do pôvodného stavu, teda došlo k oprave poškodeného motorového vozidla. Rozsah fakturovaných prác a účelnosť vynaložených prostriedkov na uvedenie vozidla do pôvodného stavu v konaní nebolo sporné. Poškodenie žalobcovho vozidla nezodpovedalo tzv. totálnej škode, kde by výška škody spočívala v skutočnom znížení majetku žalobcu. 38. Súd pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu vychádzal so záverov vyslovených v náleze Ústavného súdu ČR spis. zn. 2US 2221/07 zo dňa 19.3.2008, ktoré je možné aplikovať aj
na danú vec a v ktorom Ústavný súd ČR uviedol, že „súd musí nielen rešpektovať právo ale jeho výklad a aplikáciu, musí smerovať k výsledku spravodlivému. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. Zmyslom a účelom ustanovenia priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody je zabezpečiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma. V každom individuálnom prípade je preto potrebné starostlivo porovnať majetkový stav poškodeného pred vznikom škody a po uskutočnení opravy poškodeného vozidla, pričom rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých ním vynaložených prostriedkov nutných k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, teda pôvodného majetkového stavu. S ohľadom na možný vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku opravy je pochopiteľné nutné zvažovať i účelnosť a nevyhnutnosť nákladov vynaložených na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Ak je teda za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí i rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu, v danom prípade k oprave vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je možné inak než za použitia nových náhradných dielov, oprava bola uskutočnená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nemožno prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Je taktiež treba prihliadnuť aj k tomu, že v prípade havarovaného vozidla, hoci opraveného novými dielmi, jeho skutočná hodnota vždy nižšia než pôvodná hodnota použitého vozidla. V neposlednom rade je potrebné aj vziať v úvahu aj to, že poškodenému diskutabilné tzv. „zhodnotenie“ vozidla v podstate bolo protiprávnym konaním vnútené. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva do situácie, kde na rozdiel od vinníka škody si počínal v súlade s právom, je nútený vynaložiť zo svojho značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo mohol vôbec používať ako pred škodovou udalosťou.“ V tejto časti súd zároveň vo vzťahu k otázke posudzovania amortizácie pri likvidácii poistných udalostí poukazuje aj na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR spis. zn. 2Obdo 48/2012 z 28.3.2013 podľa ktorých: „V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava pri použití nových náhradných dielov vozidla neznehodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby sa obnovil stav vozidla ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca nútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody zo súčasného stavu, že žalovaný ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, žeby sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j. žeby na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzky - schopnosti vozidla, resp. žeby nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by boli porušením zásady neminemleadere-nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovala, čo je aj v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcu na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením by bolo aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ 39. Z citovaných záverov označeného rozsudku NS SR vyplýva v pomeroch tejto prejednávanej veci záver, že žalovaný v rade 2/ nepostupoval správne ak pri likvidácii poistnej udalosti odpočítal od nákladov ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť na opravu predmetného motorového vozidla poškodeného i amortizáciu vo výške 296,87 €, ktorú považoval za zhodnotenie vozidla. Súd mal za to, že žalobca ako poškodený z dopravnej nehody ktorú nezavinil, má nárok na náhradu skutočnej škody zodpovedajúcej výške preukázaných nákladov, ktoré vynaložil na uvedenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu, teda ktoré vynaložil na opravu poškodeného motorového vozidla a preto v danom prípade nie je možné pri výpočte výšky poistného plnenia vykonávať odpočet zhodnotenie tzv. amortizáciu. Žalovaný v rade 1/ a 2/ nevyvrátili tvrdenia žalobcu, že poškodené motorové vozidlo bolo v servise od 26.5.2015 do 18.6.2015, kedy mu bolo vozidlo vydané na základe tej skutočnosti, že rozdiel neuhradenej faktúry za opravu motorového vozidla žalovaným v rade 2/ uhradil uvedeným dňom a to až na základe tej skutočnosti, že žalovaný v rade 2/ mu až listom zo dňa 17.6.2015 oznámil výšku poskytnutého plnenia. Za toto obdobie žalobca teda ako poškodený bol nútený si požičať vozidlo, aby mohol zabezpečovať svoje osobné a pracovné potreby ako predtým. Žalobcovi teda vznikol nárok na úhradu za náhradné
vozidlo, nakoľko dané zapožičanie bolo nevyhnutne potrebné na jeho pracovné a rodinné potreby a ide o náklady nutné a účelné, pričom nájomné bolo zmluvne dojednané a posúdené súdom za primerané a navyše výška dohodnutého nájomného medzi stranami ani nebola sporná. 40. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenie poistného plnenia žalovaným v rade 2/ v sume 2.680,79 € je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 296,87 € uplatnená dôvodne. Náklady spojené s nájmom motorového vozidla súd považoval za škodu spočívajúcu vo vynaložení nákladov poškodeného - žalobcu na požičanie veci ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodeniu dočasne nepoužiteľnou vecou a súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému - žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, nakoľko žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia a to dĺžku trvania nájmu v spojitosti s dĺžkou trvania opravy v autorizovanom servise v spojení s doplatením celkovej ceny fakturovanej sumy až dňa 18.6.2015 žalobcom. 41. Ako dôvodný súd posúdil uplatnený nárok žalobcu aj v časti o zaplatenie požadovaného úroku z omeškania. Žalovaný v rade 2/ sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu ktorý mal splniť do 15 dní po skončení prešetrovania a žalovaný v rade 1/sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom nasledujúcom po dni, kedy ho žalobca vyzval na náhradu škody v rozsahu ktorú mu ju neuhradil žalovaný v rade 2/. Výzvu na náhradu škody žalovaný v rade 2/ prevzal dňa 17.9.2015. Ku dňu 21.9.2015 boli teda tak žalovaný v rade 1/ ako aj žalovaný v rade 2/ v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Výška úroku z omeškani zodpovedá ust. § 3 Vyhl. MS SR č. 87/1995 Z.z. 42. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ na zaplatenie žalovanej sumy. V danom prípade u žalovaných v rade 1/ a 2/ nejde o solidaritu, keďže nároky žalobcu voči žalovanému v rade 1/ a voči žalovanému v rade 2/ nemožno stotožňovať. Nárok žalobcu totiž proti každému so žalovaných vyplýva z iného právneho titulu. U žalovaného v rade 1/ z jeho zodpovednosti ako prevádzkovateľa motorového vozidla v zmysle ust. § 427 Obč. zák. a u žalovaného v rade 2/ z jeho povinnosti poskytnúť plnenie podľa osobitného právneho predpisu. V danom prípade teda nejde o neoprávnený zásah, ktorý by spôsobili spoločne obaja žalovaní. Je však zrejmé, že žalobca nemôže byť uspokojený so svojím nárokom od oboch povinných subjektov a preto je možné zaviazať žalovaných naplnenie iba tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia aj povinnosť druhého z nich poskytnúť žalobcovi rovnaké plnenie. 43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 v spojení s ust. § 262 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd proti neúspešným žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tohto nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktorý vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku I. odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. [§ 356 písm. b) CSP] Podľa ust. 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Podľa ust. 277 ods. 3 veta pred bodkočiarkou CSP, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel. Proti tomuto rozsudku vo zvyšných častiach jeho výroku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).