Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-34Cb/33/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: TRIGO Slovakia, s.r.o., so sídlom v Nitre, Murgašova 2, IČO: 36563226, zastúpený Advokátskou kanceláriou Patassy, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Koceľova 9, proti žalovanému: car i.t.a. GmbH&Co. KG, so sídlom v Nemecku, Kirkel - Limbach, Julius-Probst-Strasse 4, zastúpený Abel und Kollegen Rechtsanwälte PartGmbB, advokátska kancelária, Nemecko, St. Ingber, Kaiserstrasse 77, o 793,80 € s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 793,80 € s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 3.8.2013 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

-1-

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 793,80 € s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 3.8.2013 do zaplatenia, z titulu neuhradenia faktúry č. 31000535 zo dňa 3.7.2013, vystavenej za práce dodané žalovanému v období od 3.6.2013 do 25.6.2013 v zmysle správy o intervencii zo dňa 1.7.2013. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 19.4.2017 žalovaný bez ďalšieho uviedol, že nárok žalobcu je neakceptovateľný, preto ho neuznáva. Žalovaný sa neustanovil na pojednávanie konané dňa 27.11.2017 o 11.00 hod., na ktoré bol riadne a včas predvolaný dňa 19.6.2017. Svoju neúčasť ospravedlnil faxovým podaním v nemeckom jazyku doručeným nepríslušnému Okresnému súdu Košice I dňa 23.11.2017, ktoré bolo postúpené Okresnému súdu Košice II v deň pojednávania 27.11.2017 o 11.10 hod., a zároveň požiadal o jeho odročenie keď uviedol, že dôvodom je že písomné podanie žalobcu zo dňa 5.10.20117 mu bolo doručené až v druhom novembrovom týždni a je pre neho neúnosné, aby sa v tak krátkom čase ku podaniu vyjadril, prípadne zabezpečil zastúpenie na pojednávaní. Podľa ust. § 178 ods. 1 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Podľa ust. § 178 ods. 2 CSP, predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Podľa ust. § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa ust. § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom

zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Podľa ust. § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. V danom prípade súd predvolal žalovaného na pojednávanie konané dňa 27.11.2017, predvolaním úradne preloženým do nemeckého jazyka doručeným dňa 19.6.2017, teda viac ako 5 mesiacov pred dňom konania pojednávania a hoci žalovaný v žiadosti o odročenie pojednávania tvrdil, že písomné podanie žalobcu zo dňa 5.10.20117 mu bolo doručené až v druhom novembrovom týždni, súd z internetového portálu Slovenskej pošty, a.s., prostredníctvom služby sledovanie zásielok zistil, že toto podanie bolo žalovanému doručené dňa 6.11.2017. Žalovaný mal tak podľa názoru súdu, vzhľadom na vytýčený termín pojednávania, s prihliadnutím na obsah podania žalobcu, ku ktorému sa mal žalovaný vyjadriť a tiež skutočnosť, že v danom prípade ide o bežný, právne nie príliš náročný obchodnoprávny spor, vytvorený dostatočný časový priestor, aby sa ku podaniu žalobcu mohol kvalifikovane vyjadriť, resp. zabezpečiť účasť svojho zástupcu na pojednávaní. Za daného stavu mal súd za to, že žalovaný nepreukázal dôvod (poťažmo dôležitý dôvod), pre ktorý by mal súd predmetné pojednávanie odročiť, preto vec, pri zachovaní práva žalovaného vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, označiť navrhované dôkazné prostriedky a listinné dôkazy predložiť, prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. V tomto smere nakoniec súd uvádza, že o svojich procesných právach a povinnostiach bol žalovaný poučený uznesením, ktoré mu bolo doručené dňa 29.11.2016 a že právo na prejednanie veci v primeranom čase svedčí rovnako obom stranám sporu. Navyše, predmetná žiadosť o odročenie pojednávania sa do dispozície vo veci konajúceho sudcu dostala až po vyhlásení rozsudku. Keďže v danej veci žalovaný je obchodná spoločnosť so sídlom v členskom štáte EÚ (Nemecká spolková republika), t. j. so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, má predmetné konanie charakter tzv. konania s cudzím prvkom. Základnou podmienkou, ktorá musí byť na prejednanie veci v konaní s cudzím prvkom splnená, je podmienka právomoci súdu vo veci konať. Právomoc súdu môže byť založená mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi EÚ a Európskych spoločenstiev, a v prípade neexistencie týchto noriem, zákonom. Vzhľadom na konanie s cudzím prvkom, súd skúmal, či na riešenie predmetnej otázky je možné aplikovať Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“). Na aplikáciu Nariadenia je nevyhnutné, aby spor, o ktorom sa vedie konanie, bol spor s cudzím prvkom, ktorá podmienka je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v danom prípade splnená. Z toho istého dôvodu je splnená aj podmienka teritoriálnej pôsobnosti Nariadenia, ktoré má byť aplikované v členských štátoch EÚ. Podmienka časovej pôsobnosti Nariadenia je splnená takisto, nakoľko konanie bolo začaté po tom, čo Nariadenie vstúpilo do platnosti v oboch uvedených členských štátoch EÚ. Pre úplnosť súd dodáva, že Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomocí a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa v zmysle článku 66 bodu 1 predmetného nariadenia má aplikovať až na konania začaté počnúc 10. januárom 2015. Nakoniec je splnená aj podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia, nakoľko ide o spor týkajúci sa porušenia povinností v oblasti obchodného práva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že na otázku skúmania právomoci v danej právnej veci konať je potrebné aplikovať Nariadenie. Podľa článku 1 bod 1 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci. Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa článku 5 bod 1 Nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť, c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).

Podľa článku 23 bod 1 Nariadenia, ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Podľa článku 24 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia, má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci alebo, ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22. Z citovaného ustanovenia článku 2 bodu 1 Nariadenia vyplýva, že určujúcim kritériom pre založenie všeobecnej právomoci súdov členského štátu je bydlisko žalovaného v tomto členskom štáte. Ďalšie skutočnosti zakladajúce právomoc súdov členského štátu sú upravené v ustanoveniach Nariadenia, ktoré sú k citovanému ustanoveniu článku 2 bodu 1 predmetného nariadenia vo vzťahu špeciality, a preto sa súd zaoberal otázkou, či v predmetnej veci nie je daná niektorá zo skutočností zakladajúcich osobitnú právomoc súdov členského štátu. Plnenie vyplývajúce z predmetného záväzkovo-právneho vzťahu sa uskutočnilo v prevádzke spoločnosti Faurecia Automotive Slovakia s.r.o., majúcej sídlo v obvode Okresného súdu Košice II. Súd, postupujúc v súlade s citovaným ustanovením článku 3 bodu 1 Nariadenia dospel k záveru, že jeho právomoc konať v predmetnej veci je založená miestom, kde plnenie uskutočnilo, ako osobitná právomoc v zmysle ustanovenia článku 5 bodu 1 Nariadenia. Z dikcie ustanovenia článku 5 bodu 1 Nariadenia vyplýva, že prednostne je nutné skúmať právomoc podľa písm. b). Následne, v prípade, že právomoc takto nie je možné určiť, podľa písm. c) sa uplatní kritérium uvedené v písm. a) predmetného ustanovenia Nariadenia. V sporoch týkajúcich sa porušenia povinností v oblasti obchodného práva, ktoré sa týkajú predaja tovaru či poskytnutia služby, je takýmto súdom v zmysle článku 5 bodu 1 písm. b) Nariadenia súd štátu, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť. Nariadenie ponecháva otázku určenia miesta v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť, teda v danom prípade miesta, kde žalovaný splnil svoju povinnosť, na národnom práve, t.j. práve, ktorým sa riadi zmluvné plnenie podľa kolíznych noriem súdu, ktorý o veci rozhoduje. Nakoľko účastníci predmetného zmluvného vzťahu nezvolili právny poriadok, ktorým sa má daný právny vzťah spravovať, teda neuskutočnili voľbu rozhodného práva, rozhodné (hmotné) právo, ktorým sa má daný právny vzťah spravovať, je potrebné určiť na základe právnych noriem upravujúcich oblasť medzinárodného práva. Konkrétne je potrebné aplikovať Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „Rímsky dohovor“). Podľa čl. 3 bodu 1 Rímskeho dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Podľa čl. 4 bodu 1 Rímskeho dohovoru, v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa čl. 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Podľa čl. 4 bodu 2 Rímskeho dohovoru platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu. Vzhľadom na to, že účastníci predmetného zmluvného vzťahu si nezvolili právny poriadok, ktorým sa budú riadiť ich záväzkovo-právne vzťahy, platí v zmysle čl. 4, bodov 1, 2 Rímskeho dohovoru pre strany sporu právny poriadok Slovenskej republiky, nakoľko plnenie bolo poskytnuté, resp. práce boli vykonané na území Slovenskej republiky.

-2-

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Na základe objednávky zo dňa 30.4.2013 si žalovaný objednal u žalobcu práce spočívajúce v triedení žalovaným dodaných dielov. Žalobca práce v súlade s požiadavkou žalovaného vykonal. Zároveň mu vystavil faktúru č. 31000535 na sumu 3.251,67 €, splatnú dňa 2.8.2013. Žalovaný uhradil žalobcovi faktúru len čiastočne, a to v sume 2.457,87 €. V liste zo dňa 23.1.2014 uviedol, že nakoľko žalobca nemal vykonávať kontrolu dielov pred schválením dňa 13.5.2013, neakceptuje platby za práce vykonané pred týmto dátumom. Žalobca žalovanému dňa 14.2.2014

v snahe objasniť časové súvislosti fakturovaných služieb zaslal list, avšak na tento list žalovaný nereagoval. V priebehu celého konania žalovaný na skutočnosti uvádzané v liste zo dňa 23.1.2014 nepoukázal a časť vystavenej faktúry v sume 793,80 € doposiaľ neuhradil.

-3-

Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ust. § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa ust. § 340 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. (základná úroková sadzba ECB k 3.8.2013 bola 0,5% ).

-4-

Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov (najmä faktúry č. 31000535, objednávky zo dňa 30.4.2013, správe o intervencii zo dňa 1.7.2013, listovej komunikácie strán sporu) mal súd za preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného objednané práce, na základe čoho mu vystavil predmetnú faktúru v sume 3.251,67 €, ktorú žalovaný uhradil len do výšky 2.457,87 €. Žalovaný žalobcom tvrdené skutočnosti v priebehu celého konania právne relevantným spôsobom nerozporoval, preto ho súd zaviazal v zmysle citovaných zákonných ustanovení na zaplatenie zvyšnej sumy 793,80 €.

-5-

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade mal žalobca v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.