Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1415-2014.pdf
PDF · 89.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3Er/1415/2014
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, práv. zast. Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému L. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. L., o vymoženie povinnosti zaplatiť 613,23 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov vo výške 39,83 Eur, do 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Brezno č. 5603*064515 zo dňa 30.04.2015 tunajší súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 613,23 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania, ako aj trov exekúcie, a to na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 11.11.2013.
2. Podľa § 243h ods. 1, prvej vety, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. V nadväznosti na nadobudnutie účinnosti novely Exekučného poriadku (zákon č. 438/2015 Z.z.) súdny exekútor dňa 04.02.2016 doručil podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016 označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený v tomto podaní uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná. Tieto skutočnosti sa tak už v minulosti stali známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa rovnako známe súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
5. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
6. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
10. Súd v nadväznosti na vyššie citovanú zákonnú úpravu vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a pripojených listín, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
11. Exekučným titulom je v danej veci rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. R. XXXXX/XX zo dňa 11.11.2013, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 613,23 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 613,23 Eur od 07.12.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 613,23 Eur od 02.01.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 207,67 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 100,-Eur pod následkom straty výhody splátok; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2013 a vykonateľnosť dňa 05.12.2013.
12. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok oprávneného zo zmenky vystavenej dňa 14.12.2010 povinným na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Nakoľko povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, jeho dlh sa stal v zmysle dohodnutých podmienok dňa 07.12.2011 splatným. Oprávnený tak pristúpil k vyplneniu zmenky v zmysle Dohody o vyplnení zmenky a zmenku predložil povinnému dňa 02.01.2012 na zaplatenie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd neposudzoval zmluvu o úvere (teda hlavný kauzálny vzťah) podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na vyhlásenie povinného o účele, na ktorý si zobral úver. Konštatoval, že bez existencie spotrebiteľa nemôže existovať spotrebiteľský vzťah.
13. Dňa 14.12.2010 oprávnený a povinný uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 600,-Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 500,-Eur, t.j. celkovo čiastku 1.100,-Eur v 10 mesačných splátkach po 110,-Eur počnúc dňom 23.01.2011 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru s tým, že dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon „zamestnania.“ Povinný je v tejto zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom OP.
14. Na zabezpečenie peňažného záväzku povinný ako vystaviteľ vystavil dňa 14.12.2010 oprávnenému ako remitentovi zmenku na zmenkovú sumu 613,23 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 07.12.2011.
15. V bode 13 Všeobecných obchodných podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe nasledujúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začatia úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“
16. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom liste dňa 14.12.2010 s tým, že všetky prípadné spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
23. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
24. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že vlastný (hlavný kauzálny) právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy, keď oprávnený mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podporuje i to, že išlo o zmluvu typovú a formulárovú, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Súčasne súd dospel i k záveru, že uzatvorená zmluva o úvere je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., pričom pre uvedený záver nie je v danom prípade rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že povinný označil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon „zamestnania.“ Z rozhodovacej praxe je súdu známe, že oprávnený fakticky poskytuje takéto úvery pravidelne s tým, že spotrebiteľom „odporúča“ označiť kolónky na výkon zamestnania, povolania či podnikania s tým, aby právny vzťah vyňal spod pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti súd uvádza, že dôkazné bremeno o tom, že právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským zaťažuje veriteľa. V danom prípade oprávnený
ničím nepreukázal, že spotrebiteľ skutočne aj mienil použiť požičané finančné prostriedky na tento účel. Z obsahu listín a dokumentov nevyplýva, aké zamestnanie mal povinný vykonávať a za akým účelom úver potrebuje. Rovnako je otázny záujem povinného na tom, aby si sám bral úver na výkon zamestnania, keď náklady spojené so zamestnaním v zásade hradí zamestnávateľ. Uvedené pochybnosti tak súd s poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka doviedli k záveru, že zo strany oprávneného bol povinnému poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.
25. Ďalej bolo preukázané, že pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným bola zabezpečená zmenkou, nárok z ktorej si oprávnený uplatnil v rozhodcovskom konaní, pričom tu bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne na podklade rozhodcovskej zmluve, ktorá bola vyhotovená na samostatnom liste, ako vyplýva z jej obsahu spotrebiteľ mal na výber či túto podpíše alebo odmietne, nakoľko bol poučený o dôsledkoch podpísania rozhodcovskej zmluvy. V nadväznosti na uvedené tak súd ďalej skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda či pri vydaní exekučného titulu bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
26. Preskúmaním odôvodnenia rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že rozhodcovský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď neposudzoval právny vzťah medzi povinným a oprávneným ako spotrebiteľský, a to napriek skutočnosti, že povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba a úver mu nebol poskytnutý na účely podnikania (v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon „zamestnania“). V nadväznosti na uvedené rozhodcovský súd následne na prejednávanú vec neaplikoval právne predpisy vzťahujúce sa na spotrebiteľské vzťahy, najmä ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ďalej aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a teda neprihliadol ani na to, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok (bod 13) je podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, jednoznačne v prospech veriteľa. Zároveň je v rozpore s poctivým obchodným stykom a s dobrými mravmi. Túto zmluvnú podmienku si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo VOP, a teda mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj dohode o vyplnení zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, je neprijateľné, a tým neplatné, keďže okrem uvedeného uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou a že zachoval všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na ktoré mal prihliadať. Súd tak konštatuje, že ustanovenie bodu 13 Všeobecných obchodných podmienok je neplatné a v rozpore so zákonom.
27. Navyše rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie v rozpore s dobrými mravmi aj, čo sa týka zmenkového úroku v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Pokiaľ v danom prípade malo ísť o zabezpečovaciu zmenku, je v rozpore s obsahom a účelom takejto zmenky, aby bol v nej obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25 % ročne. Sankcia v uvedenej výške je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas a/alebo riadne a vzbudzuje odôvodnené pochybnosti, či skutočnou kauzou právneho úkonu nie je práve získanie takéhoto neprimeraného plnenia.
28. Okrem vyššie uvedených záverov súd považuje za potrebné poukázať i na ďalšie zistenia, a to že v danom prípade zmluva o úvere neobsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, a to konkrétne ročnú úrokovú sadzbu, RPMN, priemernú hodnotu RPMN, termíny splátok či konečnú splatnosť úveru, pričom práve v dôsledku absencie údaju o RPMN je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov.
29. V nadväznosti na uvedené tak súd konštatuje, že v danej veci boli zistené viaceré dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a to skutočnosť, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky
obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve a jej súčastiach a na viaceré zistené rozpory zmluvných ustanovení s dobrými mravmi či so zákonom, a preto súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
30. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
31. O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich náhradu zaviazal oprávneného, keď k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením tým, že návrh na vykonanie exekúcie podal na základe nespôsobilého exekučného titulu.
32. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie vychádzal z vyúčtovania predloženého súdnym exekútorom s tým, že v zmysle ustanovení Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 39,83 Eur pozostávajúcich:
- z odmeny za úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky;
- z DPH vo výške 20% z priznanej odmeny, t.j. v sume 6,64 Eur. Súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie do troch dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto uznesenia súdu n i e j e prípustné odvolanie.
Proti výroku I. toho rozhodnutia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v jednom vyhotovení, na Okresný súd Brezno (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.