Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Pc-17-2017.pdf
PDF · 85.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Pc/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci navrhovateľa J. T., Q.. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX N., proti plnoletému dieťaťu J. T., Q.. XX.XX.XXXX, bytom Y. O. XXX/X, XXX XX N., v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Zrušuje sa vyživovacia povinnosť navrhovateľa J. T., nar. XX.XX.XXXX voči plnoletému synovi J. T., Q.. XX.XX.XXXX, naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 9C/287/2005-16 zo dňa 10.10.2005 v časti o uložení povinnosti navrhovateľovi platiť J. T.Š., nar. 17.06.1998 výživné vo výške 33,19 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 31.10.2017, sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 9C/287/2005-16 zo dňa 10.10.2005, právoplatným dňa 15.11.2005, bol synovi zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 33,19 eur (1.000,- Sk) mesačne. Syn v školskom roku 2016/2017 ukončil štúdium na strednej škole maturitnou skúškou a v ďalšom štúdiu nepokračuje. Ukončením štúdia a zložením maturitnej skúšky získal kvalifikáciu, ktorá synovi umožňuje zamestnať sa a vlastnou prácou dosahovať príjem na zabezpečenie svojich potrieb, teda je schopný sa sám živiť. Syn je podľa jeho vedomostí nezamestnaný. Keďže od posledného rozhodnutia o výžinom došlo k zmene skutkového stavu tak, že syn nadobudol plnoletosť a prestal sa pripravovať na budúce povolanie, nie je splnená materiálna podmienka na platenie výživného z jeho strany, ako rodiča. 2. Plnoleté dieťa v písomnom vyjadrení k riadne doručenému návrhu uviedlo, že je pravdou, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 10.10.2005, sp. zn. 9C/287/2005-16, ktorým boli jeho rodičia rozvedení, bola navrhovateľovi tiež uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 33,- eur. Súdom uloženú povinnosť si navrhovateľ plnil, ale na jeho výživou neprispel žiadnymi prostriedkami naviac. Až na strednej škole začal na jeho výživu prispievať sumou 50,- eur, no aj to bolo málo na to, čo potreboval. Od apríla 2017 dokonca meškal s platením výživného pol roka a niekoľkokrát sa tak stalo počas celej doby platenia. V dôsledku takéhoto správania sa navrhovateľa, sa on a jeho matka, ktorá sa o neho spoločne so starou matkou zodpovedne starala a zabezpečovala jeho riadnu výchovu, dostala do veľmi nepriaznivej finančnej situácie. Navrhovateľ sa nikdy konkrétnejšie nezaujímal o to, ako je o jeho dôstojný život postarané, nezaujímali ho ani jeho potreby ani to, či to jeho matka sama zvláda. Návrh na zrušenie výživného zodpovedá charakteru navrhovateľa, a iba suchému a vecnému konštatovaniu, že zmaturoval. Je pravdou, že ukončil vzdelanie na strednej škole a zvládol maturitnú skúšku. Rád by sa zodpovedne pripravil na svoje budúce povolenie, avšak po tom, ako mu stopol túto „almužnu“, to už nebude možné, pretože z toho, čo doteraz na neho platil, jeho matka nedokázala odložiť nič a navyše ona sama musela po 21 rokoch svoje podnikanie pozastaviť a tak je v súčasnosti bez príjmu a od 01.07.2017 evidovaná ako nezamestnaná. On je tiež evidovaný na ÚPSVaR v Revúcej, kde aj vykonáva absolventskú prax. Počas evidencie plánoval využiť príspevok na dovzdelanie sa, pretože v
tomto regióne je veľmi náročné nájsť si prácu iba s ukončenou strednou školou bez praxe a vycestovať za prácou za podmienok aké má, nedokáže. Je to finančne nezvládnuteľné. Rovnako sa rozplynuli aj jeho plány o nástupe na VŠ, ktorú by si v prípade nenájdenia si práce podľa svojich predstáv, rád začal navštevovať a zvýšil si tak svoju hodnotu na trhu práce. Nesúhlasí so zrušením výživného, pretože aj napriek ukončeniu štúdia, je evidovaný ako nezamestnaný a zúčastňuje sa absolventskej praxe, nemá príjem, z ktorého by zabezpečoval všetky svoje potreby a ani nepoberá žiadne iné dávky, či podporu v nezamestnanosti. Jediný jeho príjem bude z absolventskej praxe, ktorý si bude musieť odložiť, pretože bude nútený z neho zaplatiť svoj kurz na vodičské oprávnenie skupiny B, ale v podstate je odkázaný na svoju matku, ktorá je tiež evidovaná ako nezamestnaná. Zdá sa mu maximálne nespravodlivé, aby bolo ukončenie strednej školy bez ponímaní širších súvislostí, chápané ako medzník pre ukončenie jedinej povinnosti, ktorú kedy jej otec voči nemu mal. Objektívne nie je schopný v tomto prostredí s vysokou mierou nezamestnanosti bez nejakých nadobudnutých zručností a schopností nájsť si zamestnanie a zabezpečiť si prostriedky na svoju výživu. Pretože v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine nie sú splnené zákonné predpoklady na zrušenie vyživovacej povinnosti, keďže stále nie je schopný sa samostatne o seba postarať a zabezpečiť po všetkých stránkach svoje základné životné potreby, domnieva sa, že suma 50,- eur, ktorú navrhovateľ platí, je minimum, ktoré mu môže aj naďalej dávať, aspoň na zabezpečenie časti stravy.
3. K vyjadreniu plnoletého dieťaťa navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že s niektorými vecami súhlasí, s niektorými nie. Je pravdou, že sa stalo, že niekedy meškal s platením výživného, všetko dlžné výživné však riadne doplatil. Bolo to preto, že mu meškali výplaty a ani on preto nemohol platiť výživné načas. Súhlasil s vyjadrením, že po dohode s matkou na syna prispieval čiastkou 50,- eur, tiež s tým, že táto čiastka nie je vysoká, a ak by mal, tak by synovi prispieval aj vyššou sumou. Nad rámec výživného mu prispel napríklad na stužkovú. Je tiež pravdou, že tých vecí, na ktoré mohol prispieť nebolo veľa, snažil sa, ak to bolo možné, prispievať čiastkou 20,- eur alebo aj inou čiastkou podľa svojich možností.
4. V súlade s ustanoveniami §§ 30 a 31 Civilného mimosporového poriadku súd vec prejednal v neprítomnosti plnoletého dieťaťa, ktoré bolo na súdne pojednávanie riadne a včas predvolané. Svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnilo a žiadalo, aby nariadené pojednávanie v určenom termíne prebehlo v jeho neprítomnosti. S prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy súd vo veci konal a rozhodol.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s listinami, a to fotokópiou rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 9C/287/2005-16 zo dňa 10.10.2005, potvrdením o ukončení štúdia na strednej škole Prvého slovenského literárneho gymnázia, správou ÚPSVaR Revúca a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 9C/287/2005, najmä rozsudku sp. zn. 9C/287/2005-16 zo dňa 10.10.2005, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 10.10.2005, sp. zn. 9C/287/2005-16, právoplatným dňa 15.11.2005, bola navrhovateľovi určená povinnosť prispievať na výživu v tom čase maloletého J. T. sumou 33,19 eur mesačne, vždy do konca toho ktorého mesiaca vopred do rúk jeho matky, počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku.
7. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že návrh podal, pretože syn ukončil vzdelávací proces na strednej škole a nemieni pokračovať v ďalšom štúdiu. V súčasnosti je evidovaný na ÚPSVaR RA a vykonáva absolventskú prax a je spôsobilý a pripravený vykonávať povolanie. V súčasnosti je jeho príjem iba na úrovni minimálnej mzdy, lebo zo zdravotných dôvodov musel prijať aj takýto druh práce. Navyše ide o sezónnu prácu a v zimnom období je bez príjmu. V súčasnosti má svoju vlastnú rodinu a dve maloleté deti, ku ktorým má tiež vyživovaciu povinnosť. Po dohode so synom prisľúbil, že ho bude finančne podporovať, ako bude môcť, ale chce, aby sa zodpovedne postavil k životu a k plneniu povinností, pretože mal možnosť vidieť, ale nie však zasahovať do jeho výchovy, keďže jeho návrhy zo strany jeho matky neboli nikdy akceptované.
8. Zo správy Prvého slovenského gymnázia zo dňa 24.10.2017 mal súd preukázané, že plnoletý J. T. ukončil štúdium na tejto strednej škole vykonaním maturitnej skúšky dňa 30.05.2017.
9. Z vykonaného dokazovania ďalej vplynulo, že plnoletý J. T. je po ukončení štúdia, od 01.09.2017 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadne dávky.
10. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine(ďalej len „Zákona o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11.Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
12. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
13. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel návrhu navrhovateľa, lebo vykonaným dokazovaním mal preukázanú jeho dôvodnosť. Plnoleté dieťa nerozporovalo tvrdenia navrhovateľa, že ukončilo prípravu na budúce povolanie dosiahnutím stredoškolského vzdelania, a to úspešným vykonaním maturitnej skúšky. Nerozporovalo ani tvrdenia navrhovateľa, že v ďalšom štúdiu na vysokej škole nepokračuje a v súčasnosti je vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zúčastňuje sa absolventskej praxe. Dôvod, pre ktorý sa plnoleté dieťaťa rozhodlo nepokračovať ďalej v štúdiu na vysokej škole je bez právneho významu, v tejto súvislosti možno len poznamenať, že počas štúdia na vysokej škole je možné žiadať o prospechové, či sociálne štipendium, prípadne sa domáhať aj vyššieho výživného od výživou povinnej osoby. Na druhej strane po ukončení prípravy na budúce povolanie má plnoleté dieťa len možnosť zaevidovať sa na úrade práce, ako uchádzač o zamestnanie, za účelom možného sprostredkovania zamestnania, nič mu však nebráni, aby si prácu hľadalo aj samo, a to nielen v mieste svojho bydliska. Vykonaným dokazovaním mal súd naopak preukázané, že plnoleté dieťaťa nadobudlo schopnosť samé sa živiť. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči jej plnoletému synovi naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 9C/287/2005-16 zo dňa 10.10.2005, v sume 33,19 eur mesačne, a to v súlade s návrhom navrhovateľa s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, i keď vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti bol daný už skôr, a to dňom 01.09.2017, kedy bolo plnoleté dieťa zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Revúca. Keďže ide o návrhové konanie, a súd je návrhom navrhovateľa viazaný a nemôže ho prekročiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v zmysle návrhu navrhovateľa a vyživovaciu povinnosť zrušil s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Záverom súd poznamenáva, že poskytovanie výživného plnoletému dieťaťu, ktoré nadobudlo schopnosť sa samo živiť, je v zmysle platnej právnej úpravy koncipované na báze dobrovoľnosti zo strany každého rodiča, ale nie na jeho zákonnej povinnosti. V prípade, že plnoleté dieťa sa rozhodne v ďalšom školskom roku predsa len pokračovať v štúdiu na vysokej škole i s prihliadnutím na druh všeobecného vzdelania získaného na absolvovanej strednej škole, za účelom zvýšenia si vlastnej kvalifikácie a hodnoty na trhu práce, nič mu nebráni, aby sa v zmysle zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine v dôsledku takejto zmeny svojich pomerov na súde domáhal určenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k svojim rodičom, ako výživou povinných osôb.
14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. O náhrade trov konania súd podľa citovaného ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku nerozhodoval, keďže účastníci konania si náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.