Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-253-2015.pdf
PDF · 89.28 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-28C/253/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Prievozská 4D, Bratislava, IČO: 47 248 980 zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 4D, Bratislava, proti žalovanej: Y. S., A.. X.X.XXXX, S. W. P. Č. O. - D. G., v spore o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 248,95 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 26.4.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na súde dňa 16.4.2015, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej, zaplatiť mu sumu 248,95 Eur s úrokmi z omeškania vo výše 9 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 26.4.2012 do zaplatenia. Podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, uplatnená pohľadávka vznikla zo Zmluvy o pripojení zo dňa 29.10.2011, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom a žalovanou ako účastníkom a predstavovala zmluvnú pokutu vyúčtovanú faktúrou č. 7203942975, splatnou dňa 25.4.2012 na žalovanú sumu. Žalobca tvrdil, že na základe zmluvy o pripojení poskytovala spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanej elektronické komunikačné služby v rozsahu dohodnutého programu služieb FIX 12, s tým, že na základe dodatku k zmluve bola žalovaná povinná v dohodnutom čase viazanosti pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie v minimálne dohodnutej hodnote, za čo jej bola okrem iných benefitov poskytnutá tiež zľava zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu zn. Sony Ericsson CEDAR. Pre prípad porušenia tejto povinnosti žalovanou bola v dodatku dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur. Žalobca si za porušenie povinnosti uvedenej v Dodatku uplatnil voči žalovanej v dodatkom upravenú zmluvnú pokutu. Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu zmluvnú pokutu nezaplatila. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobca odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013, uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.
2. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovanej (§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
3. Na základe žaloby žalobcu súd vydal vo veci dňa 5.11.2015 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podala odpor. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 31.3.2016 v súlade s ust. § 266 ods. 3 C.s.p. zrušil.
4. Žalovanej bola žaloba, spolu s výzvou a poučením o procesných právach a povinnostiach doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 C.s.p. náhradným spôsobom dňa 3.11.2017, tá však bola v predmetnom konaní nečinná a k žalobe sa nevyjadrila ani v určenej lehote a ani do termínu vyhlásenia tohto rozsudku.
5. Nakoľko v tejto veci ide o nárok zo zmluvy o pripojení, ktorú žalobca uzavrel a plnil v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (teda ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a naopak žalovaná ako fyzická osoba v tomto právnom vzťahu ako podnikateľ nevystupovala (bola teda spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), jedná sa o spotrebiteľský spor, a preto súd v procesnom postupe (od 1.7.2016) uplatňoval tiež ustanovenia na ochranu slabšej strany v zmysle ust. § 290 a nasl. C.s.p.
6. Keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, šlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- Eur v súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p., vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. V súlade s ust. § 219 ods. 1 C.s.p. bol rozsudok verejne vyhlásený dňa 27.11.2017.
7. S písomností predložených žalobcom súd zistil skutkový stav takto: Dňa 29.10.2011 došlo medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou k uzavretiu Zmluvy o pripojení, ktorou spoločnosť Slovak Telekom, a.s. prevzala záväzok poskytovať žalovanej elektronické komunikačné služby v rozsahu zvoleného balíka služieb FIX 12, za čo sa žalovaná zaviazala využívať služby minimálne v rozsahu dohodnutého účastníckeho programu a platiť za ne cenu a poplatky podľa sadzobníka služieb a riadne realizovať zmluvné dobíjanie. Pre prípad porušenia tohto zmluvného záväzku žalovanou bola v dodatku k zmluve o pripojení dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur. V zmysle bodu 1 písm. d) dodatku bola žalovaná povinná pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1. Osobitných podmienok. Nakoľko žalovaná túto povinnosť nesplnila porušila svoju základnú právnu povinnosť, plnenie ktorej bolo v zmluve (presnejšie v dodatku k nej) zabezpečené zmluvnou pokutou. Tú spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vyúčtovala podľa zistenia súdu žalovanej faktúrou č. 7203942975, splatnou dňa 25.4.2012 na sumu 248,95 Eur. Súd skutkovo vyšiel z toho, že ju žalovaná nezaplatila ani v lehote splatnosti a ani neskôr do času vyhlásenia tohto rozsudku. Listom zo dňa 2.12.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. oznámila žalovanej skutočnosť postúpenia pohľadávok zo zmluvy o pripojení žalobcovi.
8. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ust. § 492 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy. Podľa ust. § 491 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Podľa ust. § 559 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 10c nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa ust. § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, (tiež) ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
9. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený nárok žalobcu za dôvodný v celom rozsahu. Nesplnením povinnosti uvedenej v dodatku vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur. Vzhľadom na nepochybne spotrebiteľský charakter právneho vzťahu strán a skutočnosť, že dohoda o zmluvnej pokute predstavuje súčasť predformulovanej zmluvy, obsah ktorej žalovaná nemala možnosť ovplyvniť, posúdil súd primeranosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľov. Za východiskovú súd vo svojich úvahách vzal skutočnosť, že platná právna úprava možnosť zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľských vzťahov i zmluvnou pokutou nijak neobmedzuje; naopak tento spôsob zabezpečenia v spotrebiteľských zmluvách výslovne predpokladá (medzi inými tiež v súčasnosti platnom znení ust. § 3a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). Vo všeobecnosti zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia právnej povinnosti, a preto predpokladom vzniku nároku na jej zaplatenie je samotné porušenie právnej povinnosti bez ohľadu na výšku porušením právnej povinnosti spôsobenej škody a bez zreteľa tiež na to, či následkom porušenia povinnosti nejaká škoda vôbec vznikla. To podľa názoru súdu znamená, že primeranosť výšky zmluvnej pokuty nemožno odvodzovať od škody, ktorá porušením právnej povinnosti skutočne vznikla, ale od porovnania s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti v čase, keď k tomuto zabezpečeniu došlo. V danom prípade hodnotu zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti možno odvodiť z dojednania v časti tabuľky č. 1 dodatku k zmluve o pripojení, v ktorom je vyjadrený minimálny program služieb, ktorý sa zaviazala žalovaná využívať a tým aj suma mesačnej úhrady za využívanie služieb žalobcu (12,- Eur včítane DPH) počas celej doby viazanosti (24 mesiacov). Žalovaná si z celého radu mu ponúkaných produktov (včítane kombinácií zliav z ceny mobilných zariadení a minimálnej výšky mesačných poplatkov) vybrala práve balík služieb „FIX 12“, ktorý zodpovedal jej požiadavkám na objem predplatených služieb, cenu služieb nepredplatených, poskytnuté výhody i zľavu zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, pričom zaviazala sa za takto poskytnuté hodnoty a výhody zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov a mesačne mu zaplatiť sumu 12,- Eur, t j v prípade riadneho plnenia zmluvných povinností by za obdobie viazanosti zaplatila sumu 288,- Eur. Pri takomto, podľa názoru súdu pre žalovanú jasnom a zrozumiteľnom spôsobe vymedzenia hodnoty zabezpečovanej povinnosti sa dohodnutá výška zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur, nejaví byť neprimeraná, a preto dojednaním zmluvnej pokuty v uvedenej výške podľa názoru súdu nebola založená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej
ako spotrebiteľa. S prihliadnutím tiež na tieto skutočnosti, súd nezhliadol dôvod pre zníženie zmluvnej pokuty s použitím moderačného oprávnenia. Neuhradením priznanej zmluvnej pokuty v lehote splatnosti ( zmluvná pokuta splatná na základe vyúčtovania faktúrou) sa žalovaná so splnením svojho záväzku na peňažné plnenie dostala do omeškania, následkom čoho žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania. Žalobca si za omeškanie správne uplatnil úroky z omeškania podľa ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013 v percentuálnej výške zodpovedajúcej úrokovej sadzbe ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti vyúčtovanej faktúry; v tomto rozsahu súd žalobcovi úroky z omeškania i priznal.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).