Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-74-2017.pdf
PDF · 80.96 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/74/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti povinnej: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, M., o vymoženie sumy 228,- € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 14Er/577/2014-40 zo dňa 30.05.2017, takto
rozhodol:
1. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 14Er/577/2014-40 zo dňa 30.05.2017 p o t v r d z u j e.
2. Povinná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči oprávnenému.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že exekúciu zastavuje a o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na §243 f, § 243h ods. 1, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) , § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený ako veriteľ uzavrel s povinnou ako dlžníkom dňa 23.08.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník zabezpečili tento svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) zmenkou vystavenou povinnou ako dlžníkom dňa 23.08.2011. Súd prvej inštancie po preštudovaní súdneho spisu, kópie zmenky a rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 04900/13, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom, mal za preukázané, že žalobca - oprávnený a žalované - povinná zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) zmenkou vystavenou dňa 23.08.2011, kde žalovaný - povinná vystupuje ako vystaviteľ a žalobca - oprávnený ako remitent. Súd prvej inštancie konštatoval, že povinná ako dlžník mala v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky postavenie spotrebiteľa. Uvedeným konaním oprávnený ako veriteľ porušil ustanovenie § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase vystavenie zmenky. Povinná ako fyzická osoba nekonala pri uzavretí vyššie uvedenej zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedených skutočností má súd za preukázané, že povinná má v predmetnom konaní postavenie spotrebiteľa. Dodal, že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie nebolo možné prihliadnuť na ustanovenie § 17 ods. 3 zákon o spotrebiteľských úveroch.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnej následne poskytnutý úver aj využitým oprávnený neskúma, nakoľko to je pre neho už nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník nemá voči oprávnenému informačnú povinnosť, aby preukazovala skutočné použitie finančných prostriedkov. Uviedol, že zmluvu o úvere nemožno v predmetnej veci považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákon o spotrebiteľských úveroch, nakoľko bola uzatvorená pre výkon povolania a v dôsledku toho povinná nie je spotrebiteľom v zmysle definície spotrebiteľa. Oprávnený pri poskytovaní úveru vychádzal z vyhlásení povinnej, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania, pričom povinná túto skutočnosť potvrdila svojim osobitným podpisom v zmluve o úvere. Povinná nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa a v prípade oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Oprávnený dodal, že povinná v Zmluve o úvere a všeobecných podmienkach poskytnutia úveru zároveň vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadnuť na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, ako je od 01.01.2016 stanovená, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. Zmenkový nárok nie je akcesorický od zmluvného záväzku a je vo vzťahu k nemo abstraktný, teda nie je ovplyvnený kauzou zmluvného vzťahu. Inou by bola situácia, keby sa uplatnil nárok zo zmluvy, vtedy by sa na zmenku prihliadalo. Uviedol ďalej, že doterajšia judikatúra nepripúšťala ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou s takým následkom, aby ex offo umožnila dlžníkovi uplatňovať jeho nárok na náhradu škody. Záverom preto uviedol, že ak súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo zmenky.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 12.09.2014 súd prvej inštancie vydal poverenie č. 5402 123823, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, Bratislava, vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov. Dňa 21.01.2016 doručil oprávnený súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako "Exekučný poriadok") a ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Dňa 03.02.2016 postúpil súdny exekútor podanie oprávneného súdu prvej inštancie.
7. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
11. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
12. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
13. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
14. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
15. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
16. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
20. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že povinná ako fyzická osoba nekonala pri uzavretí zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a preto mala povinná v predmetnom konaní postavenie spotrebiteľa. Zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorená štandardným formulárovým systémom. V ust. § 52 ods.1 OZ je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy a z výpisu oprávneného z obchodného registra je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa, a to i napriek tomu, že v predmetnej zmluve o úvere dlžník (povinná) prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Odvolací súd dodáva, že uvedené nepostačuje na vyvodenie záveru, že daná zmluva nie je spotrebiteľská, keďže veriteľ musí preukázať opodstatnenosť poukazu úveru na výkon povolania a súvis poskytovaného úveru s podnikaním povinnej. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
21. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v predmetnej veci oprávnený ako veriteľ uzavrel s povinnou ako dlžníkom zmluvu o úvere, pričom tento záväzok (zmluvu o úvere) zabezpečili zmenkou vystavenou povinným ako dlžníkom, kde žalovaná - povinná vystupuje ako vystaviteľ a žalobca - oprávnený
ako remitent. Povinný ako dlžník mal v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky postavenie spotrebiteľa. Z uvedeného jednoznačne vyplýva a nie je sporné, že oprávnený ako veriteľ porušil ustanovenie § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase vystavenie zmenky.
22. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.
23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Podľa § 255 ods. 1 CPS, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej povinnej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči oprávnenému. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia bude rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).