Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-87-2016.pdf
PDF · 89.04 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/87/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Soňa Pohovejová, advokát so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému: U. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, K., o zaplatenie 62,05 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 62,05 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 20.12.2014 do zaplatenia s tým, že súd p o v o ľ u j e dlh žalovanému splácať, a to v mesačných splátkach po 10 eur splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca počnúc prvou splátkou splatnou do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
II. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.4.2016 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 62,05 eur na tom skutkovom základe, že uzatvorili poistnú zmluvu č. 5710013907 s účinnosťou od 21.10.2010 pre havarijné poistenie motorového vozidla na dobu neurčitú. Žalovaný zaplatil poistné v predpísanej výške za obdobie od 21.10.2011 do 21.7.2014, ďalšie poistné žalovaný nezaplatil. Z dôvodu nezaplatenia dojednaného poistného poistenie zaniklo dňom 19.12.2014.
2. Žalobca uplatňuje dlžné poistné za obdobie od 21.7.2014 do 19.12.2014 v sume 62,05 eur t,j. za dobu do zániku poistenia, ktoré žalovaný i napriek výzve zo dňa 19.2.2015 neuhradil a zároveň uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % od 20.12.2014 až do zaplatenia.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 5.9.2017, skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe nijako nerozporoval. Uviedol, že z dôvodu zlej finančnej situácie a starostlivosti o maloletého syna, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý (mesačný príjem zahŕňa opatrovateľský príspevok 299 eur, rodinné prídavky 23 eur; výdavky inkaso + nájom 160 eur, strava 150 eur, zdravotná starostlivosť od 15 eur, náklady na PH 40-70 eur) nie je schopný zaplatiť dlžnú sumu naraz, preto žiadal uhradiť dlžnú sumu v splátkach.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného i napriek výzve doručenej dňa 13.7.2017 nevyjadril.
5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.
7. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 14.11.2017.
9. Súd oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
10. Z poistnej zmluvy č. 5710013907 zo dňa 20.10.2011 pre havarijné poistenie motorového vozidla súd vzal za preukázané, že bola dojednaná medzi stranami sporu a jej predmetom bolo motorové vozidlo Peugeot 207, ev. č. ZA653 E4 so začiatkom poistenia 21.10.2010 a poistenie bolo dohodnuté na dobu neurčitú. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté v zmysle podmienok zmluvy ročné poistné 150,93 eur.
11. Z prehľadu splátok - výpisu inkasného účtu k poistnej zmluve za obdobie 21.10.2011 do 18.3.2016 súd zistil, že k poistnej zmluve boli zo strany žalovaného prevedené úhrady od 21.10.2011 do 21.7.2014 a za ďalšie obdobie nebola prevedená žiadna úhrada.
12. Listom zo dňa 27.10.2014 k poistnej zmluve žalobca vyzval žalovaného, že k dátumu splatnosti neuhradil poistné za obdobie 21.4.2014 do 31.7.2014 a 21.7.2014 do 21.10.2014 spolu nedoplatok poistného v sume 74,31 eur a zároveň upozornil, že ak poistné nebude uhradené do jedného mesiaca od doručenia výzvy poistenie zanikne uplynutím tejto 1-mesačnej lehoty. Výzvu žalovaný prevzal dňa 19.11.2014. Vzhľadom na to, že na predmetnú poistnú zmluvu nebolo uhradený celkový nedoplatok poistného do jedného mesiaca od doručenia výzvy, poistná zmluva zanikla dňa 19.12.2014, ktorú skutočnosť oznámil žalobca listom zo dňa 19.2.2015 a dlžné poistné vo výške 62,05 eur žiadal žalobca uhradiť.
13. V tomto konaní žalobca uplatňuje dlžné poistné za dobu do zániku poistenia v sume 62,05 eur čo zodpovedá poistnému za obdobie od 21.7.2014 do 19.12.2014.
14. Podľa § 788 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
15. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
16. Poistenie patrí medzi záväzkové vzťahy, v ktorých účastníci poistnej zmluvy vystupujú ako nositelia práv a povinností ustanovených v zmluve, všeobecných poistných podmienkach, osobitných podmienkach a príslušných právnych predpisov. Zmluvné poistenie vznikne uzavretím poistnej zmluvy na základe dobrovoľnosti určitého subjektu. Poistenie začína až po uzavretí poistnej zmluvy a vzťahujú sa naň príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
17. Podľa § 80l ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
18. Podľa § 80l ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie,
ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
19. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Postenie ako odplatný záväzkový právny vzťah sa vyznačuje tým, že poistník (ten, kto poistnú zmluvu s poisťovateľom uzavrel) má povinnosť platiť poistné. Keďže žalovaný nezaplatil poistné za ďalšie poistné obdobie v lehote splatnosti tak, ako bolo dohodnuté, žalobca listom zo dňa 27.10.2014 vyzval na zaplatenie nedoplatku a zároveň upozornil, že v prípade, ak dlžné poistné včas nezaplatí, zanikne poistenie uzavreté poistnou zmluvou č. č. 5710013907. Ustanovenie § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje zánik poistenia, ak poistník nezaplatil bežné poistné za druhé alebo nasledujúce poistné obdobia. Teda, nezaplatením poistného najneskoršie v dobe jeho splatnosti, sa poistník dostáva do omeškania s platením poistného. Poisťovateľ je v takom prípade oprávnený doručiť poistníkovi výzvu na zaplatenie dlžného poistného a vo výzve upozorniť, že ak dlžné poistné nezaplatí v jednomesačnej lehote od jeho doručenia, poistenie zanikne. Poistenie v takom prípade zanikne po márnom uplynutí jednomesačnej lehoty, ktorá uplynie odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na zaplatenie dlžného poistného.
23. V konaní bolo nesporné, že žalovaný dlžné poistné na základe výzvy doručenej dňa 19.11.2014 nezaplatil poistenie zaniklo priamo zo zákona uplynutím lehoty do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie t.j. dňa 19.12.2014. Žalobcovi vznikol nárok na poistné do zániku poistenia v zmysle ustanovenia § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Momentom dokedy sa poistné platí je zánik poistenia. V danom prípade poistenie zaniklo pre neplatenie už momentom uplynutia lehoty jedného mesiaca od prevzatia výzvy a dôkazné bremeno o inom spôsobe zániku poistného vzťahu bolo na žalovanom.
24. Keďže žalovaný na výzvu nereagoval a nezaplatil dlžnú sumu riadne a včas a to v jednomesačnej lehote od jeho doručenia, poistenie zaniklo zo zákona (§ 801 ods. 2). Žalovaný sa dostal do omeškania a žalobcovi vzniklo aj právo požadovať od neho úroky z omeškania z dlžnej sumy, ktoré žalobca si uplatnil od 20.12.2014, t.j. od zániku poistenia a to v zákonnej výške v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,05 %.
25. S poukazom na zistený skutkový stav a skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný žalovanú sumu uhradil, súd považoval žalobu po stránke skutkovej aj právnej v celom rozsahu za dôvodnú a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 62,05 eur a uplatnených úrokov z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 20.12.2014 do zaplatenia tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
26. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
27. Súčasne vychádzajúc z tvrdení produkovaných žalovaným v podaní zo dňa 5.9.2017 a vyššie citovaného ustanovenia § 232 ods. 3 a ods. 4 CSP súd umožnil žalovanému dlžnú sumu uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10 eur a súd má za to, že týmto spôsobom žalovaný uhradí celú pohľadávku žalobcu a žalobca nebude musieť pristúpiť k vymáhaniu dlžnej sumy v exekučnom konaní.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Vzhľadom na sociálnu situáciu žalovaného - osobné a majetkové pomery ako i postoj žalovaného v prejednávanej veci súd mal za to, že v danom prípade je možné vyvodiť, že sú tu dané také výnimočné okolnosti, pre ktoré súd náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému priznať napriek jeho úspechu v spore nemusí, resp. nie je povinný. Preto súd v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami sporu žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).