Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-160-2020.pdf
PDF · 114.81 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/160/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, zast. RASLEGAL, s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovanému: C. C., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XX, XXX XX D. I., M. D., o zaplatenie 23.694,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/25/2019-131 zo dňa 6. novembra 2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave opravuje III. výrok rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/25/2019-131 zo dňa 6. novembra 2019 tak, že správne má znieť: Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému náhradu trov súdneho konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.
II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/25/2019-131 zo dňa 6. novembra 2019 p o t v r d z u j e .
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým meritórnym rozhodnutím súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Druhým výrokom zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 23.734,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 22.799,63 eur od 30.07.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov súdneho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 122 ods. 2, § 265, § 304 ods. 1, § 306 ods. 1, § 369c ods. 1, § 397, § 391 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 93 ods. 2 písm. a), b), § 164, § 216 ods. 1, § 255 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou zo dňa 31.08.2018 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovanému zaplatiť mu peňažnú sumu 23.694,48 eur s príslušenstvom a priznal mu nárok na náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 29.07.2014, ako veriteľ, so spoločnosťou Baugips s.r.o., ako dlžníkom, uzatvoril Zmluvu o splátkovom úvere č. MU-8001951811 a Dohodu o ručení v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s..
3. Súd ustálil, že predmetom konania je právo žalobcu vzniknuté z akcesorického záväzku, a to zo zabezpečenia hlavného záväzku. Hlavný záväzok je vzniknutý zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. ObZ, preto sa v súlade s § 261 ods. 6 písm. d) ObZ, právny vzťah medzi žalobcom, ako veriteľom, a spoločnosťou Baugips s.r.o., ako dlžníkom, spravuje ObZ. Súd ustálil, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodno-právnym.
4. Zmluvu o úvere č. MU-80010951811 súd posúdil v súlade s ust. § 275 ods. 1 ObZ, ako listinu obsahujúcu dva samostatné právne úkony - zmluvu medzi žalobcom a spoločnosťou Baugips, s.r.o., a prehlásenie žalovaného o záväzku zaplatiť. Zmluvu medzi žalobcom a spoločnosťou Baugips, s.r.o. súd posúdil ako zmluvu o úvere, keď záväzok žalobcu bol poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky v presne stanovenej sume a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi úroky. Súd mal za nesporne zistené zaplatenie peňažných prostriedkov žalobcom na účet spoločnosti Baugips, s.r.o., teda že záväzok žalobcu poskytnúť peňažné prostriedky v súlade so zmluvou bol splnený.
5. Súd mal za to, že žalobca preukázal riadny vznik a existenciu platného záväzku spoločnosti Baugips s.r.o.. Žalovaný nepreukázal, že došlo k splneniu záväzku spoločnosti Baugips s.r.o. alebo k inému zániku tohto záväzku, pričom strany zhodne tvrdili nesplatenie úveru.
6. K ručiteľskému záväzku G. C. uviedol, že jeho existencia nemá žiadny vplyv na povinnosť žalovaného plniť, ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Súd poukázal na skutočnosť, že napriek akcesorickému vzťahu ručenia vo vzťahu k spoločnosti Baugips s.r.o., plniť zo zmluvy a zániku dlžníka, ako aj jeho právneho nástupcu, táto skutočnosť nemá vplyv na existenciou záväzku žalovaného voči žalobcovi. Súd ustálil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažné prostriedky v časti nesplatenej istiny, úrokov vzniknutých zo splatných splátok, ako aj úrokov, keď uvedené čiastky neboli žalovaným namietané, čo do dôvodu a výšky.
7. K zamietnutiu vedľajšej účastníčky konania S. C., ktorá podľa žalovaného odstránila majetkové aktíva, nezabezpečila prednostné splácanie dlhu voči Tatra banka, a.s., vo výške 30.000 eur, teda mala porušiť povinnosti, ktoré jej ukladá zákon, žalovaného súd odkázal, že právo na plnenie môže uplatniť v osobitnom konaní.
8. Súd ustálil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení v porušení podmienok pri poskytnutí úveru žalobcom spoločnosti Baugips s.r.o., neuviedol, v čom má spočívať špekulatívnosť žaloby a konanie žalobcu a žalobcova nedobromyseľnosť, namietané premlčanie záväzku, či úžeru pri úroku z omeškania.
9. K prerušeniu konania súd uviedol, že žalovaný nepreukázal, a ani neosvedčil, že prebieha trestné konanie alebo trestné stíhanie S. C., preto nebolo možné prerušiť konanie.
10. Súd zhrnul, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku po dňoch splatnosti uvedených v Zmluve o splátkovom úvere č. MU-80010951811, a preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania počítané z dlžnej sumy. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, keď v tejto časti je viazaný žalobným návrhom.
11. Nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý bol v tomto spore proti žalovanému plne úspešný.
12. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie podáva proti rozsudku v celom rozsahu. Rozhodnutie považuje za arbitrárne a nesprávne právne posúdené.
Namietal, že súd nemal riadne ustálený okruh účastníkov konania, keď súd odignoroval návrh na vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, spojený s návrhom na vstup prokurátora do konania. Namietal, že postup súdu bol pri tejto žiadosti ústavne nekonformný.
Vytýkal rozhodnutiu, že súd nezohľadnil, že ku dňu podania odvolania nebolo ručiteľovi v 2. rade doručené vyhlásenie o predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru.
Uviedol, že konanie žalobcu, vrátane uplatnenia si neexistentnej pohľadávky na súde, bez splnenia zákonných a zmluvne dojednaných podmienok, bolo nedobromyseľné. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010, č.k. 3M Obdo/1/2008.
Záverom požiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 36Cb/25/2019-131 zo dňa 06.11.2019 zrušil vo všetkých troch výrokoch a priznal mu trovy odvolacieho konania.
13. Žalovaný odvolanie doplnil podaním zo dňa 30.04.2020 o novú skutočnosť, a to, že mu bolo doručené zrušujúce uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 31.01.2020, č.k. 1Pn 410/19/1103-19 v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave pod č.k. ORP-388/3- VYS-B3-2019 voči S. C., preto opätovne požiadal o prerušenie konania vedenom na Okresnom súdu Pezinok pod č. 36Cb/25/2019, do právoplatného skončenia trestného konania, keďže od jeho výsledku závisí aj právne posúdenie tejto veci.
14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolacie námietky žalovaného boli predmetom jeho argumentácie v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Rozsudok poskytuje jasné, zrozumiteľné a z právneho hľadiska zodpovedajúce odpovede na nastolené námietky žalovaného. Žalovaný v odvolaní uvádza nové skutočnosti a uplatňuje prostriedky procesnej obrany (tzv. novoty) ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol, preto požiadal odvolací súd, aby na tieto skutočnosti už v odvolacom konaní neprihliadal.
Žalobca v celom rozsahu zotrváva na jeho argumentácii a stanoviskách uplatnených pred súdom prvej inštancie. Rozsudok považuje za vecne správny. Odvolanie považuje za zmätočné, nakoľko z odvolania nie je jednoznačne možné určiť, akými v CSP taxatívnymi odvolacími dôvodmi žalovaný odôvodňuje nesprávnosť rozsudku. Požiadal preto, aby odvolací súd odmietol odvolanie pre nedostatok náležitostí odvolania.
K okruhu sporových strán uviedol, že túto námietku považuje za účelovú a má za to, že sa s ňou súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v bodoch 8., 12., 13. a 20. odôvodnenia rozsudku. Okrem iného poukázal na skutočnosť, že
- v konaní je výlučne žalobca ako dominus litis oprávnený určiť okruh sporových strán konania,
- CSP nepozná inštitút vedľajšieho účastníka súdneho konania,
- má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že S. C. nebola účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,
- ručiteľský záväzok G. C.S. nemá žiadny vplyv na povinnosť žalovaného splniť záväzok v celom rozsahu,
- pokiaľ žalovaný nevyužil svoje právo a v rámci poskytnutého priestoru počas súdneho pojednávania sa nevyjadril k svojmu návrhu na vstup vedľajšieho účastníka a prokurátora do súdneho konania, nemôže potom túto skutočnosť namietať ako vadu konania pred súdom prvej inštancie. Odvolaciu námietku spočívajúcu v nedoručení vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že s ňou sa podrobne vysporiadal v predchádzajúcich podaniach, na ktoré odkazuje, a túto námietku súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako bezpredmetnú a účelovú. K novotám uplatneným žalovaným v odvolacom konaní uviedol, že spochybnenie aktívnej legitimácie v konaní žalovaným a námietku, že súd žalovanému neposkytol ochranu ako slabšej strane, v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo uplatnené. Požiadal, aby súd v súlade s ust. § 366 CSP na tieto nové skutočnosti neprihliadal. Aktívnu legitimáciu žalobca vyvodzuje z postavenia veriteľa v zmluvnom vzťahu a pasívnu legitimáciu žalovaného z postavenia ručiteľa. K námietke slabšej strany uviedol, že ide o obchodnoprávny spor, a preto nie je možné žalovanému priznať postavenie slabšej strany. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Dietzinger a tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.11.2016, vydané v právnej veci vedenej pod sp. zn. 5 Ndc 10/2016. Záverom zhrnul, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za správny, zákonný, a vychádzajúci zo správne vyhodnoteného a posúdeného právneho stavu. Požiadal odvolací súd, aby odvolanie žalovaného odmietol ako zmätočné a pre nedostatok náležitostí odvolania a v prípade, ak odvolací súd odvolanie neodmietne, požiadal, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 06.11.2019, č.k. 36Cb/25/2019-131 potvrdil ako vecne správny a priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
15. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že úverová zmluva je neplatná a z neplatného právneho úkonu nemôže vzniknúť plnenie. Uplatnený nárok nie je dôvodný, je premlčaný a plnenie nie je možné. Žiadne nové skutočnosti potrebné pre rozhodnutie odvolacieho súdu neboli uvedené.
16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
17. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. Odvolací súd zistil, že pri vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia došlo k chybe v písaní, keď súd prvej inštancie v III. výroku napadnutého rozsudku opomenul uviesť, že žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, hoci z bodu 23. odôvodnenia je zrejmé, že pri rozhodovaní o trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že trovy konania priznal plne úspešnému žalobcovi, keď tento bol v spore proti žalovanému plne úspešný. Odvolací súd preto v súlade s § 224 CSP I. výrokom tohto rozhodnutia opravil III. výrok rozsudku č.k. 36Cb/25/2019-131 zo dňa 6. novembra 2019 tak, že správne má znieť: Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému náhradu trov súdneho konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.
Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:
18. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.
19. Podľa § 261 ods. 7 ObZ, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
20. Podľa § 265 ObZ, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
21. Podľa § 275 ods. 1 ObZ, ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
22. Podľa § 304 ods. 1 ObZ, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
23. Podľa § 306 ods. 1 ObZ, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
24. Podľa § 307 ods. 1 ObZ, ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
25. Podľa § 311 ods. 2 ObZ, ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.
26. Podľa § 387 ods. 1 a 2 ObZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
27. Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
28. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
29. Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
30. Podľa § 501 ods. 1 ObZ, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
31. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
32. Podľa § 503 ods. 2 ObZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
33. Podľa § 93 ods. 2 písm. a) a b) CSP, prokurátor môže vstúpiť do začatého konania a) v sporoch, v ktorých ako jedna zo strán vystupuje štát, právnická osoba zriadená štátom, štátny podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok, alebo b) v sporoch o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
34. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
35. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
36. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
37. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.
Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
38. Odvolací súd má zo spisu preukázané, že žalobca si uplatňuje proti žalovanému právny nárok z titulu konečnej splatnosti (exspirácie) úveru, dohodnutej v Zmluve o splátkovom úvere č. MU-80010951811. Z dokumentov predložených žalobcom vyplýva, že úverový vzťah trval po dobu dohodnutých 36 mesiacov, počas ktorých bol dlžník povinný riadne splácať dohodnuté splátky.
39. Žalobca so žalovaným si v zmluve dohodli vylúčenie ust. § 306 ods. 1 ObZ, ktoré má dispozitívny charakter. Súd v bode 7. odvolaním napadnutého rozhodnutia správne ustálil, že nebolo potrebné pred podaním žaloby osobitne vyzvať na plnenie dlžníka - spoločnosť Baugips s.r.o..
40. Odvolací súd má na základe listinných dôkazov za riadne preukázané, že spoločnosť Baugips s.r.o. zanikla v dôsledku výmazu jej právneho nástupcu dňa 08.09.2016.V súlade s ust. § 311 ods. 2 ObZ, táto skutočnosť nespôsobuje zánik ručenia a žalovaný, ako ručiteľ, je povinný splniť svoj záväzok v celom rozsahu. Z ustálenia skutkového stavu súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalovaný mohol vedieť o tom, že primárny dlžník riadne nespláca svoje záväzky, za ktoré sa žalovaný - ručiteľ, zaručil.
41. Odvolací súd sa z dôvodov uvedených v bodoch 37. a nasl. odôvodnenia tohto rozhodnutia nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobcovi nevzniklo právo na plnenie z dôvodu, že nedoručil účinne žalovanému vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo žalovaný namieta mimoriadnu splatnosť úveru, keď predmetom posudzovanej veci je plnenie z titulu konečnej splatnosti úveru. Odvolaciemu súdu sa preto odvolacia námietka javí ako irelevantná a má za to, že súd prvej inštancie sa s ňou dostatočne zaoberal už vo svojom rozhodnutí.
42. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý vytýkal rozhodnutiu, že súd nemal ustálený okruh účastníkov konania, odignoroval jeho návrh na vstup vedľajšieho účastníka do súdneho konania, ako aj žiadosť na vstup prokurátora do súdneho konania, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa s návrhmi žalovaného dostatočne vyčerpávajúco vysporiadal v bodoch 8.,12.,13. a 20. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že výlučne žalobca vystupuje v spore ako dominus litis (pán sporu) a iba on je oprávnený v žalobe určiť okruh sporových strán súdneho konania.
43. K vstupu vedľajšieho účastníka odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní nedostatočne uviedol, v akej procesnej pozícii mal vedľajší účastník vystupovať, pretože procesný kódex inštitút vedľajšieho účastníka konania nepozná. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že S. C. nebola účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, ktorý je predmetom tohto konania a
pokiaľ má žalovaný za to, že mu spôsobila škodu, má sa náhrady tejto škody domáhať v samostatnom konaní. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nevzhliadol za opodstatnený ani návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia trestného konania z dôvodu, že od jeho výsledku nezávisí právne posúdenie tejto právnej veci.
44. Žalovaný v podanom odvolaní spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu a zároveň namietal, že mu súd neposkytol ochranu, ako slabšej strane. Odvolací súd zastáva názor, že tieto námietky neboli zo strany žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie nikdy vznesené a prestavujú v súlade s ust. § 366 neprípustné novoty, na ktoré odvolací súd nemôže prihliadnuť.
Nad rámec posudzovanej veci však odvolací súd uvádza, že aktívna legitimácia žalobcu pramení z postavenia veriteľa v zmluvnom vzťahu k spoločnosti Baugips, s.r.o. a pasívnu legitimáciu žalovaného možno odvodiť od jeho akcesorického postavenia ako ručiteľa v úverovom vzťahu.
45. K postaveniu žalovaného ako slabšej strany sporu odvolací súd poukazuje na správne ustálenie súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodnoprávny, v dôsledku čoho je vylúčené priznanie žalovanému postavenie slabšej strany.
46. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita strany má za následok, že neunesie dôkazné bremeno.
47. Odvolací súd záverom uvádza, že žalovaný počas konania nepreukázal, v čom spočíva špekulatívnosť žaloby a žalobcova nedobromyseľnosť. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, II. ÚS 38/2015: „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“
48. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
49. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd nevzhliadol odvolací dôvod plynúci z textu odvolania, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcu zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím
súdom zistená. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.
50. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).