Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-78-2008.pdf
PDF · 136.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/78/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca úpadcu RADOMA spol. s.r.o., v konkurze, so sídlom Továrenská 1, 900 65 Záhorská Ves, IČO: 17 308 861, právne zastúpený: BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 866 261, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Č.. X, XXX XX Z., občan SR, o zaplatenie 2.457,68 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd r u š í platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 9Ro/8/2005 - 21 vydaný dňa 15.08.2005.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.457,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 2.457,68 eur od 07.09.2005 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku, a to uplatnených úrokov omeškania za obdobie od 11.09.2004 do 06.09.2005, súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
V. Znalkyňa, Mgr. Alena Najšlová, Ružová dolina 553, Suchá nad Parnou, m á p r á v o na náhradu jej nákladov súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku číslo 29/2016 zo dňa 15.09.2016, voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (RADOMA spol. s r.o., Vážska 32, Bratislava, IČO: 17 308 861) sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Trnave dňa 24.01.2005 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 70.040,- Sk (2.324,90 eur), spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,8 % ročne od 11.09.2004 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný pracoval u pôvodného žalobcu ako skladník. V nadväznosti na inventúrny súpis potravinových výrobkov žalovaný Dohodou o uzatvorení a vyplatení záväzku zo dňa 25.09.2004 uznal sumu v celkovej výške 68.474,- Sk a zaviazal sa dlžnú sumu splácať. Dohodou o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 10.08.2004 žalovaný uznal sumu 24.966,- Sk a zaviazal sa ju splácať. Ku dňu 10.09.2004 žalovaný uhradil celkovo sumu 19.400,- Sk. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku žalobca označil v žalobe nasledovné dôkazy: Pracovná zmluva zo dňa 20.09.1999, Dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 01.09.2000, Dohoda o ukončení pracovného pomeru zo dňa 18.08.2004, Dohoda o uzatvorení a vyplatení záväzku zo dňa 25.09.2004, Dohoda o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 10.08.2004, Dohoda o uznaní záväzku a splátke
za manko na tovare zo dňa 26.05.2004, Dohoda o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 03.02.2004, Dohoda o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 04.12.2003.
3. Okresný súd Trnava vo veci vydal platobný rozkaz dňa 15.08.2005 č. k.: 9Ro/8/2005-21.
4. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že predmetné dohody o uzatvorení a vyplatení záväzku podpísal pod vyhrážkami zamestnávateľa. V zmysle § 37 Občianskeho zákonník ju preto považuje za neplatnú. Ďalším dôvodom neplatnosti je, že zamestnávateľ prinútil podpísať zamestnanca dve dohody o rozviazaní pracovného pomeru, a to ku dňu 30.09.2004 a ku dňu 20.08.2004. Poukázal aj na to, že neboli vytvorené podmienky, aby výkon dohody o hmotnej zodpovednosti bol v súlade so zákonom. Skladníci bežne prechádzali cez sklad, v ktorom sa nachádzal tovar, za ktorý niesol žalovaný hmotnú zodpovednosť a taktiež šofér mohol otvoriť sklad železnou tyčou. Predložil Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 18.08.2004, Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 02.08.2014.
5. K odporu sa vyjadril žalobca písomným podaním doručeným súdu 27.12.2005. Uviedol, že nie je pravdou, že žalovaný podpisoval predmetné dohody pod vyhrážkami, naopak podpísal ich slobodne a vážne. Dlh uznal aj tým spôsobom, že ho splácal. Tvrdenia žalovaného o nevyhovujúcich pracovných podmienkach považoval za účelové, bol to práve žalovaný, kto mal zabezpečiť, aby do priestorov skladu nevchádzali nepovolané osoby.
6. Na výzvu súdu žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 03.10.2006 uviedol, že dlžná suma 74.040,- Sk (2.457,68 eur) pozostáva z nasledujúcich súm: na základe inventúrneho súpisu k 07.11.2003 vznikol žalovanému schodok, ktorý uznal vo výške 14.850,- Sk a z tejto sumy žalobcovi zaplatil sumu 6.300,- Sk, zostáva uhradiť 8.550,- Sk. Na základe inventúrneho súpisu k 31.12.2003 vznikol žalovanému schodok, ktorý písomne uznal vo výške 18.124,- Sk a z tejto sumy žalobcovi zaplatil sumu 6.400,- Sk, zostáva uhradiť 11.724,- Sk. Na základe inventúrneho súpisu k 30.04.2004 vznikol žalovanému schodok, ktorý písomne uznal vo výške 35.500,- Sk a z tejto sumy žalobcovi zaplatil sumu 6.000,- Sk, zostáva uhradiť 29.500,- Sk. Na základe inventúrneho súpisu k 11.06.2004 vznikol žalovanému schodok, ktorý písomne uznal vo výške 24.966,- Sk a z tejto sumy žalobcovi zaplatil sumu 700,- Sk, zostáva uhradiť 24.266,- Sk. Predložil Pracovnú zmluvu zo dňa 07.08.2000.
7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.10.2006 žalobca uviedol, že nedopatrením došlo k nesprávnemu súčtu pohľadávok voči žalovanému a rozšíril žalobu tak, že sa domáha zaplatenia sumy 74.040,- Sk spolu s 8,8% ročným úrokom z omeškania od 11.09.2004 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 08.01.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2007 súd pripustil zmenu žaloby v tomto znení.
8. Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.10.2006 žalobca uviedol, že skladníkom, ktorí pracovali spolu so žalovaným bol schodok na tovare rozpočítaný a vymáhaný súdnou cestou. Poukázal na platobný rozkaz Okresného súdu v Trnave č.k.: 19Ro/67/2005-23 zo dňa 21.12.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2006, Uznesenie Okresného súdu v Trnave sp. zn.: 16C/104/2005 zo dňa 03.01.2006 právoplatné dňa 14.02.2006, rozsudok Okresného súdu v Trnave sp. zn.: 36C/86/2005 zo dňa 19.07.2006, právoplatné dňa 05.09.2006, ktorých kópie predložil. Súčasne predložil Dohodu o kolektívnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 02.01.2003. Podaním zo dňa 20.10.2006 žalobca poukázal aj na rozsudok Okresného súdu v Trnave, sp. zn.: 26C/127/05 zo dňa 06.09.2006. Schodky na tovare, ktoré vznikli žalobcovi boli rozpočítané medzi ostatných skladníkov, ktorí uzavreli spolu so žalovaným dohodu o kolektívnej hmotnej zodpovednosti a ich výška je rovnaká ako žalobca vymáha od žalovaného. Priložil Dodatok k zmluve č. 2 zo dňa 24.03.2003, Dodatok k pracovnej zmluve č. 3 zo dňa 22.01.2004, Dodatok k pracovnej zmluve č. 4 zo dňa 29.02.2004. Podaním zo dňa poukázal na rozhodnutie v obdobnej veci - Rozsudok Okresného súdu v Trnave sp. zn.: 24C/59/2006 zo dňa 27.09.2006.
9. Predmetná vec bola prevedená na Okresný súd Piešťany a dňa 08.10.2008 pridelená náhodným výberom sudcovi.
10. Písomný podaním doručeným súdu dňa 03.05.2011 právny zástupca žalobcu oznámil, že na žalobcu bol Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.04.2010 sp. zn.: 4K/6/2010 vyhlásený konkurz, správcom úpadcu je Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s.
11. V zmysle ust. § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu vstupu pôvodného žalobu do konkurzu, (ďalej len „zákon o konkurze“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.
12. Podľa § 47 ods. 3 zákona o konkurze, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.
13. Písomným podaním doručeným súdu dňa 05.08.2013 správca úpadcu požiadal o pokračovanie v konaní a nariadenie pojednávania vo veci. Nakoľko spor sa týka majetku úpadcu (schodok na tovare), správca úpadcu sa stal ex lege stranou v konaní na strane žalobcu.
14. Žalovaný na pojednávaní dňa 10.03.2015 namietol, že nepodpísal ani jednu z listín o uznaní dlhu, ktoré predložil žalobca. Namietol, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu, aby dokladmi o inventúrach a účtovnými dokladmi preukázal existenciu schodku na tovare. Navrhol súdu, aby preveril, či osoby, ktoré podpisovali listiny boli oprávnené podpisovať za žalobcu. Opätovne uviedol, že do skladu, kde pracoval mali prístup aj iné osoby, s tovarom sa manipulovalo aj počas inventúr.
15. Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.04.2015 žalobca uviedol, že za pôvodného žalobcu podpisoval listiny Q.. V. V., ktorý bol riaditeľom podniku, predložil pracovnú zmluvu s riaditeľom závodu zo dňa 01.04.2001 a Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 11.01.2006. Súčasne predložil originály listín, na ktoré sa v konaní odvolával, a to: Pracovná zmluva zo dňa 07.08.2000, Dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 01.09.2000, Popis pracovnej činnosti zo dňa 01.11.2001, Dohoda o ukončení pracovného pomeru zo dňa 18.08.2004, Dohoda o uzatvorení a vyplatení záväzku zo dňa 25.09.2004, Dohoda o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 10.08.2004, Dohoda o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 26.05.2004, Dohoda o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 03.02.2004, Dohoda o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 04.12.2003, Dodatok k zmluve č. 2 zo dňa 24.03.2003, Dodatok k pracovnej zmluve č. 3 zo dňa 22.01.2004, Dodatok k pracovnej zmluve č. 4 zo dňa 29.02.2004.
16. Na pojednávaní dňa 19.05.2015 žalovaný opätovne namietol, že podpisy na predložených listinách nie sú jeho.
17. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.06.2015 žalobca poukázal na to, že zaplatenia žalovanej sumy sa domáha v zmysle ust. § 182 ods. 1 a § 191 ods. 1 Zákonníka práce, namietol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1 Obdo V 43/2006 nie je na súdenú vec aplikovateľné. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn.: 7C/79/2008, ktorý sa týkal skladníka - p. O., pričom súd vo veci rozhodol v prospech žalobcu a uzavrel, že dohody o uznaní dlhu jednoznačne obsahujú uvedenie dôvodu (kauzy) vzniku pohľadávky. Namietol, že tvrdenie žalovaného o tom, že nepodpísal predložené listiny je účelové, lebo by inak dobrovoľne netrpel zrážky zo mzdy, ktorými sa zrážalo manko na tovare uznané písomne žalovaným. Pre odstránenie uvedených sporných skutočností navrhol ustanoviť znalca za účelom posúdenia pravosti podpisov.
18. Uznesením zo dňa 05.03.2016 súd ustanovil znalkyňu Mgr. Alenu Najšlovú, znalca z odboru písmoznalectvo.
19. Znalkyňa dňa 21.09.2016 doručila súdu Znalecký posudok č. 29/2016, záverom ktorého zodpovedala otázky uložené súdom, a to že podpis na písomnosti Pracovná zmluva zo dňa 07.08.2000 je pravým podpisom žalovaného. Ďalej podpisy na listinách: Dohoda o hmotnej zodpovednosti podľa § 176 a 182 Zákonníka práce zo dňa 01.09.2000 je podpisom žalovaného, Popis pracovnej činnosti zo dňa 01.11.2001 - nie je možné sa k podpisu vyjadriť pre nedostatok porovnávacieho materiálu, Dohoda o kolektívnej zodpovednosti zo dňa 01.11.2001 je pravým podpisom žalovaného, Dohoda o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 04.12.2003 je pravým podpisom žalovaného, Dohoda o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 03.02.2004 je pravým podpisom žalovaného,
Dohoda o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 26.05.2004 je pravým podpisom žalovaného, Dohoda o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 10.08.2004 je pravým podpisom žalovaného, Dodatok k zmluve č. 2 zo dňa 24.03.2003 je pravým podpisom žalovaného, Dodatok k pracovnej zmluve č. 3 zo dňa 22.01.2004 je pravým podpisom žalovaného, Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 29.02.2004 je pravým podpisom žalovaného, Dohoda o ukončení pracovného pomeru zo dňa 18.08.2004 je pravým podpisom žalovaného.
20. Písomným podaním doručeným súdu dňa 06.07.2017 sa vyjadril žalobca, že súhlasí so závermi znaleckého posudku a považuje všetky sporné písomnosti za perfektné právne úkony, ktorými žalovaný platne uznal svoj dlh. Žalovaný sa na pojednávaní dňa 11.09.2017 vyjadril, že trvá na tom, že nepodpísal žiadnu zo sporných listín a nevie, prečo znalkyňa uviedla, že podpisy sú jeho.
21. Na pojednávaní dňa 27.11.2017 žalovaný predložil listinu - Dohoda o vrátení finančných prostriedkov zo dňa 27.09.2000 uzavretú medzi pôvodným žalobcom a p. Jozefom Urbanom, ktorý u pôvodného žalobcu pracoval. Argumentoval, že na podklade tejto listiny boli jeho spolupracovníkovi - skladníkovi p. T. vrátené finančné prostriedky, na ktoré bol zaviazaný súdnym rozhodnutím. Ďalej uviedol, že je ochotný dlh uhradiť, ale len za predpokladu, že žalovaný predloží inventúrne súpisy. V rámci záverečnej reči žalovaný uviedol, že je ochotný zaplatiť sumu v splátkach po 100,- eur, avšak doklady na preukázanie situácie, ktorá by odôvodňovala povolenie splátok, nepredložil žiadne.
22. Podľa § 267 ods. 3 prvá veta CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie.
23. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
24. S prihliadnutím na zmenu právnej úpravy, súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 9Ro/8/2005 - 21 vydaný dňa 15.08.2005 v celom rozsahu.
25. Súd vykonal vo veci dokazovanie a dospel nasledovným skutkovým zisteniam: z Dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 01.09.2000 vyplynulo, že ju uzavrel žalovaný ako zamestnanec a pôvodný žalobca ako zamestnávateľ. Z obsahu vyplynulo, že žalovaný prevzal funkciu skladníka dňa 01.09.2000 a na základe inventarizácie vykonanej dňa 31.08.2000 tovar v hodnote 14.468.650,68 Sk (čl. 1), prípade zisteného schodku na zverených hodnotách, za ktoré prevzal hmotnú zodpovednosť, sa žalovaný zaviazal nahradiť ho v plnej finančnej hodnote (čl. 3), zamestnanec sa zaviazal bez meškania písomne upozorniť zamestnávateľa na všetky nedostatky, ktoré by znemožnili riadne vykonávanie práce spojenej s hmotnou zodpovednosťou (čl. 4). Z Dohody o uzatvorení a vyplatení záväzku zo dňa 25.09.2004 vyplynulo, že pôvodný žalobca a žalovaný súhlasia s rekapituláciou záväzkov žalovaného voči zamestnávateľovi vo výške 52.774,- Sk, ktoré mal žalovaný splácať po 3.000,- Sk.
26. Z pracovnej zmluvy zo dňa 07.08.2000 súd zistil, že pôvodný žalobca a žalovaný uzavreli pracovný pomer s dňom nástupu do práce 07.08.2000, na pozíciu skladník, a to na dobu neurčitú.
27. Z Dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 02.01.2003 súd zistil, že bola uzavretá medzi pôvodným žalobcom ako zamestnávateľom a zamestnancami: X. S., X. T., Q. Š. (žalovaný), Q. B., H. O., Q. B., Ľ. Q., X. Z.. Z čl. I vyplynulo, že hmotne zodpovední pracovníci uvedení pod bodom 1 až 3 (pozn. teda aj žalovaný, označený pod bodom 3.), v prípade schodku alebo straty (poškodenia) na hodnotách prevzatých na vyúčtovanie sú povinní, nahradiť zistený schodok, stratu v plnej výške a to podľa ceny platnej v deň zistenia schodku alebo straty. Z čl. II vyplynulo, že zamestnávateľ je povinný vytvoriť také pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožnia správny výkon ich povinností. Podľa čl. III, ak by škode alebo schodku došlo tiež porušením povinnosti zo strany zamestnávateľa, znáša zamestnávateľ škodu pomerne. V zmysle čl. V, výšku náhrady škody prerokuje zamestnávateľ s pracovníkmi a výška náhrady as určí podľa § 186 Zákonníka práce. Podľa č. VI zamestnávateľ aj pracovníci potvrdzujú, že na pracovisku sú vytvorené podmienky, aby mohli riadne plniť svoje povinnosti. Znalkyňa v závere znaleckého posudku uviedla, že na listine ide o pravý podpis žalovaného.
28. Podľa § 182 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 02.01.2003 (ďalej len „ZP“), ak zamestnanec prevzal na
základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
29. Podľa § 182 ods. 2 ZP, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
30. Podľa § 182 ods. 3 ZP, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
31. Podľa § 183 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.
32. Podľa § 183 ods. 2 ZP, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
33. Podľa § 184 ods. 2 ZP, na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení všetkých týchto dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
34. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil, že v rozhodnom období, kedy došlo k inventarizačným súpisom, pracovný pomer žalovaného trval a mal platne uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Odo dňa 02.01.2003 kolektívnu a do tohto dátumu individuálnu dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný nenavrhol súdu vykonať žiaden dôkaz, ktorým by sa zo zodpovednosti za schodok vyvinil celkom alebo sčasti. Samotné tvrdenie, že neboli vytvorené podmienky na prácu, lebo do skladu mali prístup aj iné osoby, prípadne nedodržanie riadneho postupu pri inventarizácii, nestačí. Konanie žalovaného skôr nasvedčuje opaku. Zo samotnej Dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 02.01.2003 vyplýva, že pri jej uzatvorení bola v súlade s ust. § 184 ods. 2 ZP vykonaná inventarizácia, ktorú žalovaný nenamietal. Tak isto žalovaný netvrdil, že by namietal zamestnávateľovi písomne, alebo iným preukázateľným spôsobom nedostatočné pracovné podmienky, alebo postup pri inventarizácii v rozpore so zákonom. Tak isto nebolo súdu tvrdené, ani preukázané, že by od predmetnej dohody niektorý zo zamestnancov odstúpil. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti len vtedy, ak preukáže, že schodok nezavinil napríklad práve preto, že v dôsledku úmyselného konania tretích osôb mu bolo znemožnené hospodáriť so zverenými hodnotami, čo sa však nestalo. Predpokladom hmotnej zodpovednosti zamestnanca je: škoda vo forme schodku na zverených hodnotách, platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá, existencia pracovného pomeru a vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Vlastnú nevinu (exkuplácia) musí preukazovať zamestnanec. Súd pre úplnosť uvádza, že žalobca preukázal všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného, preto súd žalobe čo do priznania uplatnenej istiny, vyhovel.
35. Z Dohody o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 10.08.2004 vyplynulo, že dňa 10.08.2004 odmietol žalovaný listinu podpísať. Pri tomto údaji figurujú dva podpisy bližšie nešpecifikovaných osôb. Uvedené sa vzťahuje aj k námietke žalovaného, že za neho podpisovala jednu listinu pani Piatková, pričom na pojednávaní dňa 10.03.2015 uviedol: „ja neviem pani Piatková čo tam podpisovala namiesto mňa“. Žalobca v priebehu konania uviedol, že žalovaný listinu dodatočne podpísal. Na mieste pre podpis zamestnanca sa nachádza podpis, o ktorom znalkyňa v závere znaleckého posudku uviedla, že ide o pravý podpis žalovaného. Súd preto považoval listinu za podpísanú žalovaným.
36. Z Dohody o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 26.05.2004 vyplynulo, že žalovaný uznal schodok na tovare vo výške 35.500,- Sk a bude ho splácať po 1.500,- Sk mesačne. Znalkyňa v závere znaleckého posudku uviedla, že ide o pravý podpis žalovaného.
37. Z Dohody o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 03.02.2004 vyplynulo, že žalovaný uznal schodok na tovare vo výške 18.124,- Sk. Znalkyňa v závere znaleckého posudku uviedla, že podpis na listine je pravým podpisom žalovaného.
38. Z Dohody o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 04.12.2003 vyplynulo, že žalovaný uznal schodok na tovare vo výške 14.850,- Sk a bude ho splácať po 700,- Sk mesačne. Znalkyňa v závere znaleckého posudku uviedla, že podpis na listine je pravým podpisom žalovaného.
39. Podľa § 558 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu podpisu dohôd o uznaní dlhu, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
40. Uznanie dlhu predstavuje jednostranne zaväzujúcu bezodplatnú konsenzuálnu zmluvu, ktorá vznikne na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka adresovaného veriteľovi, ktorým dlžník dáva najavo, že svoj záväzok uznáva a veriteľ toto uznanie dlhu akceptuje. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má tak v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania. (komentár k § 558, Veľký komentár, Občiansky zákonník, Eurokódex)
41. Súd má za to, že v danom prípade je v súlade s platným právom, aby zamestnávateľ uzavrel so zamestnancom dohodu o uznaní dlhu. Možno pritom vychádzať aj z ust. § 191 ods. 3 ZP, ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená. Je zrejmé, že zákonodarca inštitút uznania dlhu v pracovnom práve akceptuje. Súd preto musí dať za pravdu žalobcovi, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1 Obdo V 43/2006 nie je na súdenú vec aplikovateľné. Jednak sa dotýka najmä problematiky prípustnosti použitia zmeniek v pracovnom práve, o ktorú v danom prípade nejde, jednak išlo o skutkovo značne odlišnú vec.
42. Súd preskúmal dohody o uznaní dlhu z hľadiska splnenia podmienok pre platnosť právneho úkonu a konštatoval, že v listinách je dostatočne jasne a určito vyjadrený dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, jej výška, ako aj prísľub dlžníka pohľadávku zaplatiť. Písomná forma bola dodržaná. Žalovaný okrem vlastného tvrdenia, že bol k podpisu donútený, nenavrhol vykonať taký dôkaz, ktorý by preukázal existenciu akéhokoľvek nátlaku zo strany zamestnávateľa pri ich podpise. Znalkyňa jednoznačne potvrdila, že podpisy na listinách sú vlastnoručnými podpismi žalovaného.
43. Žalovaný opakovane namietal, že žalobca nepredložil ako dôkaz inventarizačné súpisy. Najskôr žalobca síce tvrdil, že sa nachádzajú v archíve žalobcu a predloží ich, neskôr však uviedol, že v dôsledku značného časového odstupu odo dňa, kedy boli vyhotovené a dňa, kedy žalovaný žiadal ich založenie do spisu a v dôsledku vstupu pôvodného žalobcu do konkurzu, ich už nie je možné predložiť, lebo žalobca už nimi nedisponuje. Súd vyhodnotil, s prihliadnutím na existenciu dohôd o uznaní dlhu s následkom presunu dôkazného bremena na dlžníka, aby preukázal dlh v čase uznania neexistoval, že žalovaný dostatočný spôsobom nespochybnil existenciu dlhu a jeho výšku. Pokiaľ by nedošlo k uznaniu dlhu zo schodku na tovare, absencia preukázania výsledkov inventarizácií by bola zjavne prekážkou v tom, aby súd žalobe vyhovel. V danom prípade však nemožno ignorovať skutočnosť, že žalovaný preukázateľne nikdy nenamietal ani inventarizácie, ani samotné dohody o uznaní dlhu, tak isto aj tú skutočnosť, že dobrovoľne časť dlhu splatil. Súd preto dôvodne vychádzal z toho, že dlh v čase uznania trval a žalobe v časti uplatnenej istiny vyhovel v celom rozsahu.
44. K výške uplatneného nároku: súd skúmal z akých položiek sa skladá uplatnená suma, najmä s prihliadnutím na to, že žalobca sa pôvodne domáhal sumy 70.040,- Sk, neskôr žalobu rozšíril na sumu 74.040,- Sk. Túto zmenu odôvodnil nedopatrením pri súčte pohľadávok. Žalobca písomným podaním
doručeným súdu dňa 03.10.2006 uviedol, že dlžná suma 74.040,- Sk (2.457,68 eur) pozostáva z nasledujúcich súm: na základe inventúrneho súpisu k 07.11.2003 vznikol žalovanému schodok, ktorý uznal vo výške 14.850,- Sk a z tejto sumy žalobcovi zaplatil sumu 6.300,- Sk, zostáva uhradiť 8.550,- Sk. Na základe inventúrneho súpisu k 31.12.2003 vznikol žalovanému schodok, ktorý písomne uznal vo výške 18.124,- Sk a z tejto sumy žalobcovi zaplatil sumu 6.400,- Sk, zostáva uhradiť 11.724,- Sk. Na základe inventúrneho súpisu k 30.04.2004 vznikol žalovanému schodok, ktorý písomne uznal vo výške 35.500,- Sk a z tejto sumy žalobcovi zaplatil sumu 6.000,- Sk, zostáva uhradiť 29.500,- Sk. Na základe inventúrneho súpisu k 11.06.2004 vznikol žalovanému schodok, ktorý písomne uznal vo výške 24.966,- Sk a z tejto sumy žalobcovi zaplatil sumu 700,- Sk, zostáva uhradiť 24.266,- Sk. Výšku jednotlivých schodkov žalobca preukázal dohodami o uznaní záväzku a splátke za manko zo dňa 10.08.2004, 26.05.2004, 03.02.2004, 04.12.2003. Z týchto dohôd si však uplatňuje len sumu, ktorú žalovaný nesplatil. Žalovaný sa v priebehu konania nevyjadril k tej skutočnosti, či žalobcovi manká splácal alebo nie. Za sumu, ktorá tvorí súčet zostatkov pohľadávok žalobcu voči žalovanému preto súd považoval sumu vo výške 74.040,- Sk (2.457,68 eur).
45. K námietkam žalovaného týkajúce sa nedostatočne vytvorených podmienok pre prácu spojenú s hmotnou zodpovednosťou, tieto žalovaný nijako nepreukázal a ostali len v rovine jeho tvrdení. S prihliadnutím znenie dohôd o hmotnej zodpovednosti mal zamestnanec povinne bez meškania písomne upozorniť zamestnávateľa na všetky nedostatky, ktoré by znemožnili riadne vykonávanie práce spojenej s hmotnou zodpovednosťou. Žalovaný však netvrdil ani nepreukázal, že by takéto upozornenie voči zamestnávateľovi učinil. Nevyhovujúce podmienky na prácu z ostatného dokazovania nevyplynuli.
46. K námietkam žalovaného smerujúce k tomu, že zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer dva krát, a to Dohodou o ukončení pracovného pomeru zo dňa 18.08.2004, ktorou mal skončiť pracovný pomer ku dňu 20.08.2004 a Dohodou o ukončení pracovného pomeru zo dňa 02.08.2004, ktorou mal skončiť pracovný pomer ku dňu 30.09.2004. Tieto súd vyhodnotil ako nedôvodné. Z obsahu oboch dohôd nevyplýva, ktorý pracovný pomer bol skončený. Z predložených pracovných zmlúv je však zrejmé, že žalovaný mal uzatvorenú pracovnú zmluvu na pozíciu: robotník a na pozíciu: skladník. Žalobca na pojednávaní dňa 27.11.2017 uviedol, že pôvodný žalobca skončil pracovný pomer so žalovaným dva krát, pričom vždy samostatne ku každej pracovnej náplni. Pre súd nebola rozhodujúce skutočnosť, kedy presne došlo ku skončeniu pracovného pomeru so žalovaným, ale tá skutočnosť, že pracovný pomer so žalovaným trval počas rozhodného obdobia, a to v čase keď došlo k zisteniu manka na tovare. Z Dohody o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 10.08.2004 vyplynulo, že išlo o inventúrny súpis ku dňu 11.06.2004, z Dohody o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 26.05.2004 vyplynulo, že išlo o inventúrny súpis ku dňu 30.04.2004, z Dohody o uznaní záväzku a splátke za manko na tovare zo dňa 03.02.2004 vyplynulo, že išlo o inventúrny súpis ku dňu 31.12.2003.
47.K listine, ktorú na svoju obranu predložil, žalovaný - Dohoda o vrátení finančných prostriedkov zo dňa 27.09.2000: z listiny súd zistil, že je uzavretá medzi pôvodným žalobcom a p. X. T., pričom z textu vyplýva, že dňa 27.09.2000 sa zainteresované strany dohodli na vrátení finančných prostriedkov z titulu manka na rok 1997 vo výške 46.500,- Sk. Dôvod nebol v dohode uvedený. Žalovaný predmetnou listinou argumentoval na pojednávaní dňa 27.11.2017, keď uviedol že X. T. bol skladníkom spolu s ním a mali spoločne uzavretú dohodu o kolektívnej hmotnej zodpovednosti. Voči p. T. bolo vedené aj súdneho konanie, pričom žalovaný súdu uviedol, že týmto rozhodnutím nedisponuje, ale má za to, že pokiaľ aj súd rozhodol tak, že p. T. zaviazal na zaplatenie schodku na tovare, žalobca sám mu následne tieto finančné prostriedky vrátil. Preto ani v predmetnej veci podľa názoru žalovaného tento nemá nárok na zaplatenie sumy, ktorej sa domáha. Súd sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp. zn.: 26C/127/2005 zo dňa 06.09.2006, ktorým súd zaviazal p. T. na zaplatenie sumy 87.672,- Sk s príslušenstvom (str. 1 a 3 - pozn. č.l.83 spisu) a dospel k záveru, že vrátané finančné prostriedky na základe dohody zo dňa 27.09.2000 sa nemohli týkať predmetného sporu, nakoľko tento sa začal až v roku 2005, o.i. z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že p. T. dlh voči žalobcu uznal. Akákoľvek skutočnosť by však z predloženej listiny súdu vyplynula, pre súdenú vec nemá právnu relevanciu, nakoľko sa netýka vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ani predmetu konania.
47. K námietke žalovaného, že nepodpísal ani jednu zo sporných listín súd uzatvára, že toto tvrdenie bolo vyvrátené znaleckým posudkom č. 29/2016. Osobitne súd poukazuje aj na rozporuplnosť výpovedí žalovaného, keď tvrdil v odpore voči platobnému rozkazu, že listinu (dohodu o uzatvorení a vyplatení záväzku) podpísal, avšak pod vyhrážkami zamestnávateľa s tým, že ak dohodu nepodpíše „dá mu taký
§, že nedostane ani podporu v nezamestnanosti“. Neskôr svoje tvrdenie zmenil a uviedol, že nepodpísal žiadnu zo sporných listín.
48. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
49. Porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne má za následok prehru sporu. Je však zrejmé, že v každom spore, v ktorom sú skutkové tvrdenia sporné, porušila túto povinnosť jedna zo strán. V tejto súvislosti nie je rozhodné, či strana sporu úmyselne klamala (tvrdenia boli nepravdivé objektívne aj subjektívne), alebo či bola presvedčená o pravdivosti toho, čo tvrdila (tvrdenia boli nepravdivé objektívne). Úmyselné predkladanie nepravdivých tvrdení môže vyústiť do toho, že súd pri hodnotení dôkazov zohľadní nízku vierohodnosť strany sporu. (komentár k ust. § 150 ods. 1 CSP, Veľké komentáre, Števček a kolektív, C.H. Beck)
50. Podľa § 316 ods. 1 CSP, individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.
51. Civilný sporový poriadok zaraďuje individuálne pracovnoprávne spory medzi spory s ochranou slabšej strany. Zákonodarca do pozície slabšej strany situuje práve zamestnanca, ktorý je podriadenom postavení voči zamestnávateľovi a toto jeho postavenie je nutné kompenzovať zvýšenou ochranou nielen v hmotnom, ale aj procesnom práve.
52. Súd preto nevyužil sankciu za zjavne úmyselné nepravdivé tvrdenia žalovaného o tom, že nepodpísal žiadnu zo sporných listín, ktorá má za následok stratu vierohodnosti strany spory pre súd, ale s prihliadnutím na postavenie žalovaného ako slabšej strany sporu dôkladne skúmal skutkový stav veci.
53. K námietke žalovaného, že za zamestnávateľa podpisovala listiny osoba, ktorá na to nebola oprávnená, súd vyhodnotil nasledovné skutočnosti: žalobca viac krát v konaní uviedol, že všetky listiny, ktoré v konaní predložil za preukázania sporného nároku za zamestnávateľa podpisoval riaditeľ podniku: P.. V.. Predložil Pracovnú zmluvu zo dňa 01.04.2001 uzavretú medzi pôvodným žalobcom ako zamestnávateľom a Q.. V. V. ako zamestnancom v pozícii riaditeľ závodu a Dohodu o ukončení pracovného pomeru s riaditeľom podniku zo dňa 11.01.2006, z ktorej vyplynulo, že pracovný pomer sa končí ku dňu 31.01.2006. Z uvedeného mal súd za preukázané, že pracovný pomer riaditeľa podniku trval od 01.04.2001 do 31.01.2006, teda aj v rozhodnom období, keď došlo k mankám na sklade.
54. Podľa § 9 ods. 1 ZP, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.
55. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil, že riaditeľ závodu bol v rozhodnom období oprávnený podpisovať listiny v mene zamestnávateľa a námietku žalovaného v tomto smere vyhodnotil ako účelovú.
56. Na listinu - Pracovná zmluva zo dňa 20.09.1999 súd neprihliadol, nakoľko z nej vyplynulo, že sa týkala druhu práce: robotník, teda nie skladník. Tak isto sa to týka aj Dodatku k Zmluve č. 2 zo dňa 24.03.2003, Dodatku k pracovnej zmluve č. 3 zo dňa 22.01.2004 a Dodatku k pracovnej zmluve č. 4 zo dňa 29.02.2004, nakoľko sa vzťahujú k pracovnej zmluve zo dňa 20.09.1999. Zo žalobcom predložených rozhodnutí Okresného súdu Trnava, a to sp. zn: 19Ro/67/2005 vedené voči X. S., sp. zn.: 16C/104/2005 vedené voči Ľ. Q., sp. zn.: 36C/86/2005 vedené voči Jánovi Hritzovi, sp. zn.: 26C/127/2005 vedené voči X. T., sp. zn.: 24C/59/2006 vedené voči Q. B., súd zistil, že konania boli vedené voči skladníkom (a súčasne spolupracovníkom žalovaného), ktorí mal uzavretú s pôvodným žalobcom dohodu o kolektívnej hmotnej zodpovednosti spolu so žalovaným. Napriek tomu, že výsledok sporov mal za následok buď dobrovoľné splnenie si povinnosti zo strany skladníkov a následne zastavenie konania, alebo rozhodnutie súdu v prospech žalobcu, súd predmetným rozhodnutiam neprikladal váhu, nakoľko nimi nie je viazaný a pri každom zamestnancovi (skladníkovi) je nutné skúmať osobitne rozsah a následky hmotnej zodpovednosti.
57. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
58. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
59. Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,8 % ročne od 11.09.2004 do zaplatenia. Počiatok omeškania odvodzoval od dohody o uzatvorení a vyplatení záväzku zo dňa 25.09.2004, kde si strany dohodli, že žalovaný začne dlh splácať od septembra 2004. Z listiny však nevyplynulo, ku ktorému konkrétnemu dňu bol povinný žalovaný realizovať splátku a súd vyhodnotil, že v danej veci nie je možné vychádzať z predmetnej listiny pri objektívnom určení počiatku omeškania žalovaného. Za tento deň súd považoval až deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému, preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 2.457,68 eur od 07.09.2005 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti, a to uplatnených úrokov omeškania za obdobie od 11.09.2004 do 06.09.2005 žalobu zamietol.
60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
63. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
64. Uznesením zo dňa 05.03.2016, ktorým súd ustanovil znalkyňu z odboru písmoznalectvo - Mgr. Alenu Najšlovú, súd výrokom IV. zaviazal obe strany na zloženie preddavku na znalecké dokazovanie. Ani jedna zo strán preddavok na znalecké dokazovanie nezložila.
65. Vyúčtovaním doručeným súdu dňa 21.09.2016 znalkyňa vyčíslila znalečné na sumu 650,68 eur.
66. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
67. Ustanovenia o náhrade trov § 255 a nasl. CSP nezahŕňajú právnu úpravu o priznaní znalečného, pokiaľ na trovy dôkazu nebol zložený preddavok (za účinnosti OSP), s výnimkou ust. § 258 ods. 2 CSP, náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.
68. V zmysle čl. IV ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
69. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd priznal znalkyni právo na náhradu jej nákladov súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku číslo 29/2016 zo dňa 15.09.2016, voči žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný, a to v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).