Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/82/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Business Centrum Bashkortostan, a.s., Polianky 11/3397, 841 04 Bratislava, IČO: 36 794 643, zastúpený: Mgr. Iveta Gavačová, advokát, Gen. M. R. Štefánika 378, 916 01 Stará Turá, proti žalovanému: Strategia, s. r. o., Zrínskeho 9, 811 03 Bratislava, IČO: 46 471 880, zastúpený: JUDr. Barbora Vrbová, advokát, Wilsonova 6, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 108.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -67 zo dňa 24.2.2020 v znení opravného uznesenia č.k. -103 zo dňa 21.4.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -67 zo dňa 24.2.2020 v znení opravného uznesenia č.k. -103 zo dňa 21.4.2021 potvrdzuje.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 16.03.2017 žiadal žalobca, aby súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 108.000 eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o úvere zo dňa 24.04.2012. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 24.02.2020 v neprítomnosti žalobcu. Žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný, pričom predvolanie prevzal. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 24.2.2020 a požiadal o rozhodnutie v neprítomnosti. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: návrh vo veci samej, Zmluva o úvere zo dňa 24.04.2012, výpis z účtu, výzva a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav: Zo Zmluvy o úvere zo dňa 24.4.2012 súd zistil, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 108.000 eur so splatnosťou 36 mesiacov. Z výpisu z účtu súd zistil, že žalobca previedol žalovanému sumu 108.000 eur dňa 24.04.2012 s označením pôžička. Z výzvy súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy v snahe predísť súdnemu sporu. Žalovaný sa k veci vyjadril písomne podaním zo dňa 29.10.2018, v ktorom uviedol, že zmluvu o úvere považuje za neplatnú, nakoľko sa nenachádza v účtovníctve žalovaného, nebola štatutárom žalobcu, ktorý bol v rozhodnom čase aj štatutárom žalovaného odovzdaná pri odovzdaní spoločnosti a namietol jej antedatovanie vzhľadom na personálne prepojenie žalobcu a žalovaného v rozhodnom čase. V podaní

zo dňa 16.12.2019 žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že žalovanú sumu žalobcovi v celom rozsahu uhradil. Ako dôkaz predložil výpis zo svojho bankového účtu, z ktorého vyplýva, že žalobcovi uhradil sumu 10.000 eur 09.07.2013 a 04.11.2013 sumu 100.000 eur. Na procesnú obranu žalovaného zareagoval žalobca podaním zo dňa 20.02.2020, v ktorom uviedol, že žalobca poskytol žalovanému v rokoch 2012 až 2016 pôžičky v celkovej sume 679.000 eur, z ktorých bolo vrátené 118.000 eur a platby označené žalovaným žalobca priradil k pôžičkám z dní 08.02.2012 a 07.12.2012, a teda suma úveru zo dňa 24.04.2012 vrátená nebola. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , (ďalej len „“), , ods. 1, 2, 3, , , ods. 1, , (ďalej len „“). Žalovaný na pojednávaní 24.02.2020 namietal dôvodnosť procesného útoku žalobcu z 24.02.2020 s tým, že žalobca síce tvrdí, že poskytol žalovanému prostriedky vo výške 679.000 eur, avšak ich poskytnutie preukázal len formou tabuľky. Žalovaný teda namietal poskytnutie pôžičiek nad 108.000 eur a žalobca podľa jeho názoru neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdenia, že vrátené finančné prostriedky sa započítavajú na iné pôžičky. Súd prisvedčil argumentácii žalovaného a konštatoval, že v konaní mal preukázané len uzatvorenie úverovej zmluvy na žalované prostriedky, poskytnutie žalovaných prostriedkov žalovanému a vrátenie prostriedkov žalovaným vo výške 110.000 eur. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal poskytnutie finančných prostriedkov vo výške nad sumu 108.000 eur a vzhľadom na námietku žalovaného súd konštatoval, že mal preukázané poskytnutie sumy 108.000 eur žalobcom žalovanému a vrátenie sumy 110.000 eur žalovaným žalobcovi. Zvyšná časť procesného útoku žalobcu zostala len v pozícii nepodloženého tvrdenia. S poukazom na bol žalobca povinný spolu s procesným útokom preukázať dôvodnosť svojich tvrdení listinnými dôkazmi, o čom bol spolu s predvolaním na pojednávanie poučený. S poukazom na horeuvedené, súd vyhodnotil procesný útok žalobcu, spočívajúci v tvrdení existencie pôžičiek nad rámec žalovanej sumy ako nepreukázaný, nedôvodný a účelový. Súd teda ustálil, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno preukázania úhrady žalovanej sumy prevodmi na účet žalobcu. Na základe uvedeného konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %.

2. Opravným uznesením č.k. -103 zo dňa 21.4.2021 súd opravil v písomnom vyhotovení rozsudku č.k. -67 zo dňa 24.2.2020 záhlavie v časti označenia žalovaného tak, že správne označenie žalovaného znie: „Strategia, s.r.o., so sídlom Zrínskeho 9, 811 03 Bratislava, IČO: 46 471 880“.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že žalobou zo dňa 13.03.2017, ktorá došla súdu dňa 16.03.2017, sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný uhradiť žalobcovi sumu 108.000 eur s príslušenstvom. Ako prílohu žaloby žalobca priložil aj platobný rozkaz, ktorý mal byť vydaný do 10 dní. Súdny poplatok z podaného návrhu presahoval sumu 300 eur a keďže žalobca priložil aj platobný rozkaz, očakával obratom výzvu na zaplatenie súdneho poplatku s uvedením údajov potrebných na jeho úhradu. Túto však obdržal až po 7 mesiacoch (23.10.2017). Po úhrade súdneho poplatku obdržal žalobca namiesto platobného rozkazu (do 10 dní) dňa 07.05.2019 výzvu súdu, datovanú 11.03.2019, odoslanú zo súdu 30.04.2019, na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.10.2018. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 29.10.2018 založil svoju obranu na tom, že nedisponuje Zmluvou o úvere zo dňa 24.04.2012, že zmluva je neplatná a záväzok zo zmluvy o úvere neexistuje, nakoľko záväzok údajne nebol zaevidovaný v účtovníctve. Žalobca pritom riadne preukázal poskytnutie úveru výpisom z účtu žalobcu a riadnou identifikáciou platby. Považoval za zarážajúce, že súd akceptoval argumentáciu žalovaného o tom, že žalovaná suma (108.000 eur) bola z jeho strany uhradená. Tým teda potvrdil, že suma úveru 108.000 eur bola zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu i žalovaného. Na preukázanie jeho tvrdenia ho súd na pojednávaní dňa 25.11.2019 vyzval, aby toto svoje tvrdenie preukázal, následne žalovaný dňa 16.12.2019 predložil 2 výpisy z účtu, z ktorých vyplývala úhrada sumy 100.000 eur a sumy 10.000 eur, teda uhradené sumy sa nezhodujú s výškou žalovanej sumy. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril dňa 20.02.2020 a predložil prehľad všetkých požičaných súm žalobcu žalovanému ako aj čiastočné vrátenie súm žalovaným žalobcovi. Poukázal na to, že súd v bode 17. rozsudku konštatuje, že žalovaný namieta poskytnutie pôžičiek nad sumu 108.000 eur zo strany žalobcu a tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ak ich poskytnutie preukázal len formou tabuľky. V bode 18. rozsudku súd prisvedčil tvrdeniu

žalovaného, keď prehľad všetkých požičaných finančných prostriedkov, neakceptoval ako dôkaz. Mal za to, že takýmto postupom súdu nebola dodržaná zásada rovnosti strán sporu, nakoľko žalovanému na pojednávaní dňa 25.11.2019 umožnil dodatočne preukázať svoje tvrdenie (údajnú úhradu dlžnej sumy), tú istú možnosť - preukázať poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 679.000 eur, ich nevrátenie v plnej výške (ak to považoval za potrebné) - žalobcovi neposkytol. Stačilo pritom právnemu zástupcovi žalovaného položiť otázku, či má vedomosť o iných záväzkoch žalovaného voči žalobcovi, nakoľko právny zástupca žalovaného zastupuje žalovaného vo všetkých konaniach. Takisto žalovaný predsa predložil k svojmu vyjadreniu zo dňa 29.10.2018 odovzdávací protokol agendy, z ktorého z bodu 11) vyplývajú zmluvy o pôžičke a zmluvy o úvere, ktoré sa dátumami zhodujú s prehľadom v tabuľke predloženej žalobcom. Právny zástupca žalovaného má o celej tejto agende prehľad, nakoľko neplatnosť niektorých zmlúv o pôžičke napáda žalobou na Okresnom súde Bratislava IV, takže namietanie pôžičiek nad sumu 108.000 eur je účelové a neseriózne. V neposlednom rade namietal, že súd v bode 2. rozsudku uvádza, že žalobca požiadal o rozhodnutie na pojednávaní dňa 24.02.2020 v jeho neprítomnosti. V deň pojednávania, teda 24.02.2020, právny zástupca žalobcu požiadal súd o ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní a prosil o zaslanie zápisnice z pojednávania do elektronickej schránky, no o rozhodnutie v jeho neprítomnosti nežiadal. Mal teda za to, že tak, ako súd umožnil žalovanému preukázať dodatočne svoje tvrdenie o úhrade dlhu, mal dať takú istú možnosť žalobcovi preukázať jeho tvrdenie, ak súd nepovažoval prehľad pôžičiek a úhrad za dostatočný dôkaz. Okrem toho, súd právnemu zástupcovi žalobcu zápisnicu z pojednávania nezaslal. Žalobca uviedol, že sa obrátil na súd žalobou v marci 2017 s tým, že očakával rýchlu a účinnú ochranu práva žalobcu ako veriteľa tým, že predložil aj návrh platobného rozkazu, pričom osvedčil - zdokladoval všetky požiadavky na jeho vydanie, no súd nielenže platobný rozkaz nevydal, ale spôsobil prieťahy v konaní a v konečnom dôsledku poskytol neprimeranú ochranu dlžníkovi - žalovanému, nakoľko záväzok žalovaného voči žalobcovi stále existuje. Mal za to, že postupom súdu bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 10.07.2020. Plne sa stotožnil s napadnutým rozsudkom. Žalovaný uviedol, že svoje tvrdenie o vrátení sumy preukázal listinnými dôkaznými prostriedkami, a to výpismi z účtu, ktoré túto tvrdenú skutočnosť hodnoverne preukázali. Súd mal na pojednávaní na nahliadnutie originál týchto výpisov. Súd dal tieto skutočnosti na vedomie žalobcovi, ktorý na to zareagoval excelovskou tabuľkou, ktorá nemala žiadne prvky hodnovernosti. Za zarážajúce považoval, že žalobca namieta rovnosť strán a pritom jeho prístup k samotnému sporu bol benevolentný a nezodpovedný. Žalobca sa nedostavoval na pojednávanie a súd bol zhovievavý do takej miery, že mu dal opakovane priestor na vyjadrenie sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli počas konania najavo a predloženým dôkazným prostriedkom. Žalobca opomína tzv. koncentračnú zásadu, ktorá slúži aj na také prípady ako tento. Záverom poukázal na to, že v čase, kedy bola poskytnutá žalovaná suma a aj vrátená žalobcovi, žalobcu a žalovaného zastupoval právny zástupca žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a žalobcu zaviazal na zaplatenie trov konania.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.11.2020. Konštatoval, že žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu neuvádza žiadne relevantné skutočnosti. Na meritum veci nemá žiaden vplyv skutočnosť, či právny zástupca žalobcu zastupoval v čase poskytnutia pôžičky žalovaného, pretože právny zástupca nebol oprávnený za spoločnosť žalovaného podpisovať. Nič to nemení na skutočnosti, že žalobca žalovanému poskytol finančné prostriedky, ktoré žalovaný žalobcovi nevrátil. Za podstatnú skutočnosť považoval, že žalovaný zavádzal súd, ak predložil ako doklady preukazujúce vrátenie požičanej sumy 108.000 eur, a to výpis z účtu z 09.07.2013, kedy mala byť údajne vrátená suma 10.000 eur a výpis z účtu zo dňa 04.11.2013, kedy mala byť údajne vrátená suma 100.000 eur (okrem výpisov z účtu predložil takisto excelovské tabuľky z roku 2012 a 2013, zrejme z peňažného denníka). Tie isté výpisy z účtu totiž predložil v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. , ktorého predmetom je neplatnosť záložnej zmluvy, ktorou boli zabezpečené záväzky z titulu poskytnutia pôžičky na základe zmluvy zo dňa 05.12.2012 na sumu 100.000 eur a zo dňa 05.06.2013 na sumu 10.000 eur. V predmetnom konaní súd takisto uznal ako dôkazné prostriedky tie isté výpisy z účtu, ktoré predložil žalovaný v konaní sp. zn. , teda rozhodol tak, že záložná zmluva je neplatná z dôvodu, že záväzky zanikli skôr, ako bola záložná zmluva podpísaná. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, nakoľko voči nemu žalobca podáva odvolanie.

6. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. -67 zo dňa 24.2.2020 v znení opravného uznesenia č.k. -103 zo dňa 21.4.2021 je potrebné potvrdiť ako vo výroku vecne správny.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Odvolací súd sa v zmysle v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -67 zo dňa 24.2.2020 v znení opravného uznesenia č.k. -103 zo dňa 21.4.2021, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

10. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na skutočnosť, že napriek návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu súd platobný rozkaz nevydal, pričom výzvu na úhradu súdneho poplatku za podaný návrh žalobca obdržal až dňa 23.10.2017 odvolací súd uvádza, že na vydanie platobného rozkazu žalobca nemá procesný nárok. To, či konanie bude v konečnom dôsledku prebiehať ako konanie skrátené alebo štandardné, záleží od úvahy súdu. Nie je totiž povinnosťou súdu rozhodnúť platobným rozkazom, a to bez ohľadu na to, že to žalobca výslovne vo svojej žalobe uviedol a všetky podmienky pre vydanie platobného rozkazu sú splnené. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 976) Taktiež súdu nie je určená lehota na vyrubenie súdneho poplatku v prípade, ak tento nie je zaplatený súčasne so žalobou. Vzhľadom na to, že konajúci súd platobným rozkazom nerozhodol, postupoval správne, keď doručil žalobu spolu s prílohami žalovanému na vyjadrenie a ďalej postupoval podľa ustanovení upravujúcich konanie v prvej inštancii.

11. Žalobca považoval za zarážajúce, že súd akceptoval argumentáciu žalovaného o tom, že žalovaná suma bola z jeho strany uhradená. Mal za to, že postupom súdu nebola dodržaná zásada rovnosti strán sporu, nakoľko žalovanému na pojednávaní dňa 25.11.2019 súd umožnil dodatočne preukázať svoje tvrdenie (údajnú úhradu dlžnej sumy), avšak tú istú možnosť, t.j. preukázať poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 679.000 eur, ich nevrátenie v plnej výške, žalobcovi neposkytol. Žalobca dal do pozornosti, že k svojmu vyjadreniu zo dňa 29.10.2018 žalovaný predložil odovzdávací protokol agendy, z ktorého z bodu 11) vyplývajú zmluvy o pôžičke a zmluvy o úvere, ktoré sa dátumami zhodujú s prehľadom v tabuľke predloženej žalobcom. Poukazoval tiež na to, že uhradené sumy sa nezhodujú s výškou žalovanej sumy. Odvolací súd tieto námietky žalobcu považuje za nedôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie poskytol obom sporovým stranám rovnakú možnosť uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade s . Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania, právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.11.2019 požiadal súd o poskytnutie lehoty na preukázanie skutočnosti, či žalobca žalovanú istinu poskytol žalovanému, resp. či mu žalovaný tieto finančné prostriedky vrátil, v nadväznosti na čo súd určil žalovanému lehotu 40 dní na preukázanie skutočnosti, či mu finančné prostriedky v žalovanej výške poskytnuté boli a či ich aj uhradil. Žalobca následne v stanovenej lehote dňa 16.12.2019 predložil súdu výpisy z účtu, z ktorých vyplýva uhradenie sumy 10.000 eur dňa 09.07.2013 a sumy 100.000 eur dňa 04.11.2013, t.j. spolu 110.000 eur. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo podanie žalovaného zo dňa 16.12.2019 spolu s prílohami doručené dňa 12.02.2020, pričom žalobca na uvedené reagoval podaním zo dňa 20.02.2020, v ktorom uviedol, že suma 108.000 eur zo Zmluvy zo dňa 24.04.2012 zo strany žalovaného vrátená žalobcovi nebola, z dokladov predložených žalovaným takáto skutočnosť nevyplýva. Prílohou podania žalobcu bola tabuľka - Business Centrum Bashkortostan: Prehľad peňažných operácií, ktorá má obsahovať prehľad všetkých pôžičiek, ktoré poskytol žalobca žalovanému v priebehu rokov 2012-2016

v celkovej výške 679.000 eur, z toho vrátených bolo iba 118.000 eur. Žalobca pritom uviedol, že platby žalovaného, teda 10.000 eur dňa 09.07.2013 a 100.000 eur dňa 04.11.2013 je možné priradiť k pôžičkám poskytnutých žalobcom dňa 08.02.2012 vo výške 10.000 eur a dňa 07.12.2012 vo výške 100.000 eur. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada, súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu, nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou sporových strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy, tieto skutočnosti podporujúce, je tak vecou žalobcu a žalovaného. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Žalobcovi bolo podanie žalovaného zo dňa 16.12.2019 spolu s prílohami doručené, žalobca sa k nemu i vyjadril, pričom mal možnosť predložiť dôkazy preukazujúceho jeho tvrdenia. Žalobca mal možnosť sa na pojednávaniach zúčastniť a prednášať svoje tvrdenia a dôkazy. Žalobca však takéto dôkazy nepredložil, na pojednávaniach dňa 25.11.2019 a dňa 24.02.2020 sa nezúčastnil, ani nežiadal súd o poskytnutie lehoty na predloženie dôkazov. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu o nedodržaní zásady rovnosti strán sporu v konaní.

12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal poskytnutie finančných prostriedkov vo výške nad sumu 108.000 eur žalovanému zároveň a vrátenie sumy 110.000 eur žalobcovi žalovaný preukázal výpismi z účtu. Súd potom správne vyhodnotil procesný útok žalobcu, spočívajúci v tvrdení existencie pôžičiek nad rámec žalovanej sumy, ako nepreukázaný. Odvolací súd dodáva, že ani odovzdávajúci protokol (č.l. 26-30 súdneho spisu), na ktorý žalobca v odvolaní poukazoval, obsahujúci okrem iného zoznam zmlúv o pôžičiek a zmlúv o úvere, nie je takým dôkazom, ktorý by reálne preukazoval poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom žalovanému vo výške nad sumu 108.000 eur. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žalobou uplatneného nároku.

13. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

14. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok, v zmysle ktorých žalobca namietal nesprávnosť tvrdenia súdu o tom, že žalobca žiadal o rozhodnutie v jeho neprítomnosti a nedoručenie zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.02.2020, ani tieto odvolací súd nepovažoval za také, ktoré by mali viesť či už k zmene alebo zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Žalobca pritom namietal tvrdenie súdu v bode 2. napadnutého rozsudku, že žalobca podaním zo dňa 24.02.2020 požiadal o rozhodnutie v neprítomnosti, napriek tomu, že žalobca o rozhodnutie v jeho neprítomnosti v predmetnom podaní nežiadal. Odvolací súd uvádza, že z emailu právneho zástupcu žalobcu doručeného súdu v deň pojednávania dňa 24.02.2020 vyplýva, že právny zástupca žalobcu požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní z pracovných dôvodov a poprosil o zaslanie zápisnice z pojednávania do elektronickej schránky. Z uvedeného emailu je zrejmé, že právny zástupca žalobcu nežiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 24.02.2020. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Možnosť súdu odročiť pojednávanie je potrebné z uvedeného dôvodu vnímať ako niečo výnimočné. Žalobca, resp. jeho právny zástupca, si tak musel byť vedomý skutočnosti, že súd môže na pojednávaní vytýčenom dňa 24.02.2020 vo veci meritórne rozhodnúť, pričom z vlastného rozhodnutia sa daného pojednávania nezúčastnil. Samotná skutočnosť, že konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca požiadal o rozhodnutie v jeho neprítomnosti, hoci to žalobca v podaní doručenom súdu dňa 24.02.2020

výslovne neuviedol, nespôsobuje nesprávnosť výroku napadnutého rozsudku a nie je dôvodom na jeho zmenu či zrušenie, keďže žiadnym spôsobom nedošlo k porušeniu práv žalobcu. Taktiež skutočnosť, na ktorú poukazoval odvolateľ, t.j. že súd prvej inštancie mu nezaslal kópiu zápisnice z pojednávania uskutočneného dňa 24.02.2020, nemá vplyv na správnosť výroku a odvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

15. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011 sp. zn. ).

16. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -67 zo dňa 24.2.2020 v znení opravného uznesenia č.k. -103 zo dňa 21.4.2021 v zmysle potvrdil ako vo výroku vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).