Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19C-14-2016.pdf
PDF · 161.17 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: S. M., I.. XX.X.XXXX, G. Z. O. XX, XXX XX B., zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500105762 z 5.3.2015 k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500105762 z 5.3.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.
II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 20.1.2016 domáhala voči žalovanému vydania predbežného opatrenia a rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8500105762 z 5.3.2015, pričom žalobu odôvodnila tým, že „ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500105762 z 5.32015, ktorou so žalovaným mienila uzatvoriť úverovú zmluvu. Na získanie úveru jej boli predložené listiny a bolo jej povedané, že ak chce, aby mi bol úver poskytnutý, je potrebné predložené jej listiny podpísať. So žalovaným tak uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500105762, z 5.3.2015. Zároveň uzatvorila aj Dohodu o poskytovaní služieb č. 8500105762 z 5.3.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500105762 z 5.3.2015. Až od svojho zamestnávateľa sa dozvedela, že 5.3.2015 uzatvorila aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvorila so žalovaným dňa 5.3.2015 umožňuje žalovanému, aby odo nej vymohol plnenia, ktoré sú plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok, bez ich súdnej kontroly, ako aj bez súdnej kontroly, ako aj bez súdnej kontroly náležitostí úverovej zmluvy, absencia ktorých spôsobuje bezúročnosť a bezodplatnosť úveru. V súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy jej nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody o zrážkach zo mzdy je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebola o jej dôsledkoch nijako poučená a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať.
Žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Jej zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Žiadosť veriteľa jej zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje listom zo dňa 16.10.2015. Tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Naviac, vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať: -dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2, písm. f) ZoSÚ), -výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úver na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ). Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Za podstatné považuje aj to, že žalovaný chce predmetnou dohodou bez súdnej kontroly získať aj plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola súdmi vyslovená. Ide o Dohodu o poskytnutí služieb č. 8500105762 z 5.3.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500105756 z 5.3.2015 v čl. II, v bode 2, obsahujúcu službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru, požadovaného žalovaným, už súdny rozhodli ako napr. rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.zn. 25C/4/2014 z 19.5.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp.zn. 7Co/220/2014 z 27.11.2014. Má naliehavý právny záujem na určení povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. Určením povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaná stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne) prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy, čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006).
2. Uznesením zo dňa 22.2.2016 č.k. 19C/14/2016-25 súd rozhodol o nariadení predbežného opatrenia, že „Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo dňa 5.3.2015 dlžníka č. 8500105762, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), zamestnávateľ žalobkyne - GECO, s.r.o., Elektrárenská 4, 831 04 Bratislava, IČO: 35 782 587, je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo dňa 5.3.2015 dlžníka č. 8500105762, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.“
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že „považuje tvrdenia žalobcu o nemožnosti odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a o tom, že má ísť o podmienku pre uzavretie úverovej zmluvy za nepravdivé. Z uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy číslo 8500105762 (ďalej aj Dohoda o zrážkach zo mzdy) vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou formou môže dlžník (v tomto konaní žalobca) odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, a zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Žalobca tvrdí, že mu dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť daná na podpis a nič mu nebolo vysvetlené. Aj uvedené tvrdenie je nepravdivé, nakoľko aj z textu samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva nielen poučenie o tom, že nejde o podmienku na poskytnutie úveru, poučenie o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy, ale tiež „návod“ na to, ak má dlžník odmietnuť jej uzavretie. Javí sa zvláštne a nevierohodne, ak žalobca v čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy a ani následne neuvádzal a ani netvrdil nič z toho, čo uvádza v žalobe. V Dohode o zrážkach zo mzdy sa výslovne uvádza :
Dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody nevyžaduje ako podmienku pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru, (bod I) Dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým, že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na tejto Dohode potvrdzuje záujem uzavrieť Dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči Veriteľovi tým, že z jeho mzdy (iného príjmu) budú vykonávané zrážky> zo mzdy v dohodnutej výške a tieto priamo poukazované Spoločnosti, (bod II) Poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy: Dôsledkom uzavretia tejto Dohody je možnosť Spoločnosti predložiť túto dohodu zamestnávateľovi (platiteľovi iného príjmu) Dlžníka na vykonávanie zrážok z jeho mzdy (alebo iného príjmu) vo výške uvedenej v čl. VI. tejto dohody. Zamestnávateľ (platiteľ iného príjmu) Dlžníka je povinný Dohodu rešpektovať a vykonávať zrážky zo mzdy. Súhlas s predložením tejto Dohody zamestnávateľovi a s vykonávaním zrážok zo mzdy (iného príjmu) Dlžník vyjadruje podpisom Dohody. Ďalší súhlas sa nevyžaduje. Uzavretím Dohody vzniká Dlžníkovi povinnosť rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy (iného príjmu) v dohodnutej výške, a to až do úplného splatenia pohľadávok Spoločnosti, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú. Zrážky zo mzdy (iného príjmu) sa vykonávajú bez toho, aby bolo na ich vykonávanie potrebné súdne rozhodnutie alebo rozhodnutie osvedčujúce pohľadávky Spoločnosti. Vykonávaním zrážok zo mzdy a ich poukazovaním Spoločnosti dochádza k postupnému splácaniu Pohľadávok Spoločnosti. Dlžník nemá oprávnenie túto Dohodu pred splatením Pohľadávky> vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť, (bod III) Žalobca ako prvý podpísal znenie Dohody o zrážkach zo mzdy a takto podpísaný návrh predložil žalovanému. Z podaného návrhu nie je zrejmým žiadny dôvod, pre ktorý žalobca tvrdí skutočnosti odporujúce ním predloženej Dohode o zrážkach zo mzdy. Tvrdenia žalobcu vyznievajú nevierohodne aj preto, že so žalovaným opakovane vstúpil resp. mal záujem vstúpiť do zmluvného vzťahu. Javí sa protichodne, ak žalobca tvrdí že musel dohodu uzavrieť, jej obsah nemohol ovplyvniť a zároveň že sa o nej dozvedel až dodatočne (od zamestnávateľa). Uvedené tvrdenia sa vzájomne vylučujú. Tvrdíme, že žalobca bol poučený o obsahu dohody, ojej dôsledkoch a o tom, že jej uzavretie nie je povinné. V zmysle všeobecného občianskeho práva upravujúceho právne úkony platí, že písomná forma úkonu je dovŕšená podpisom listiny. Listina tak predstavuje vyjadrenie prejavu vôle konajúcej osoby, tento prejav voleje potrebné vykladať v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca vôbec nespochybnil, že by sa s obsahom Dohody o zrážkach zo mzdy nemohol oboznámiť a rovnako ani nepreukázal svoje tvrdenia uvádzané v žalobe. Z ničoho nevyplýva, že nejde o jeho prejav vôle. Nie je objektívne možné a ani prípustné preukazovať žalovaným opak vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré s ú uvedené všeobecne a bez opory v akejkoľvek skutočnosti. Žalovaný preukazuje predložením Dohody o zrážkach zo mzdy to, že si splnil zákonnú povinnosť podľa zákona č. 250/2007 Z.z., nad rámec zákona poučil dlžníka ako má odmietnuť Dohodu o zrážkach zo mzdy a v texte zvýraznením textom uviedol „Text dohodv si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Objektívne nie je možné od žalovaného požadovať viac. Ak súd príjme tvrdenia žalobcu bez toho, aby ich žalobca preukázal, potom by mal uviesť aj to, ktorá právna norma a v akom rozsahu konkrétne ukladá veriteľovi ďalšie povinností vo vzťahu k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy a ich obsah. Považujeme za účelové, aby dlžníci tvrdili bez ohľadu na žalovanú stranu - t.j. veriteľa pravidelne v súdnych konaniach to, čo uvádza žalobca. Takéto tvrdenia bez toho, aby boli preukázané zo strany žalobcu sú popieraním existencie písomnej formy právneho úkonu, a aj splnenia osobitných povinností podľa zákona. Veriteľ potom nemá možnosť nikdy obhájiť svoje práva a postavenie, pretože spotrebiteľovi stačí tvrdiť čokoľvek, vrátane popierania svojho konania s poukazovaním na to, že si niečo nečítal, nevenoval tomu pozornosť a podobne. Tvrdíme, že pokiaľ aj v rámci Ústavného súdu SR je kritizovaný takýto spôsob „ochrany spotrebiteľa", potom ide o prax odporujúcu nielen zákonu, ale porušujúcu zmysel právneho poriadku a právnej regulácie ako takej. Pretože ani dodržanie zákona nedáva legitimitu zmluvnej strane vtom, že jej postavenie nebude popreté na základe tvrdení, ktoré sa neopierajú o žiadnu reálnu skutočnosť. Spomínané vyjadrenie sudcu M.Ľalíka bolo nasledovné : Považuje za nevyhnutné najskôr konštatovať, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky' za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten
chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať "), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Taký postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný", paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného “ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Ak je v zákone formulované, čo má dodávateľ (veriteľ) vykonať, potom ide o vyjadrenie podmienok a požiadaviek na jeho konanie, ktoré je nielen racionálne možné požadovať, ale objektívne možné vyžadovať. Tie žalovaný splnil. V tomto prípade žalovaný vykonal viac, ako vyžaduje zákon. Nad jeho rámec poučil dlžníka čo má spraviť pre to, aby Dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrel. Zvýraznené tiež uviedol informáciu o tom, že si má dlžník túto dohodu prečítať (hoci je to záležitosť, o ktorej predsa osobu spôsobilú na právne úkony netreba poučovať). Pokiaľ žalobca poukazuje na podpisovanie viacerých listín, potom uvádza, že ich počet vychádza z požiadaviek legislatívy (najmä z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 250/2007 Z.z.), ako aj aplikačnej praxe orgánov verejnej moci a to formulár Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov a informáciu o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov. Zákon č. 250/2007 Z.z. ako podmienku pre uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy po 01.05.2014 vyžaduje jej vyhotovenie na samostatnom liste papiera. Rovnako samostatnú listinu o právnom úkone požadovala súdna prax pre služby súvisiace s úverom (t.j. dohody o doplnkových službách). To platilo aj pre rozhodcovské zmluvy, v prípade ktorých túto požiadavku od 01.01.2015 stanovila aj právna norma. Okrem uvedeného zákon č. 122/2013 Z.z. a aplikačná prax Úradu na ochranu osobných údajov vychádzajú zo samostatnosti listín, ktoré vyjadrujú / obsahujú rozdielny právny základ pre spracúvanie osobných údajov (naviac s rôznymi účelmi). Národná banka Slovenska ďalej vyžaduje, aby spotrebiteľ podával ešte samostatné vyhlásenie o tom, že mu vyššie uvedené listiny boli dané samostatne na podpis. Do času, kým úverová zmluva obsahovala dohodu o zrážkach zo mzdy resp. rozhodcovskú doložku, súdy vytýkali veriteľom že všetky úkony sú v jednej listine. Ak bola do zákona prevzatá požiadavka, aby úkony boli na samostatných listinách, potom jej splnenie je nutné považovať za postup zodpovedajúcu tak zákonu, ako aj súdnej praxi / praxi orgánov verejnej moci. Uvedeným poukazuje na to, že množstvo listín nie je závislé od rozhodnutia spoločnosti žalovaného, ale dôsledkom požiadaviek vyplývajúcich z celého radu právnych predpisov a aplikačnej praxe orgánov verejnej moci, ktoré majú sledovať požiadavky na ochranu spotrebiteľa. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu poukazuje aj na skutočnosť, že každá z listín je zreteľne a jednoznačne označená. Napokon, žalobca si bol vedomý toho, čo podpisuje, nakoľko aj v žalobe tvrdí a opisuje, čo uzavrel. Popiera tvrdenie, podľa ktorého by Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovala nárok podľa dohody o poskytovaní služieb. Predložená Dohoda o zrážkach zo mzdy neslúži na zabezpečenie žiadneho nároku z Dohody o poskytovaní služieb, a ani to z nej nevyplýva. Rovnako uvádzame, že predmetná dohoda predstavuje komplex služieb, ktoré nie je možné deliť a teda ani porovnávanie či odkazovanie na to, že o podobnej služby z uvedeného komplexu služieb už bolo nejako rozhodnuté, nie je po právnej stránke dôvodným. Tvrdí, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je platným právnym úkonom a spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, teda dohoda o zrážkach zo mzdy bola vždy uzavretá na samostatnom liste. Dohodu o zrážkach zo mzdy navrhovateľ uzavrieť nemusel. Odporca tieto skutočnosti opakovane v jej texte uviedol, a to priamo v prvých dvoch bodoch a aj s informáciou o tom, ako odmietnutie môže vykonať. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia, teda čo dohoda znamená, aké má následky, kedy sa zrážka zo mzdy vykonáva, že už nie je potrebný Ďalší súhlas dlžníka a že takýto súhlas udeľuje priamo podpísaním dohody, že nie je potrebné žiadne súdne rozhodnutie a že vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k postupnému splácaniu pohľadávky. Tvrdíme, že táto informácia je nielen korektná (uvádza všetky skutočnosti a dôsledky), ale postačujúca k tomu, aby si priemerne uvažujúci čitateľ urobil dostatočný úsudok o dôsledkoch jej uzavretia. Poukazuje zároveň na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v zmysle § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. jedným z troch spôsob zabezpečenia nárokov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Uvedené bolo do zákona doplnené novelou č. 438/2015 Z.z., ktorá teda výslovne potvrdila nielen dovtedajšiu prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ale ai prípustnosť jej ďalšieho používania.
Návrh vo veci samej a vzťahujúci sa k Dohode o zrážkach zo mzdy nie je možné zdôvodňovať tvrdeniami odkazujúcimi na úverovú zmluvu. Ide o dva samostatné právne úkony. Ak má žalobca pochybnosti o pohľadávke zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, potom túto pochybnosť si má odstrániť zákonom predpísaným postupom. Dohoda o zrážkach zo mzdy neupravuje veľkosť zabezpečenej pohľadávky. Táto otázka sa nemôže riešiť ani prejudiciálne, nakoľko sa týka samostatného právneho úkonu a právnych skutočností, ktoré z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nevyplývajú. Nad rámec toho uvádza, že tvrdeniami žalobcu spochybňujúce pohľadávku zabezpečenú dohodou o zrážkach zo mzdy odporujú právnej úprave, ako aj súdnej praxi. Žalobca poukazuje na skutočnosti, podľa ktorých by úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500105762 mal byť bezúročný. Ako dôvod bez úročnosti uvádza neuvedenie konečného termínu splatnosti a neuvedenie údaju o výške, počte a termínoch splatnosti splátok. Zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny, a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sa v zmysle článku 7., ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmluvy majú v zásade dispozitívnu povahu, čo vyplýva zo základnej zásady civilného práva - zmluvnej slobody. Tento princíp okrem iného znamená aj to, že zmluvné strany vzájomným prejavom vôle môžu určiť, čo obsah zmluvného vzťahu má a nemá tvoriť, ako má byť vyjadrený, atď. Aj podľa právnej praxe „Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Na celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednotnej formy písma alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom. V zmysle uvedeného teda Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi konania. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.6 zmluvných dojednaní vyplýva Úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude Dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl. 7, ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Ako druhý dôvod pre svoje konštatovanie o bezúročnom charaktere úveru poskytnutého na základe zmluvy žalobca tvrdí, že zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšky a termínov splatnosti splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak bv sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Význam osobitného rozpisovania jednotlivých položiek spočíva resp. súvisí s otázkou plnenia záväzku. Ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet Veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie (teda celej splátky), potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny a následne na úrok. To znamená, že v prípade ak splátkou uhrádza aj istina a úrok nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. V prípadoch, kedy sa istina a úroky uhrádzajú samostatne (teda v iných termínoch splatnosti, s iným počtom splátok) ale by také rozlišovanie význam malo, z hľadiska
spomenutej informovanosti spotrebiteľa a to práve s ohľadom na okamih splnenia záväzkov. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (20,17 Eur), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí) a počet splátok (36 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Nad rámec toho obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (vo vyššie spomenutom Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi). Pri výklade označeného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. aký vyplýva z návrhu, a teda rozpisovaní splátky by nebolo reálne možné vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj RPMN). V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri výpočte RPMN sa podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 129/2010 Z.z. vychádza z výšky splátky (cit. ,,Z)/ je výška splátky alebo poplatkov“). Výška splátky je logicky tá suma, o ktorej sa hovorí v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. Pri výpočte RPMN zákon neurčuje iný význam pojmu „splátka'4, teda napríklad že má ísť o súčet splátky istiny, alebo splátku úroku a pod. Pritom je zrejmé, že musí ísť o celú splátku, pretože inak by daný výpočet bol nesprávnym a mylným. Ak by platilo samostatné uvádzanie splátky istiny, splátky úroku, potom zo žiadneho zákonného ustanovenia ani nevyplýva, že by zmluva mala ešte obsahovať aj samostatný údaj o ich súčte. Ak pre výpočet RPMN je rozhodujúca výška splátky, a RPMN sa počíta na základe údajov uvedených v zmluve a platných v čase jej uzavretia, potom záver o rozpisovaní splátky znemožňuje tento výpočet. Pri výpočte RPMN by nebolo možné určiť, či do vzorca určeného na tento výpočet sa má použiť výška splátka istiny, splátky úroku alebo iných poplatkov. Rovnako tak zákon (pozn. ZoSÚ) neurčuje, že pre účely tohto výpočtu sa jednotlivé rozpísané položky podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. majú spočítať. Tvrdí, že zmluva obsahuje náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom implementácie vyššie spomínanej smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. aj z jej ustanovení. Osobitne to určuje ako povinnosť aj článok 22 odstavec 1 smernice. Podľa článku 10, ods. 1 písm. h) spomenutej smernice má zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa nemeckej jazykovej verzie ide o náležitosť vyjadrenú ako „der Betrag, die Anzahl und die Periodizácií der vom Verbraucher zu leistenden Zahlungen und gegebenenfalls die Reihenfolge, in der die Zahlungen auf verschiedene ausstehende Restbeträge, fúr die unterschiedliche Sollzinssätze gelten, zum Zxvecke der Rúckzahlung angerechnet werdenf, podľa anglickej jazykovej verzie „the amount, number and frequency of payments to be made by the consumer and, where appropriate, the order in which payments will be allocated to different outstanding balances charged at different borrowing rates f or the purposes of reimbursemenťf a podľa českej jazykovej verzie „výši, počet a četnost p/ ateb, jež má spotŕebitel provést, a prípadné zpúsob prirazovámí plateb k jednotlivým dlužným částkám s nežnými výpújčními úrokovými sazbcnni pro účely spláceníf. Z uvedených jazykových verzií smernice teda vyplýva požiadavka na uvádzanie podmienok čerpania, ak sú teda dohodnuté (keďže z logiky veci vyplýva, že ak niektorá z náležitostí zmluvy nie je aktuálna, potom sa neuvádza). Predmetná smernica má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie. Členské štáty preto nie sú oprávnené či už legislatívne (v podobe prijímania právnych noriem) alebo aplikačne (v podobe rozhodovania svojich orgánov) prijímať odchylné ustanovenia. Výslovne to vyplýva z článku 22 smernice Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Na základe uvedeného tvrdí, že pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je nutné vychádzať zo znenia smernice, ktoré tvrdenia navrhovateľa o rozpisovaní splátky popiera. Na podporu uvádzaného poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 13Co/l 11/2014 - 166, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. o náležitostiach zmluvy o revolvingovom úvere (ktorých nedostatok súd vytýka v napadnutom rozsudku) a o výklade príslušných zákonných ustanovení, ktoré ich upravujú. Ohľadne údaju o konečnej splatnosti úveru uviedol : V zmysle čl.7 zmluvných dojednaní (č.1.138) predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podlá vôle zmluvných strán teda toto oznámení tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi, Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky.
Ohľadne rozpisovania splátky (t.j. náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm.i) ZoSÚ) uviedol : „V súvislosti s touto argumentáciou súdu prvého stupňa odvolací súdu uzatvára, že zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich 1 splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Táto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istiny, úroky alebo poplatky uvádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod. O takýto prípad medzi účastníkmi nejde, iba platí už vyššie označený splátkový kalendár, v ktorom je uvedený počet splátok, dátum ich splatnosti a výška tej- ktorej splátky. Taktiež predmetná zmluva obsahuje výšku splátky>, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. “ V tomto prípade však nemôže existovať pochybnosť o tom, že uvádzané dôvody na základe ktorých sa žalobca domáha zdržania sa vykonávania zrážok sú bezpredmetné, v rozpore so zákonom a neexistujú, nakoľko žalobca doteraz nezaplatil ani nespornú časť pohľadávky spočívajúcu vo výške poskytnutého úveru. Žalovaný eviduje platby iba vo výške 318.-EUR a úver bol poskytnutý vo výške 570.-EUR“.
4. Uznesením zo dňa 22.2.2016 č.k. 19C/14/2016-25 súd uložil neodkladné opatrenie žalovanému a v povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo dňa 5.3.2015 dlžníka č. 8500105762, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), zamestnávateľ žalobkyne - GECO, s.r.o., Elektrárenská 4, 831 04 Bratislava, IČO: 35 782 587, je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo dňa 5.3.2015 dlžníka č. 8500105762, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru zo dňa 5.3.2015, dohody o poskytovaní služieb č. 8500105762 zo dňa 5.3.2015, žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 16.10.2015, rozsudkom vo veci Krajského súdu v Prešove 7Co/220/2014, rozsudkom vo veci NS SR 6Cdo/259/2015, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 5.3.2015, predbežným opatrením a vyjadrenie žalovanéhoa zistil tento skutkový stav:
6. Žalobkyňa je spotrebiteľka.
7. Žalovaný je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro vo vložke č. 22160/B v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.
8. Na formulárovom tlačive žalovaného uzavreli zmluvné strany a to žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ prostredníctvom viazaného finančného agenta Ladislava Kubíka dňa 5.3.2015 Zmluvu o úvere č. 8500105762, v ktorej bode 5. Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUT (vyplňte) je uvedené, že dlžník žiada spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia s. r. o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: Informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá): 33,15 eura. Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 570 eur. Splatnosť úveru (počet splátok): 36, mesačná splátka (vrátane úrokov): 20,17 eura. Celková čiastka, ktorú musí Dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru): 783,12 eura. Predpokladaná RPMN za úver (v %): 27,03. Ročná úroková sadzba úveru (v %): 17,76. Priemerná RPMN za úver (v %): 34,42. Poskytnutá čiastka revolvingu: 570 eur, Celková čiastka revolvingu, ktorú musí Dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 783,12 eura. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 27,03, Ročná úroková sadzba v podobe nesplatených splátok pôžičky (úveru), príp. ďalších záväzkov zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere č.: ...........s pohľadávkou v podobe môjho nároku na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa tejto Zmluvy o RÚ, a to ku dňu poskytnutia úveru. Účel čerpania úveru: Výmena a oprava elektroinštalácie.
9. V bode 6. Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR ( nevypĺňajte) Informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb): 33,15 eura. Poskytnutá čiastka úveru 570 eur. Splatnosť úveru (počet splátok): 36, mesačná splátka (vrátane úrokov): 20,17 eura. Celková čiastka, ktorú musí Dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru): 783,12 eura. RPMN za úver (v %):
26,87. Ročná úroková sadzba úveru (v %): 17,76. Priemerná RPMN za úver (v %): 34,42. Poskytnutá čiastka revolvingu: 570 eur, Celková čiastka revolvingu, ktorú musí Dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 783,12 eura. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 26,87, Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania (v %) 5,05, Poplatok za poskytnutie úveru 57 eur. V prípade uzavretia Dohody o poskytovaní služieb Veriteľ bude informovať aj o celkovej sume zahrňujúcej mesačnú splátku a mesačnú platbu podľa Dohody o poskytovaní služieb.
10. Podľa bodu 7. formulárovej zmluvy - Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 a Veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej aj Zmluva o RÚ), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy. Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 vyhlasujú, že sú plne spôsobilí na právne úkony. Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 berú výslovne na vedomie a súhlasia, že nimi požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna a že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 splácať požadovaný úver upraviť počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru (pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany Veriteľa. V prípade, že dlžník nebude súhlasiť so zmenami týkajúcimi sa parametrov úveru, je oprávnený túto zmluvu s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tejto zmluvy.
11. Toho istého dňa uzavreli aj Dohodu o poskytovaní služieb č. 8500105762, pričom podľa bodu 1. tejto Dohody „dohoda upravuje podmienky poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej Zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým ako je číslo Dohody (ďalej aj príslušná Zmluva o revolvingovom úvere), kde Poskytovateľ má postavenie Veriteľa a Zákazník má právo, ale nie povinnosť využívať služby, rovnako tak právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb; týmto nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu“ . Podľa bodu 2. tejto dohody „dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi Poskytovateľom a Zákazníkom, napr. na získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok.“ Podľa bodu 7.1. tejto dohody „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,53 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“
12. Zároveň uzavreli tohto istého dňa aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500105762, podľa bodu IV. a V. ktorej spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500105762 (ďalej len „Zmluva“) čiastku vo výške 570 eur. V zmysle Zmluvy/dodatku k Zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu(ov) (ďalej len „Revolving(y)“). Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto Dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých Dlžníkovi, príslušenstvom úveru (Revolvingu/ov), nákladmi, ktoré spoločnosť preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/ vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami (ďalej len „Pohľadávky“). Strany dojednajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie Pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. IV tejto Dohody, dohodou o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov; s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len „zrážky zo mzdy), ktorú Dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (respektíve platiteľa príjmu): .............. Na základe tejto Dohody je zamestnávateľ Dlžníka povinný vykonávať v prospech Spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka; vždy v riadnom výplatnom termíne Dlžníka a odvádzať ich na bankový účet 4019296401/7500 pod variabilným symbolom č. 8500105762 vo výške 33,15 eura mesačne. Strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu) alebo bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu, a to na najvyššiu prípustnú sumu v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí.
13. Listom zo dňa 16.10.2015 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy s tým, že je ku dňu 16.10.2015 v omeškaní so splátkou v sume 33,15 eura. Celkový dlh voči žalobcovi ku dňu 16.10.2015 činí 985,75 eura (vyplatená čiastka a zmluvná odmena pôžičky/úveru v sume 985,40 eura plus ostatné záväzky žalovaného za omeškanie v sume 0,35 eura). Tento dlh môže byť ale navýšený z dôvodu prípadného navýšenia úveru (klientovi budú poskytnuté ďalšie peňažné prostriedky alebo z dôvodu vzniknutých sankcií za omeškanie. Prípadne môže byť dlh znížený z dôvodu priamych úhrad od žalobcu. Po úplnom uhradení pohľadávky voči žalovanému mu bude žalobcom zaslané oznámenie, že istina pôžičky vrátane príslušenstva je splatená a vykonávanie zrážok je možné ukončiť.
14. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že „ už predtým z Profi Creditu brala úver asi mesiac pred uzavretím tejto zmluvy - pôžičku vo výške 1.500 eur, pričom z tejto pôžičky hneď bolo strhnutých asi 240 eur. Túto prvú pôžičku mala splácať v splátkach po 87 eur. V tom čase pracovala v spoločnosti GECO, pričom jej čistý mesačný príjem bol do 500 eur mesačne. Jej manžel v tom čase nepracoval, mala dve nezaopatrené deti. Keď išla o mesiac po prvej zmluve do PROFI CREDITU, pretože jej nedostávalo finančných prostriedkov, bola už pripravená aj táto druhá zmluva, túto druhú zmluvu ani nechcela uzavrieť, v podstate jej ten pán povedal „chcete prísť zase o mesiac?“, táto zmluva jej bola v podstate nanútená. Sama mu hovorila, že nebude mať z čoho splácať, a tak to aj bolo. V podstate od nej okrem troch výplatných pások nič nepýtal, nepýtal sa ani na to, či jej manžel pracuje a kde a či má nejaké nezaopatrené deti. V tom čase mala úvery z Poštovej banky a od iných poskytovateľov. Čo všetko podpisuje v tomto celom balíku papierov, jej vysvetlené nebolo. Suma 570 eur, ktorá je uvedená v tejto zmluve, jej prišla na účet. Snažila sa splácať tento úver riadne, akurát že jednu splátku nestačila včas zaplatiť a hneď na to už prišla jej zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. Tento úver spláca vo výške 10 eur mesačne“.
15. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že dohodu o zrážkach zo mzdy žalobkyňa uzavrieť musela, a túto prax žalovaného dokazuje aj výpoveď viazaného finančného agenta pána Ladislava Kubíka v konaní sp.zn. 20Csp/12/2017 v zápisnici o pojednávaní zo dňa 11.9.2017., ktorý na otázku, či žalobkyňa musela uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy uviedol, že nemala možnosť, aby dostala úver bez uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy. Z tohto teda usudzuje, že boli porušené ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.“
16. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 2.12.2016 č.k. 20C/489/2015-87 súd rozhodoval o nároku žalobkyne proti žalovanému o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) tak, že rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500105756 zo dňa 5.3.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500105756 zo dňa 5.3.2015 uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 11.12.2015 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500105756 zo dňa 5.3.2015, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500105756 zo dňa 5.3.2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným mienila uzatvoriť úverovú zmluvu. Na získanie úveru jej boli predložené listiny a bolo jej povedané, že ak chce, aby jej bol poskytnutý úver, je potrebné predložené listiny podpísať. So žalovaným tak uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500105756 zo dňa 5.3.2015 a aj Dohodu o poskytnutí služieb č. 8500105756 zo dňa 5.3.2015. Až od svojho zamestnávateľa sa dozvedala, že uzatvorila Dohodu o zrážkach zo mzdy. Táto Dohoda umožňuje žalovanému, aby vymohol plnenia, ktoré sú plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok, bez ich súdnej kontroly, ako aj bez súdnej kontroly náležitosti úverovej zmluvy, absencia ktorých spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy jej nič bližšie nebolo vysvetlené. Samotné vyhotovenie je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formulárovej stránke. Dohoda je síce na samostatnej listine, avšak žalobkyňa nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela získať úver. Žalovaný požiadal o vykonanie zrážok zo mzdy. Žiadosť preukazuje listom zo dňa 16.10.2015. Dohoda o zrážkach zo mzdy nezohľadňuje neprijateľné podmienky a absenciu povinných náležitosti úverovej zmluvy. Vo veci bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500105756 zo dňa 5.3.2015, k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500105756
zo dňa 5.3.2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, do právoplatného skončenia veci o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500105756 zo dňa 5.3.2015. Proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, podal odvolanie žalovaný. Namietal nedôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka). Stotožnenie sa s názorom, že vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach je nezákonným postupom neobstojí, pretože zákonná úprava tento spôsob zabezpečenia nielen upravuje ako prípustný, ale pre oblasť spotrebiteľských úverov ho aj pripúšťa ako jeden z možných. Žalovaný napádal tú skutočnosť, kedy súdom uvádzané konštatovania ohľadne uplatňovania nárokov z neprijateľných podmienok a ich plnenie prostredníctvom zrážok zo mzdy nie je objektívne dôvodom na nevykonávanie zrážok. Postup súdu je nezákonný, keďže o časti pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere (a to na vrátenie úveru) objektívne nikdy nemôže vzniknúť pochybnosť. V danej časti je pohľadávka nespornou. Z napadnutého uznesenia nevyplýva, v akom smere môže žalobkyni byť spôsobená ujma pri vykonávaní zrážok v tejto nespornej časti. Ďalšie vyjadrenie už žalovaný nepodal. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere na č.l. 5-6, Dohodou o poskytovaní služieb na č.l. 7-8, rozsudkom Krajského súdu v Prešove a č.l. 9-13, Žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy na č.l. 14, Dohodou o zrážkach zo mzdy na č.l. 15, Uznesením na č.l. 16-19, Uznesením na č.l. 20-22, Uznesením na č.l. 23, odvolaním na č.l. 30-31, prehľadom platieb a úhrad na č.l. 59. a zistil tento skutkový stav: Z predloženej žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvy o poskytnutí revolvingového typu zo dňa 5.3.2015 vyplýva, že medzi stranami bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8500105756, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 36 pravidelných mesačných splátkach po 53,08 eura. V rovnaký deň účastníci uzavreli Dohodu o poskytnutí služieb č. 8500105756 spočívajúcej v informáciách o zostávajúcich záväzkoch, odkladu splatnosti splátok, informácii pred splatnosťou splátky, informácii o prijatí platby, vyhotovení a zaslaní dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, preparovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhu upomienku zdarma a podporu call centra a osobné stretnutí s viazaným finančným agentom. Dňa 5.3.2015 uzatvorili strany Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500105756. Listom zo dňa 16.10.2015 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe vyššie uvedenej dohody. Podľa prehľadu platieb a úhrad žalobkyňa z poskytnutého úveru uhradila sumu 794,- eur. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že sa až od zamestnávateľa dozvedela, že jej je vykonávaná zrážka zo mzdy. Zmluva a dohoda bola uzatvorená tak, že podpisovala jednu stranu za druhou, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy jej nebola žiadnym spôsobom vysvetlená. Žiadnu zmluvu ani dohody nedostala. Až následne si tieto listiny vyžiadala. Svedok Ladislav Kubík pri svojom výsluchu uviedol, že žalovaná požiadala o úver. Keďže spĺňala všetky podmienky, bola spísaná Zmluva o revolvingovej pôžičke, ktorú táto podpísala. K tejto zmluve bola uzavretá aj Dohoda o poskytovaní služby, súhlas so zrážkami zo mzdy. Boli jej poskytnuté informácie o úvere. Pri Dohode o zrážkach zo mzdy bola upozornená na to, že sa uzatvára táto dohoda a v prípade, ak nebude platiť, bude predložená jej zamestnávateľovi. Žalovaná nemala možnosť odmietnuť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy musela byť žalobkyňou podpísaná. Súd následne právne ustálil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 5.3.2015 bola medzi stranami uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8500105756, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 36 pravidelných mesačných splátkach po 53,08 eura. V rovnaký deň bola na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500105756 medzi stranami uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov spotrebiteľa iba v prípade, ak boli splnené 3 podmienky a to, že dohoda je uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Podmienky musia byť splnené kumulatívne. V prejednávanej veci bola prvá a druhá z uvedených podmienok splnená (dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia). Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že nebola splnená tretia podmienka a to, že spotrebiteľ (žalobkyňa) mal možnosť dohodu odmietnuť. Z výsluchu svedka Ladislava Kubíka, ktorý so žalobkyňou za žalovaného uzatváral Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a dohodu o zrážkach zo mzdy, jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nemala možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť a musela ju uzatvoriť. Nakoľko neboli splnené všetky podmienky, ktoré zákon pre uzavretie
dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vyžaduje, je takáto dohoda neplatná v zmysle § 39 OZ. Vzhľadom na zánik záväzku z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je možné vykonať zrážky zo mzdy žalobkyne, a keďže žalovaný listom zo dňa 16.10.2015 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka.
17. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 21.1.2017.
18. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
19. Predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na uvedenú právnu vec aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri uzavretí spotrebiteľských zmlúv, pričom súd poukazuje na to, že podľa Občianskeho zákonníka súd posudzuje všetky nároky vyplývajúce z uzavretej zmluvy, aj keď sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je upravená ako základný zmluvný typ v Obchodnom zákonníku. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 551 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy.
21. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola spotrebiteľke predložená - hoci na samostatnej listine, je nepochybne súčasťou zmluvných dojednaní medzi veriteľom a spotrebiteľkou a formulárové tlačivo obsahuje taký výklad práv a povinností v súvislosti s týmito dohodami, ktoré nezodpovedajú charakteru zmluvného vzťahu. Sú koncipované pre bežného spotrebiteľa zložito a porozumieť im môže jedine osoba s právnickým vzdelaním - teda sú formulované výlučne pre právnikov a nie bežných spotrebiteľov. Veriteľ
- teda žalovaný použil tieto dohody na výkon práv, ktoré mu nepatria a od počiatku zmluvného vzťahu nevyhnutne vedel, že koná v zjavnom rozpore so spotrebiteľskou legislatívou, kedy nielen žalobkyni, ktorá nemala dostatok finančných prostriedkov na splácanie skorších úverov, nanútil ďalší úver a nanútil jej aj Dohodu o zrážkach zo mzdy.
22. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú prax súdov vyslovenú aj napr. v rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19.2.2013 č.k. 12C/68/2012 a uznesení Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Je z vykonaného dokazovania zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach zo mzdy., jedná sa jednoznačne o nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ktorá v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj § 52 a nasl. OZ nemôže požívať právnu ochranu. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a 262 CSP, podľa ktorých, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Súd ustaľuje, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech a preto jej priznal nárok na 100% náhradu trov konania.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).