Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-466-2016.pdf
PDF · 116.85 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/466/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO 36 854 140, zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, konajúca JUDr. Milanom Malatom, proti žalovanému: A. S., bytom C. K. XXX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou: Mgr. Q. H., zamestnankyňa Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 3.474,44 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Galante, č. k. 30C/124/2014-274 zo dňa 26. apríla 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie zrušil platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 32Ro/853/2013-36 zo dňa 3.10.2013, návrh zamietol a rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal súd, že posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).
3. Samotné tvrdenie navrhovateľa o výške istiny nemôže byť správne, pretože nevyplýva z vykonaného dokazovania. Istinou úveru je suma úveru, teda suma poskytnutých peňažných prostriedkov. Istina je definovaná ako požičaná suma peňazí, z ktorej banka počíta výšku úrokov a ktorá sa splácaním znižuje; suma tvoriaca základ pôžičky, resp. požičaná suma bez úrokov a ostatných poplatkov. V prejednávanej veci by mohlo ísť iba o sumu 829,85, resp. 800,- eur, pretože taký bol úverový limit na základe dodatku č. 1 a zmluvy o úvere k ČSOB Kreditnej karte. Podľa tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa (avšak uvedené vyplýva i z Obchodných podmienok) úverový limit predstavuje maximálnu sumu, ktorú je klient oprávnený čerpať, pričom úverový limit nie je možné prekročiť. Navrhovateľ do istiny úveru zahrnul aj úroky, ktoré sú podľa kogentných ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, a nie samotnou pohľadávkou, teda istinou. Rovnako ako úroky z omeškania. Na tejto skutočnosti nemôže zmeniť nič ani dohoda medzi účastníkmi konania uvedená v Obchodných podmienkach, podľa ktorej sa úroky a debetné úroky budú účtovať na ťarchu úverového účtu. Takéto dojednania sú neplatné,
pretože v zmysle § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka odporujú zákonu, a to kogentnému ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z povahy tohto ustanovenia (aj s ohľadom na systematické zaradenie tohto ustanovenia v Občianskom zákonníku) vyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Navyše je potrebné uviesť, že navrhovateľ časť „istiny“ pozostávajúcej z úrokov neodôvodnil, teda neuviedol akým spôsobom dospel k uplatnenej výške kapitalizovaných úrokov. Z návrhu nie je absolútne žiadnym spôsobom zrejmé, ako navrhovateľ dospel k takejto výške úroku (na to je nevyhnutné uviesť okrem výšky úrokovej sadzby a obdobia úročenia aj sumu, ktorá sa v danom období úročí). Bremeno tvrdenia rozhodných skutočností zaťažuje predovšetkým navrhovateľa, ktorý sa návrhom domáha svojho práva, a v prípade, že ho neunesie, čo je aj prípad navrhovateľa v tomto konaní, nemôže byť v konaní úspešný. Ak by súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi túto časť žalovanej sumy, rozhodol by tak iba na základe toho, čo uviedol navrhovateľ, teda čo požadoval bez riadneho odôvodnenia. Navrhovateľ prenechal povinnosť tvrdenia rozhodných skutočností na vlastnú aktivitu súdu, ktorý si tieto tvrdenia má zistiť z predloženej tabuliek na č. l. 63, 64, resp. z výpisu z účtov. Nielenže takýto prístup je prima facie nesprávny, ale je zároveň porušujúci zásadu nestrannosti súdu v občianskom súdnom konaní. Okrem už uvedeného k navrhovateľom tvrdenej skutočnosti, že malo dôjsť k vyhláseniu splatnosti dlhu zo zmluvy o úvere k ČSOB Kreditnej karte listom zo dňa 16.5.2012 súd uvádza, že k platnému (v súlade s Občianskym zákonníkom) „zosplatneniu“ celého dlhu nedošlo. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný postup navrhovateľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ nepreukázal, že spotrebiteľa, teda odporcu, upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté). Teda ani toto svoje tvrdenie navrhovateľ riadne nepreukázal. Vzhľadom k nepreukázaniu práva na žalovanú sumu z vyššie uvádzaných dôvodov, súd návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, pretože odporca bol v konaní plne úspešný. Vzhľadom k tomu, že odporca si v konaní právo na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podáva odvolanie zamietavej časti istiny vo výške 3.359,44 eur s prislúchajúcim príslušenstvom podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 365 ods. 1 písm. f), h), odvolaním nie je dotknutý výrok o zamietnutí poplatkov vo výške 115,00 eur. Konajúci súd mal v konaní za nesporné, že žalobca uzatvoril s žalovaným zmluvu, ktorou bol žalovanému poskytnutý úver formou povoleného prečerpania, ako i zmluvu o poskytnutí ČSOB Kreditnej karty. Konajúci súd odkazuje § 1 ods. 3 zákona 258/2001 Z. z. podľa ktorého: „Zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.“ Máme za to, že v konaní neprišlo k dostatočnej interpretácii uvedeného ustanovenia. Konajúci súd sa pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia obmedzuje na prípustnosť aplikácie spotrebiteľských noriem, hoci táto nebola v konaní sporná. Žalobca žiadnym spôsobom nespochybňuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľ. Má však za to, že aplikácia uvedeného zákona musí byť vykonaná dôsledne s poukazom na charakter poskytovaného produktu. Zo strany konajúceho súdu táto požiadavka nebola splnená, keď súd nedostatočne vyhodnotil poskytnuté spotrebné úvery ako úvery revolvingové. Žalobca poskytol podrobné výpisy z úverových účtov žalovaného, ako i prehľady platobnej disciplíny žalovaného. Žalobca špecifikoval, v ktorom období sa žalovaný dostal do omeškania s plnením si svojich záväzkov voči žalovanému. Požiadavka súdu na podrobné špecifikovanie čerpaní a úhrad žalovaného za obdobie 9 rokov považujeme za šikanóznu, keď žalovaný mohol finančné prostriedky čerpať podľa vlastnej ľubovôle neobmedzeným počtom čerpaní, ako i nadbytočnú. Pre interpretáciu obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa obidvoch zmluvných strán v dobe uzavretia zmluvy. Žalovaný uzatvoril viac ako jednu úverovú zmluvu na časovo neobmedzenú dobu. Je zrejmé, že možnosť opakovaných čerpaní, ktorá tvorí podstatnú náležitosť uzatvorených zmlúv, bola rozhodujúca pre jeho prejav vôle. Konajúci súd bol povinný rešpektovať takéto prejavy vôle zmluvných strán a zohľadniť ich pri vykonávanom dokazovaní. Požiadavka súdu na predloženie inej formy výpisov z účtu nie je správna, nakoľko je potrebné rozlišovať medzi úverovým a bežným účtom. Prehľad obratov, ktorý žiada súd, by viedol k mylným záverom, nakoľko na tomto by boli zobrazené vlastné peňažné prostriedky žalovaného, ktoré nemuseli byť použité na hradenie jeho finančných záväzkov. Pri produkte kreditnej karty spláca dlžník minimálnu dlžnú čiastku, pričom zostávajúca dlžná suma sa ďalej úročí. V prípade, že by takáto odlišnosť medzi produktmi neexistovala, ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. by bolo obsolentnou právnou normou. Záver, ktorý činí zákonné ustanovenie obsolentným je pochybný a nie je ho možné spoľahlivo odôvodniť. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ neoprávnene úročil poskytnuté finančné prostriedky, keď z predložených dôkazov je zjavné, že pri produkte povoleného prečerpania bola úročená len suma vyčerpanej a nesplatenej
istiny. Žalobca bol oprávnený vyčísliť dlžnú sumu k ľubovoľnému dátumu, avšak zmluvný úrok sa v prípade povoleného prečerpania preukázateľne ďalej neúročil. Skutočnosť, že žalovaný sa v priebehu konania nevyjadril, ide na ťarchu žalovaného. Takéto selektívne a nesystematické uplatňovanie ochrany spotrebiteľa zo strany súdu, nerozlišovanie medzi jednotlivými úverovými produktmi a ignorovanie tvrdení a dôkazov predložených žalobcom nemôže byť v žiadnom prípade vnímané ako spoľahlivo zistený skutkový stav ani ako správne právne posúdenie veci. Poukazuje na základné obsah princípu materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06), je legitímny očakávaním žalobcu, že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že výrok o trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku má svoj podklad vo výroku vo veci samej podáva žalobca odvolanie aj voči výroku o trovách konania v celom rozsahu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má za to, že rozsudok Okresného súdu Galanta ako súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a konajúci súd dospel ako na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto navrhuje, aby príslušný krajský súd vydal nasledovné „Uznesenie“ - „Rozsudok Okresného súdu Galanta, spis. zn. 30C/124/2014 zo dňa 26.04.2016 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.“
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je vecne správny.
6. Podľa ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa ust. § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 23a ods. 1 z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa ust. § 1 ods. 3 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Podľa ust. § 3 ods. 6 pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
Podľa ust. § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere k ČSOB kreditnej karte medzi stranami sporu (22.2.2010), sa na vec aplikovali ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu.
8. Podľa ust. § 2 písm. a) z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g), i), j) a k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 120 ods.1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
9. Z návrhu a aj z listinného dôkazu bolo zistené, že dňa 6.10.2006 uzatvorili ISTROBANKA, a.s. (ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia s navrhovateľom) a žalovaný zmluvu o bežnom účte. Pre žalovaného bol zriadený a vedený bežný účet a zaviazal sa disponovať s peňažnými prostriedkami na bežnom účte podľa obchodných podmienok. Na základe Dodatku č. 1 k Zmluve o bežnom účte zo dňa 1.2.2007 žalobca umožnil odporcovi prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte s maximálnym debetným úverovým rámcom 829,85 eur (25.000,- Sk). Nakoľko odporca nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky, navrhovateľ ku dňu 31.3.2012 určil splatnosť úveru. Navrhovateľ ku dňu 26.8.2013 eviduje voči odporcovi pohľadávku zo Zmluvy o prečerpaní vo výške 2.206,95 eur (istina 1.261,37 eur, úrok 383,40 eur, úrok z omeškania 447,18 eur, dlžné poplatky 115,- eur). Ďalej uviedol, že dňa 22.2.2010 vystavil navrhovateľ odporcovi oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte, ktorým došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere k ČSOB Kreditnej karte, a predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť za splnenia dohodnutých podmienok odporcovi peňažné prostriedky na čerpanie do výšky úverového limitu 800,- eur a ktorou sa odporca zároveň zaviazal uhradiť navrhovateľovi dlžnú sumu, ktorú predstavuje zostatok čerpaného úveru, úroky a všetky príslušné poplatky (a ktorá sa zvyšuje o zostatok neuhradenej dlžnej sumy z predchádzajúceho obdobia) ku dňu uzávierky, najneskôr v deň splatnosti. Výška minimálnej splátky bola dohodnutá vo výške 5% z dlžnej sumy, minimálne však 15,- eur. Odporca nedodržal platobnú disciplínu, v dôsledku čoho navrhovateľ určil predčasnú splatnosť úveru ku ňu 15.5.2012 a voči odporcovi eviduje pohľadávku vo výške 1.267,49 eur (istina 978,51 eur, úrok 166,99 eur, úrok z omeškania 121,99 eur).
10. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky, pričom po ich vyčerpaní a čiastočnom platení časti dlžnej sumy nesplatil celkovo sumu 2.206,95 eur s príslušenstvom a sumu 1.267,49 eur s príslušenstvom. Zároveň však tvrdil aj to, že maximálny úverový limit bol dohodnutý vo výške 829,85 eur, čo vyplýva z dodatku č. 1 a vo výške 800,- eur, čo vyplýva zo zmluvy o úvere k ČSOB Kreditnej karte. Tieto tvrdenia preukazoval dvomi listinnými dôkazmi, a to ním vyhotovenou tabuľkou na č. l. 63, 64 a výpisom z účtu na č. l. 83 až 118, 130-171 spisu. Z tabuliek na č. l. 63, 64 nevyplýva to, kedy a koľko peňažných prostriedkov žalovaný čerpal a predložený výpis sa týka obdobia až od 23.1.2010. Nemožno však tabuľky považovať za riadny dôkaz preukazujúci tvrdenia žalobcu, vyhotovil ich na účely konania samotný žalobca na preukázanie jeho vlastného tvrdenia. K výpisu z účtov na č. l. 83-118 a 130-171 súd správne uvádza, že nie sú dôkazom preukazujúcim výšku pohľadávky navrhovateľa. Ide o dôkaz nespôsobilý preukázať vyššie uvedené tvrdenia žalobcu, je v ňom veľký počet nezrozumiteľných položiek, skratiek a kódov s počtom strán 35 a 41 bez adekvátnych a logicky nadväzujúcich slovných spojení, pričom obsah tejto prílohy ako celku je nezrozumiteľný a nejednoznačný, netýka sa celého rozhodného obdobia, je použité veľmi malé písmo, navyše obsahuje iba pojmy v cudzom jazyku. Nejde o riadny výpis z účtu, ktorý banky zasielajú svojim klientom, ale zrejme ide o interný technický výpis banky, ktorý je objektívne súdu nezrozumiteľný. Bližšie ho nevedel súdu ozrejmiť ani právny zástupca žalobcu na jednotlivých pojednávaniach. Žalobca tak nepreukázal čerpanie peňažných prostriedkov žalovaným štandardným výpisom z bežného účtu, či z účtu ku kreditnej karte, ktorý je zasielaný klientom. Žalobca tak nepreukázal svoje tvrdenie o čerpaní peňažných prostriedkov v určitej výške odporca a ani to, akú čiastku žalobcovi vrátil. Je preto nezistiteľné aká suma peňažných prostriedkov bola žalovanému skutočne poskytnutá. Z ust. § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 OSP vyplýva procesná povinnosť účastníka konania tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje právo alebo povinnosť protistrany a procesná povinnosť označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Skutočnosť uzatvorenia zmluvy o bežnom účte, ktorá žalovanému umožňovala čerpať aj finančné prostriedky z tzv. kontokorentného úveru nepreukazuje, že skutočne aj tieto úverové prostriedky čerpal a v takej výške ako žalobca tvrdí. Z tabuliek na č. l. 63, 64, z výpisu z účtov na č. l. 83-118 a 130-171, ktoré predložil žalobca na preukázanie nie je možné zistiť akým spôsobom, kedy a či vôbec žalovaný peňažné prostriedky
z kontokorentného úveru čerpal a či suma, ktorú uplatňuje ako istinu, tvorí len objem vyčerpaných a nevrátených finančných prostriedkov. Tvrdenie žalobcu o výške istiny nemôže byť správne, pretože nevyplýva z vykonaného dokazovania. Istina je definovaná ako požičaná suma peňazí, z ktorej banka počíta výšku úrokov a ktorá sa splácaním znižuje; suma tvoriaca základ pôžičky, resp. požičaná suma bez úrokov a ostatných poplatkov. Mohlo ísť, ako aj súd poukazuje iba o sumu 829,85, resp. 800,- eur, pretože taký bol úverový limit na základe dodatku č. 1 a zmluvy o úvere k ČSOB Kreditnej karte. Žalobca do istiny úveru zahrnul aj úroky, ktoré sú podľa kogentných ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, a nie samotnou pohľadávkou, teda istinou. Rovnako ako úroky z omeškania. Dohoda medzi účastníkmi konania uvedená v Obchodných podmienkach, podľa ktorej sa úroky a debetné úroky budú účtovať na ťarchu úverového účtu je neplatné dojednanie (v zmysle § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka odporuje zákonu- ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť, je to kogentné ustanovenie. Žalobca časť „istiny“ pozostávajúcej z úrokov neodôvodnil, neuviedol akým spôsobom dospel k uplatnenej výške kapitalizovaných úrokov. Z návrhu nie je zrejmé, ako dospel k takejto výške úroku , okrem výšky úrokovej sadzby a obdobia úročenia je potrebné uviesť aj sumu, ktorá sa v danom období úroč. Dôkazné bremeno tvrdených skutočností zaťažovalo žalobcu a keďže ho neuniesol, nemôže byť v konaní úspešný. K zosplatneniu tvrdenému žalobcom zaujal súd I. inštancie správny názor, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný postup navrhovateľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nepreukázal, že spotrebiteľa- žalovaného upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté). Teda ani toto svoje tvrdenie navrhovateľ riadne nepreukázal. Preto bol vzhľadom k nepreukázaniu práva na žalovanú sumu návrh zamietnutý správne.
11. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.
13. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).