Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/171/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: GEOINFOS s.r.o. so sídlom Račianska 109/B, 831 05 Bratislava, IČO: 31 371 400, zast. LEGAL CARTEL s.r.o. so sídlom Ľubinská 18, 811 03 Bratislava proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd priznáva ž a l o v a n é m u nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou postúpenou miestne nepríslušným súdom tunajšiemu súdu dňa 22.11.2016 domáha, aby súd určil, že Zmluva o hypotekárnom úvere č. 4500U06102 zo dňa 21.07.2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2007, Dodatku č. 2 zo dňa 30.05.2007, Dodatku č. 3 zo dňa 27.08.2009, Dodatku č. 5 zo dňa 26.02.2010 a Dodatku č. 6 zo dňa 19.01.2011, uzatvorená medzi OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava IČO: 31 318 916 a GEOINFOS s.r.o. so sídlom Račianska 109/B, 831 05 Bratislava, IČO: 31 371 400 je absolútne neplatná. Žalobca žiadal aj priznať nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že Zmluvou o hypotekárnom úvere č. 4500U06102 zo dňa 21.07.2006 v znení dodatkov sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi hypotekárny úver vo výške 53.000.000,- Sk (ďalej aj ako „úver“) za účelom kúpy a rekonštrukcie hotela F., oproti čomu sa žalobca zaviazal splatiť úver aj s príslušenstvom, v splátkach a termínov dohodnutých v zmluve s konečnou platnosťou úveru ku dňu 30.05.2026.

3. Pohľadávka žalovaného na splatenie úveru bola zabezpečená zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre obec U., k.ú. A. XXXXUXXXXX/NXX C., na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 4500U06102/N01 zo dňa 21.07.2006 medzi žalovaným a pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti ako zálohu spoločnosťou BCI Kontakt, s.r.o. so sídlom Skácelova 2a, 612 00 Brno, Královo pole č.p. XXXX ako záložcu, pričom následne povoleným vkladom po V-XXXX/XXXX zo dňa 12.09.2006 sa vlastníkom, a teda záložcom, stal žalobca.

4. Žalobca uvádza, že Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 4500U06102 a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 4500U06102/N01 podpísali za žalovaného V.. I. I. označený ako riaditeľ Regionálneho korporátneho centra (RKC) Žilina a V.. I. R. označený ako firemný poradca RKC Žilina. Obsahovou súčasťou zmlúv ani ich príloh však nebola listina, ktorá by verifikovala oprávnenosť uvedených fyzických osôb konať za žalovaného s prihliadnutím na obsah takejto listiny, ktorá by

vymedzovala prípady, v ktorých sú označené osoby oprávnené konať za žalovaného a akým spôsobom bez ohľadu na jej formálne pomenovania (poverenie, resp. splnomocnenie).

5. Žalobca sa dostal do omeškania so splácaním úveru poskytnutého žalovaným. Žalovaný vyzval žalobcu dňa 11.02.2015 listinou označenou ako „Výzva na zaplatenie č. 3/2015/1432/F. žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy, a to v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Žalobca dlžnú sumu v určenej lehote nezaplatil, v dôsledku čoho žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 24.06.2015. Písomnosťou zo dňa 14.07.2015 označenou ako „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva“ žalovaný oznámil žalobcovi, že pristupuje k výkonu záložného práva zriadeného na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na základe Zmluvy o zriadení záložného práva. Oznámenie podpísala za žalovaného N.. M. H. ako riaditeľka odboru Problem Loans a V.. N. I. ako poverený zamestnanec s tým, že prílohou tohto oznámenia bolo Poverenie č. 6/1310-OCW/2014, ktorým žalovaný poveril označených zamestnancov na konanie v taxatívne vymenovaných právnych úkonoch. Uvedené osoby konali identickým spôsobom aj pri odstránení opravy chyby v rámci katastrálneho konania.

6. Žalobca má za to, že uvedeným postupom nebola zachovaná písomná forma právneho úkonu, s poukazom na ustanovenie § 40 Občianskeho zákonníka s tým, že absencia podpisu oprávnenej, resp. osoby oprávnenej konať v mene žalovaného ako obligatórnej náležitosti zmluvy, má za následok absolútnu neplatnosť takejto zmluvy.

7. Naliehavosť právneho záujmu v danom prípade vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný na základe Oznámenia preukázateľne pristúpil k realizácii záložného práva k nehnuteľnostiam, zriadeného na zabezpečenie pohľadávky žalovaného titulom Zmluvy o hypotekárnom úvere, pričom je zrejmé, že požadovaným určením možno dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu práv žalobcu. Uviedol, že určenie, ktorého sa žalobca domáha, má aj preventívnu funkciu, nakoľko zabráni budúcemu uplatňovaniu si nárokov zo Zmluvy o hypotekárnom úvere, ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva. Toto určenie vytvorí pevný základ pre právne vzťahy stranám sporu a predíde sa žalobe na plnenie.

8. Žalovaný sa vyjadril písomne k žalobe podaním doručeným súdu dňa 26.09.2016, v ktorom namietal nedostatok právomoci poukazom na dojednanie rozhodcovskej doložky a nedostatok miestnej príslušnosti. Do merita veci uviedol, že konajúce a podpisujúce osoby za žalovaného boli zamestnancami žalovaného v súlade s ustanoveniami § 15 ObZ, pričom uvedený úver bol riadne poskytnutý žalobcovi, ktorý ho však prestal riadne splácať, preto považuje jeho konanie za účelové vo vzťahu k podanej žalobe.

9. Spis bol prípisom zo dňa 15.11.2016 postúpený z Okresného súdu Námestovo na tunajší súd, pridelený zákonnému sudcovi dňa 22.11.2016, čím bolo námietke miestnej nepríslušnosti vyhovené.

10. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.01.2017, v ktorom namietal námietku nedostatku právomoci súdu konať, vzhľadom na dojednanú rozhodcovskú doložku v tom, že ak je predmetom konania neplatnosť zmluvy ako právneho úkonu, ktorý obsahuje aj predmetnú rozhodcovskú doložku, nie je právne prípustné, aby sa ustanovenie takéhoto úkonu nevzťahovalo na uvedenú rozhodcovskú doložku. Z tohto dôvodu má za to, že dôvod neplatnosti sa vzťahuje aj na uvedenú rozhodcovskú doložku, preto je potrebné na ňu nahliadať ako na neplatný právny úkon. Vo vzťahu k meritu konania - konaniu osôb za žalovaného, žalobca má za to, že nebola splnená podmienka poverenia činnosťou konajúcich osôb, ani nešlo o činnosť pre prevádzke podniku ako predpokladá ustanovenie § 15 ObZ. Poukázal aj na to, že konanie nebolo obvyklým konaním, spočívajúce v obvyklých právnych úkonov, tak ako predpokladá citovaný § 15.

11. Podaním doručeným súdu dňa 25.01.2017 žalovaný predložil súdu Poverenie č. 63/4-SP/06 v kópii.

12. Súd vytýčil pojednávanie na termíny 13.02.2017 - 27.11.2017, na ktorých sa zúčastňoval právny zástupca žalobcu a žalovaný. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:

Právny zástupca žalobcu zotrval na svojej argumentácii predloženej súdu. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.03.2017 poukázal na špekulatívne konanie žalovaného, ktorý údajne tvrdil, že konajúce osoby sú ex lege splnomocnení, následne predložil písomné poverenie s uvedením

aj osôb konajúcich v predmetnej veci. Zároveň poukázal, že nevyhnutnou obsahovou náležitosťou poverenia musí byť aj vôľa zamestnancov takéto poverenie prijať, čo v danom prípade absentuje, preto ho naďalej považuje za neplatné.

Žalovaný uviedol, že podmienkou platnosti poverenia nie je jeho písomné prijatie zamestnancom, zamestnanci prijali poverenie konkludentne. V rámci konania predložil súdu písomné dôkazy o existencii pracovnoprávneho vzťahu konajúcich osôb, podpisový vzor, interný predpis, Pokyny č. 33.

Listinné dôkazy: Zmluva o hypotekárnom úvere č. 4500U06102 v znení dodatku č. 1- 6, Všeobecné úverové podmienky, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, návrh na opravu chýb, vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.09.2016, 18.01.2017, 17.05.2017, doplnenie dôkazov žalovaným zo dňa 10.11.2017 - pracovná zmluva p. XX.XX.XXXX,, p. I., Organizačný poriadok - pokyn č. 33/2002, č. 35/2002 s dodatkom č. 32, postúpenie spisu, vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.01.2017 a 13.07.2017, informatívne výpisy z obchodného registra strán sporu.

13. Z predložených dôkazov súd mal za preukázané: Medzi stranami sporu bol založený záväzkový úverový vzťah, zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca ako dlžník prevzal záväzok na zaplatenie - vrátenie úveru z poskytnutého hypotekárneho úveru. Žalobca pre neplnenie povinnosti voči veriteľovi sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Veriteľ začal s výkonom záložného práva na predmet zabezpečenia, z čoho žalobca odvádza naliehavý právny záujem na určení.

Z Pracovnej zmluvy V.. R. je zrejmé zaradenie najskôr vo funkcii firemného poradca, tarifná trieda 10 s predmetom pracovnej činnosti - akvizícia korporátnych klientov a i.. Od roku 2007 bol riaditeľom RKC s miestom výkonu činnosti Žilina.

Z Pracovnej zmluvy V.. I. je zrejmé zaradenie vo funkcii riaditeľ regionálneho korporátneho centra, s miestom výkonu činnosti Žilina.

Z Pokynu č. 35 predstavenstva zo dňa 19.12.2002, Podpisový a kompetenčný poriadok v znení dodatku č. 32 ku dňu 29.04.2005, z ktorých je zrejmé, že oprávneným na podpísanie hypotekárneho úveru (4.1.1.) do 5 mil. SK je riaditeľ regionálneho korporátneho centra (ďalej aj ako „RKC“) a poverený zamestnanec RKC.

Z Pokynu č. 33 zo dňa 12.11.2002, Organizačný poriadok OTP Banka Slovensko, je vyvoditeľná funkčná náplň RKC OTP, a.s. zabezpečuje vzťahy RKC k jednotlivým klientom, zabezpečuje komplexnú obsluhu korporátnych klientov v rámci príslušného regionálneho rozloženia... priamo predáva individuálne produkty banky pre korporátneho klienta.

Zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 4500U06102 zo dňa 21.07.2006 v znení dodatkov bolo zrejmé, že úver bol poskytnutý vo výške 53.000.000,- Sk.

Z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.07.2015 vyplynulo, že žalovaný ako veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach žalobcu, ktoré boli predmetom zabezpečenia hypotekárneho úveru.

14. Návrh na vykonanie dokazovania výsluchom V.. R. a V.. I., ako je uvedené vyššie, žalobca zobral späť pred rozhodnutím vo veci z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania.

15. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu ako podmienky pre konanie o určovacej žalobe podľa ustanovenia § 137 CSP.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“

Podľa ustanovenia § 182 „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

16. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. - (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 „Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“

Podľa ustanovenia § 265 „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“

Podľa ustanovenia § 137 „Žalobou je možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“

Podľa ustanovenia § 15 „(1) Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. (2) Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.“

Podľa ustanovenia § 16 „Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.“

Podľa ustanovenia § 20 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“) „(1) Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). (2) Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.“

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1, 2, 3 „(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. (2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. (3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.“

Podľa ustanovenia § 9 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce „(1) V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. (2) Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.“

17. Súd v prvom rade skúmal právomoc konať v danej právnej veci s ohľadom na námietku nedostatku právomoci ako namietal žalovaný, práve v dôsledku uzatvorenej rozhodcovskej doložky v rámci Zmluvy o hypotekárnom úvere. V tomto bode privolil argumentácii žalobcu, ktorý argumentoval, resp. svojím podaním namietal platnosť zmluvy, ktorá obsahovala ustanovenie o rozhodcovskom konaní ako rozhodcovská doložka z dôvodu konania osôb neoprávnených konať za žalovaného. V zmysle právnej teórie účastníci právneho vzťahu môžu uzavrieť osobitnú rozhodcovskú zmluvu, vzťahujúcu sa na určitý zmluvný vzťah. Majú však možnosť dojednať si rozhodcovskú zmluvu ako súčasť samotnej zmluvy zakladajúcej hmotnoprávny záväzok, a to vo forme rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve t.j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 ZRK, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Neplatnosť zmluvy teda nemá vplyv na neplatnosť rozhodcovskej doložky okrem skutočnosti, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Súd za takýto dôvod vyhodnotil aj namietané konanie neoprávnených osôb, ktoré má vplyv na celý právny úkon. Išlo by o neplatný právny úkon vzťahujúci sa na samotnú základnú zmluvu ako aj na rozhodcovskú doložku, pretože osoba, ktorá uzatvárala zmluvu, by nebola oprávnená konať, alebo napr. ak by nemala spôsobilosť na právne úkony. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.12.2007 pod sp.zn. 29 Odo 1222/2005: „Námitku Fondu ohledně neplatnosti smlouvy shledal odvolací soud (shodně se soudem prvního stupně) nedůvodnou. Závěr rozhodčího senátu, podle něhož jsou „některé části smlouvy neplatné“ (jakož i názor Fondu o neplatnosti smlouvy jako celku) - pokračoval odvolací soud - se totiž na rozhodčí doložku nevztahují. V této souvislosti dále s poukazem na ustanovení § 267 odst. 3 obchodního zákoníku akcentoval, že „smluvní praxe sice inklinuje více k tomu založit rozhodčí smlouvu právě jako součást textu jiné smlouvy, nic to však nemění na tom, že i v případě rozhodčích smluv, jak je má na mysli ustanovení § 2 odst. 3 písm. b) zákona, mohla by vždy být uzavřena rozhodčí smlouva jako smlouva zcela samostatná, a to nejen z hlediska samostatné listiny, ale i v jiném čase než smlouva, ke které se váže.“ „Platnost rozhodčí smlouvy, i když má podobu jen rozhodčí doložky, je tak nutno vždy posuzovat jako smlouvu zcela samostatnou, jen technicky vloženou do textu jiné smlouvy“. Jelikož „platnost rozhodčí smlouvy nemůže být závislá na platnosti základní smlouvy“ a „platnost rozhodčí smlouvy je nutno vždy posuzovat zcela nezávisle na platnosti smluv, ze kterých spor, jenž má být posouzen, vyvěrá“, vyhodnotil odvolací soud rozhodčí smlouvu jako platnou.“

18. V ďalšom kroku súd skúmal splnenie podmienok konania ako procesnej stránky. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 137 a § 80 písm. c) O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa uvedeného ustanovenia je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku a musí byť kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti si treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu. V danom prípade je predmetom určenia neplatnosť právneho úkonu. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 4 Cdo/56/2009

zo dňa 22.09.2010 „Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenia žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému.“ Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 1 M Cdo 7/2004, uverejnenom v periodiku ZSP 17/2008 „Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to u žalobcu. Požadovaná naliehavosť právneho záujmu je chápaná jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), jednak v tom zmysle, že žalobca nemá inú možnosť, hlavne že nemá možnosť žalovať na plnenie z toho istého právneho pomeru Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, že by sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť.“ Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3 Cdo 112/2004, uverejnenom v periodiku ZSP 81/2006 „Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.“

19. So zreteľom na uvedené je možné zhrnúť, že žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Takéto určenie je spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivejšie právne postavenie - vlastníka t.č. založenej nehnuteľnosti.

20. V merite veci súd skúmal opodstatnenosť a právnu kvalifikovanosť uplatneného nároku na určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 4500U06102 zo dňa 21.07.2006 v znení dodatkov. Súd na námietku žalobcu analyzoval konanie za žalovaného, ktorý vystupuje v úverom vzťahu v pozícii veriteľa. Argumentácia žalobcu ohľadne vady právneho úkonu spočívajúcej v skutočnosti, že právny úkon učinila osoba bez oprávnenia konať, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný v priebehu konania osvedčil, že v čase vykonania namietaného právneho úkonu existovalo vystavené poverenie pre osoby konajúce v danej právnej veci za žalovaného. Samotný fakt, že nebolo priložené k vykonanému úkonu, nie je spôsobilé privodiť tak závažný následok, ako je neplatnosť právneho úkonu. Pripúšťajúc argumentáciu s poukazom na ustanovenie § 15 je nutné uviesť, že konajúce osoby boli v pracovnoprávnom vzťahu k žalovanému s uplatnením aj interných dokumentov žalovaného (Podpisový a kompetenčný poriadok), po právnom zhodnotení predložených listinných dôkazov - pracovná zmluva konajúcich osôb, poverenie na konanie a Podpisovaný a kompetenčný poriadok, súd vyhodnotil návrh žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu.

21. Podmienka platnosti poverenia ako ju odôvodnil žalobca, spočívajúca v nutnosti preukázania prijatia poverenia, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a ani iného zmluvného dojednania. Poverenie v zmysle právnej úpravy pracovného práva znamená, že za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, robí právne úkony štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto týchto uvedených osôb môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca. Poverenie udeľuje zamestnávateľ osobne, či už je právnickou alebo fyzickou osobou. Poveriť možno len vlastného zamestnanca. V poverení je nutné uviesť, na akú vec sa zamestnávateľ poveruje a aké konkrétne úkony môže za týmto účelom vykonávať. Z rozsudku NS SR sp.zn. 4 Cdo 4/2012 zo dňa 16.08.2012 vyplýva „...na to, aby konajúce osoby boli osobami oprávnenými podpísať okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni v mene zamestnávateľa, a to bez ohľadu na skutkové okolnosti daného prípadu, by bolo udelenie poverenia na právne úkony v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 Zákonníka práce. Konajúce osoby v danom prípade neboli osobami oprávnenými robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch za žalovaného ani na základe udeleného splnomocnenia, ktoré predložili, pretože z obsahu spisu vyplynulo, že v čase udelenia tohto plnomocenstva neboli zamestnancami zamestnávateľa.“ Najvyšší súd SR v odôvodnení predmetného rozhodnutia nerozlišuje

medzi udelením poverenia zamestnancovi a udelením splnomocnenia, z čoho možno vyvodiť, že pre prípad zastúpenia v pracovnoprávnych vzťahoch tieto dva pojmy považuje za totožné a vzájomne zameniteľné, a teda poverenie zamestnanca podľa § 9 Zákonníka práce považuje za jediný prípustný spôsob zastúpenia zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch. Ustanovenie § 9 Zákonníka práce preto predstavuje ucelenú a úplnú úpravu zastúpenia zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch t.j. zastúpenia zamestnávateľa pri individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch, medzi ktoré patrí aj konanie zamestnávateľa pri vzniku, zmene a zániku pracovného pomeru. Predmetné ustanovenie Zákonníka práce neobmedzuje zastúpenie zamestnávateľa ako subjektu mimo rámca pracovnoprávnych vzťahov. Pri konaní zamestnávateľa, ktorý je zväčša obchodnou spoločnosťou, nič neobmedzuje tento subjekt splnomocniť tretie osoby podľa ustanovenia § 31 Občianskeho zákonníka alebo udelením prokúry podľa ustanovenia § 14 Obchodného zákonníka na konanie v mene zamestnávateľa ako podnikateľského subjektu, avšak mimo rámca pracovnoprávnych vzťahov. Zmluvný systém v pracovnom práve je špecifický - uzatvorený a skladá sa len z takých zmlúv a dohôd, upravených v pracovnoprávnych predpisoch, najmä v Zákonníku práce. Pracovné právo v ustanovení § 18 na rozdiel od občianskoprávnej úpravy diktuje uzavretosť typov pracovných zmlúv a dohôd. Z ustanovenia § 18 vyplýva, že zmluvy pre oblasť pracovného práva možno uzatvárať len podľa pracovnoprávnych predpisov, predstavuje preto numerus clausus zmluvných typov v pracovnom práve. To znamená, že dohoda alebo zmluva, ktorá nie je upravená v pracovnoprávnych predpisoch, nie je v pracovnom práve dovolená. Vzhľadom na kogentnú povahu pracovnoprávnych predpisov sa princíp zmluvnej voľnosti v pracovnom práve neuplatní tam, kde neumožňuje odchylnú úpravu. Z uvedeného základného princípu pracovného práva - princípu uzavretosti zmluvných typov - jednoznačne vyplýva, že aj dohodu o plnomocenstve podľa ustanovenia § 31 Občianskeho zákonníka, pri aplikácii subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka, možno platne uzatvoriť len v prípadoch, kedy to výslovne dovoľuje alebo predpokladá. Akýkoľvek právny úkon urobený v mene zamestnávateľa, ktorý nie je za zamestnávateľa riadne podpísaný na to oprávnenou osobou, bude preto neplatný.

22. Záverom súd uvádza, aj vo svetle vyššie uvedeného rozsudku NS SR, sp.zn 4 Cdo 4/2012, že podpísať v mene zamestnávateľa právnickej osoby právny úkon môže len jej štatutárny orgán, poverený zamestnanec alebo iný zamestnanec, ktorému uvedené oprávnenie vyplýva z vnútorných organizačných predpisov (napr. podpisového poriadku). Vo vzťahu medzi žalovaným a jeho zamestnancami sa aplikuje pracovnoprávna úprava. Súd má za to, že na riadne poverenie zamestnancov sa vyžaduje existencia pracovnoprávneho vzťahu, čo žalovaný vo vzťahu k osobám V.. R. a F. I. preukázal ako oprávnenie konať v rozsahu poverenia s náležitosťami vyžadovanými v zmysle ustanovenia § 9 ZP, majúce právny základ v Podpisovom a kompetenčnom poriadku žalovaného. Zjavne ide o odlišný právny vzťah ako precizuje obchodnoprávna úprava odkazujúca na ustanovenie § 15 ObZ. Na dôvažok je potrebné uviesť, že v citovanom ustanovení nie je uvedené ako podmienka platnosti prejav vôle podpísanie prijatia poverenia, postačí konkludentné prijatie priamo konaním, čo preukázané v tomto prípade bolo. Súd teda nezistil žiadne vady právneho úkonu v konaní podpisujúcich osôb, vedúce k tak významného rozhodnutiu, ako je neplatnosť právneho úkonu.

23. Namietané špekulatívne konania žalobcom na konanie žalovaného, ktorý mal účelovo predložiť poverenie napriek tomu, že sa odvolával na splnomocnenie ex lege preukázané nebolo, súd hodnotí dôkazy predložené v súdnom konaní do vyhlásenia dokazovania za skončené, s jedinou výnimkou je uplynutie sudcovskej koncentrácie, čo naplnené v tomto konaní nebolo.

24. V danom prípade po posúdení veci a na vec sa vzťahujúcich rozhodujúcich skutkových zistení, aplikujúc vyššie uvedené právne predpisy, súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a je potrebné a spravodlivé ju zamietnuť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešnú obranu proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške trov konania súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodovať

nebude, nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto z hľadiska hospodárnosti súd nevydá ďalšie samostatné uznesenie o výške trov konania.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).