Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-81-2012.pdf
PDF · 165.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/81/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 4 125,95 € a nemajetkovej ujmy v sume 825,19 € za nesprávny úradný postup exekučného súdu charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, resp. od 1.6.2011. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17.2.2011 (konanie začalo 4.10.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 136 dní). Žalobca tiež tvrdil, že úradný postup exekučného súdu bol vykonaný spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Exekučný súd nie je súdom v
zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ust. § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je podľa žalobcu ničím ospravedlniteľná. Takto žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a nemajetková ujma predstavujúca 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote a bez zbytočných prieťahov, mohol žalobca uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca v žalobe ďalej opísal kritériá, z ktorých vychádzal pri určení náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca na záver uviedol, že pred podaním tejto žaloby požiadal žalovanú písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca v žalobe zároveň namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske.
2. O námietke zaujatosti sudcov tunajšieho súdu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 19NcC/576/2012-16 zo dňa 24.10.2012 tak, že sudca Mgr. Dušan Ďurian, ktorému bola vec pridelená ako zákonnému sudcovi, nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 5C/81/2012.
3. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 538,96 € a nemajetkovej ujmy v sume 107,79 € za nesprávny úradný postup exekučného súdu charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, resp. od 1.6.2011. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12.9.2011 (konanie začalo 19.5.2011), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 116 dní). Žalobca tiež tvrdil, že úradný postup exekučného súdu bol vykonaný spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ust. § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je podľa žalobcu ničím ospravedlniteľná. Takto žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a nemajetková ujma predstavujúca 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote a bez zbytočných prieťahov, mohol žalobca uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca v žalobe ďalej opísal kritériá, z ktorých vychádzal pri určení náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca na záver uviedol, že pred podaním tejto žaloby požiadal žalovanú písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca v žalobe zároveň namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske.
4. O námietke zaujatosti sudcov tunajšieho súdu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 17NcC/576/2012-16 zo dňa 24.10.2012 tak, že sudkyňa Okresného súdu Partizánske JUDr. Božena Brinčíková, ktorej bola vec pridelená ako zákonnému sudcovi, je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 4C/43/2012 a sudcovia Okresného súdu Partizánske JUDr. Barbora Štefanová, JUDr. Adriána Považanová, JUDr. Eduard Szabo, Mgr. Dušan Ďurian nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 4C/43/2012.
5. Žalobca sa podanou žalobou, o ktorej sa začalo konanie viesť pod sp. zn. 5C/76/2012, domáha proti žalovanej zaplatenia majetkovej škody v sume 2 949,04 € a nemajetkovej ujmy v sume 589,81 € za nesprávny úradný postup exekučného súdu charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, resp. od 1.6.2011. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.11.2010 (konanie začalo 20.7.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 121 dní). Žalobca tiež tvrdil, že úradný postup exekučného súdu bol vykonaný spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom, ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ust. § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je podľa žalobcu ničím ospravedlniteľná. Takto žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a nemajetková ujma predstavujúca 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote a bez zbytočných prieťahov, mohol žalobca uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca v žalobe ďalej opísal kritériá, z ktorých vychádzal pri určení náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca na záver uviedol, že pred podaním tejto žaloby požiadal žalovanú písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca v žalobe zároveň namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske.
6. O námietke zaujatosti sudcov tunajšieho súdu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 19NcC/579/2012-16 zo dňa 24.10.2012 tak, že sudca Mgr. Dušan Ďurian, ktorému bola vec pridelená ako zákonnému sudcovi, nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 5C/76/2012.
7. Žalobca sa podanou žalobou, o ktorej sa začalo konanie viesť pod sp. zn. 5C/77/2012, domáha proti žalovanej zaplatenia majetkovej škody v sume 766,92 € a nemajetkovej ujmy v sume 153,38 € za nesprávny úradný postup exekučného súdu charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, od 1.6.2011. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.5.2011 (konanie začalo 24.3.2011), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 55 dní). Žalobca tiež tvrdil, že úradný postup exekučného súdu bol vykonaný spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom, ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ust. § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je podľa žalobcu ničím ospravedlniteľná. Takto žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a nemajetková ujma predstavujúca 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote a bez zbytočných prieťahov, mohol žalobca uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca v žalobe ďalej opísal kritériá, z ktorých vychádzal pri určení náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca na záver uviedol, že pred podaním tejto žaloby požiadal žalovanú písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca v žalobe zároveň namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske.
8. O námietke zaujatosti sudcov tunajšieho súdu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 17NcC/580/2012-16 zo dňa 24.10.2012 tak, že sudca Mgr. Dušan Ďurian, ktorému bola vec pridelená ako zákonnému sudcovi, nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 5C/77/2012.
9. Žalobca sa podanou žalobou, o ktorej sa začalo konanie viesť pod sp. zn. 6C/80/2012, domáha proti žalovanej zaplatenia majetkovej škody v sume 803,15 € a nemajetkovej ujmy v sume 160,63 € za nesprávny úradný postup exekučného súdu charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, od 1.6.2011. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 3.6.2011 (konanie začalo 19.3.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 441 dní). Žalobca tiež tvrdil, že úradný postup exekučného súdu bol vykonaný spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom, ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie
práva žalobcu na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ust. § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je podľa žalobcu ničím ospravedlniteľná. Takto žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a nemajetková ujma predstavujúca 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote a bez zbytočných prieťahov, mohol žalobca uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca v žalobe ďalej opísal kritériá, z ktorých vychádzal pri určení náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca na záver uviedol, že pred podaním tejto žaloby požiadal žalovanú písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca v žalobe zároveň namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske.
10. O námietke zaujatosti sudcov tunajšieho súdu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 19NcC/541/2012-16 zo dňa 24.10.2012 tak, že sudkyňa JUDr. Barbora Štefanová, ktorej bola vec pridelená ako zákonnému sudcovi, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 6C/80/2012.
11. Súd uznesením č. k. 5C/81/2012-34 zo dňa 13.1.2014 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/81/2012, 4C/43/2012, 5C/76/2012, 5C/77/2012 a 6C/80/2012.
12. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že samotná žaloba má nedostatky, napr. chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia podaní na súd, dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, ktoré majú význam pre posúdenie veci. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že by žalobca mal znášať dôkazné bremeno sám. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania nároku zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v exekučnom konaní predsedovi súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Preto žalovaná tvrdila nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdneho konania iného súdu, v tomto prípade exekučného súdu v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012, pričom žaloba bola súdu doručená už dňa 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6 - mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Jedná sa preto podľa názoru žalovanej o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky bolo doručených niekoľko desiatok tisíc takýchto žiadostí žalobcu. Vcelku žalobca neposkytol žalovanej napriek jej výzve žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, preto nepovažovala žalovaná nárok za predbežne prerokovaný. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. (nesprávneho úradného postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi), resp. zmaril možnosť splnenie uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených nárokov v rámci predbežného prerokovania nároku uspokojený zo strany žalovanej nebol. Žalovaná uviedla, že postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Pojem „nesprávny úradný postup“ nemá legálnu definíciu, v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako „porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý (či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí) nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí“ (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 24/2004 uverejnený pod publikačným číslom 23/2011). Preto podľa žalovanej akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom na
účely zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa žalovanej nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovaná príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že exekučný súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc keď vykonal „opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu“ žalovaná poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 60/2011-13 z 03.03.2011 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/146/2011 z 13.10.2011, sp. zn. 3MCdo 11/2010 z 26.09.2011 a sp. zn. 5Cdo 291/2010 z 29.03.2011, v zmysle ktorých vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu (právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu v právnej veci spotrebiteľa) z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. Ďalej žalovaná poukázala na to, že k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu - zbytočným prieťahom v exekučnom konaní nedošlo, pretože je potrebné vychádzať zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. K vyčíslenej škode zo strany žalobcu vyjadrila žalovaná názor, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Toto rozhodnutie iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul (napr. platobný rozkaz) podaním žaloby, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v žalobe namieta. Ak by aj žalobu podal, musel by preukázať, že by mu súd ním požadované nároky v rozsahu istiny pohľadávky a jej príslušenstva, ktoré si uplatňuje ako náhradu škody priznal vo výške, v ktorej ich požaduje od žalovanej a že pohľadávka je nevymožiteľná v dôsledku pochybenia okresného súdu, t. j. že nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Niektorí dlžníci by mohli byť aj tak insolventní, po smrti a pod. K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že táto je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy žalobcu. Záverom žalovaná poukázala na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech žalobcu vzhľadom na charakter nárokov a na charakter jeho obchodnej činnosti. Žalovaná preto považuje žalobu za nedôvodnú z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..
13. Zástupcovia žalobcu a žalovanej sa na pojednávanie vo veci neustanovili, svoju neúčasť ospravedlnili, pričom nežiadali z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v ich neprítomnosti.
14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5C/81/2012, z toho najmä žaloby, uznesenia o spojení veci, vyjadrenia žalovanej vrátane príloh, pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2Er/608/2010, spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4C/43/2012, z toho najmä žaloby, návrhu žalovanej na spojenie vecí, pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4Er/473/2011, spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5C/76/2012, z toho najmä žaloby, návrhu žalovanej na spojenie vecí, pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4Er/475/2011, spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5C/77/2012, z toho najmä žaloby, návrhu žalovanej na spojenie vecí, pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4Er/212/2011, spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6C/80/2012, z toho najmä žaloby, návrhu žalovanej na spojenie vecí, pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3Er/205/2010 a oznámenia žalobcu o založení originálu znaleckého posudku do súdneho spisu.
15. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako oprávnený spísal dňa 4.10.2010 v sídle exekútorského úradu JUDr. Rudolfa Krutého zápisnicu o návrhu na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
požiadal žiadosťou zo dňa 18.10.2010, doručenou súdu dňa 9.12.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd o žiadosti rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 2Er/608/2010 tak, že dňa 30.12.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe nespôsobilého exekučného titulu.
16. Žalobca ako oprávnený spísal dňa 19.5.2011 v sídle exekútorského úradu JUDr. Rudolfa Krutého zápisnicu o návrhu na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal žiadosťou zo dňa 4.7.2011, doručenou súdu dňa 2.8.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd o žiadosti rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/473/2011 tak, že dňa 26.8.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe nespôsobilého exekučného titulu.
17. Žalobca ako oprávnený spísal dňa 19.5.2011 v sídle exekútorského úradu JUDr. Rudolfa Krutého zápisnicu o návrhu na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal žiadosťou zo dňa 4.7.2011, doručenou súdu dňa 2.8.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd o žiadosti rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/475/2011 tak, že dňa 3.8.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe nespôsobilého exekučného titulu.
18. Žalobca ako oprávnený spísal dňa 24.3.2011 v sídle exekútorského úradu JUDr. Rudolfa Krutého zápisnicu o návrhu na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal žiadosťou zo dňa 7.4.2011, doručenou súdu dňa 13.4.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd o žiadosti rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/212/2011 tak, že dňa 29.4.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe nespôsobilého exekučného titulu.
19. Žalobca ako oprávnený spísal dňa 19.3.2010 v sídle exekútorského úradu JUDr. Rudolfa Krutého zápisnicu o návrhu na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal žiadosťou zo dňa 1.4.2010, doručenou súdu dňa 23.4.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd o žiadosti rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 3Er/205/2010 tak, že dňa 13.7.2010 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie a zároveň uznesením Okresného súdu Partizánske, č. k. 3Er/205/2000-15 z 13.7.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 156 € od 13.8.2009 do zaplatenia.
20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v období namietaného nesprávneho úradného postupu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
24. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
25. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
26. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
27. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
28. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
29. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011 do 31.12.2011 podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
30. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011 do 31.12.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
31. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je podaná dôvodne. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či žalobca žalobu podal v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v žalobe tvrdil, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaná do podania žaloby na žiadosť nereagovala. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa na žalovanú obrátil
s prvými žiadosťami o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody po 23.4.2012, pričom žalobu podal na súd dňa 27.9.2012, t. j. skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania žaloby. V čase rozhodovania súdu však šesťmesačná lehota na uspokojenie nárokov v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. uplynula, žalovaná netvrdila, že by došlo k uspokojeniu nárokov žalobcu, a teda žaloba bola podaná predčasne len v určitom štádiu súdneho konania, nie v čase rozhodovania súdu, keďže záver o predčasnosti žaloby už nie je možný. Tým súd považoval za splnenú podmienku zo strany žalobcu podľa § 15 a 16 zákona č. 514/2003 Z .z. predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu súd tiež nevykonal dôkaz pripojením spisu Ministerstva spravodlivosti SR o predbežnom prejednaní nároku žalobcu na náhradu škody uplatňovanej v tomto konaní, ktorý by bol vzhľadom na záver o splnení podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody nadbytočný.
32. Následne sa súd zaoberal tým, či je daná zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý mal spočívať v tom, že exekučný súd v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 2Er/608/2010, 4Er/473/2011, 4Er/475/2011, 4Er/212/2011, 3Er/205/2010 nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, t. j. v zákonom stanovenej lehote.
33. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
34. Súd pri rozhodnutí tiež vychádzal z toho, že nesprávnym úradným postupom v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Súd preto v tomto prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní, ale skúmal dodržanie zákonnej lehoty. Podľa súčasného znenia zákona č. 514/2003 Z. z. všeobecný súd nie je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na to, že právna úprava zákona č. 514/2003 Z. z. v období namietaného nesprávneho úradného postupu nevyžadovala vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd dospel k záveru, že je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu v prípade nedodržania zákonnej lehoty.
35. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ /čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky/ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2010 sp. zn. 5 Cdo 126/2009). V danom prípade mal súd za preukázané, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, resp. aj od 1.6.2011 do 31.12.2011 vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, resp. aj od 1.6.2011 do 31.12.2011 nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.7.2013 č. k. II. ÚS520/2012-39). Súd má za to, že takýto odchylný prístup bol zákonodarcom zvolený zámerne, najmä preto, že protikladom poverenia (ktoré formálne nemá charakter rozhodnutia súdu a nemožno proti nemu podať žiadny opravný prostriedok ) je uznesenie (rozhodnutie) s možnosťou jeho vydania spravidla až po obstaraní si súdom spoľahlivého podkladu pre potvrdenie záveru o prípadnom rozpore či už žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu (nezriedka inak všetkých troch takýchto listín či prinajmenšom dvoch z nich) so zákonom. Obstaranie toho, čo v konkrétnej veci má za takýto podklad poslúžiť (a čím v čase doručenia žiadosti exekučný súd ešte nedisponuje) a i jeho náležité vyhodnotenie si vyžaduje určitý čas a z pohľadu časového aspektu súhrnu takýchto aktivít lehotu 15 dní zjavne nemožno považovať za postačujúcu (čo je mimo akúkoľvek pochybnosť tiež dôvod, pre ktorý sa zákonodarca jej uzákoneniu v tomto prípade vyhol). Kým teda predbežný záver o nedostatku dôvodov z čohokoľvek usudzovať na rozpor (nesúlad) exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom nie je dôvodom na oddialenie udelenia poverenia súdnemu exekútorovi a zákonom ustanovená lehota je tu práve za takýmto účelom, opačný predbežný záver je potrebné si verifikovať alebo prinajmenšom argumentačne solídne podložiť, a práve preto nemožno vydanie uznesenia zamietajúceho žiadosť o poverenie „uponáhľať“. Preto má súd za to, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu nedošlo.
36. Následne sa súd zaoberal aj tým, či je daná zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý mal spočívať v tom, že exekučný súd v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 2Er/608/2010, 4Er/473/2011, 4Er/475/2011, 4Er/212/2011, 3Er/205/2010 vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.
37. Pokiaľ ide o samotný exekučný titul, Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 20 Cdo 251/2001 zo dňa 11.04.2002 konštatoval, že predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) je exekučný titul ako podklad tejto exekúcie, ktorým sa rozumie rozhodnutie (príp. listina), ktoré má predpísanú formu a obsah a ktoré ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Pred nariadením exekúcie sa súd zaoberá tým, či exekučný titul je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľný, a to nielen po stránke formálnej, ale i po stránke obsahovej (materiálnej). Z hľadiska materiálneho je teda rozhodnutie vykonateľné, pokiaľ orgán, ktorý ho vydal, mal na to právomoc, pokiaľ obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia a lehotu, v ktorej má byť povinnosť splnená, pokiaľ nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Exekúciu možno nariadiť len v prospech toho, kto má podľa titulu právo, a len proti tomu, kto má podľa titulu tomu zodpovedajúcu povinnosť plnenia v prípade, že plnenie dobrovoľne neposkytol v lehote na plnenie. Exekučné tituly podľa § 41 EP musia obsahovať náležitosti, ktoré ustanovuje príslušný právny predpis, podľa ktorého bolo také rozhodnutie vydané. Pokiaľ exekučný titul tieto náležitosti nemá, nemôže byť podkladom pre exekúciu. Samotný Exekučný poriadok rozlišuje dve skupiny exekučných titulov. Vzhľadom k tomu, že v danej veci je exekučným titulom rozhodnutie podľa § 41 ods. 2 EP, je možné uvažovať o širšej prieskumnej právomoci exekučného súdu pri vydávaní poverenia. Exekučný súd teda ďalej skúmal, či samotný rozhodcovský rozsudok nie je nulitným právnym aktom v prípade, že rozhodcovský súd nemal právomoc ho vydať na základe neplatnej neprijateľnej rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluve.
38. Exekučný súd na základe týchto procesných skutočností skúmal procesné podmienky exekučného konania, t.j. prípustnosť konkrétnej exekúcie. Exekučný súd po preskúmaní žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie a k nemu pripojených listín dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky vo formulárovej zmluve o úvere, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu zo zmluvy o úvere, ktorú exekučný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda neplatnou. Exekučný titul vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy bol vydaný v rozpore so zákonom, a teda nebol titulom spôsobilým na vedenie exekúcie. Preto exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Exekučný súd pritom postupoval v rozsahu právomoci zverenej mu ustanovením 44 ods. 2 EP, pretože preskúmavanie právomoci rozhodcovského súdu na konanie vo veci a vydanie rozhodnutia je súčasťou preskúmavania materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré nepochybne do právomoci exekučného súdu patrí. V prípade, ak orgán (rozhodcovský súd) vydá rozhodnutie, na ktorého vydanie nemá právomoc, jedná sa o nulitný právny akt, na ktorý nemožno prihliadnuť ako na exekučný titul, nakoľko z hľadiska práva neexistuje a prihliada sa naň tak, ako keby nebol vydaný. Takéto
rozhodnutie teda nemôže založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Nedostatok právomoci orgánu vec prejednať a vydať rozhodnutie je tak závažným nedostatkom, že naň exekučný súd (ale aj iný orgán) prihliada z úradnej povinnosti, teda nie je podstatné to, či boli využité opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy (resp. v tomto prípade žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku) smerujúce k zrušeniu rozhodnutia. Prieskum právomoci orgánu vo veci konať a vydať rozhodnutie je súčasťou prieskumu materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia z dôvodu, že ak rozhodnutie z hľadiska právnych účinkov vôbec neexistuje, tobôž nemôže byť vykonateľné. Preto exekučný súd mal právomoc preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluve o úvere, nakoľko od nej sa odvíja skutočnosť, či rozhodcovský súd mal alebo nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Neplatná rozhodcovská doložka v žiadnom prípade nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto tento orgán ani nemohol na základe neplatného zmluvného dojednania vydať rozhodcovský rozsudok. V tomto prípade sa nejednalo o úplný judiciálny proces a preskúmanie rozhodcovského rozsudku vo veci samej tak, ako to namieta žalobca, pretože exekučný súd neposudzoval právo žalobcu (oprávneného) na plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom. Podporne súd poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, podľa ktorého „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom“. Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo/135/2012 zo dňa 05.12.2012 „iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.“ Z uvedených dôvodov má súd za to, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu spočívajúceho v prekročení zákonom určeného rozsahu prieskumu rozhodcovského rozsudku tvrdeného žalobcom nedošlo.
39. Vzhľadom na to, že nebol splnený ani len prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, súd sa ďalej nezaoberal tým, či boli splnené ďalšie predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú existencia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a existencia priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, keďže všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne.
40. Súd nevykonal dokazovanie oboznámením obsahu znaleckého posudku navrhnutého žalobcom z dôvodu, že by išlo o dokazovanie nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto súdneho konania, nebola totiž splnená ani len prvá z troch podmienok, a to nesprávny úradný postup a akékoľvek ďalšie dokazovanie vrátane toho týkajúceho sa výšky škody by tak bolo nad rámec dokazovania potrebného pre účely tohto konania a v rozpore s princípom hospodárnosti konania (čl. 17 CSP).
41. V prípade, ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strany sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
42. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.