Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/54/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., o zaplatenie istiny 3.903,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 22C/140/2015-61 zo dňa 08. decembra 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 3.675,53 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.675,53 eur od 10.05.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,50 % trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch , § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 9, § 54 ods. 1 a 2, § 39, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len , § 369 ods. 1, 497, § 499, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval tým, že vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom uzavreli 11.09.2012 úverovú zmluvu č. 5123, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko a.s. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej bezúčelový úver vo výške 4.000 eur, pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe do splatnosti 17,90%, s ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 20,69% a priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov ku dňu podpisu zmluvy vo výške 19,59%. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná žalobcovi zaplatiť bola 8.824,80 eura. Zároveň sa žalovaná zaviazala zaplatiť poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 eura mesačne. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 18 pravidelných mesačných splátkach v sume 46,56 eura. Úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 120 pravidelných mesačných anuitných splátkach po 71,55 eura, splatných vždy v 15. deň kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná dňa 17.9.2012 a celý úver bol splatný dňa 15.8.2022. V bode 4.1. úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaná čerpala úver celkom v sume 4.000 eur, z výpisu z interného systému žalobcu (č. l. 28 spisu) vyplýva, že žalovaná na splatenie úveru uhradila postupne sumy dňa 17.9.2012 sumu 73,54 eur, dňa 15.10.2012 sumu 14,16 eur, dňa

16.10.2012 sumu 59,38 eur, dňa 15.11.2012 sumu 16,16 eur, dňa 3.12.2012 sumu 72,56 eur, dňa 4.12.2012 sumu 0,01 eur, dňa 17.12.2012 sumu 3,53 eur, dňa 28.12.2012 sumu 85,13 eur, t. j. celkom sumu 324,47 eur. Úver však riadne nesplácala, preto ju žalobca najskôr upomienkou zo dňa 21.1.2013 vyzval na zaplatenie omeškanej splátky úveru s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru. Dňa 19.2.2013 žalovanej zaslal poslednú upomienku pred predčasným zosplatnením úveru a vyzval ju na zaplatenie omeškaných splátok úveru do 10 dní. Žalobca vyzval žalovanú listom zo 17.04.2013 k splateniu celého dlhu do 09.05.2013. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti. Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 71,55 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru však nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu zákonom vyžadovanej náležitosti zmluvy. V danom prípade žalobca, napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno nepreukázal, že Úverová zmluva č. 5123 zo dňa 11.9.2012 obsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v tomto členení. Na písomnú výzvu súdu zo dňa 31.3.2015 žalobca predložil výpis zo svojho interného systému, z ktorého vyplýva prehľad, akým spôsobom boli úhrady žalovanej započítavané v prospech istiny, poplatkov a zmluvného úroku. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie riadneho splátkového kalendára, obsahujúceho termíny splatnosti jednotlivých splátok a členenie jednotlivých splátok na istinu, úroky, či iné poplatky, ktorý splátkový kalendár by tvoril súčasť zmluvy, je potrebné predmetný spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) z zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak má nárok iba na vrátenie nezaplatenej časti poskytnutých peňažných prostriedkov a nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov. Pretože žalovaná z poskytnutého úveru vo výške 4.000 eur zaplatila sumu iba 324,47 eura, žalobca má nárok na zaplatenie zvyšnej sumy 3.675,53 eura (4.000 eur - 324,47 eura). Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu na zaplatenie požadovanej istiny a úrokov zamietol. Súd pritom pri posudzovaní celkovej sumy zaplatenej žalovanou vychádzal z výpisu z interného systému žalobcu predloženého dňa 14.5.2015, z ktorého vyplývajú žalovanou vykonané nasledovné splátky: dňa 17.9.2012 sumu 73,54 eura, dňa 15.10.2012 sumu 14,16 eura, dňa 16.10.2012 sumu 59,38 eura, dňa 15.11.2012 sumu 16,16 eura, dňa 3.12.2012 sumu 72,56 eura, dňa 4.12.2012 sumu 0,01 eura, dňa 17.12.2012 sumu 3,53 eura, dňa 28.12.2012 sumu 85,13 eura, t. j. celkom žalovanou zaplatená suma 324,47 eura; a to na rozdiel od prehľadu splátok predloženého žalobcom dňa 18.11.2016, z ktorého vyplývajú nižšie splátky: dňa 17.9.2012 sumu 71,55 eura, dňa 15.10.2012 sumu 14,16 eura, dňa 16.10.2012 sumu 57,39 eura, dňa 15.11.2012 sumu 16,16 eura, dňa 3.12.2012 sumu 55,39 eura, dňa 17.12.2012 sumu 3,54 eura a dňa 28.12.2012 sumu 68,01 eura, t. j. celkom suma iba 286,20 eura, keď súd má za to, že podľa tohto druhého prehľadu, časť žalovanou zaplatených súm bola započítaná aj na poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 eura, avšak úver je v zmysle vyššie uvedeného bezúročný a bez poplatkov. Súd tak má z interného systému žalobcu preukázanú celkovú sumu splatenú žalovanou vo výške 324,47 eura. Pretože sa žalovaná s peňažným plnením dostala do omeškania, má žalobca nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vzhľadom na spotrebiteľských charakter úveru, v zmysle predpisov občianskeho práva. Žalobca tak má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 10.5.2013, t. j. uplynutím lehoty stanovenej vo výzve na predčasné splatenie úveru zo dňa 17.4.2013,

kde bola stanovená lehota na uhradenie celého dlhu do 9.5.2013. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k uvedenému dňu bola 0,50 %, preto by mal žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy do zaplatenia. Žalobca sa však domáhal zaplatenia úrokov z omeškania len vo výške 8% ročne, preto mu súd priznal úroky z omeškania v takto uplatnenej výške. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol, a to aj pokiaľ ide o úroky z omeškania uplatňované z jednotlivých splátok úveru splatných do predčasného zosplatnenia úveru, s ktorými bola žalovaná v omeškaní, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti nároku žalobcu v tejto časti, nakoľko vzhľadom na to, že nie je zrejmé, aká časť z jednotlivých splátok mala predstavovať istinu pohľadávky (bez úrokov a poplatkov, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov), nie je možné určiť ani úroky z omeškania z jednotlivých splátok do zosplatnenia úveru. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak považoval súd žalobu dôvodnú len v časti o zaplatenie sumy 3.675,53 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3.675,53 eura od 10.5.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , keďže súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 3.675,53 eura s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca sa pritom podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.188,80 (istina 3.903,44 eur + úrok 285,36 eur) s príslušenstvom. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 87,75% (3.675,53 eura : 4.188,80 eura x 100) a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 12,25% (100% - 87,75%) a tým je daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 75,50% (87,75% - 12,25%), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobu zamietol podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že v zmysle bodu 1.1 zmluvy banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (ďalej len VOP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie vo všeobecných obchodných podmienkach.. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných splátok a že rozdelenie splátok na istiny a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Z uvedeného vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou sadzobníka a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho spoplatnenia zmluvy neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. V prospech argumentácie banky svedčí aj fakt, že návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch z októbra 2015 navrhoval § 9 doplniť o odsek 3 v znení „Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v odseku 2 musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a nie v jej prílohách a ani vo všeobecných obchodných podmienkach“. Z pripravovanej novely teda vyplýva, že za právneho stavu ku dňu uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy, zákon o spotrebiteľských

úveroch od veriteľa nevyžadoval zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. k) taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. Túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť. Žalobca poukázal na návrh generálnej advokátky Q. U. prednesený dňa 09.06.2016 vo veci VEC C-42/15, návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, ktorý podal Okresný súd Galanta vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová. Rozsudku súdneho dvora v prejudiciálnom konaní VEC C-42/15 v časti Náležitosti, ktoré sa majú v zmluve o úvere na dobu určitú - Dôsledky neuvedenia povinných informácií - Proporcionalita, v ktorom Súdny dvor rozhodol v časti - dotýkajúcej sa aj predmetu tohto odvolania - takto: nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave. V prípade ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor uvedeným rozhodnutím jednoznačne spochybnil formalistický prístup pri vykladaní smernice a zákonnej úpravy podmieňujúcej úročenie a poplatkovanie úveru členením splátok, tak ako to požaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, resp. jeho výklad uvedený prvoinštančným súdom v odôvodnení napádaného rozsudku. Vzhľadom na podané odvolanie v časti zamietnutého nároku napáda aj rozhodnutie súdu o náhrade trov konania a žiada priznať ich náhradu v rozsahu 100 %. Na záver žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi a priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania na oboch inštanciách.

5. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 3.903,44 eura, úrok vo výške 285,36 eura, úrok z omeškania 7,11 eura, úrok 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3.903,44 eura od 10.05.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne z nezaplatenej istiny 3.903,44 eura od 10.05.2013 do zaplatenia a nezaplatených úrokov 285,36 eura od 10.05.2013 do zaplatenia a náhrada trov konania.

8. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.675,53 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.675,53 eura od 10.05.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vzhľadom k odvolaniu žalobcu voči zamietajúcej časti jeho nároku a v časti náhrady trov konania, je predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody posúdiť, či v danom prípade prvoinštančný súd rozhodol správne, ak nepriznal žalobou uplatnený nárok žalobcu v časti o zaplatenie istiny 227,91 eura, úroku 285,36 eura, úroku z omeškania 7,11 eura, úroku 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 3.903,44 eura od 10.05.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z istiny 3.903,44 eura a nezaplatených úrokov 285,36 eura od 10.05.2013 do zaplatenia z dôvodu, že zmluva neobsahovala zákonom predpísané náležitosti a preto súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Právo na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania 7,11 eura súd žalobcovi nepriznal z dôvodu nepreskúmateľnosti nároku žalobcu v tejto časti, nakoľko nie je zrejmé, aká časť z jednotlivých splátok mala predstavovať istinu pohľadávky.

9. Pretože odvolací súd vo veci samej preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

10. K odvolacím námietkam žalobcu, ktoré spočívali v tom, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, že nejde o bezúročný a bezpoplatkový úver, čím tvrdenie súdu nie je pravdivým je potrebné uviesť nasledovné:

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

13. V danej veci bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená úverová zmluva dňa 11.09.2012, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 4.000 eur. Úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť v mesačných splátkach v počte 120 po 71,55 eura pri dojednanej úrokovej miere 17,90 %, p.a.. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo- právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch stanovuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená úverová zmluva zo dňa 11.09.2012 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver. Žalobca v odvolaní pripúšťa, že niektoré náležitosti o spotrebiteľskom úvere sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie vo VOP. Odvolací súd nespochybňuje fakt, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj VOP ako ani to, že nie všetky náležitosti musia byť v samotnej zmluve. Podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, musí to byť takou formou, aby bola zrozumiteľná a prehľadná pre spotrebiteľa. Žalobca tiež uviedol, že splátka zostáva rovnaká počas celej doby, avšak plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina. Ak žalobca vie predložiť spotrebiteľovi na požiadanie amortizačnú tabuľku, niet dôvodu, aby spotrebiteľovi nepredložil tabuľku, ktorá by zrozumiteľne uvádzala prehľad splátok (v zmysle zákona) pri uzatváraní samotnej zmluvy, aby spotrebiteľ mal prehľad o tom, čo a kedy spláca resp. má splácať.

14. Je pravdou, tak ako na to poukazuje žalobca v odvolaní, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálne v konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

15. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.

16. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 4.7.2006 keď uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.6.2005, C-268/06 z 15.4.2008). Vzhľadom na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova „zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem).

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade s § 387 ods. 1 ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

18. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná. Vzhľadom na to, že žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva podľa čl. 4 ods. 2 CSP.

19. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .