Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-11Cpr/7/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

U. súd C. II, sudcom B.. O. C. v spore žalobcu: O. a stavebniny, a.s., so sídlom Y. č. XX, T.: XX XXX XXX, právne zastúpený B.. M. M., advokát so sídlom Y. XX, C. proti žalovanému: P. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. 119, E., o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

J. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eur spolu s X % ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

J. je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

X. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáha, aby mu žalovaný uhradil sumu XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy XXX,XX eur a nahradil trovy konania spočívajúce v uhradenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. F., že na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným ako zamestnávateľom, žalovaný vykonávala prácu dohodnutú v pracovnej zmluve na pozícii vedúceho podnikateľského strediska. J. strany sporu uzavreli medzi sebou V. o hmotnej zodpovednosti dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sa žalovaný zaviazal prevziať hmotnú zodpovednosť okrem iného aj za pokladničnú hotovosť. O. inventúre vykonanej dňa XX.XX.XXXX zamestnancami žalobcu, bol zistený schodok na zverených hodnotách v podobe pokladničného manka v hodnote XXX,XX eur, za ktorý v zmysle čl. VI V. o hmotnej zodpovednosti zodpovedá žalovaný. J. na výzvu zamestnancov žalobcu nepreukázal, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. G. opakovaným výzvam na úhradu žalovaný ku dňu spísania žaloby neuhradil svoj dlh ani čiastočne.

X. Dňa XX.XX.XXXX súd vydal vo veci O. rozkaz č.k.: XXCpr/X/XXXX-XX, ktorý bol dňa XX.XX.XXXX doručený do vlastných rúk žalovanému.

X. Proti tomuto O. rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že si nie je vedomý schodku na zverených hodnotách v podobe pokladničného manka v hodnote XXX,XX eur, pričom pri inventúre predložil, kde zverené hodnoty sú a to prikladá v prílohe (prílohy k odporu neboli žiadne - poznámka súdu). J. viackrát upozornil na zlé pracovné podmienky, ktoré mal zabezpečiť, bohužiaľ len ústne. N. v júni XXXX mu bolo odcudzených XXX eur z pokladne, na čo upozornil p. Z., ktorý ďalší deň prišiel k nemu na kontrolu a keďže tam pracoval len krátko, jeho odpoveď bola taká, že to zrovnáme bločkami, len nech to nehovorí riaditeľovi. Aj pri jeho nástupe tam boli manka a schodky spôsobené vraj predchádzajúcim vedúcim, chýbali peniaze v pokladni za nájom a tovar a samozrejme aj tovar na dvore, kde mu bolo zase povedané zo strany zamestnancov žalobcu, že to nemá hovoriť riaditeľovi, že oni to postupne odpíšu. O. ukončením jeho pracovného pomeru bola vykonaná ešte jedna inventúra -

odchádzal zamestnanec, ktorý tam bol so žalovaným a zaujímavé bolo, že vtedy bolo všetko v poriadku, nakoľko si všetci mysleli, že žalovaný tam bude pracovať dlhšie. O. ukončení pracovného pomeru chceli na žalovaného hodiť manko v sume XXXX eur. Čo sa týka ochrany peňazí bola na to len obyčajná plechová skrinka, ktorá sa sama otvárala pri sebemenšom pohybe, o tovare ani nehovoriac, na počítač sa stále diaľkovo napojilo a tak sa upravovali sklady. Aj keď zavrel administratívnu budovu aj hlavnú bránu, tak tá bola niekoľkokrát otvorená aj večer aj v noci, S. povedať koľko ľudí malo prístup do budovy, dokonca tam jeden zamestnanec aj spal. V tejto veci bolo voči žalovanému vedené aj trestné oznámenie, na základe čoho bol aj vypovedať na polícii, pričom ku dňu podania odporu mu z polície nebolo nič doručené, z čoho dedukuje, že trestné oznámenie bolo voči jeho osobe zastavené. E. nie je pravda, že sa žalobca pokúsil so žalovaným viackrát dohodnúť.

X. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že žalovaný spolu s tvrdeniami uvedenými v odpore nepredložil súdu ani druhej strane dôkazy na ktoré sa vo svojom odpore odvoláva. J. zároveň žiadnym dôkazom nepodložil ani tvrdenie obsiahnuté v odpore, že mu v júni v roku XXXX bolo odcudzených XXX eur. z pokladne, túto skutočnosť oficiálne písomne nenahlásil, ani nedoložil daňové doklady o tom, že by tieto prostriedky použil v súvislosti so správou podnikateľského strediska na P. 3, v C.., kde pôsobil ako vedúci strediska. J. zároveň uvádza, že poverení zamestnanci najmä vedúca ekonómka spoločnosti mala viackrát snahu vykonať priebežnú inventúru, avšak z dôvodov na strane žalovaného nebolo možné inventúru vykonať, pretože žalovaný tvrdil, že nemá peniaze v mieste výkonu práce, ale u seba doma. J. poukazuje na skutočnosť, že pri uzatváraní pracovnej zmluvy žalovaný podpísal taktiež dohodu o hmotnej zodpovednosti. skutočnosť, že žalovaný hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty - v tomto prípade pokladničnú hotovosť - reálne prevzal svedčí fakt, že od nástupu do práce XX.XX.XXXX podpisoval pokladničnú knihu v mieste výkonu práce na P. 3, C. a to už odo dňa XX.XX.XXXX. E. ako všetky inventúry, tak aj inventúru zo dňa XX.XX.XXXX podpísali zodpovední zamestnanci, pričom žalobca je presvedčení, že títo by nevzali na seba riziko schodku a predmetný záznam inventúry nepodpísali, ak by sa zápis nezhodoval so skutočným stavom. J. mal žalovaný priestor na vyjadrenie sa k predmetnému schodku na zásobách, čo by bezpochyby aj urobil, ak by sa inventúra vykonávala spôsobom ako to opísal žalovaný. O. ide o námietku týkajúcu sa skrinky, v ktorej sa hotovosť nachádzala a odkladá, žalobca tvrdí, že takéto skrinky má aj v iných strediskách žalobcu a žiaden iný vedúci sa na túto skutočnosť doposiaľ nesťažoval a netvrdil, že sú nedostatočne zabezpečené. J. navrhol vypočuť v konaní T.. E., vrchnú referentku a p. Z. vedúceho strediska v O. na okolnosti inventúry a T.. K. ohľadom vedenia účtovníctva žalobcu.

X. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX zotrval na svojich argumentoch uvedených v odpore, pričom zdôraznil, že všetko robil v dobrej viere a fungovalo to tak aj v hmotnom majetku aj pokiaľ išlo o hotovosť. J. uviedol, že aj v čase keď nastupoval boli manka a schodky spôsobené predchádzajúcim vedúcim, chýbali peniaze za nájom a samozrejme aj za tovar na dvore, kde mu zasa bolo povedané zo strany zamestnancov, ktorí vykonávali inventúru, že to oni postupne odpíšu. O. ukončením jeho pracovného pomeru bola ešte uskutočnená jedna inventúra pri príležitosti odchodu iného zamestnanca, ktorý tam bol so žalovaným, pričom je zaujímavé, že vtedy bolo všetko v poriadku, pričom o tých XXX eur a o ďalších veciach vedeli všetci, ale inventúra dopadla dobre, lebo si všetci mysleli, že žalovaný tam bude dlhšiu dobu pracovať a riaditeľovi nič nepovie. Ku snahe p. K. vykonať pribežnú inventúru žalovaný uviedol, že sa to stalo len raz a otázne je prečo to ekonómka nenahlásila. ďalej chce k tomu uviesť, že peniaze si k nemu chodieval rozmieňať aj majiteľ spoločnosti, zaujímavé je , že ich mal pri sebe a raz vybrala od neho z pokladne XXX eur aj T.. E.. Je pravda, že podpísal dohodu o hmotnej zodpovednosti, ale dňa XX.XX.XXXX, kedy bola aj vykonaná inventúra avšak bez prítomnosti predchádzajúceho vedúceho, pričom tam boli dve pokladničné knihy a na oboch boli nezrovnalosti. V ďalšom žalovaný zotrval na dôvodoch ktoré uviedol v odpore, pričom možno konštatovať, že táto argumentácia je jej zhodným prepisom.

X. Žalovaný opätovne k svojmu vyjadreniu neoznačil resp. nepripojil žiadne listinné alebo iné dôkazy.

X. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na svojich vyjadreniach, ktoré boli doručené súdu v priebehu prípravy veci na pojednávanie. J., že napriek tomu, že žalovaný uviedol, že bol zodpovedný za schodok aj zamestnanec p. E., v tejto súvislosti právny zástupca žalobcu predložil dohodu o hmotnej zodpovednosti, z ktorej vyplýva, že p. O. E. nebol zodpovedný za manko, ktoré vzniklo na pokladni a za to je výlučne zodpovedný žalovaný, ako vedúci strediska. Z týchto dôvodov a z dôvodov

uvedených v žalobe, ako aj v písomných vyjadreniach, trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal priznať náhradu trov konania.

X. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že doručoval písomné predvolanie žalovanému na adresu trvalého pobytu, pričom táto sa súdu vrátila nedoručená s poznámkou „ zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ a to dňa XX.XX.XXXX. V súlade s ustanovením § 111 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. R. sporový poriadok súd považuje zásielku za doručenú dňom XX.XX.XXXX. J. svoju neúčasť pojednávaní riadnym spôsobom neospravedlnil, ani nepožiadal súd o odročenie dnešného pojednávania, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. (§ 180 R.)

X. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom listín predložených žalobcom žalobou, pracovnou zmluvou na č.l. X - 6, dohodou o hmotnej zodpovednosti na č.l. X - 9, zápisom z inventúry na č.l. XX - XX, platobným rozkazom na č.l. XX, odporom na č.l. XX - XX, podaním žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrením žalobcu na č.l. XX - XX s prílohami, a to: obsahom zápisu z účtovnej knihy, vyjadrením žalovaného na č.l. XX - XX, vyjadrením žalobcu na č.l. XX - XX, dohodou o hmotnej zodpovednosti O. E. a ostatným spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

XX. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX O. zmluvu, s tým, že zamestnanec - žalovaný nastupuje do zamestnania dňom XX.XX.XXXX a bude vykonávať prácu - vedúci podnikateľského strediska, s miestom výkonu práce P. 3, C.. O. pomer sa dojednáva na dobu určitú na X rok, t.j. od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX, pri skúšobnej dobe X mesiace. J. patrí za vykonanú prácu mzda dohodnutá v tarifnom platovom zaradení, pričom výplatný termín je určený dohodou konca kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom sa vykonáva práca. O. čas je určený dohodou na XX hodín týždenne. V zmysle čl. V bol zamestnanec pred uzavretím pracovnej zmluvy oboznámený s právami a povinnosťami a s pracovnými a mzdovými podmienkami a pracovným poriadkom a správnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, a ustanoveniami upravujúcimi zákaz diskriminácie. G. súčasťou tejto pracovnej zmluvy je tarifné platové zaradenie platné od XX.XX.XXXX.

XX. Zároveň žalovaný so žalobcom ako zamestnávateľom uzatvoril dňa XX.XX.XXXX V. o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej preberá hmotnú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať v zmysle ustanovenia § 182 zákona č. XXX/XXXX Z.z. J. práce (ďalej len „ZP“) v zmysle čl. T. predmetnej dohody, zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť za hodnoty, ktoré prevzal podľa inventúry zo dňa XX.XX.XXXX. J. ďalej zodpovedá aj za nasledovné hodnoty: zverené motorové vozidlá a mechanizmy, zverené zásoby a pokladničnú hotovosť. Z článku VI V. vyplýva, že v prípade, že zamestnanec zistí, že nemá potrebné podmienky pre riadny výkon práce spojenej s hmotnou zodpovednosťou, je povinný tieto nedostatky zamestnávateľovi ihneď oznámiť.

XX. Zo zápisu z inventúry zo dňa XX.XX.XXXX vyplývajú nasledovné skutočnosti. predmetom inventúry boli pokladničná hotovosť, tovarové zásoby a hmotný majetok. Z jednotlivých záverov vyplýva, že pokiaľ ide o pokladničnú hotovosť inventúrou sa zistilo manko v celkovej sume XXX,XX eur, pokiaľ ide o tovarové zásoby z nich chýbal piesok X/X XXX ton, štrk X/XX XX ton, pemza XX,X ton, spolu o objeme XXXX,XX eur a zo záverov týkajúcich sa inventarizácie majetku bolo zistené, že účtovný stav súhlasí so skutočným stavom.

XX. Z vyjadrenia žalovaného ako vedúceho strediska k vykonanej inventúre súd zistil, že tento uviedol, že „si nie je vedomý týchto schodkov bolo nakupované mnohé, v tomto vidím príčinu schodku, ďalej chcem podotknúť, čo sa týka ochrany majetku nie je dostatočne zabezpečená, ja som bránu o XX:XX zavrel a vo večerných hodinách bola otvorená“.

XX. Z fotokópie pokladničnej knihy vyplýva, že žalovaný osobne podpisoval všetky položky týkajúce sa pohybu hotovosti žalobcu, či už sa jednalo o príjmy alebo výdaje a zapisoval zostatok k jednotlivým dňom, pričom k tomuto záznamu pripojil svoj vlastnoručný podpis.

XX. Z V. o hmotnej zodpovednosť, ktorú žalobca predložil súdu na pojednávaní vyplýva, že túto uzavrel žalobca aj s p. O. E., ktorý u žalobcu pôsobil vo funkcii pomocný pracovník. V zmysle tejto dohody p. E. prebral hmotnú zodpovednosť za zverené motorové vozidlá a zverené zásoby ku dňu XX.XX.XXXX.

XX. Žalovaný k svojim tvrdeniam uvedeným v podanom odpore ako aj v ďalších písomných vyjadreniach neoznačila ani nepredložil žiadne listinné či iné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a to napriek tomu, že bol súdom o tejto povinnosti riadne poučený.

XX. Žalovaný do dňa podania žalobného návrhu nevyrovnal svoje záväzky voči žalobcovi.

XX. Súd tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

XX. Podľa článku X ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. R. sporový poriadok (ďalej len „R."), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

XX. Podľa článku X R., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

XX. Podľa článku XX ods. X R., súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

XX. Podľa článku XX R., dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. J. dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

XX. Podľa ust. § 149 R., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

XX. Podľa ust. § 150 ods. X,X R., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

XX. Podľa ust. § 151 ods. X,X R., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

XX. Podľa ust. § 152 R., hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

XX. Podľa ust. § 319 R., súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. A. aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

XX. Podľa ust. § X79 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. J. práce v platnom znení (ďalej len „ZP“), zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. J. je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § X82 a XXX.

XX. Podľa ust. § 182 ods. 1 ZP, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

XX. Podľa ust. § 18X ods. 2 ZP, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

XX. Podľa ust. § 182 ods. X ZP, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

XX. Podľa ust. § 182 ods. X ZP, ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

XX. Podľa ust. § X83 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. O. spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. U. sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.

XX. Podľa ust. § 183 ods. X ZP, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

XX. Podľa ust. § 184 ods. X,X ZP, inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru. Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení všetkých týchto dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

XX. Podľa § 189 ZP, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. O. spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. O. náhrady určený podľa odseku X nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. J. časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov X a 3.

XX. Podľa ust. § 5X7 ods. 1 a X zákona č. XX/XXXX Zb. U. zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

XX. Podľa ust. § 3 ods. X G. vlády SR č. XX/XXXX Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia U. zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba N. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

XX. Súd predmetný vzťah posúdil ako individuálny pracovnoprávny spor teda spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. O. konania je nárok žalobcu ako zamestnávateľa voči žalovanému ako zodpovednému zamestnancovi týkajúci sa náhrady škody vzniknutej na základe zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, v tomto prípade pokladničnej hotovosti žalobcu (manko), ktorá bola zistená u žalovaného vykonanou inventúrou.

XX. Osobitosťou zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať (v tomto prípade sa jedná o pokladničnú hotovosť) okrem iných špecifík na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti sa vychádza z p r e z u m p c i e v i n y zamestnanca a uhrádza sa celá skutočná škoda. Za predpokladu, že je naplnená skutková podstata tohto druhu zodpovednosti, jej uplatnenie má prednosť pred uplatnením všeobecnej zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca pri zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie zavinenie zamestnanca n i e j e povinný zamestnávateľ dokazovať. J. preukazuje en platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevýučtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom.

XX. Teda predpokladom zodpovednosti je a) škoda vo forme schodku na zverených hodnotách, b) platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zavinenie zamestnanca, ktoré sa p r e d p o k l a d á, c) existencia pracovného pomeru a d) ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.

XX. Zamestnávateľ teda pri tomto druhu zodpovednosti preukazuje, že má so zamestnancom uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti (v prejednávanom prípade platne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej platnosť a uzavretie nespochybňoval ani žalovaný) a že mu vznikla škoda v podobe schodku (žalobca tento vznik preukázal zápisom z inventúry č.l. XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vlastnoručne podpísal nielen žalovaný, ale aj osoby tvoriace komisiu, ktorá túto inventúru vykonávala). C. zavinenie zamestnanca sa pri tomto druhu zodpovednosti predpokladá, a teda žalobca ako zamestnávateľ nie je povinný ho preukazovať, žalovaný ako zamestnanec bol v konaní p o v i n n ý preukázať svoju nevinu (exkulpáciu).

XX. Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu pracovnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX. J. mal súd za preukázané, že žalovaný ako zamestnanec žalobcu uzavrel so žalobcom dňa XX.XX.XXXX V. o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 J. práce, pričom v zmysle tejto dohody okrem iného žalovaný zodpovedal aj za pokladničnú hotovosť. Na základe vykonanej inventúry dňa XX.XX.XXXX bolo príslušnými zamestnancami žalovaného respektíve osobami poverenými vykonaním predmetných inventarizácii zistené manko na pokladničnej hotovosti v celkovej sume XXX,XX eur. z výsledkov dokazovanie ďalej vyplynulo, že za pokladničnú hotovosť výlučne zodpovedal len žalovaný ako vedúci strediska, teda žalobca predložením V. o hmotnej zodpovednosti uzavretej s p. E. ( pomocný pracovník) preukázal, že tento pracovník neniesol zodpovednosť za finančnú hotovosť. Na základe týchto skutočností súd prijal záver, že žalobca preukázal všetky predpoklady, ktoré zákon vyžaduje pre vznik zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať.

XX. Pokiaľ ide o exkulpáciu žalovaného ako zamestnanca, t.j. preukázanie jeho neviny teda, že žalovaný nie je zodpovedný za vzniknutý schodok, súd konštatuje, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. J. vo vyjadrení k vykonanej inventúre uviedol, že si nie je vedomý vzniknutých schodkov, pričom ako dôvod ich vzniku uviedol množstvo nákupov. J. vo svojich písomných vyjadreniach poukázal na slabú ochranu majetku, spočívajúcu v tom, že do areálu mali prístup aj iné osoby, respektíve, že peniaze boli uložené len „v obyčajnej plechovej skrinke“. K týmto tvrdeniam žalovaný neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy. G. žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že podobné skrinky sú aj v iných jeho strediskách, v ktorých však nezaznamenal nijaké sťažnosti na ich bezpečnosť. A. preto tieto tvrdenia žalobcu hodnotí ako právne relevantným spôsobom nepodložené a nedôvodné a to s poukazom na vznik zodpovednosti žalovaného za schodok na zverených hodnotách. K tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa schodku zistenom na tovarových zásobách, súd stanovisko nezaujal, nakoľko tieto nie sú predmetom tohto konania. J. bol opakovane poučený o jeho povinnosti preložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, tak ako to stanovuje § 320 R. sporového poriadku.

XX. Po vykonanom dokazovaní možno skonštatovať, že žalobca v konaní predloženými dôkaznými prostriedkami preukázal žalobou uplatňovaný nárok pokiaľ ide o istinu, a preto mu ju súd v plnom rozsahu priznal. J. v priebehu konania v rámci procesnej obrany nepreukázal žiadne skutkové tvrdenia, čím by spochybnil oprávnenosť nároku žalobcu. Aj napriek charakteru konania, ktoré je v zmysle príslušných ustanovení R. sporového poriadku považované za konania so slabšou stranou, súd nemal dôvodnú pochybnosť o tvrdeniach žalobcu a preto nepovažoval za potrebné vykonať iné, rozumej žalobcom nenavrhované dôkazy v konaní, ako to predpokladá ustanovenie § 319 R.. A. v tejto súvislosti poukazuje na základnú povinnosť sporových strán , ktorá predstavuje ich povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku, či už sa jedná o procesný útok alebo procesnú obranu. G. tejto povinnosti vedie následne k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom procese. A. má za to, že žalovaný bol v konaní nečinný a na svoju obranu nepredložil a ani neoznačil žiadne právne relevantné dôkazy, ktoré by mohli priviesť zvrat v následnom hodnotení predložených dôkazov. G. tejto nečinnosti strane žalovaného ako strany sporu bolo, že súd v rámci rozhodovacieho procesu vychádzal z dôkazov a skutočností tvrdených žalobcom ako stranou sporu. O. ich hodnotení postupoval v zmysle ustanovenia § X91 ods. 1 R., pričom v tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje aj na konštatovanie G. súdu A. republiky k problematike hodnotenia dôkazov cit.: „I. dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. J. voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. M. skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. O. zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. J. predpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. J. hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. T. o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené. Z. určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva.“ (rozsudok G. súdu A. republiky vo veci XMCdo X/XXXX). V sporovom občianskom súdnom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. A. má jednak povinnosť tvrdenia, jednak d ô k a z n ú povinnosť. G. spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. M. povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. O. strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. V. bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech.

XX. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, t.j. v súlade s ustanovením § 517 U. zákonníka ako aj § X citovaného nariadenia vlády SR, a to výške 5% ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX (vznik schodku) do zaplatenia.

XX. Podľa ust. § 232 ods. 3 R., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. A. môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

XX. O lehote na plnenie súd rozhodol v súlade s ustanovením § 2X2 ods. 3 R..

XX. Podľa ust. § 255 ods. X R., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa ust. § X62 ods. X R. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX. Podľa ust. § 262 ods. 2 R. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o rozsahu nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania. J. bola úspešný v plnom rozsahu ,a preto mu súd priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.

XX. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.