Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1C/45/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečkom PhD., v právnej veci žalobkyne D. U., narodenej XX. L. XXXX, bytom S., X. B. XXXX/XX, práv. zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, proti žalovanej Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, práv. zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., IČO: 36 857 513, so sídlom Bratislava, Kýčerského 7, v konaní o zaplatenie 668,74 Eur s príslušenstvom a určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 668,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 668,74 Eur od 10.12.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.04.2016 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 668,74 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzavrela dňa XX.XX.XXXX Žiadosť o aktiváciu splátkovej karty TRIANGEL č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaná poskytla kreditnú kartu s úverovým rámcom 15.000,-Sk (497,91 Eur). Žalobkyňa poukázala na to, že uzatvorená zmluva neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z.z., a to sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a údaj o RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Navyše v zmluve absentuje akékoľvek dojednanie o úrokoch a poplatkoch za poskytnutie spotrebiteľského úveru, v nadväznosti na čo poukázala na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., a teda že žalovaná nemohla od žalobkyne požadovať úroky a poplatky, ktoré neboli v zmluve uvedené. Žalovaná tak nemala voči žalobkyni nárok požadovať odplatu za poskytnutý úver vo forme úroku a ďalších poplatkov. V období od 09.10.2007 do 09.12.2015 žalobkyňa celkovo prostredníctvom kreditnej karty vyčerpala sumu 3.829,64 Eur a uhradila sumu 4.498,38 Eur. Prijímaním plnení od žalobkyne nad rámec čerpanej sumy dochádzalo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, keďže žalovaná k takýmto plneniam nemala platný právny titul. Bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 668,74 Eur (4.498,38 Eur - 3.829,64 Eur). O týchto skutočnostiach sa žalobkyňa dozvedela v priebehu mesiaca december 2015 od svojho právneho zástupcu. Žalobkyňa si voči žalovanej súčasne uplatnila aj úrok z omeškania z dlžnej sumy. K podanej žalobe pripojila: Žiadosť o aktiváciu Splátkovej karty TRIANGEL, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných žalovanou v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a výpis zo Splátkovej karty TRIANGEL za obdobie od 08.10.2007 do 09.12.2015.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe túto navrhla zamietnuť v celom rozsahu. Uviedla, že zmluva uzatvorená so žalobkyňou je platným právnym úkonom obsahujúcim všetky nevyhnutné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 1C/45/2016 - 105 zo dňa 24.10.2016 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 12Co/115/2017

- 166 zo dňa 27.07.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uložil okresnému súdu v ďalšom konaní skúmať či boli obchodné podmienky individuálne dojednané a či boli zhotovené čitateľným písmom. Tiež sa vyjadriť či a z akých dôvodov nebolo možné v zmluve (na rozdiel od RPMN) dohodnúť výšku úroku ako pojmového znaku zmluvy o úvere a prečo súd považoval za postačujúce uvedenie ročnej úrokovej sadzby úveru v rámci indikatívneho výpočtu RPMN.

4. Po vrátení veci odvolacím súdom žalobkyňa podaním zo dňa 17.10.2017 navrhla, aby súd pripustil zmenu jej žaloby tak, že sa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 668,74 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 10.12.2015 do zaplatenia a určenia, že zmluvné podmienky uvedené v článku VI. „Vyhlásenie klienta“, bod 4., v Žiadosti o aktiváciu SPLÁTKOVEJ KARTY TRIANGEL č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zmluvné podmienky v článku IX. - bod 50 a v článku IX. - bod 51. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. v znení: Článok VI. „Vyhlásenie klienta“ bod 4.: „Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať. Zároveň vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou.“ Článok IX. Zodpovednosť za škodu bod 50: „Klient nesie plnú zodpovednosť za podvody, resp. zneužitie karty vydanej klientovi do okamihu oznámenia straty, krádeže, resp. zneužitia Karty telefonicky First Data Slovakia, a.s. alebo Správcovi, alebo osobne pobočke Banky.“ bod 51: „Klient zodpovedá za škodu, ktorá vznikla použitím Karty neoprávnenou osobou v dôsledku porušenia povinností v bodoch 12., 45 - 47 týchto Obchodných podmienok.“ sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

4.1. Rozšírenie žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že je neprijateľné, aby bolo na klienta štandardnou zmluvnou podmienkou de facto prenášané dôkazné bremeno s riadnym oboznámením sa s obchodnými podmienkami. Obchodné podmienky majú obsahovať predovšetkým ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru. Nesmú slúžiť k tomu, aby dodávateľ do nich ukryl ďalšie dôležité dojednania, o ktorých je predpoklad, že uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr. o Cenníku, úrokových sadzbách...). Samotný podpis pod tzv. včleňovaciu klauzulu pre uplatnenie obchodných podmienok sám o sebe nepostačuje k ich záväznosti, ale je potrebné, aby bol zároveň naplnený aj druhý predpoklad, a to známosť obchodných podmienok. Za neprijateľné zmluvné podmienky žalobkyňa považuje aj dojednanie v článku IX, bod 50 a bod 51, keď zo strany dodávateľa ide o nedôvodné a svojvoľné zavedenie objektívnej zodpovednosti spotrebiteľa. Dôsledkom uvedených dojednaní je, že namiesto škodcu by zodpovedal klient - spotrebiteľ. Zaradením predformulovaných ustanovení do zmluvných podmienok, ktorými má byt' dlžník viazaný, de facto dochádza k situácii, že zmluvou dodávateľ, na základe svojho rozhodnutia (jedine dodávateľ má dosah na obsah zmluvných ustanovení pri ich príprave), rozširuje prípady objektívnej zodpovednosti. Zmluvná podmienka je z uvedených dôvodov neprijateľná podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

5. Podaním doručeným súdu dňa 22.11.2017 žalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 668,74 Eur s príslušenstvom z dôvodu úhrady tejto sumy s príslušenstvom zo strany žalovanej.

6. Žalovaná vo vyjadrení k rozšíreniu žaloby uviedla, že žalobkyňa nemá viac naliehavý právny záujem na podanej žalobe, nakoľko dňa 09.11.2017 žalovaná uhradila žalobkyni sumu 668,74 Eur s príslušenstvom. K údajným neprijateľným zmluvným podmienkam doplnila, že jej argumenty v prípade zmluvnej podmienky podľa bodu 4. článku VI. zmluvy sú absolútne nepodložené a neopodstatnené. Jedná sa o ukážkový príklad umelého a simulovaného konštatovania neprijateľnosti úplne neutrálnej

zmluvnej podmienky, účelovo využívaný na dosiahnutie neplatnosti zmluvy ako celku. Vyhlásenie o oboznámení sa so zmluvnou dokumentáciou je navyše bežné dojednanie v dvoj a viacstranných zmluvných vzťahoch, ktoré nemôže byť zo svojej podstaty vylúčené. Žalovaná ani nemá možnosť inak zabezpečiť preukázanie oboznámenia sa klienta so zmluvnou dokumentáciou, ako samotným podpisom zmluvy. Predmetné prehlásenie má len deklaratórny charakter a samé o sebe neznamená vylúčenie možnosti zmluvnej strany domáhať sa na súde neplatnosti zmluvy z dôvodu tiesne alebo omylu. Takisto v tomto prípade nedochádza k protiprávnemu prenášaniu dôkazného bremena na spotrebiteľa, nakoľko dôkazné bremeno zákon nekladie na žalovaného. Zároveň žalovaný poukazuje na to, že predmetné prehlásenie neposkytuje iba spotrebiteľ, ale obe zmluvné strany, a preto nemožno hovoriť o nerovnováhe v právach a povinnostiach. K zodpovednosti za škodu v zmysle bodu 50 a 51 Obchodných podmienok uviedol, že nemôže ísť o neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko táto úprava vychádza z príslušnej právnej úpravy zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Okrem toho, na vyslovení neprijateľnosti daných zmluvných podmienok žalobkyňa už ani nemôže mať naliehavý právny záujem, nakoľko žalobkyňou vymedzené, citované ustanovenie obchodných podmienok bolo následnými zmenami obchodných podmienok upravené/derogované, pričom aktuálne znenie obchodných podmienok už žalobkyňou namietané zmluvné ustanovenie neobsahuje.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, jednotlivými vyjadreniami sporových strán a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, pričom na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa vyplnila a podpísala H. o aktiváciu Splátkovej karty TRIANGEL (ďalej len „zmluva“) (č.l. 77 spisu), ktorá bola zo strany žalovanej podpísaná dňa XX.XX.XXXX. Z čl. II zmluvy vyplýva, že žalobkyni mal byť poskytnutý úverový rámec vo výške 15.000,-Sk pri pevnej mesačnej splátke po 500,-Sk. Na druhej strane zmluvy sa nachádzajú obchodné podmienky a v ich závere, v časti označenej ako „Ďalšie užívateľské informácie k splátkovej karte TRIANGEL“ sa nachádza indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov podľa zákona č. 258/2001 Z.z. s tým, že pri predpoklade, že klientovi bol schválený úverový rámec 81.000,-Sk a štandardná ročná úroková sadzba 22,80%, ktorá po celú dobu úveru zostáva nezmenená, ak klient použije kartu na nákup tovaru vo výške 50.000,-Sk dňa 01.08.2008, klient dlžný zostatok splatí v 3 splátkach dňa 15.09.2008 vo výške 18.000,-Sk, dňa 15.10.2008 vo výške 18.000,-Sk a dňa 15.11.2008 vo výške 16.348,-Sk; RPMN by bola 25,30%. Ďalej sa v tejto časti nachádza i cenník.

9. V časti VI. zmluvy označenej ako „Vyhlásenie klienta,“ v bode 4, žalobkyňa vyhlásila, že pred podpisom žiadosti sa oboznámila s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zároveň vyhlásila, že sa oboznámila s Cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou.

10. Z obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, vyplýva, že revolvingový úver je spotrebiteľský úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorého úverový rámec sa obnovuje každou uhradenou splátkou a ktorý je možné čerpať kartou až do výšky úverového rámca. Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí pohľadávka po lehote splatnosti. Štandardná splátka je suma uhrádzaná mesačne, najneskôr v deň splatnosti, vyjadrená pevnou sumou alebo percentom z dlžného zostatku. Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí tá časť dlžného zostatku, ktorá je v rámci lehoty splatnosti.

11. Podľa článku IX. Obchodných podmienok označenom ako „Zodpovednosť za škodu“, v bode 50, je uvedené, že „klient nesie plnú zodpovednosť za podvody, resp. zneužitie karty vydanej klientovi do okamihu oznámenia straty, krádeže, resp. zneužitia Karty telefonicky First Data Slovakia, a.s. alebo Správcovi, alebo osobne pobočke Banky.“

12. Podľa článku IX. Obchodných podmienok označenom ako „Zodpovednosť za škodu“, v bode 51, je uvedené, že „klient zodpovedá za škodu, ktorá vznikla použitím Karty neoprávnenou osobou v dôsledku porušenia povinností v bodoch 12, 45 - 47 týchto Obchodných podmienok.“

13. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v priebehu konania zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 668,74 Eur s príslušenstvom, súd v súlade s jej prejavenou vôľou postupom v zmysle § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie v uvedenej

časti zastavil s tým, že žalovaná s čiastočným späťvzatím súhlasila. Predmetom konania tak zostalo určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok. Rozšírenie žaloby súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 27.11.2017.

14. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

16. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

18. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. V prvom rade súd považoval za potrebné sa vyjadriť k charakteru zmluvného vzťahu, ktorý vznikol medzi sporovými stranami zmluvou označenou ako „Žiadosť o aktiváciu Splátkovej karty TRIANGEL“ a k charakteru samotnej zmluvy. Súd v danom prípade vychádzal z § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, ktorý vymenúval konkrétne zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv uzatváraných podľa Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať za taxatívnu; ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv. V širšom kontexte je nutné vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy, najmä z ustanovenia § 23a tohto zákona upravujúceho spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskými zmluvami podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/175/2012-118 zo dňa 26.10.2012). V danom prípade je nepochybné, že uzatvorená zmluva je zmluvou formulárovou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Dlžník tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Zároveň súdu z jeho rozhodovacej praxe je známe, že poskytovanie úverov na základe takejto zmluvy o úvere je bežnou praxou žalovanej. V nadväznosti na uvedené tak súd konštatuje, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, a teda na vzťah medzi žalovanou a žalobkyňou je nutné aplikovať právne predpisy vzťahujúce sa k ochrane spotrebiteľa.

20. V predmetnej právnej veci sa žalobkyňa (po čiastočnom späťvzatí) domáhala určenia neplatnosti zmluvných podmienok (konkretizovaných v bodoch 9., 11. a 12. tohto odôvodnenia) z dôvodu ich

neprijateľnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle Občianskeho zákonníka. Predchádzajúci právny predpis - Občiansky súdny poriadok výslovne nevylučoval prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. V súdnej praxi sa žaloby na určenie právnej skutočnosti, vrátane žaloby o neprijateľnosti zmluvnej podmienky pripúšťali, ak žalobca preukázal na určení tejto právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. S účinnosťou od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (a teda i žalobu o neprijateľných zmluvných podmienkach) výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (§ 137 písm. d) . V prípade neprijateľnosti zmluvných podmienok za tento právny predpis možno považovať priamo (§ 298), ale tiež napr. Občiansky zákonník, ktorý v ustanovení § 53a predpokladá rozhodnutie súdu, ktorým je vyhlásená zmluvná podmienka za neprijateľnú. Hoci § 137 písm. d) CSP, ako jednu z podmienok pre podanie žaloby, nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu, súd je toho názoru, že požadované vyslovenie neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti musí mať pre sporové strany, ktoré by boli takýmto rozhodnutím súdu dotknuté, právny význam. To znamená, že požadovaným určením by sa vyriešili sporné právne otázky medzi stranami a vytvoril by sa pevný právny základ pre budúce právne vzťahy. Naopak, nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať pomocou žaloby na plnenie. Preto za nedôvodnú treba považovať takú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

21. Keďže v danom prípade bola žalobkyňa v časti žaloby o plnenie úspešná, potom čo jej žalovaná v priebehu konania zaplatila žalovanú sumu s príslušenstvom, súd nevidí význam ďalšieho preskúmavania zmluvy a napadnutých zmluvných podmienok, pričom ani sama žalobkyňa v rozšírení žaloby neuviedla a nepreukázala, prečo konkrétne sa domáha požadovaného určenia a čo ním vlastne sleduje. Ak by aj bolo konštatované, že predmetné zmluvné podmienky sú neplatné, nemalo by to pre žalobkyňu žiaden subjektívny či praktický význam, nevzniklo by jej na tom základe žiadne právo, a teda jej postavenie by sa v prípade vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok nijakým spôsobom nezmenilo. Ako aj samotná žalobkyňa uviedla, v danom prípade by išlo o individuálne určenie neprijateľných zmluvných podmienok pôsobiace inter partes, keďže tu ide o konanie odlišné od konania, predmetom ktorého je abstraktná kontrola v spotrebiteľských veciach. Súd je toho názoru, že ani súdna ochrana práv spotrebiteľa nesmie byť bezbrehá a súdne rozhodnutie musí slúžiť vždy praktickým potrebám života.

22. Odhliadnuc od vyššie uvedeného súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k meritu veci, pričom po oboznámení sa s napadnutými zmluvnými podmienkami konštatuje, že v danom prípade podľa názoru súdu nejde o neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Predovšetkým pokiaľ ide o body 50 a 51 v článku IX Obchodných podmienok, sa súd stotožnil so žalovanou, že tieto zmluvné podmienky vlastne kopírujú ustanovenia zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (§ 25 a § 26). V danom prípade by tak išlo o preskúmavanie zákonných ustanovení, čo všeobecnému súdu neprináleží, a teda v tejto časti je žalobný návrh žalobkyne neprípustný. Pokiaľ ide o podmienku uvedenú v časti VI. zmluvy, v bode 4 (vyhlásenie), aj v tomto smere súd musel dať za pravdu žalovanej. Uvedené vyhlásenie má aj podľa názoru súdu len deklaratórny charakter a žalovaná ním neprenáša dôkazné bremeno na žalobkyňu. V prípade súdneho konania dôkazné bremeno spočíva v prvom rade na tom, kto iniciuje konanie (žalobca) a vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu medzi sporový stranami súd poukazuje na zvýšenú ochranu práv spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. V súdnom konaní je na súde, ktorý spor rozhoduje, posúdiť či vyhlásenie v zmluve v korelácii so samotnými obchodnými podmienkami považuje za dostatočne preukazujúce, že dlžník sa s obsahom obchodných podmienok oboznámil alebo nie. Táto podmienka tiež sama o sebe neznamená vylúčenie možnosti zmluvnej strany domáhať sa na súde preskúmania zmluvy v spojení s obchodnými podmienkami. Ide o štandardnú podmienku, ktorá sa bežne vyskytuje v zmluvách. Je potrebné prisvedčiť žalovanej, že v písomnej zmluve nemá inú možnosť ako zabezpečiť preukázanie oboznámenia sa klienta so zmluvnou dokumentáciou, ako samotným podpisom zmluvy či podpisom obchodných podmienok. Je už na klientovi či sa skutočne s obchodnými podmienkami aj oboznámi. Samotné toto vyhlásenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, keď obchodnými podmienkami sú povinné riadiť sa obe zmluvné strany. Je však potrebné odlišovať obsah práv a povinností v tomto vyhlásení a obsah práv a povinností v obchodných podmienkach, ktorých ustanovenia môžu mať charakter neprijateľných zmluvných podmienok, pričom vyhlásenie neprijateľnosti napadnutej zmluvnej podmienky by nemalo vplyv na zmluvné dojednania

obsiahnuté v obchodných podmienkach. Preto aj v tomto smere považoval súd žalobný návrh za nedôvodný.

23. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobkyne v časti o vyhlásenie neprijateľných zmluvných podmienok zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, keď každá z nich bola v zásade úspešná i neúspešná. Súd pritom zohľadnil to, že žalobkyňa uplatňovala jednak nárok na zaplatenie, v časti ktorého zobrala žalobu pre správanie žalovanej späť. Zavinenie na zastavení konania v uvedenej časti tak nesie žalovaná, a teda v tejto časti možno hovoriť o úspechu žalobkyne. Súčasne žalobkyňa uplatnila tri určovacie návrhy, v ktorých jej vyhovené nebolo, keď žaloba bola v tejto časti zamietnutá, a teda v tejto časti bol úspešným žalovaný. Keďže žalobkyňa uplatnila celkovo štyri žalobné návrhy, pričom len v jednom by bola úspešná (úspech 25%), v konaní bola vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu úspešnejšia žalovaná, pričom jej úspech predstavuje 75% a mala by tak nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%. Vo vzťahu k nároku žalovanej na náhradu trov konania však súd prihliadol na dôvody osobitného zreteľa na strane žalobkyne v zmysle § 257 CSP, ktorými sú okolnosti prejednávanej veci, a teda že sa jednalo o spotrebiteľskú vec a že v prípade, ak by to považoval za dôvodné, k vyhláseniu neprijateľných podmienok by pristúpil aj bez návrhu. Za najvýznamnejšie súd považoval to, že žalovaná preukázateľne nekonala v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou s odbornou starostlivosťou a porušila právne predpisy týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov, v dôsledku čoho sa na úkor žalobkyne obohatila (o úrok a poplatky). Súd tak rozhodol tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.