Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-50-2016.pdf
PDF · 78.5 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/50/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: H. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom V.. A. X, S., o zaplatenie 151,72 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 151,72 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 151,72 € od 29.4.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 73%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 151,72 € s príslušenstvom, z titulu náhrady škody za neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému, preto súd uznesením zo dňa 29.3.2017 zrušil.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 177 písm. a/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Žalovaný odoberal elektrinu na odbernom mieste E. XX, C.. Dňa 21.2.2014 bola vykonaná kontrola odberného miesta a bolo zistené, že vznikol neoprávnený odber elektrickej energie mimo určeného meradla. Pod krytom svorkovnice elektromera boli mimo elektromera priamo spojené prívod s odvodmi
- fázový aj nulový vodič. Počas kontroly tiekol do inštalácie bytu prúd hodnoty 8,96 A. V dôsledku tohto neoprávneného zásahu elektromer nezaznamenával žiadnu spotrebu. Zároveň bola vykonaná aj fotodokumentácia z kontroly. Pri kontrole bol prítomný žalovaný, ktorý uviedol, že v byte býva v podnájme a platí majiteľovi bytu za energie, o neoprávnenom odbere nevie. Žalobca vyzval žalovaného
dňa 4.3.1014 na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny do 30 dní, najneskôr do 17.4.2014. K výzve pripojil aj protokol o zistení neoprávneného odberu a výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom za obdobie od 26.1.2014 do 21.2.2014 vo výške 151,72 € za spotrebovanú elektrinu 667,71 kWh spolu vo výške 151,72 €. Škoda bola vypočítaná v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1,2 vyhl. Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z.. K žalobe pripojil i dve upomienky zo dňa 26.5.2014 a 25.7.2014, doručenie ani jednej z listín žalovanému žalobca nepreukázal.
7. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike, v platnom znení, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny. Podľa § 46 ods. 2 citovaného zákona, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 29.4.2017 bola vo výške 0,00%.
8. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný odoberal elektrinu na odbernom mieste v období od 26.1.2014 do 21.2.2014, kedy bolo kontrolou poverenými pracovníkmi žalobcu zistené pozmenenie meradla tak, že nezaznamenával odber elektriny. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie škody v zmysle pripojeného výpočtu najneskôr do 17.4.2014. Následne zaslal dve upomienky avšak doručenie ani jednej písomnosti žalovanému nepreukázal a nepreukázal ani odoslanie výzvy. Žalovanému bola doručená žaloba dňa 27.4.2017 spolu s výzvou na vyjadrenie k veci. Žalobca na výzvu súdu nereagoval, zaplatenie istiny s príslušenstvom nepreukázal. Nasledujúci deň po doručení žaloby mohol plniť a až od 29.4.2017 sa dostal do omeškania, preto súd priznal úrok z omeškania 5,00% ročne z istiny od 29.4.2017 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu v časti úroku z omeškania zamietol.
9. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 2 CSP, pričom vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 151,72 € spolu s úrokom z omeškania 4,43 € ku dňu rozhodnutia. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 86,5% a žalovaný v 13,5% ( v časti zamietnutého úroku z omeškania). Vzhľadom na pomer úspechu v konaní súd priznal prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73% (86,5-13,5). O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).