Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cbi/11/2020

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: JUDr. Erik Končok, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, S1242, správca úpadcu: STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a.s., so sídlom Ulica 1. mája 724/109, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 560 750 právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Erik Končok, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 789 870, proti žalovanému: Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., so sídlom ulica 1.mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 732, právne zastúpený: C&T Advokáti s.r.o., so sídlom Fedinova 3b, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51 284 961, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a poskytnutie peňažnej náhrady do dotknutej podstaty, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%..

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2020 sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu a poskytnutie peňažnej náhrady do dotknutej podstaty. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že žalobca ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim uzavrel dňa 3.8.2017 Zmluvu o predaji časti podniku, na základe ktorej žalovaný nadobudol od žalobcu v rámci časti podniku aj motorové vozidlo značky A. B. s rokom výroby 2005 a FIAT HITACHI s rokom výroby 2012 (ďalej len „vozidlá“) s tým, že k formálneho prevodu vlastníckeho práva k uvedeným vozidlám došlo dňa 7.9.2017. Žalovaný zaplatil žalobcovi za predaj časti podniku kúpnu cenu vo výške 1 eur a hodnoty predávanej časti podniku určenej podľa znaleckého posudku, navýšenej o 10%. Z výpisu z účtu vyplýva, že doposiaľ žalovaný zaplatil len čiastku 1 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom predaja boli aj vozidlá, ktorých súhrnná hodnota nemohla dosahovať iba sumu 1 eura, ako aj vzhľadom na to, že žalovaný nepredložil žalobcovi zmluvný posudok, z ktorého by vyplývalo, že hodnota týchto vozidiel bola kompenzovaná, žalobca má zato, že uzavretím Zmluvy, v rámci ktorej došlo aj k predaju vozidiel, došlo k dojednaniu tzv. odporovateľného právneho úkonu, a to konkrétne právneho úkonu bez primeraného protiplnenia.

Uznesením č. k. – 62 zo dňa 19.01.2021 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 25.02.2021, pričom uviedol, že tvrdenia žalobcu popiera v celom rozsahu, nakoľko predmetná zmluva o predaji časti podniku nebola ukracujúcim úkonom, nakoľko zmluva nebola bezodplatná, pretože aj napriek zápornej hodnoty prevádzaného podniku v zmysle zmluvy mal žalovaný povinnosť uhradiť sumu aspoň 1 eur. Je toho názoru, že na takýto právny úkon je potrebné nahliadať komplexne, čiže treba vždy zohľadniť, čo všetko dlžník na základe právneho úkonu dostal. V tomto prípade je z predložených dokladov zrejmé, že žalobca získal protiplnenie minimálne vo forme zbavenia sa záväzkov nad rámec prevádzaného majetku vo výške 212 102,16 eur a teda sa pri kúpnej cene 1 euro jednoznačne nejedná

o úkon bez primeraného protiplnenia. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

Dňa 28.04.2022 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu ako aj právny zástupca žalovaného. Právny zástupca na pojednávaní uviedol, že berie žalobu v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť. Právny zástupca žalovaného súhlasil so späťvzatím žaloby a žiadal nahradiť trovy konania.

Podľa (ďalej len ,P“) žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

Podľa , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu ako aj s poukazom na súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, rozhodol súd podľa o zastavení konania (výrok I.). Podľa . , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

K náhrade trov konania súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žalobného návrhu. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení (predtým ). (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. ).

V danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, ktorý vzal žalobu späť v celom rozsahu. Žalobca neuviedol dôvod spätvzatia žaloby, a ani iným spôsobom

nepreukázal, že k späťvzatiu žaloby došlo v príčinnej súvislosti so správaním žalovaného, preto súd ustálil, že nárok na náhradu trov konania patrí žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s ustanovením nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).