Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/533/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu: BD Zátišie, s.r.o. ( predchádzajúce obchodné meno Správa bytov CUBEART s.r.o.) so sídlom Poštová 3, Bratislava, IČO 45 292 060, zastúpeného KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s r.o. so sídlom Tajovského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 851 547 proti žalovanému: V. Q., K.. XX.X.XXXX, O. V. XXXX/X, Ž., o zaplatenie 693,01 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 449,- € od 11.4.2015 do 22.4.2015, 5,05% ročne zo sumy 449,- € od 4.7.2015 do 7.8.2015, 5,05% ročne zo sumy 445,- € od 8.8.2015 do 27.10.2015, 5,05% ročne zo sumy 449,- € od 5.8.2015 do 27.10.2015, 5,05% ročne zo sumy 234,- € od 28.10.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 449,- € od 2.9.2015 do 13.11.2015, 5,05% ročne zo sumy 264,44 € od 14.11.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 194,57 € od 6.10.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2015 domáhal voči žalovanému rozhodnutia súdu, ktorým by ho zaviazal zaplatiť mu sumu 693,01 eur so špecifikovaným úrokom z omeškania a to na základe zmluvy o podnájme, predmetom ktorej bolo prenechanie bytu do dočasného užívania za odplatu. 2. Žalovaný na pojednávaní dňa v časti o zaplatenie istiny 693,01 eur uznal nárok žalobcu a žalobca navrhol aby súd v tejto časti rozhodol rozsudkom pre uznanie. 3. Tunajší súd rozsudkom č.k. 7C 533/2015 - 50 zo dňa 19.10. 2016 žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 693,01 Eur ( v poradí prvý výrok ), vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol ( v poradí druhý výrok ) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86% ( v poradí tretí výrok ). V časti prvého výroku súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle ust. § 282 CSP. V časti druhého výroku, ktorým žalobu o zaplatenie špecifikovaných úrokov z omeškania zamietol, vychádzal z uzatvorenej zmluvy o podnájme, z ktorej vyplýva splatnosť nájomného a ceny služieb do 20. dňa každého mesiaca a konštatoval, že túto žalovaný síce porušil avšak v súvislosti s jej porušením žalobcovi vznikol v zmysle ust. § 517 ods. 2 a § 697 nárok na zaplatenie poplatku z omeškania, nie však nárok na zaplatenie požadovaných úrokov z omeškania. 4. Proti vyššie uvedenému rozsudku v časti druhého a tretieho výroku podal žalobca odvolanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že si proti žalovanému uplatnil úrok z omeškania, nakoľko medzi ním a žalovaným nevznikol nájomný vzťah, ale vzťah podnájomný. Preto na prejednávaný prípad nemožno aplikovať ust. § 517 ods. 2 v spojení s § 697 OZ. Ustanovenie § 697 nie je pri omeškaní dlžníka v rámci podnájomného vzťahu možné použiť ani analogicky, pretože poplatok z omeškania je dlžník

povinný platiť podľa ustanovení len v konkrétnych prípadoch. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.10.2012 sp. zn. 3MCdo/17/2011. Ďalej v odvolaní uviedol, že tým, že si uplatnil úrok z omeškania, uplatnil si kvalitatívne menšiu sankciu, ako keby si uplatnil poplatok z omeškania. Za nesprávny považoval i výrok o náhrade trov konania s poukazom na skutočnosť, že bol úspešný v celom rozsahu, úrok z omeškania totiž nebol samostatne uplatnenou pohľadávkou. 5. Krajský súd v Žiline vyššie uvedený rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov : „Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. V preskúmavanej veci žalovaný užíval predmetný byt na základe zmluvy o podnájme uzatvorenej so žalobcom dňa 07.08.2013 a jeho dodatku č. 1, ktorým sa predĺžila doba podnájmu bytu do 13.09.2015. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Predmetom konania bolo neuhradené nájomné a služby spojené s užívaním bytu za trvanie podnájmu bytu v celkovej výške 693,01 Eur. Žalobca k označenej istine uplatnil voči žalovanému i nárok na úrok z omeškania z dôvodu, že žalovaný bol s jednotlivými mesačnými platbami nájomného a služieb v omeškaní. Pokiaľ okresný súd odôvodnil zamietnutie žaloby žalobcu v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 2 a § 697 OZ, v zmysle ktorých mu mal vzniknúť len nárok na poplatok z omeškania a nie nárok na úrok z omeškania, odvolací súd sa s týmto právnym názorom okresného súdu nestotožnil. V zmysle záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR z 11.10.2012, sp. zn. 3MCdo/17/2011, ktoré si odvolací súd v celom rozsahu osvojil, žalobca (nájomca) nemá proti žalovanému (podnájomca) právo domáhať sa zaplatenia poplatku z omeškania, nakoľko obsah právneho vzťahu založený zmluvou o podnájme (čo je aj prípad prejednávanej veci) nie je totožný s obsahom právneho vzťahu prenajímateľa a nájomcu založeného zmluvou o nájme bytu. Ustanovenie § 697 možno preto aplikovať iba na vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom, nie aj na vzťah medzi nájomcom a podnájomníkom. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery, rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba žalobcu v časti jeho nároku na zaplatenie úrokov z omeškania zamietnutá (v poradí druhý výrok) i vo výroku o náhrade trov konania (v poradí tretí výrok) ako výroku závislom od v poradí druhého výroku, zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd bude ďalej vo veci konať o nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, pričom v tomto smere bude pre neho záväzný právny názor odvolacieho súdu. Zároveň je potrebné poznamenať, že z hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, bude potrebné žalobcu vyzvať, aby opísal skutočnosti, ktoré preukazujú, že žalovaný bol v omeškaní s jednotlivými platbami, t. j. že nastala ich splatnosť a kedy, nakoľko opis týchto rozhodujúcich skutočností nie je v žalobe dostatočne a úplne opísaný.“ 6. Po vrátení veci okresnému súdu predmetom konania zostali uplatnené úroky z omeškania. 7. Žalobca na výzvu súdu, v zmysle usmernenia krajským súdom, sa vyjadril a bližšie špecifikoval uplatnené úroky z omeškania. Vo vyjadrení uviedol, že Žalobca ako nájomca a Žalovaný ako podnájomník si v čl. III. bod 3. Zmluvy o podnájme uzatvorenej dňa 07.08.2013 dojednali, že nájomné a suma za služby spojené s predmetom podnájmu, sú splatné vždy 20. dňa každého mesiaca. Žalobca však na úhradu mesačného nájomného vystavil faktúry, ktorých dátumy splatnosti sa odlišovali od dátumu splatnosti nájomného uvedeného v Zmluve o podnájme. Termín splatnosti uvedený na faktúre bol určený na neskorší dátum ako ten, ktorý bol dojednaný v Zmluve o podnájme. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že Žalovaný bol povinný platiť nájomné a služby spojené s užívaním Predmetu podnájmu so splatnosťou vždv 20. dňa každého mesiaca na bankový účet žalobcu uvedený v Zmluve o podnájme, a to bez ohľadu na faktúry vystavované žalobcom. Faktúry Žalobca vystavoval len ako daňový doklad, ktorý bol povinný vystaviť z dôvodu, aby si splnil svoje zákonné povinnosti a nič to nemení na tej skutočnosti, že Žalovaný bol povinný platiť nájomné a služby spojené s užívaním Predmetu podnájmu riadne a včas v dojednanej lehote splatnosti. Napriek tejto skutočnosti, Žalobca vystavil jednotlivé faktúry, ktoré eviduje ako neuhradené a zaplatenia ktorých sa domáha podanou žalobou, s iným termínom splatnosti ako bol dojednaný v Zmluve o podnájme, a preto si úroky z omeškania uplatňuje až odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedeného na konkrétnej faktúre a nie podľa splatnosti uvedenej v Zmluve o podnájme. Žalobca sa tak domáha zaplatenia úrokov z omeškania za kratšie časové obdobie ako bv mal inak nárok, ak by si úroky z omeškania uplatnil počítajúc odo dňa splatnosti dojednaného v Zmluve o podnájme. Zároveň predložil a poukázal na vystavené faktúry uvedené v saldokonte, ktoré bolo predložené spolu so žalobou, a ktoré Žalobca eviduje ako neuhradené: Faktúra č.XXXXXXXXX - vystavená na sumu vo výške 449,- EUR na úhradu nájomného za obdobie 01.03.2015-31.03.2015, so splatnosťou do 10.04.2015; podľa Zmluvy o podnájme bol Žalovaný povinný zaplatiť nájomné za toto obdobie do 20.03.2015.

Faktúra č.XXXXXXXXX - vystavená na sumu vo výške 449,- EUR na úhradu nájomného za obdobie 01.06.2015-30.06.2015, so splatnosťou do 03.07.2015; podľa Zmluvy o podnájme bol Žalovaný povinný zaplatiť nájomné za toto obdobie do 20.06.2015. Faktúra č.201500798 - vystavená na sumu vo výške 449,- EUR na úhradu nájomného za obdobie 01.07.2015-31.07.2015, so splatnosťou do 04.08.2015; podľa Zmluvy o podnájme bol Žalovaný povinný zaplatiť nájomné za toto obdobie do 20.07.2015. Faktúra č.XXXXXXXXX - vystavená na sumu vo výške 449,- EUR na úhradu nájomného za obdobie 01.08.2015-31.08.2015, so splatnosťou do 01.09.2015; podľa Zmluvy o podnájme bol Žalovaný povinný zaplatiť nájomné za toto obdobie do 20.08.2015.' Faktúra č.XXXXXXXXX - vystavená na sumu vo výške 194,57 EUR na úhradu pomernej časti nájomného za obdobie 01.09.2015-13.09.2015, so splatnosťou do 05.10.2015; podľa Zmluvy o podnájme bol Žalovaný povinný zaplatiť nájomné za toto obdobie do 20.09.2015. Ako už bolo uvedené v podanej žalobe, s poukazom na saldokonto, Žalovanému vznikol nedoplatok na nájomnom a za služby spojené s užívaním Predmetu podnájmu spolu vo výške 1.541,57 EUR, a preto Žalobca pristúpil k započítaniu vzájomne sa kryjúcich pohľadávok Žalobcu s pohľadávkami Žalovaného, vzniknuté v súvislosti s podnájomným vzťahom, nasledovne: Žalovaný uhradil dňa 07.08.201=; sumu vo výške 453,- EUR ako vyplýva z predloženého saldokonta), ktorá predstavovala úhradu nájomného a sumy za služby spojené s užívaním bytu za mesiac marec 2015, pričom Žalovanému vznikol preplatok vo výške 4,- EUR, a preto túto prevyšujúcu sumu Žalobca započítal na čiastočnú úhradu faktúry č.XXXXXXXXX, ktorá tak zostala neuhradená vo výške 445,- EUR. Žalovaný uhradil sumu vo výške 660,- EUR, ktorá predstavovala zloženú kauciu v zmysle čl. III. bod 10. Zmluvy o podnájme a ktorá bola zo strany Žalobcu v zmysle čl. III. Zmluvy o podnájme započítaná ku dňu 27.10.2015 (t.j. 45 dní od ukončenia doby podnájmu v súlade s čl. III bod 12 Zmluvy o podnájme) proti pohľadávke voči Žalovanému, t.j. na úhradu zvyšnej časti nájomného za obdobie jún 2015 vo výške 445,- EUR, na ktoré bola vystavená faktúra č.XXXXXXXXX a čiastočne na úhradu nájomného za obdobie júl 2015 vo výške 215,- EUR, na ktoré bola vystavená faktúra č.201500798 a ktorá tak zostala neuhradená vo výške 234,- EUR. A zároveň Žalobca ku dňu 13.11.2015 započítal proti pohľadávke voči Žalovanému aj sumu vo výške 184,56 EUR (v saldokonte uvedená ako suma vo výške -184,56 EUR), ktorá predstavovala preplatok na úhradách za služby spojené s užívaním predmetu podnájmu za obdobie od 01.01.2014 do 13.09.2015, na ktorú bola vystavená faktúra č.XXXXXXXXX. Pohľadávka Žalobca tak zostala neuhradená vo výške 693,01 EUR. 8. Na pojednávaní dňa 27.11.2017 žalovaný nespochybňoval špecifikáciu úrokov z omeškania predloženú žalobcom a uviedol, že si je vedomý toho, že tie platby nezaplatil a že ich zaplatí. 9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav tak, ako ho preukazoval žalobca, žalobcom tvrdený skutkový stav žalovaný ani nerozporoval a ani k nemu neuvádzal vlastné skutkové tvrdenia, preto ho súd považoval za nesporný. 10. Žalobca ako nájomca a žalovaný ako podnájomník uzatvorili dňa 7.8.2013 zmluvu o podnájme, predmetom ktorej bolo prenechanie do podnájmu časti objektu a to bytu č. XX, X. S. K. X.K. domu, počet miestností 2 + KK, celková plocha 67,59 m2, nachádzajúci sa v bytovom dome U. O. D. W. Č. XXXX B. Ž. K. O. T.. Nájomné bolo dohodnuté v sume 330, - eur mesačne a preddavkové platby za služby spojené s užívaním bytu boli dohodnuté v sume 119,- eur mesačne , teda spolu 449,- eur mesačne. Dodatkom č. 1 upravili strany dobu trvania a ukončenie zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 14.9.2014 do 13.9.2015. Podľa čl. 3 nájomné a suma za služby boli splatné 20. dňa každého mesiaca. Žalobca na úhradu mesačného nájomného vystavil faktúry, ktorých dátumy splatnosti sa odlišovali od dátumu splatnosti nájomného uvedeného v Zmluve o podnájme. Termín splatnosti uvedený na faktúre bol určený na neskorší dátum ako ten, ktorý bol dojednaný v Zmluve o podnájme. Žalovaný faktúry tak ako ich špecifikoval a preukazoval žalobca neuhradil. 11. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe zmluvy o podnájme záväzkový vzťah, obsahom ktorého boli vzájomné práva a povinnosti v súvislosti s podnájmom O. Č.. XX B. O. P. U. O. D. B. Ž.H. K. O. T.. Žalovaný porušil svoju povinnosť platiť

úhrady nájomného a služieb spojených z užívaním bytu tak ako to preukazoval žalobca a v žalobe špecifikované faktúry, ktoré žalobca žalovanému vystavil na úhradu v lehote ich splatnosti neuhradil, čo medzi stranami ani nebolo sporné. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu vyslovenom v rozhodnutí uvedenom v ods. 5, ktorým je viazaný. Tým, že žalovaný neuhradil vystavené faktúry za nájom a služby spojené s užívaním bytu v lehote splatnosti, teda riadne a včas, dostal sa s neuhradenými platbami do omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle ust. § 517 ods. 1 a žalobcovi vzniklo právo požadovať popri plnení aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ. Súd preto žalobcovi priznal uplatnený úrok z omeškania podľa písomnej špecifikácie, ktorá medzi stranami nebola sporná, výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 3 Vyhl. MS SR 87/1995 Z.z. 14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane v konaní súd priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku I. odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. [§ 356 písm. b) CSP] Podľa ust. 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Podľa ust. 277 ods. 3 veta pred bodkočiarkou CSP, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel. Proti tomuto rozsudku vo zvyšných častiach jeho výroku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).