Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-20-2017.pdf
PDF · 98.69 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Ľ. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, XXX XX P., štátny občan SR, proti žalovanej Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. T. XXX/X, XXX XX Y., štátna občianka SR, o zaplatenie 5.000,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 4.800,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.800,- € od 29.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 92 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 8.6.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 26.5.2017, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd formou platobného rozkazu zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 5.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,- € od 29.12.2016 do zaplatenia, a tiež nahradiť trovy konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 28.12.2012 uzavrel ako veriteľ zmluvu o pôžičke so žalovanou ako dlžníkom. Predmetom tejto zmluvy bolo požičanie veriteľových finančných prostriedkov dlžníkovi vo výške 6.800,- € na dobu od 28.12.2012 do 28.12.2013. Veriteľ sa s dlžníkom dodatkom zo dňa 28.12.2013 k tejto zmluve dohodli na predĺžení splatnosti na dobu do 28.12.2016 ohľadne zostatku nezaplatenej sumy vo výške 5.000,- €. Žalovaný v zmluvne dohodnutom termíne finančné prostriedky žalobcovi nevrátil a na základe toho si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka.
2. Na návrh vydal súd dňa 15.6.2017 platobný rozkaz sp.zn.10C/20/2017-8, ktorý bol žalovanej doručený dňa 30.6.2017, a proti ktorému žalovaná podala odpor zo dňa 10.7.2017, doručený tunajšiemu súdu dňa 13.7.2017, v ktorom okrem iného uviedla, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva, považuje ho za nedôvodný a žiadala žalobu voči nej zamietnuť. Potvrdila, že so žalobcom dňa 28.12.2012 uzavrela zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa zaviazala splácať pôžičku podľa splátkového kalendára, uvedeného v článku III. tejto zmluvy, t.j. v mesačných splátkach 150,- € od 28.1.2013 do 28.11.2013 a poslednú splátku k 28.12.2013 vo výške 5.150,- €. Žalobcovi mesačne platila splátky vo výške 150,- €, s tým, že z dôvodu jej úrazu z júla 2013 a následnej nemožnosti dodržať splátkový kalendár, sa vzájomne so žalobcom dohodli a dňa 28.12.2013 uzavreli dodatok č.1 k tejto zmluve o pôžičke, ktorým sa dohodli na splatení zvyšnej sumy 5.000,- €, ktorú mala splácať po dobu 3 rokov a s konečnou splatnosťou 28.12.2016. V snahe urýchliť splatenie pôžičky a preukázať žalobcovi ochotu dlh čím skôr uhradiť, počnúc dňom 28.12.2013 pokračovala v splácaní pôžičky žalobcovi v mesačnej výške cca 150,- €, s tým, že k dnešnému dňu už uhradila celú sumu 5.000,- € a teda nie je pravdou, že žalobcovi dlží čiastku
5.000,- €, keďže táto je už splatená. Zároveň uviedla prehľad zaplatených splátok, za rok 2014 v celkovej výške 1.400,- €, za rok 2015 v celkovej výške 1.800,- €, za rok 2016 v celkovej výške 1.300,- € a za rok 2017 vo výške 500,- €, s uvedením konkrétnych súm za ten ktorý mesiac príslušného roku. Apelovala tak na čestnosť žalobcu, aby túto skutočnosť pred súdom potvrdil, v opačnom prípade by vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Na záver uviedla, že ako dôchodkyňa nedisponuje takou finančnou hotovosťou a preto bolo v jej možnostiach splácať dlh žalobcovi len formou mesačných splátok, aj to bolo existenčne neúnosné.
3. Súd uznesením zo dňa 11.8.2017 sp.zn.10C/20/2017-20 zrušil platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 15.6.2017 sp.zn.10C/20/2017-8, z dôvodu, že žalovaná podala proti tomuto platobného rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením.
4. Dňa 3.10.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovanej zo dňa 29.9.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej, ktoré uviedla v odpore, ohľadne toho, že mu uhradila v celom rozsahu poskytnutú pôžičku, na základe čoho by mal súd žalobu zamietnuť. Odkázal na listinné dôkazy, ktoré pripojil k žalobe, z ktorých má jednoznačne vyplývať, že z jeho strany bola žalovanej poskytnutá pôžička, pričom túto skutočnosť žalovaná ani nepopiera. Sporné je splatenie zapožičanej sumy. Trval na tom, že žalovaná mu uhradila časť pôžičky formou splátok, tak ako je to uvedené v žalobe, ale zvyšok pôžičky vo výške 5.000,- € neuhradila. Nie je teda pravdou, že by mu bola uhradila celú sumu, tak ako to uviedla v odpore. Ani dôkazy, ktoré žalovaná predložila, nepreukazujú, že mu finančné prostriedky zaplatila. Rozpis platieb v odpore sa nestotožňuje s poštovými poukážkami, ktoré pripojila, s tým, že len dve z týchto poštových poukážok sú potvrdené poštou, teda že boli podané na pošte a ostatné pripojené poukážky sú len vypísané, nepodané a neuhradené žalovanou. Ďalšie poštové poukážky nie sú už ani vypísané, čo sa týka adresáta a odosielateľa, a tiež nie sú uhradené a opatrené pečiatkou a dátumom pošty. Na všetkých pripojených poštových poukážkach je uvedený rok 2014, teda tieto listinné dôkazy sa nezhodujú s rozpisom platieb, ktorý uviedla žalovaná v odpore, s tým, že by mali tieto preukazovať úhradu zo strany žalovanej. Počet poukážok a sumy na poukážkach nezodpovedajú ani výške dlžnej sumy. Odpor označil za účelový v snahe oddialiť súdne rozhodnutie a plnenie zo strany žalovanej. Samotné zápisy z bloku, ktoré žalovaná pripojila, nepotvrdzujú tiež splatenie pôžičky. Žalobca vyhlásil, že si skutočne uplatňuje voči žalovanej len tú sumu, ktorú mu neuhradila z titulu zapožičaných finančných prostriedkov, a ktorú mu stále dlhuje.
5. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 27.11.2017, na ktoré sa dostavili tak žalobca, ako i žalovaná, pričom obaja mali doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd vec na tomto pojednávaní meritórne prejednal a rozhodol.
6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili v priebehu konania strany sporu a to: Zmluvu o pôžičke zo dňa 28.12.2012 z č.l.3-4, hotovostný vklad z č.l.5, dodatok č.1 z č.l.6, poštové podacie poukazy z č.l.14-16, rukou písané poznámky z č.l.17-18, hotovostný výber zo dňa 28.12.2012, príjmový pokladničný doklad Mesta Zvolen zo dňa 27.2.2017 a oboznámil sa s prednesom žalobcu i žalovanej, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2012 súd okrem iného zistil, že ako veriteľ je tu uvedený žalobca, ako dlžník uvedená žalovaná, s tým, že v článku I. Predmet zmluvy je uvedené, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky (ďalej len „pôžička“) v dohodnutej výške a za dohodnutých podmienok, s tým, že dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť a dodržiavať dohodnuté podmienky. V základných podmienkach pôžičky je uvedené, že výška pôžičky je 6.800,- €, jedná sa o bezúročnú pôžičku, doba splatnosti 12 mesiacov, konečná splatnosť 28.12.2013. Ako spôsob zabezpečenia je uvedené zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. V článku II. Podmienky pôžičky je uvedené, že veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky pri podpise tejto zmluvy, čo dlžník svojim vlastnoručným podpisom na tejto zmluve potvrdil, s tým, že sa dlžník zaviazal splácať pohľadávku veriteľa podľa splátkového kalendára uvedeného v zmluve. V článku III. Splátkový kalendár je uvedené, že sa dlžník zaviazal splácať pôžičku vždy k 28.dňu príslušného mesiaca, počnúc januárom 2013 do novembra 2013, mesačne vo výške 150,- € a dňa 28.12.2013 sumu 5.150,- €. Z dokladu Hotovostný vklad zo dňa 28.12.2012 súd zistil, že ako názov účtu je tu uvedená Y. Z., suma a mena vkladu 6.800,- €, poznámka: pôžička, s tým, že ako platiteľ je tu uvedený Ľ. D., nar. XX.X.XXXX s uvedením dokladu totožnosti, pričom sa jedná o potvrdenie Slovenskej sporiteľne a.s., za ktorú transakciu realizoval poradca A. M. o 14.12 hod..
Z Dodatku č.1 k zmluve o pôžičke zo dňa 28.12.2012 z 28.12.2013 súd zistil, že tento bol uzavretý medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, pričom týmto dodatkom sa menil článok I. Predmet zmluvy v bode 3 písm. c) a d) zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2012, keď doba splácania bola uvedená 3 roky a konečná splatnosť 28.12.2016. Zároveň došlo k zmene v článku III. Splátkový kalendár, s tým, že sa dlžník zaviazal splácať pôžičku podľa nasledovného splátkového kalendára: sumu 5.000,- € najneskôr 28.12.2016. Z poštových peňažných poukazov - podacích lístkov predložených žalobkyňou súd zistil, že tieto boli predložené v počte kusov 10, s tým, že iba 2 z nich sú opatrené podacím číslom Slovenskej pošty a.s. a dátumom podania, konkrétne v prvom prípade je tento zo dňa 7.1.2014 suma 150,- €, ako adresát je uvedený žalobca a ako odosielateľ žalovaná, a v druhom prípade je tento zo dňa 8.1.2014 suma 50,- €, ako adresát je uvedený žalobca, ako odosielateľ žalovaná. V ostatných poštových poukazoch sú vyplnené sumy, v niektorých sú vyplnené údaje, týkajúce sa adresáta resp. odosielateľa v úplnom znení, niektoré iba s označením mena a pokiaľ ide o dátumy, sú uvedené iba pri niektorých poštových poukazoch resp. pri niektorých sú uvedené časové rozpätia, s tým, že všetky sa týkajú roku 2014 a celková suma na nich uvedená je 1.400,- €. Z rukou písaných poznámok, ktoré predložia žalovaná súd zistil, že sa jedná o poznámkový blok, kde sú uvedené jednotlivé dátumy v roku 2015, 2016 a 2017, pri niektorých kompletný dátum, pri niektorých iba mesiac a sumy od 100 do 200, a to pri roku 2015 spolu suma 1.800,- €, pri roku 2016 suma 1.300,- € a pri roku 2017 suma 500,- €. Z dokladu Hotovostný výber zo dňa 28.12.2012 súd okrem iného zistil, že sa jedná o tlačivo Slovenskej sporiteľne a.s., kde ako názov účtu je uvedená Y. Z., suma a mena výber 5.000,- €, ako príjemca je uvedená Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, s tým, že za Slovenskú sporiteľňu a.s. túto transakciu realizoval poradca A. M. o 14.15 hod.. Z originálu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 27.2.2017 vystaveného Mestom Zvolen súd okrem iného zistil, že od Y. Z. bola prijatá suma 1,50 €, s tým, že ako účel platby je uvedený podpis. Z prednesu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržal podanej žaloby a ďalších vyjadrení, s tým, že nad rámec toho k veci uviedol, že pri predĺžení doby splatnosti predmetnej pôžičky, kedy bola doba splatnosti predĺžená do 28.12.2016 sa ústne so žalovanou dohodli, že pokiaľ bude mať k dispozícii finančné prostriedky skôr, tak ich jemu aj skôr uhradí, avšak neuhradila ich ani v dohodnutej lehote splatnosti a z toho dôvodu sa obrátil so žalobou na súd. Na otázku súdu, aby ozrejmil, akým konkrétnym spôsobom boli žalovanej peňažné prostriedky poskytnuté dňa 28.12.2012, čiže ako to presne prebehlo v banke a či mu žalovaná hneď v ten deň v hotovosti uhradila nejakú sumu resp. konkrétne sumu 1.800,- €, tak ako to tvrdila na pojednávaní, uviedol, že nie, že jej vložil priamo na účet sumu 6.800,- €, tak ako o tom predložil aj doklad a ona mu žiadnych 1.800,- € nevyplatila, pretože na to ani nebol dôvod. Potvrdil, že tých 12 mesiacov splácala tú sumu 150,- €, ale viac neuhradila. Z prednesu žalovanej na pojednávaní súd okrem iného zistil, že poprela, že by dostala 6.800,- € a tvrdila, že dostala iba 5.000,- €, s tým, že on jej nikdy nevložil na účet žiadne peniaze, ale len v banke pri prepážke jej vyplatil peniaze na ruku a to sumu 5.000,- €, pričom ona potom to po 150,- € splácala. Je pravdou, že nemala vždy tú sumu, ale vždy sa to snažila doplatiť, naposledy zaplatila teraz v roku 2017 v máji sumu 200,- €, i keď to nebolo priamo jemu, ale nejakej osobe, ktorú poslal a trval na tom, že to má zaplatiť im. Na otázku súdu, akou formou uhrádzala tie sumy a či má o tom nejaký doklad, uviedla, že všetko doložila súdu. Začala to splácať formou poštových poukážok, ale keďže žalobca na tom netrval, že to musí takto platiť, že je medzi nimi dohoda, tak to mu začala dávať len do ruky, avšak bohužiaľ si o tom nevyžiadala doklad a tie záznamy čo predložila súdu, boli len pre jej potrebu na odkontrolovanie. Na otázku súdu, akú sumu teda žalobcovi uhradila, uviedla, že je všetko zdokladované a predložené súdu, s tým, že presne sumu uviesť nevedela, s tým, že je tam možno ešte niečo neuhradené, ale nevedela presne koľko. Na záver žalovaná ešte uviedla, že vo februári tohto roku sa so žalobcom dohodla, že to uhradí do konca tohto roku a teda nevie prečo sú teraz tu, s tým, že na preukázanie tejto skutočnosti predložila príjmový pokladničný doklad z Mesta Zvolen, kde sa overoval podpis na tej dohode. Podľa nej sa nechala riadne oklamať a nevie čo bude teraz robiť, keďže nie je milionárka.
7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 517 ods.1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu medzi sebou uzavreli dňa 28.12.2012 zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 6.800,- €, pričom pôžička bola dohodnutá ako bezúročná a túto mala žalovaná uhradiť v 11 mesačných splátkach po 150,- €, počnúc mesiacom január 2013 a zvyšnú časť tejto sumy vo výške 5.150,- € mala uhradiť do 28.12.2013. Následne dňa 28.12.2013 uzavreli strany medzi sebou dodatok č.1 k predmetnej zmluve o pôžičke, podľa ktorého v tom čase z predmetnej pôžičky bola ešte neuhradená suma 5.000,- €, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť najneskôr do 28.12.2016. Súd sa nestotožnil s obranou žalovanej, pokiaľ na pojednávaní tvrdila, že jej nebola poskytnutá suma 6.800,- €, ale len suma 5.000,- €, s tým, že jej tieto peňažné prostriedky žalobca nevložil na účet, ale jej boli odovzdané v hotovosti v banke pri prepážke, keďže z dokladu predloženého žalobcom ohľadne hotovostného vkladu uskutočneného v Slovenskej sporiteľni a.s. dňa 28.12.2012 mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca ako platiteľ vložil na účet žalovanej peňažné prostriedky vo výške 6.800,- €. Toto tvrdenie žalovanej, podľa názoru súdu, vyvracia aj dôkaz, ktorý predložila sama žalovaná, jedná sa o potvrdenie hotovostného výberu v Slovenskej sporiteľni a.s. uskutočneného v ten istý deň t.j. 28.12.2012 o 14.15 hod., teda 3 minúty potom čo žalobca realizoval vklad na účet žalovanej, kedy žalovaná z tohto svojho účtu uskutočnila výber vo výške 5.000,- €. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná ku dňu 28.12.2013 uhradila z predmetnej pôžičky sumu 1.800,- € a teda v tom čase bola neuhradená čiastka 5.000,- €. Žalovaná predložila súdu dôkaz, z ktorého vyplýva, že dňa 7.1. formou poštovej peňažnej poukážky odoslala žalobcovi sumu 150,- € a dňa 8.1.2014 takou istou formou sumu 50,- €. S poukazom na to súd vyhodnotil, že v časti, t.j. konkrétne vo výške 200,- € je žaloba žalobcu nedôvodná a v tejto časti žalobu zamietol, keď súd považoval za preukázané, že po uzavretí dodatku č.1 k predmetnej zmluve o pôžičke žalovaná zo sumy 5.000,- € ešte uhradila čiastku 200,- €. Vo zvyšnej časti, čiže vo výške 4.800,- € súd naopak považoval žalobu za dôvodnú a túto sumu žalobcovi prisúdil, keď súd zastáva názor, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že už uhradila celú dlžnú sumu, teda čiastku 5.000,- €, keďže dôkazy, ktorými mala túto skutočnosť preukazovať, súd vyhodnotil ako irelevantné, keďže poštové peňažné poukazy neboli opatrené podacím číslom a pečiatkou Slovenskej pošty a.s., čo by potvrdzovalo, že skutočne príslušné sumy na nich uvedené žalovaná žalobcovi zaslala. Rovnako pokiaľ ide o poznámky žalovanej, ktorými si mala pre svoje potreby vyznačovať čiastky, ktoré mala v rokoch 2015-2017 uhrádzať žalobcovi ako splátky pôžičky, túto skutočnosť podľa názoru súdu nepotvrdzujú, keďže na nich absentuje napr. aspoň protipodpis žalobcu o vyplatení tej ktorej sumy a žalobca popieral, že by k výplate týchto peňažných súm zo strany žalovanej došlo. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má súd za to, že žalovaná sa ocitla v dôkaznej núdzi, tak pokiaľ ide o výšku poskytnutej pôžičky, ktorá podľa jej tvrdenia mala byť poskytnutá len vo výške 5.000,- €, ako aj pokiaľ ide o výšku uhradených súm na túto pôžičku, ktorá podľa jej vyjadrení mala byť už v celom rozsahu splatená. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, ktorý súd žalobcovi priznal v ním uplatnenej výške, keďže bolo preukázané, že žalovaná je v omeškaní s úhradou svojho dlhu, keď nezaplatila pôžičku v lehote splatnosti, na základe čoho žalobcovi vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky. Vo vzťahu k výške uplatneného úroku z omeškania, súd mal preukázané, že tento si žalobca uplatnil v zákonnej výške, nakoľko z údajov dostupných súdu bola výška základnej úrokovej sadzby ECB od 16.3.2016 0 %.
9. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca len v časti úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 92 %, keď súd vychádzal z toho, že predmetom
konania celkovo bola suma 5.000,- €, pričom úspech žalobcu súd ustálil na čiastku 4.800,- €, ktorú súd žalobcovi prisúdil týmto rozsudkom, na základe čoho bol úspechu žalobcu v rozsahu 96 % a úspech žalovanej v rozsahu 4 %, čiže rozdiel predstavuje 92 % v prospech žalobcu, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.