Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-82-2017.pdf
PDF · 95.38 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/82/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: J. L., bytom Y., L. XX, zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 06. 2016 ako i rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 27. 03. 2017 a vec vracia žalovanému na nové konanie. Krajský súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 06. 2016 žalovaný ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamieta a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 27. 03. 2017 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku od 09. 03. 2014 potvrdzuje. II.
2. V napadnutom rozhodnutí žalovaná zdôraznila najmä to, že I. stupňový orgán konštatoval, že žalobca žiadosťou zo dňa 09. 03. 2017 si požiadal o priznanie starobného dôchodku.
3. Po preskúmaní žiadosti dospel k záveru, že dôchodkový vek žalobcu je v súlade s § 65 ods. 2 - 62 rokov veku, ktorý dovŕšil dňa 29. 06. 2013. K 29. 06. 2013 3011 dní, čo je 8 rokov a 91 dní obdobia dôchodkového poistenia. Nakoľko k tomuto dátumu 09. 03. 2014 nezískal 15 rokov a jeho poistný pomer trvá naďalej až do 30. 09. 2016, bol posúdený nárok na starobný dôchodok ku dňu 01. 07. 2016, t.j. po dni skončenia pracovného pomeru. K uvedenému dňu získal 3856 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 10 rokov a 206 dní.
4. Z potvrdenia Úradu vlády SR zo dňa 30. 09. 1999 bol žalobcovi podľa § 212 ods. 3 spojený s § 201 a § 202 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov priznaný od 01. 09. 1999 výsluhový príspevok, ktorý sa od 01. 07. 2002 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 04. 1970 do 30. 03. 1972 (III. pracovná kategória), doba služobného pomeru v colnej správe od 01. 09. 1969 do 31. 03. 1970 a od 31. 03. 1972 do 31. 08. 1999 (III. pracovná kategória. Zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo zaradené v I. alebo II. kategórii funkcií.
5. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal nezhodnotenie doby výkonu služby a považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. Poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach.
6. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že postup I. stupňového orgánu bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
7. Poukázal na tú skutočnosť, že podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
8. Inak zákon určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovávanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva v znížení vekovej podmienky potrebnej pre nárok na starobný dôchodok a porovnanie sumy dôchodkovej dávky vypočítanej podľa zákona ako aj podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003.
9. Podľa rozhodnutia Úradu vlády SR zo dňa 30. 09. 1999 bol žalobcovi podľa § 212 ods. 3 spojený s § 201 a § 202 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov priznaný od 01. 09. 1999 výsluhový príspevok, ktorý sa od 01. 07. 2002 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok.
10. Podľa potvrdenia Colného úradu v Nitre zo dňa 28. 02. 2017 zamestnanie - funkcia colníka nebolo zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ale bolo zaradené do III. pracovnej kategórie. Na vznik nároku na výsluhový príspevok, ktorý sa od 01. 07. 2002 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok bola pre jeho výšku zhodnotená doba od 01. 09. 1969 do 31. 03. 1970 (doba služobného pomeru) od 01. 04. 1970 do 30. 03. 1972 (doba výkonu ZVS) a od 31. 03. 1972 do 31. 08. 1999 (doba služobného pomeru), t.j. 30 rokov.
11. Keďže žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa všeobecného právneho názoru.
12. K námietkam, ktoré uvádzal žalobca v odvolaní poukazujúc na rozsudky NSSR žalovaný správny orgán uviedol, že tieto názory NSSR v predmetných rozsudkoch neboli doposiaľ zovšeobecnené. Nejde o prezentovanú rozhodovaciu činnosť súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach.
13. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie aj náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
14. Obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 01. 01. 2001 do 23. 01. 2003, počas ktorého nebola účastníkovi konania vyplácaná podpora v nezamestnanosti, nebolo účastníkov konania hodnotené na dôchodkové účely.
15. Pretože vyššie uvedené obdobie trvalo po 31. 12. 2000 a počas neho nebola účastníkovi konania vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia.
III.
16. Žalobca voči rozhodnutiu II. stupňového správneho orgánu podal prostredníctvom právneho zástupcu žalobu, v ktorej uvádzal, že žalovaná vychádzala z nesprávneho právneho záveru a rozhodla v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011, 10So/59/2012 a ďalšie, ktoré vyvracajú závery
žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórií a je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto dohovorom ale aj Ústavou SR.
Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a že dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia. Rozhodnutie žalovaného považuje za diskriminačné voči ostatným príslušníkom, ktorí poberajú dôchodkového zabezpečenie z osobitného systému poistenia, a preto žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a taktiež zrušiť aj rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu.
IV.
17. V písomnom vyjadrení zo dňa 18. 09. 2017 žalovaná žiadala, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že na základe žiadosti žalobcu spísanou dňa 09. 03. 2017 žalovaná rozhodnutím zo dňa 27. 03. 2017 zamietla žiadosť o starobný dôchodok, pretože žalobca k 29. 06. 2013 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia nároku na starobný dôchodok.
Z potvrdenia Úradu vlády SR zo dňa 30. 09. 1999 bol žalobcovi podľa § 212 ods. 3 spojený s § 201 a § 202 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov priznaný od 01. 09. 1999 výsluhový príspevok, ktorý sa od 01. 07. 2002 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 04. 1970 do 30. 03. 1972 (III. pracovná kategória), doba služobného pomeru v colnej správe od 01. 09. 1969 do 31. 03. 1970 a od 31. 03. 1972 do 31. 08. 1999 (III. pracovná kategória. Zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo zaradené v I. alebo II. kategórii funkcií.
Z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa všeobecného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu SR nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií, nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku.
Žalovaná poukázala, žalobca nebol v období trvania služobného pomeru zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, resp. I. pracovnej kategórie a bol mu priznaný výsluhový príspevok od 01. 09. 1999, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v celom rozsahu, a preto nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému poistenia a určiť jeho sumu podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128.
Ďalej žalovaná uviedla vo vyjadrení, že poukazovanie zástupcu žalobcu na rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré nie sú uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR považuje žalovaná za nedôvodné, pretože právny názor uvádzaný v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený.
V.
18. Zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie, pretože žalovaná riadne nezistila skutkový stav veci a vec správne právne neposúdila. Žalobca splnil podmienky na starobný dôchodok. Pri výpočte starobného dôchodku žalovaná mala započítať aj dobu služobného pomeru colníka, aj napriek tomu, že poberá výsluhový dôchodok, pretože je týmto
rozhodnutím diskriminovaný, oproti ostatným dôchodcom, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok. V prípade úspechu si uplatňuje náhradu trov konania.
19. Zástupkyňa žalovaného pridržiavala sa písomného vyjadrenia zo dňa 18. 09. 2017 a žiadala žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť.
VI.
20. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa §10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 01. 07. 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zrušiť rozhodnutie správneho orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci a takisto zrušiť podľa § 191 ods. 3 písm. a/ aj rozhodnutie verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
21. Krajský súd ako príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto toto rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd podľa ods. 3 písm. a/ vyššie citovaného ustanovenia SSP na návrh žalobcu zrušil aj rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo.
Podľa § 23 ods. 2 písm. b/, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 555/2007 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 - 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. 12. 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ si žiadosťou zo dňa 09. 03. 2017 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 09. 03. 2014 po zhodnotení doby služby colníka a vymeriavacích základov.
Z potvrdenia Úradu vlády SR zo dňa 30. 09. 1999 bol žalobcovi podľa § 212 ods. 3 spojený s § 201 a § 202 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov priznaný od 01. 09. 1999 výsluhový príspevok, ktorý sa od 01. 07. 2002 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 04. 1970 do 30. 03. 1972 (III. pracovná kategória), doba služobného pomeru v colnej správe od 01. 09. 1969 do 31. 03. 1970 a od 31. 03. 1972 do 31. 08.
1999 (III. pracovná kategória. Zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo zaradené v I. alebo II. kategórii funkcií.
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR), ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku.
V zbierke stanovísk NSSR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie NSSR z 28. 10. 2009, sp. zn. 9So/214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná. Výsluhový dôchodok ako dávka môže do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia, len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku.
Z tohto rozhodnutia vyplýva jednoznačný právny názor, že pri účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.
23. Odporkyňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia citovaný judikát nerešpektovala, a preto krajský súd nepovažoval jej rozhodnutie za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NSSR (1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013, 1So/127/2014 zo dňa 30. 11. 2015) zdôraznil, že nielen správny orgán ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí je povinný zohľadniť právne názory vyslovené NSSR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246 ods. 1 O. s. p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.
Z potvrdenia Úradu vlády SR zo dňa 30. 09. 1999 bol žalobcovi podľa § 212 ods. 3 spojený s § 201 a § 202 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov priznaný od 01. 09. 1999 výsluhový príspevok, ktorý sa od 01. 07. 2002 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 04. 1970 do 30. 03. 1972 (III. pracovná kategória), doba služobného pomeru v colnej správe od 01. 09. 1969 do 31. 03. 1970 a od 31. 03. 1972 do 31. 08. 1999 (III. pracovná kategória. Zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo zaradené v I. alebo II. kategórii funkcií.
Zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo zaradené v I. alebo II. kategórii funkcií. I. stupňový orgán žalovaného jeho žiadosť zamietol a žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. I napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.
24. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i I. stupňového správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovaného i I. stupňového orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
25. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania a správny súd mu priznal právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.
Podľa § 175 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).