Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-255-2015.pdf
PDF · 113.24 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/255/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu: RNDr. F. Š., S. XX.X.XXXX, M. N. XX, V., proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, o zaplatenie sumy 3.000 eur, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.9.2015 doručenou súdu dňa 28.9.2015 domáhal určenia, že žalovaný je povinný z dôvodu hrubého nepomeru medzi vecnými bremenami, ktoré zaťažujú žalobcu a výhodami, ktoré z nich má žalovaný, zaplatiť žalobcovi jednorazovú náhradu za zriadenie vecných bremien vykonaním zápisov záznamom, a tým ich deklarovania, ako aj za nútené obmedzenia, vyplývajúce z ustanovenia a deklarovania vecných bremien, v sume 3.000 eur spolu s trovami konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemkov druhu orná pôda parcela reg. E, parcelné číslo 1453/3 o výmere 1.888 m2 a 1433/1 o výmere 937 m2 nachádzajúcich sa v k.ú. Senec zapísaných na LV č. 2564 (ďalej lej „zaťažený pozemok“, osobitne aj ako parcela 1433/1 a 1453/3), a na tomto sú postavené elektroenergetické zariadenia, ktorých majiteľom a prevádzkovateľom je žalovaný. Žalovaný sa podľa vyjadrenia žalobcu snaží uskutočniť zápis vecného bremena na ťarchu zaťažených nehnuteľností do katastra nehnuteľností záznamom v rozsahu podľa geometrického plánu, ktorého určením je vyznačenie vecného bremena nadzemného káblového vedenia, pričom výsledkom má byť zápis vecného bremena podľa § 22 a nasl. zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (ďalej len „elektrizačný zákon“) v spojení s § 96 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z .z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“).
3. Ako žalobca ďalej uviedol, dňa 25.3.2015 požiadal žalovaného o poskytnutie jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 11 zákona o energetike a vyzval ho na uzavretie zmluvy o vecnom bremene (ktorej písomný návrh zaslal súdu), žalovaný mu však túto odmietol poskytnúť z dôvodu uplynutia zákonnej prekluzívnej lehoty. Žalobca trval na svojom nároku a listom zo dňa 12.7.2015 sa opäť obrátil na žalovaného s odôvodnením, že až zápisom vecného bremena do katastra nehnuteľností nadobudne žalovaný právo z vecného bremena, žalovaný na jeho list žiadnym spôsobom nereagoval.
4. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu internetový výpis LV č. 2564 k.ú. Pezinok aktualizovaný dňa 23.9.2015, na ktorom sú na parcelách č. 1433/1 a 1453/3 vyznačené plomby vyznačené na základe Z-1253/2014, 5858/2014, 5863/2014 a 5868/2014 (žalobca predložil i samotný návrh žalovaného na vykonanie záznamu vecných bremien do katastra zo dňa 29.9.2014), pričom
vlastníkom týchto parciel je žalobca; výzva žalobcu na uzavretie zmluvy o vecnom bremene zo dňa 25.3.2015 spolu s návrhom zmluvy; odpoveď žalovaného na výzvu žalobcu zo dňa 16.6.2015; list žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 12.7.2015; výzva žalobcu adresovaná žalovanému na finančné vyrovnanie zo dňa 10.9.2015.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 1.6.2016 doručenom tunajšiemu súdu dňa 3.6.2016, v ktorom žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože podľa názoru žalovaného žalobca nemá na priznanie žalovaného nároku právny dôvod. Žalovaný uviedol, že od 1.7.2007 je držiteľom povolenia č. 2007E 0258 (toto predložil súdu) na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu distribúcia elektriny na vymedzenom území, vrátane zaťaženého pozemku, na ktorom sa nachádza elektrické vedenie, ktorého je žalovaný výlučným vlastníkom a prevádzkovateľom. Výstavba elektrického vedenia na parcele 1433/1 bola povolená stavebníkovi - právnemu predchodcovi žalovaného rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava o prípustnosti stavby č. 2653/1963 dňa 6.5.1963 (ďalej len „rozhodnutie č. 2653) a na parcele 1453/3 bola vydaná stavebníkovi - spoločnosti Elektrovod, n.p. rozhodnutím Obvodného národného výboru v Bratislave č. 2713/1963 o prípustnosti stavby zo dňa 12.5.1963 (ďalej len „rozhodnutie č. 2713“), obe rozhodnutia žalovaný súdu predložil. Po vybudovaní a povolení užívania elektrického vedenia na parcele č. 1453/3 bola táto časť elektrického vedenia v súlade s § 3 ods. 2 nariadenia č. 80/1957 Zb. prevedená bezodplatne do správy právneho predchodcu žalovaného. Uvedeným prevodom a povolením stavieb na zaťaženom pozemku tak vznikli právnemu predchodcovi žalovaného oprávnenia podľa § 22 ods. 1 elektrizačného zákona, ktoré viaznu na zaťažených pozemkoch podľa § 22 ods. 5 elektrizačného zákona.
6. Žalovaný považoval za potrebné zároveň uviesť, že prechodné ustanovenia energetických zákonov, t.j. zákona č. 70/1998 Z.z. (§ 42 ods. 2), zákona č. 656/2004 Z.z. (§ 69 ods. 10) a dnes platného zákona o energetike (§ 96 ods. 10) obsahujú úpravu, v zmysle ktorej oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj už vzniknuté obmedzenia ich užívania zostávajú nedotknuté. Z uvedeného dôvodu má za to, že zaťažené pozemky neužíva bez právneho dôvodu ale na základe legitímneho právneho dôvodu, ktorým je zákonné vecné bremeno. S poukazom na § 22 ods. 2 elektrizačného zákona uviedol, že prekluzívna lehota stanovená v elektrizačnom zákone už uplynula uplynutím troch mesiacov od dátumu 12.5.1964, pričom nedôvodnosť nároku vyplýva aj z § 96 ods. 6 zákona o energetike, podľa ktorého nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívanie nehnuteľnosti nemožno priznať, ak lehota na uplatnenie nároku podľa doterajších predpisov uplynula. K (neskoršiemu) zápisu zákonného vecného bremena na zaťažené pozemky uviedol, že v zmysle § 26 elektrizačného zákona sa tieto nezapisovali, avšak po zrušení tohto zákona žalobca považoval za správne a všeobecne prospešné, aby existencia takýchto zákonných vecných bremien bola z evidencii katastra nehnuteľnosti zrejmá, a preto pristúpil k ich zápisu do katastra nehnuteľností. Keďže v uvedenom prípade sa jedná o záznam zákonných vecných bremien vzniknutých na základe elektrizačného zákona a nie na základe zákona o energetike, podľa názoru žalobcu sa § 11 na uvedený prípad nevzťahuje. Žalovaný na záver uviedol, že má za to, že petit žalobcu je nezrozumiteľný a v prípade že tento súd vyhodnotí ako určovací, v žalobe žalobca žiaden naliehavý právny záujem na určovacom rozhodnutí súdu nevyjadril a ani ho nepreukázal a teda i z tohto dôvodu je nutné žalobu zamietnuť.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 21.6.2016 doručenom súdu toho istého dňa k argumentácii žalovaného uviedol, že vecné bremeno podľa elektrizačného zákona bolo nezákonné, resp. nie plne zákonné, pretože nebolo v tom čase deklarované, bolo nariadené direktívne bez úradného upovedomenia vlastníkov a ako vlastník zaťažených pozemkov nebol za uvedené odškodnený. Má za to, že jeho nárok, ktorý kvalititatívne rozšíril špecifikáciou vecných bremien zapísaných na LV č. 2564 (naviac žiadal o náhradu za zriadenie vecného bremena - ďalšieho elektrického vedenia postaveného na parcele 1433/1, zmena petitu bola pripustená na poslednom pojednávaní), je dôvodný, že bol obmedzený na svojich vlastníckych právach a taktiež bola znížená celková hodnota nehnuteľností (t.j. zaťažených pozemkov). Žalobca ďalej namietal rozporuplnosť, nezmyselnosť či diskriminačnosť zákona (elektrizačného zákona ako aj zákona) a poukazoval na fakt, že jeho právny predchodca (otec) nemohol stihnúť uplatniť svoj nárok v prekluzívnej lehote, pretože o tejto skutočnosti nevedel a ani sa v podmienkach ktoré vládli v uvedenom období ani nemal ako dozvedieť. Žalobca má za to, že zákon o energetike možno aplikovať, pretože vecné bremeno nadobudlo právoplatnosť až vykonaním zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, čím sa on ako vlastník dostal k závažnej informácii o uvalení ťarchy. Žalobca sa s poukazom na argumentáciu žalovaného pýta, prečo tento nepristúpil k zápisu vecných bremien už v roku 1998 po zrušení elektrizačného zákona. Žalobca ďalej uviedol, že
odvolávanie sa na archaický elektrizačný zákon, vytvorený ešte účelovo v inom politickom zriadení, nemá opodstatnenie, avšak akceptuje ho, nemôže však akceptovať účelovosť terajších zákonov, ktoré sú písané na mieru pre privátne spoločnosti, má za to, že jeho nárok je deklarovaný v Ústave SR, podľa ktorej obmedzenie vlastníckeho práva je možné len za primeranú náhradu a taktiež jeho nárok možno odvodiť aj z jeho základného práva vlastniť a užívať majetok. Žalobca ku vyjadreniu priložil aj fotografie elektrického vedenia umiestnenom na jeho pozemku.
8. K podaniu žalobcu zo dňa 21.6.2016 sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 26.10.2016 doručenom súdu dňa 28.10.2016 v ktorom okrem už prezentovaných tvrdení uviedol, že naďalej odmieta nárok žalobcu, a k ďalšiemu elektrickému vedeniu postavenom na parcele 1433/1 (o ktoré žalovaný rozšíril žalobu) uviedol, že výstavba tohto elektrického ako aj úprava už existujúceho zariadenia bola povolená stavebníkovi - právnemu predchodcovi žalovaného rozhodnutím Okresného národného výboru Bratislava o povolení stavby č. 6669/Hr 1979 zo dňa 7.2.1979 (ďalej len „rozhodnutie č. 6669“) a právny stav užívania pozemku na ktorom je elektrické zariadenie postavené sa spravuje totožným právnym režimom ako v prípade ostatných elektrických vedení. Žalovaný predložil súdu nákres elektrických vedení na parcelách 1433/1 a 1453/3, rozhodnutie č. 6669, Dohodu a Zmluvu o prevode správy národného majetku č. 800111.
9. Žalobca v podaní zo dňa 5.11.2016 doručenom súdu dňa 7.11.2016 vo vzťahu k namietanej neurčitosti žaloby uviedol, že žaluje o uloženie (splnenie) povinnosti (poskytnúť jednorazovú náhradu). K stavbe elektrického vedenia povolenej rozhodnutím č. 6669 uviedol, že v súvislosti s uvedeným ich nik neoslovil, z čoho je zrejmé, že si už právny predchodca žalovaného od prvotného vybudovania vedení neplnil svoje povinnosti zo zákona, tak ako si ich neplní ani priamo žalovaný, ktorý v súčasnosti vykonal ďalšie stavebné práce na vedení, čo je zjavné z fotografií predložených súdu z rokov 2014-2015. Žalovaný sa pýta, kde má záruku, že v budúcnosti na takto upevnených stožiaroch nebudú pripájané ďalšie linky vedenia, takisto opätovne poukazuje na nezmyselnosť a nespravodlivosť zákonov. Uviedol, že nemožnosť priznania akejkoľvek náhrady považuje za tendenčné, neadekvátne a protiústavné a vylúčenie vlastníkov z procesu vysporiadania primeraných náhrad je nemorálne a nezodpovedá dobrým mravom ani medzinárodnému či úniovému právu. Žalobca má za to, že jeho právo bolo a je porušované, a to retroaktivitou archaických zákonov, ktoré sa jednostranne využívajú len z hľadiska dodržiavania našich povinností bez dodržania a uplatnenia podmienok aj v tej dobe daných a platných.
10. Súd na základe zhodných vyjadrení strán po oboznámení sa s aktuálnym listom vlastníctva č. 2564 vedeným Okresným úradom Senec pre k.ú. Senec a s rozhodnutiami č. 2653, 2713 a 6669 ustálil nasledovný skutkový stav: žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. 2564 nachádzajúcich sa v k.ú. Senec, a to vrátanie parciel registra E parc. číslo 1433/1 (orná pôda o výmere 937 m2) a 1453/3 (orná pôda o výmere 1888 m2). Na ťarchu parcely 1433/1 boli záznamom zapísané nasledovné vecné bremená: i/ vecné bremeno podľa § 22 elektrizačného zákona v spojení s § 96 ods. 4 zákona o energetike v prospech žalovaného podľa geometrického plánu č. 35 735 325-170-1/2013 týkajúce sa elektroenergetického zariadenia: 2x22 kV VN linka č. 152 na trase Rz Pezinok-Rz Senec a linka č. 222 na trase Rz PP Trnava Strojárska-Rz Senec; ii/ vecné bremeno podľa § 22 elektrizačného zákona v spojení s § 96 ods. 4 zákona o energetike v prospech žalovaného podľa geometrického plánu č. 35 735 325-132-1/2014 týkajúce sa elektroenergetického zariadenia: 1x22 kV VN linka č. 218 na trase Rz Senec-Rz Sládkovičovo; iii/ vecné bremeno podľa § 22 elektrizačného zákona v spojení s § 96 ods. 4 zákona o energetike v prospech žalovaného podľa geometrického plánu č. 35 735 325-131-1/2014 týkajúce sa elektroenergetického zariadenia: 1x22 kV VN linka č. 440 na trase Rz Senec-Rz Senec - TS 11 ODAM-ELV; iv/ vecné bremeno podľa § 22 elektrizačného zákona v spojení s § 96 ods. 4 zákona o energetike v prospech žalovaného podľa geometrického plánu č. 35 735 325-77-9/2016 týkajúce sa elektroenergetického zariadenia: 1x22 kV VN linka č. 219 na trase Rz Podunajské Biskupice-Rz Senec- Rz Sládkovičovo. Na ťarchu parcely 1453/3 bolo záznamom zapísané vecné bremeno podľa § 22 elektrizačného zákona v spojení s § 96 ods. 4 zákona o energetike v prospech žalovaného podľa geometrického plánu č. 35 735 325-131-8/2014 týkajúce sa elektroenergetického zariadenia: 1x22 kV VN linka č. 440 na trase Rz Senec-TS 11 ODAM-ELV. Strany obe zhodne tvrdili a nenamietali, že k výstavbe elektroenergetických zariadení došlo za účinnosti elektrizačného zákona (1963,1963, 1979) právnym predchodcom žalovaného, ani jedna zo strán nespochybňovala platnosť zápisov vecných bremien a ani fakt, že elektroenergetické zariadenia v súčasnosti patria žalovanému, ktorý riadne vykonáva ich správu na základe povolenia č. 2007E 0258. Okrem toho, aj právna úprava platná po zrušení elektrizačného zákona (zákon č. 70/1998 účinný od 1.7.1998 do 31.12.2004, § 9 ods. 6, §
42, zákon č. 656/2004 účinný od 1.1.2005 do 31.8.2012, §12 ods. 1 a ods. 5,. § 69 ods. 10, zákon o energetike), zachováva práva (existujúce) zodpovedajúce vecným bremenám. Z uvedených dôvodov súd dokazovanie v tomto smere považoval za nadbytočné a preto s poukazom na predmet konania a tvrdenia žalobcu skúmal len existenciu dôvodnosti žalovaného nároku, t.j. či je alebo nie je možné priznať jednorazovú náhradu žalobcovi za zriadenie vecných bremien v zmysle elektrizačného zákona, ak tieto boli zapísané do katastra nehnuteľností za účinnosti zákona o energetike za predpokladu, že žalobca odvodzuje svoj nárok z § 11 zákona o energetike a z ústavného práva v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy.
11. Súd posúdil vec podľa nasledovných právnych predpisov:
Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Podľa § 22 ods. 1 písm. a) elektrizačného zákona, energetickým podnikom prislúcha oprávnenie stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom , najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie.
Podľa § 22 ods. 2 elektrizačného zákona, za výkon oprávnení uvedených v predchádzajúcom odseku nie sú energetické podniky povinné poskytovať náhradu. Ak je však vlastník alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený v užívaní nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela (ďalej len „povoľujúci orgán“), aby mu energetický podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu; žiadosť musí byť pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania).
Podľa § 22 ods. 5 elektrizačného zákona, povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.
Podľa § 11 ods. 5 zákona o energetike, ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby majetková ujma, má nárok na náhradu škody. Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, ak sa neposkytuje jednorazová náhrada podľa odseku 9 alebo 12. Nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti možno uplatniť u držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o tom vlastník dozvedel, najneskôr však do jedného roka od vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak právo vlastníka na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti zaniká. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia.
Podľa § 96 ods. 4 zákona o energetike, oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 96 ods. 6 zákona o energetike, nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti nemožno priznať, ak lehota na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa doterajších predpisov uplynula. Lehota na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu pri zákonných vecných bremenách zodpovedajúcich oprávneniam podľa § 11 ods. 1 písm. f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2012/251/20170801> a g) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20170801> začína plynúť odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností len pri zákonných vecných bremenách, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Na počítanie lehôt na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu, ktoré začali plynúť podľa doterajších predpisov sa použijú doterajšie predpisy. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) a g) zákona o energetike, držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme
f) zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia, g) vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
12. Podľa názoru súdu § 96 ods. 6 zákona o energetike jasne a zrozumiteľne vyvracia dôvodnosť nároku žalobcu. Podľa tohto prechodného ustanovenia nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti nemožno priznať, ak lehota na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa doterajších predpisov, t.j. elektrizačného zákona (t.j. zákona účinného v čase vzniku vecného bremena) uplynula. Ako ďalej jasne stanovuje zákon, lehota na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu pri zákonných vecných bremenách zodpovedajúcich oprávneniam podľa § 11 ods. 1 písm. f) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20170801> a g) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2012/251/20170801> (t.j. i zriaďovať elektrické vedenia a vykonávať ich údržbu) začína plynúť odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností len pri zákonných vecných bremenách, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, teda ak by chcel žalobca odvodzovať svoj nárok (v zmysle § 11 ods. 5 zákona o energetike) od momentu zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností, muselo by sa jednať o vecné bremeno vzniknuté po nadobudnutí účinnosti zákona o energetike, t.j. po dni 1.9.2012. 13. Ako vyplynulo z dokazovania a ako zhodne uviedli strany, elektroenergetické zariadenia boli postavené za účinnosti elektrizačného zákona (tento bol účinný až do roku 1998, stavby elektroenergetických zariadení boli povolené v rokoch 1963,1963,1979), takisto mal súd v konaní za preukázané, že výstavba elektroenergetických zariadení umiestnených na zaťažených pozemkoch bola povolená podľa vtedy platných stavebných predpisov, čo preukazuje rozhodnutie č. 2653, rozhodnutie č. 2713 a rozhodnutie č. 6669. Súd s poukazom na argumentáciu žalobcu, podľa ktorej je smerodajným práve zápis v katastri nehnuteľností súd len uvádza, že vecné bremená, ktoré vznikli v súvislosti s vedením podzemného a nadzemného vedenia rozvodu elektriny a výkonom ďalších súvisiacich oprávnení vznikajú zo zákona. Takéto "vecné bremená" vyplývajúce pôvodne z ustanovení elektrizačného zákona, resp. v súčasnosti zo zákona o energetike sú inštitútmi sui generis; nemožno im priznať povahu súkromnoprávnych opatrení, lebo sa jedná o obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme a v zmysle verejnoprávneho predpisu. Existencia elektroenergetického zariadenia na cudzom pozemku v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi vytvára existenciu práva vecného bremena zo zákona (z rozhodnutí č. 2653, 2713, 6669), pričom sa jedná o inštitút sui generis v zmysle verejnoprávneho predpisu a vo verejnom záujme, kde platí osobitná právna úprava vzniku bez potreby zápisu v katastri nehnuteľnosti a je teda vylúčené, aby súd za smerodajný pokiaľ sa jedná o začiatok plynutia lehoty na uplatnenie nároku na poskytnutie jednorazovej náhrady považoval za smerodajný dátum zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno v prospech žalovaného vzniklo na základe elektrizačného zákona a sama skutočnosť, že žalovaný nepožiadal o zápis predmetného vecného bremena do katastra nehnuteľností, je bez relevancie na vznik vecného bremena; samotný zápis v KN nemá na vznik vecného bremena vplyv, keďže už vzniklo na základe zákona. Z uvedeného dôvodu je irelevantná aj argumentácia žalobcu, podľa ktorej vyvstáva otázka, prečo žalobca nepristúpil k zápise vecných bremien hneď v roku 1998 - ako už bolo uvedené vyššie, právna úprava vecné bremená ako aj oprávnenia k nim spojené zachovávala a nemožno teda za
smerodajný považovať fakt, či a kedy došlo k zápisu vecných bremien do KN. Okrem toho, ako správne uviedol žalovaným, v zmysle § 26 elektrizačného zákona sa vecné bremená nezapisovali do pozemkových kníh a žiadna nasledujúca úprava nezaväzovala tieto bremená zapísať do KN, žalovaný tak urobil len s poukazom na princíp publicity, resp. právnej istoty.
14. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, podľa ktorej sa na elektroenergetické zariadenia zapísané na parcele 1433/1 a 1453/3 vo vzťahu k prípadnému poskytnutiu jednorazovej náhrady nevzťahuje zákon o energetike, ale elektrizačný zákon účinný v čase postavenia a uvedenia elektroenergetických zariadení do prevádzky, konkrétne § 22 ods. 2, ktorý ustanovil na podanie predmetnej žiadosti trojmesačnú prekluzívnu lehotu odo dňa, keď sa elektroenergetické zariadenie uviedlo do trvalej prevádzky. Ako zhodne uviedli strany, žalobca ani jeho otec takúto žiadosť nepodal, žalobca to odôvodňoval účelovosťou vtedajších zákonov a celkovou spoločenskou atmosférou - súd k uvedenému len uvádza, že nie je v jeho kompetencií posudzovať ústavnosť (spravodlivosť, účelovosť) súčasných či už neplatných zákonov a ani vyhodnocovať pomery vládnuce v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, a to ani vo vzťahu k preskúmaniu, či si právny predchodca žalovaného plnil svoje povinnosti v zmysle elektrizačného zákona. Súd len podotýka, že podľa citovaného ustanovenia energetické podniky neboli automaticky povinné poskytovať náhradu, žiadosť o jej poskytnutie bola viazaná na existenciu podstatného obmedzenia v užívaní nehnuteľností, na ktorú sa žalobca de facto vynímajúc všeobecné vyhlásenia ani neodvolával.
15. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že vlastnícke právo žalobcu je obmedzené umiestnením energetických zariadení vo verejnom záujme, avšak na základe právnej úpravy platnej v čase umiestnenia elektroenergetických zariadení. Žalobcovi žiadna náhrada neprislúcha, pretože žalobca si takýto nárok v prekluzívnej lehote v zmysle elektrizačného zákona neuplatnil. Nárok na náhradu nevznikol žalobcovi ani na základe zákona a energetike, pretože pôvodné oprávnenia týkajúce sa energetických zariadení a užívania cudzích nehnuteľnosti, na ktorých sú energetické zariadenia umiestnené, zostali pre žalovaného zachované, pričom takýto nárok jasne vylučuje aj § 96 ods. 6 zákona o energetike.
16. V tomto prípade žalovanému prislúcha zákonné vecné bremeno, ktoré je inštitútom sui generis a patrí do okruhu verejného práva. Podstata zákonných vecných bremien spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva, teda vymedzenie obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného práva. Jedným z charakteristických znakov zákonných vecných bremien je, že ich režim sa riadi vždy podľa predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku. Napriek skutočnosti, že nový zákon ruší zákon predchádzajúci, zostávajú ustanovenia predchádzajúcich zákonov upravujúce oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam cestou spätného odkazu stále aplikovateľné (§ 96 ods. 4 zákona o energetike). Na danú problematiku je nutné hľadieť podľa zásady nepravej retroaktivity, podľa tejto zásady vyplývajú práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena nie z právnej úpravy, na základe ktorej vznikla ale zo súčasnej právnej úpravy, teda pokiaľ súčasná právna úprava v zákone neupravovala náhrady súvisiace s výkonom zákonných vecných bremien, bolo by možné aplikovať úpravu súkromného práva(Občiansky zákonník). Zákon o energetike však v § 96 ods. 6 jasne a zrozumiteľne vylučuje uplatnenie nároku na poskytnutie náhrady takým spôsobom, ako žiadal žalobca.
17. Žalobca odôvodňoval svoj nárok i svojimi ústavnými právami, t.j. konkrétne existenciou čl. 20 ods. 4, v súvislosti s čím súd poukazuje na nález Ústavného súdu - Uznesenie zo dňa 28.9.2005 sp. zn. PL. ÚS 28/05, v ktorom bol posudzovaný nesúlad § 69 ods. 10 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ktorý bol prevzatý do § 96 ods. 4 zákona o energetike) s čl. 20 ods.4 Ústavy SR. K nedostatku príčinnej súvislosti medzi namietanou protiústavnosťou právnej úpravy a prístupom zákonodarcu k riešeniu otázky zaniknutých nárokov na primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie užívacieho práva vlastníkov nehnuteľností Ústavný súd uviedol: Retroaktívne pôsobenie zákona v prospech fyzických osôb a právnických osôb, ktorí pre nich zakladá reštitučné nároky, je prípustné a za určitých historicko - politických okolností aj vhodné, ale na využitie takéhoto prístupu zákonodarcom alebo jeho využitie, ale nie v rozsahu predstáv dotknutých subjektov, nezakladá príčinnú súvislosť s namietanou protiústavnosťou. Uvedené uznesenie Ústavného súdu SR sa dotýka aj právneho posúdenia nároku žalobcu v tomto konaní. Podľa záverov súdu aj nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je možné riešiť iba aplikáciou týchto zákonných ustanovení, v prípade žalobcu by sa totiž jednalo o obnovenie zaniknutých nárokov na primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie užívacieho
práva vlastníka pozemku, čo neprichádza do úvahy. Žiadne iné nároky vlastníka nehnuteľnosti špeciálny zákon neupravuje. Zaniknutý nárok predchodcov žalobcu/žalobcu na primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie užívacieho práva vlastníkov pozemkov a jeho obnovenie podľa Ústavného súdu by predstavovalo nový reštitučný titul.
18. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohode o ľudských právach a základných slobodách každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Tieto ustanovenia však nebránia právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút. Pod pojem užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom možno subsumovať aj oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam vo verejnom záujme.
19. S poukazom na vykonané dokazovanie a výklad právnych predpisov, podľa ktorého nárok žalobcu nemožno subsumovať pod § 11 ods. 5 zákona o energetike, súd žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd neprihliadal na tvrdenia žalobcu, podľa ktorých žalovaný na zaťažených pozemkoch ďalej stavia, pretože sa jedná o ničím nepodložené tvrdenie (žalovaný zjavne len vykonáva údržbu elektroenergetických zariadená), ak by žalovaný skutočne staval na týchto pozemkoch nové zariadenia, bol by povinný postupovať podľa zákona o energetike.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu majú strany podľa pomeru úspechu vo veci - žalovaný bol v spore plne úspešný a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.