Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/1029/2009

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Ul. 9. mája č. 1, Banská Bystrica, proti povinnému: Jaroslav O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. 63XX/XX, K. K., v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora B.. Mária Mičáka pod č. EX 1473/09 o zastavení exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi trovy exekúcie vo výške 55,91 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

1. Dňa 03.05.2017 bol na Okresný súd Banská Bystrica doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. Súdny exekútor zároveň žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie vo výške 153,36 € podľa pripojenej špecifikácie. 2. Rozhodnutím č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ku dňu 31.12.2012 zrušilo Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici ako rozpočtovú organizáciu, pričom práva a povinnosti rozpočtových organizácii dňom zrušenia prešli na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 3. Z podnetu súdneho exekútora, ako aj z pripojeného exekučného spisu č. EX 1473/09 bolo zistené, že súdny exekútor v priebehu exekučného konania zistil skutočnosti preukazujúce nemajetnosť povinného. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky. Dlhodobo nikde nepracuje, ani nepodniká, pričom naposledy bol zamestnaný pred štrnástimi rokmi. V súčasnosti nemá vedený účet v banke. V priebehu vykonávania exekúcie bolo zistené, že povinný sa už niekoľko rokov nezdržiava na adrese trvalého pobytu, viackrát bol hľadaný políciou, bol zadržaný políciou v Nemecku. Proti povinnému je vedených 24 exekúcií. Majetkové pomery povinného boli zisťované opakovane, vždy s rovnakým (negatívnym) výsledkom. Doteraz sa nepodarilo vymôcť ani časť vymáhanej pohľadávky, a to aj napriek tomu, že exekúcia prebieha dlhšie časové obdobie (8 rokov). 4. V zmysle § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. v znení platnom do 31.03.2017 (ďalej len „Ex. por.“) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd exekúciu zastaví na návrh aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). 5. Vzhľadom na skutočnosti zistené v priebehu vykonávania exekúcie, ktoré preukazujú nemajetnosť povinného, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., v spojení s § 58 ods. 1 Ex. por., exekúciu v celom rozsahu zastavil. 6. Súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie, ktoré si uplatnil v celkovej výške 153,36 € (odmena súdneho exekútora = 92,96 €; odmena exekútora podľa § 21 vyhlášky = 1,32 €; náhrada hotových výdavkov = 30,88 €; náhrada za stratu času = 2,64 €;

DPH 20% zo sumy 127,80 € = 25,56 €). Náhradu hotových výdavkov súdny exekútor špecifikoval tak, že táto pozostáva z nákladov na tlač a kopírovanie (135 x 0,10 €) vo výške 13,50 €, poštovné vo výške 13,40 €, poplatok za súčinnosť (mot. vozidlá) IRISH zo dňa 16.01.2017 vo výške 0,25 €, cestovné vo výške 3,03 € a poplatok za súčinnosť (banky) CRIF zo dňa 12.07.2014 vo výške 0,70 €. 7. V zmysle § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 Ex. por.). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 5 Ex. por.). Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Ex. por.). 8. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. v platnom znení v exekučných konania začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení platnom do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (§ 15 ods. 1 vyhlášky). 10. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky (§ 22 ods. 1 vyhlášky). 11. Odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 0,66 € (§ 21 písm. a) vyhlášky). 12. V zmysle § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu (§ 23 ods. 2 vyhlášky). 13. Súd v zmysle § 14 ods. 1, v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 39,84 € za 12 úkonov exekučnej činnosti a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 €, zisťovanie majetku povinného prostredníctvom lustrácie v OR SR a ŽR SR zo dňa 11.08.2009 vo výške 3,32 €, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému vo výške 3,32 €, zisťovanie majetku povinného zo dňa 29.04.2009 v zmysle § 54 ods. 2 Ex. por. vo výške 3,32 €, zisťovanie platiteľa mzdy povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne v dňoch 11.08.2009, 23.04.2010, 24.01.2011 a 24.08.2011 vo výške 13,28 €, zisťovanie účtu povinného prostredníctvom Daňového úradu dňa 06.04.2010 vo výške 3,32 €, zisťovanie bydliska povinného zo dňa 02.12.2011 a 16.12.2011 a zisťovanie majetku povinného dňa 01.12.2011 vo výške 3,32 €. 14. Súd však nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za ďalšie úkony exekučnej činnosti, ktoré vykonal po 01.01.2012 z nasledovných dôvodov: 15. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že oprávnenému môže súd uložiť povinnosť zaplatiť len nevyhnutné trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 2 Ex. por. síce túto podmienku priamo neobsahuje, avšak predmetné ustanovenie nemožno vykladať čisto gramaticky. V danom prípade je potrebné uprednostniť systematický výklad a toto ustanovenie vykladať v nadväznosti na odseky 1 a 3, kedy aj v iných prípadoch predpokladaných zákonom (zastavenie exekúcie zavinením oprávneného a vyhlásenie konkurzu na majetok povinného) oprávnený znáša len nevyhnutné trovy exekúcie. 16. Okresný súd v predmetnej veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 22.07.2009. Následne súdny exekútor aktívne vykonával úkony za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného. V priebehu ôsmich rokov prebiehajúcej exekúcie opakovane zisťoval údaje o povinnom, pričom výsledky týchto zisťovaní boli od začiatku konania úplne rovnaké. V priebehu rokov 2009 až 2011 súdny exekútor vykonal všetky potrebné úkony na zistenie majetkových pomerov povinného, viackrát zisťoval, či a kde je povinný zamestnaný prostredníctvom Sociálnej poisťovne, taktiež zisťoval pobyt povinného prostredníctvom Registra obyvateľov, osobnej návštevy povinného na adrese trvalého bydliska, ako aj lustráciou v evidencii Zboru väzenskej a justičnej stráže. Už na základe týchto výsledkov bolo možné jednoznačne skonštatovať, že povinný nevlastní žiadny majetok. Túto skutočnosť potvrdzujú aj výsledky osobnej návštevy súdneho exekútora v mieste trvalého bydliska povinného dňa 01.12.2011. Matka

povinného vtedy uviedla, že povinný už 4 roky nebýva na adrese trvalého bydliska, viackrát bol hľadaný políciou, bol zadržaný políciou v Nemecku a následne im dala k nahliadnutiu 50 - 100 neprevzatých zásielok adresovaných povinnému a oznámení o ich uložení. Už po návšteve v mieste trvalého bydliska povinného a predchádzajúcich správach o jeho majetkových pomeroch bolo zrejmé, že v danom prípade ide o osobu, ktorá sa dlhodobo nezdržiava na adrese trvalého bydliska, dlhodobo nepracuje, nemá žiadny príjem, ani majetok, a u ktorej nie je reálny predpoklad, vzhľadom na jej doterajší spôsob života, zamestnania sa, resp. nadobudnutia iného majetku, ktorý by mohol podliehať exekúcii. Navyše už v tom čase (v roku 2011) bolo voči povinnému vedených 16 exekúcií. Súdny exekútor teda mohol už v tomto štádiu konania predvídať, že exekúcia bude z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. zastavená. Napriek tomu však pokračoval takmer ďalších šesť rokov v exekúcii a opakovane bezvýsledne zisťoval majetkové pomery povinného vykonávaním tých istých úkonov, a to aj napriek nepatrnej výške vymáhanej pohľadávky (16,59 €). Nemožno totiž zaviazať oprávneného na zaplatenie trov exekúcie za úkony, ktoré boli neúčelné a na základe ktorých nedošlo k žiadnej zmene v prebiehajúcej exekúcii. 17. Odhliadnuc od vyššie uvedených skutočností je potrebné taktiež poukázať na výšku uplatnených trov exekúcie, ktorá presahuje viac ako deväťnásobok výšky vymáhanej pohľadávky (16,59 €). Isteže, súdny exekútor do 31.05.2014 nebol nijakým spôsobom limitovaný výškou uplatnených trov exekúcie, avšak skutočnosť, že od 01.06.2014 došlo v tomto smere k legislatívnej zmene (§ 200 ods. 2 Ex. por.) je dôkazom toho, že samotný zákonodarca mal záujem na určitej regulácii neprimeraných trov exekúcie v prípade drobných exekúcií. 18. V súvislosti s uplatnenou náhradou hotových výdavkov, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 13,50 €. Z pripojeného exekučného spisu totiž vyplýva, že súdny exekútor doručoval prostredníctvom pošty v roku 2009 dve doporučené zásielky do vlastných rúk. Keďže súdny exekútor nezdokladoval výšku poštovného súd pri priznávaní poštovného vychádzal z tzv. Poštového poriadku platnom v uvedenom období, podľa ktorého bola v roku 2009 cena doporučenej zásielky do vlastných rúk vo výške 1,20 €. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 2,40 €. Iné poštovné výdavky nemal súd preukázané. 19. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré vynaložil na poplatok za žiadosť o súčinnosť CRIF zo dňa 12.07.2014 vo výške 0,70 € a poplatok za súčinnosť (motorové vozidlá) - IRISH zo dňa 16.01.2017 vo výške 0,25 €, keďže súdny exekútor tieto výdavky vynaložil v čase, keď už mohol predvídať zastavenie exekúcie. 20. Naproti tomu súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu cestovných výdavkov vo výške 3,03 €. Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor vykonal dňa 01.12.2011 služobnú cestu zo sídla exekútorského úradu do miesta trvalého bydliska povinného a späť, pričom ním uplatnená náhrada cestovného je primeraná a v súlade so zákonom. Súd však nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času za dve hodiny súvisiace s touto cestou. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu za stratu času po jednej hodine za dve osoby, keďže služobnú cestu vykonal so svojím zamestnancom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že náhrada za stratu času v zmysle § 23 ods. 1 vyhlášky patrí len súdnemu exekútorovi a nie zamestnancovi súdneho exekútora, resp. iným osobám, ktoré sa v rovnakom čase nachádzajú na rovnakom mieste. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času za jednu hodinu vynaloženú na exekúciu, t.j. vo výške 1,32 €. 21. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré mal súdny exekútor vynaložiť na tlač a kopírovanie (135 x 0,10 €) vo výške 13,50 €, keďže súdny exekútor nijakým spôsobom nezdokladoval (nepreukázal) výšku a účelnosť takýchto výdavkov v predmetnom exekučnom konaní. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil, a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise. 22. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 1,32 € za dve potvrdenia zo spisu

- správa o stave exekúcie. Súdny exekútor totiž nepostupoval správne, keď si vyčíslil odmenu za manipuláciu so spisom v zmysle § 21 vyhlášky vo výške 0,66 € za správu o stave exekúcie, ktorú nemožno považovať za vydanie potvrdenia zo spisu v zmysle § 21 vyhlášky. Pokiaľ by súdny exekútor aj vyhotovil potvrdenie zo spisu, subjektom, ktorému bolo potrebné z jeho strany vyúčtovať túto odmenu, nie je oprávnený, prípadne povinný ako účastník konania, ale subjekt, ktorý ho o vyhotovenie potvrdenia zo spisu požiadal. Pokiaľ by súdny exekútor aj vyhotovil potvrdenie zo spisu, subjektom, ktorému bolo potrebné z jeho strany vyúčtovať túto odmenu, nemôže byť v danom prípade oprávnený aj z toho dôvodu, že tento si správu o stave exekúcie nevyžiadal.

23. Súd napokon priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty vo výške 20% zo sumy 46,59 € (odmena = 39,84 € + náhrada hotových výdavkov = 5,43 € + náhrada za stratu času = 1,32 €), t.j. vo výške 9,32 €. 24. Súd v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta Ex. por. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie, keďže v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 25. Trovy exekúcie vo výške 55,91 € je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia a proti výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať odvolanie na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Proti výroku II. tohto uznesenia v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.