Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tk/1/2019

Potvrdené rozhodnutím 23To/74/2022
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. októbra 2022 prejednal odvolanie prokurátorky v trestnej veci obžalovaného M. R., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom C., J. XXX/XX, ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Tk/1/2019 zo dňa 11. mája 2022, a takto jednohlasne rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 11. mája 2022 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich Ing. Zdenky Buxarovej a Bc. Karolíny Tomatová jednomyseľne takto

rozhodol:

rozhodol:

Súd podľa písmeno b)

o s l o b o d z u j e

obžalovaného

M. R., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom C., ul. J. č. XXX/XX, živnostníka

spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trenčín sp. zn. pre skutok kvalifikovaný obžalobou ako obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa , s poukazom na písmeno i), , ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 12. 05. 2018 okolo 13:00 hod. v okrese Prievidza, v obci Q. v chatovej oblasti H. D., vo svojom rozostavanom dome bez popisného čísla, zapísanom na LV č. XXXX, chytil poškodenú W. Y. za zadok, následne ju začal chytať po celom tele, pritlačil ju k stene, kde ju začal obchytávať, pričom táto sa snažila brániť, čo jej ale nedarilo, pretože obvinený mal veľkú silu, kričala, aby ju nechal, počas toho ju obvinený zatlačil do malej miestnosti, v ktorej bola vyvýšená plocha, na ktorú ju posadil a snažil sa ju vyzliecť, poškodená sa opakovane pokúšala páchateľa od seba odtlačiť, kopala do neho, kričala, aby ju nechal, snažila sa brániť, čo sa jej ale nedarilo, nakoľko obvinený bol silnejší, následne ju obvinený začal vyzliekať, chytil jej obe ruky, pritlačil jej ich na hrudník tak, aby sa nemohla posadiť a brániť, stiahol jej legíny a nohavičky a vsunul svoj penis do jej vagíny, poškodená kričala, načo jej obvinený uviedol, aby nekričala a nakoľko vedela, že sa mu už neubráni, prestala sa brániť, následne obvinený vykonal proti jej vôli súlož, pričom bol pri súloži vyrušený zvukom prichádzajúceho motorového vozidla, na čo obvinený ukončil súlož bez výronu semena a išiel za prichádzajúcimi robotníkmi, pričom konaním obvineného došlo u poškodenej W. Y. k prechodnej zmene psychického stavu s prejavmi akútnej posttraumatickej stresovej poruchy trvajúcej približne šesť mesiacov, počas celej tejto doby bola poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života, došlo u nej k rozvinutiu nespavosti, stavom plačlivosti, nesústredenia sa, desivých snov, znovuvyplavovania si negatívneho zážitku, k poškodeniu jej sexuálneho života a nedostatočnej výkonnosti v práci a tiež poškodenej boli spôsobené zranenia, a to krvná podliatina pravého predlaktia, oboch kolien a ľavého stehna vzadu a odreniny ľavého predkolenia,

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Obžalovaný M. R. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa , že je nevinný. Vo svojej výpovedi uviedol, že deň pred 12.5. večer volal asi o 19:00 hodine C. Y., či to platí, či pôjdu s ním robiť do toho Q.. Bolo dohodnuté, že pôjdu obidvaja, stretnú sa o siedmej v S. kde W. Y. býva. V sobotu ráno tam prišiel o siedmej, kde ho čakala iba W. Y., pýtal sa jej kde je C.. Odpovedala, že dneska nejde. Hovoril ako nejde, šak sme sa dohodli a nedal nič vedieť. Šak dobre. Išiel si kúpiť raňajky do obchodu, W. bola v aute. Prišiel do auta a následne išli za stanicou v Prievidzi je jedna predajňa elektro, kde mal objednané zásuvky a vypínače. Prišli tam a bolo ešte zavreté. Čakali, otvárali o ôsmej. Dvadsať minút čakali kým otvoria. Išiel dovnútra, povedali mu, že objednávka ešte neprišla, tak sadli do auta a išli do Q.. Po ceste do Q. sa rozprávali o takých bežných veciach. W. mu vyprávala o C., aj sa sťažovala, že mal ísť, nakoniec nešiel, nemá peniaze, koľkokrát mu kupuje cigarety. Prišli do Q., mohlo to trvať asi tak pol hodina, trištvrte hodina cesty, takže tesne pred deviatou. Takže vystúpili otvorili garážovú bránu veľkú, rozložili veci čo doniesli, začal miešať farbu, lebo išli brúsiť zrub, prvé podlažie nad garážou. Brúsiť a natierať. W. sa pýtal či nie je hladná. Povedala, že nemá, tak jej dal to čo si kúpil on. Ona to zhedla, on namiešal lak a išli na prvé podlažie lakovať. V ten deň sa lakovali hrady, stropné preklady, brúsili a natierali. Začali, robilo sa asi tak doobeda. Medzitým si aj zapálili, kecali o živote, nejaké narážky tam padli, konkrétne jej povedal, že má peknú riť, ale taká bežná komunikácia. Lakovali aj spodky zrubu, lebo to neni betónová stavba, ale je to všetko z dreva. Tak sa spodky prebrusovali. On natieral stropnice z rebríka, Ludia brúsila spodky aj natierala čo nebolo dorobené. Mohlo to byť cca. pred jedenástou, bolo to tak, už boli v tej malej miestnosti, serverovňa, ona povedala, že malá miestnosť, ale má to ako práčovňu. Z ľavej strany jak tak vojdete je tam taký otvor meter a pol na výšku, alebo meter dvadsať, široké meter. Tam sa, aj predtým ako natierali, tak sa doťahovali koľko razy, natierala, tak tak do nej šťuchol, ona zase, bol na rebríku, tak buchla do rebríku, také podrypávačné. Boli v tej serverovni, tam to natierali, vtedy jej buchol po zadku. Ona mu povedala čo robíš a začala sa smiať. Tak ju potom ju chytil, položil ju na ruky, posadil na ten výklenok a začali sa bozkávať. Ona opätovala, tak sa bozkávali a potom ju položil, ako tam ľahnúť. Ležala, ale nie vyrovnane a lakťami bola podopretá. Stiahol jej nohavičky a začal jej vykonávať orál. Vtedy ona začala tak vzdychať a vtedy jej povedal, že nech je tichšie, lebo môžu to susedia počuť. Po čase potom, ako jej vykonával orál, tak ju, ako by to povedal, prstoval. Ona mu medzi tým aj chytala pero. Keď sa postavili, tak mu chytila a začala onanovať. Naspäť ju dal do tej polohy a sa jej spýtal, či to chce. Raz alebo dva krát. Ona len prikývla, tak dal dole gate aj on a ho do W. zasunul. Nevie, maximálne nech to minútu trvalo, W. sa začala odsúvať, že ju to bolí. Potom zišla dole, postavila sa na podlahu, predklonila sa, šak skúsme teda odzadu. Predklonila sa, tu s ňou tiež odzadu, sexoval s ňou a povedala, že ju to strašne boli. Že prečo? Že ona nie je zvyknutá na také pero. Tak mu povedala doslovne, že nie je zvyknutá na také péro, na takého vtáka. Tak sa následne potom obliekli, chvíľu sa ešte rozprávali a išli dole do garáže. Mal tam farby, zase to mixoval, aby mohol natierať, lebo poobede začali natierať, keď už tam boli aj jeho rodičia aj tí robotníci, tak začali natierať ten vrch druhého poschodia. W. tam mala zarobenú špárovačku, čo minulý týždeň ostalo. Každý po robote deň keď sa dalo, nepršalo, chodil na zrub robiť. Tak zostala tam špárovačka čo sa fugoval kameň. Tá pivnica je obložená kameňom a tým to špárovali. Ona išla potom to robiť. Ona išla medzitým na WC, on to miešal a ona vyšla asi po piatich minútach von a vtedy si na nej všimol, že jej niečo je, čo je W.. Že má krv, trošku jej ide krv. Teraz čo? Ona, že šak nič, že to prejde. Ešte sa jej pýtal, potrebuješ ísť doktorovi, že nie, šak to prejde, máš veľkého vtáka. Tak mu povedala. Potom išli zase hore do zrubu a prišli prvý robotníci. Za domom má taký altánok a prišli mu, od pondelka mali prísť robiť altánok, strechu, krytinu aj z toho dreva. Oni prišli. Potom následne na to prišla druhá partia. Auto odparkovali dole pri dome, prišli hore, lenže on sa venoval tým robotníkom. Oni predtým už k nemu chodili a vedeli čo ako. On sa venoval C. Y.. W. vtedy fugovala kameň. Následne jeho rodičia mu chodili skoro každý víkend pomáhať. Mama v sobotu robila a robila do dvanástej. A vie presne, že určite prišli do jednej hodiny, lebo cesta z Prievidze do Q. trvá pol hodinu až trištvrte hodinu. Priniesli im obed a zostali s nimi až do večera pracovať. W. vypráva, že prišli až večer. Mama oproti vstupu, kde je garáž má karavan, kde má aj kuchnku. Mama išla do karavanu, dávala zohriať jesť čo doniesla, guláš. Potom sa išli všetci najesť. Potom ohlásil W., prišla a začali všetci jesť. Boli tam on, jeho rodičia, I. Q. a jeho syn. Jedli, boli tam maximálne pri garáži hodinu a následne išli na druhé poschodie robiť stropné guláče brúsiť a natierať. A okenice okolo okien. C. Y. aj s bratom tam boli maximálne hodinu. I. Q. so synom tam boli asi tri hodiny cca. Medzi tým, mohlo byť tak 14:30 prišiel ešte jeden sused, čo neďaleko nich býva, N. Y.. Ten ich prišiel pozrieť, lebo robil vtedy aj ten altánok, takú drenáž, čo sa viaže železo, on také robí, tak prišiel

pozrieť, či to dobre spravil. Videl tam W., pýtal sa čo to je zač, že dievča maká na stavbe, že by tiež takú potreboval. W. sa začala usmievať a debatovali. Debatoval aj s jeho rodičmi. Jeho rodičia odchádzali okolo 18 hodiny. Mama ešte spravila jesť, pred karavanom, tam mal stôl im nechala večeru. On s W. odchádzal vlastne tiež o šiestej, 20 alebo 30 minút po rodičoch. Ako obedovali v garáži, niektorý sedeli za stolom, niektorý na doskách, debatovali a jeho mama navrhla W., že nech ostane spať do nedele. Že nemusí ísť domov, že rodičia zostávajú dole na chate, že môže tam s nimi prespať. On W. povedal, že domov nejde, reku, srandoval nech zostane v karavane s ním. Mama, že nie, nech ide dole. W. na to povedala, že nemá tu žiadne veci, že ona pôjde teda domov. Bola bežná debata. Mama sa jej pýtala, ako bolo, ako sa jej darí. Cesta domov, mohli odchádzať 18 niečo z Q.. To mohlo tiež trvať pol, trištvrte hodinu. Ešte sa rozprávali. Po ceste domov ako sa bavili W. mu rozprávala, že aha C. mi povedal, že pôjde do robota a nešiel, že sedí s nejakou kamarátovou priateľkou v krčme, že pod nejakým domom. Nevie či tam kde W. býva. Bola nasraná. W. vysadil cca. po 19 v Prievidzi, kde sa jej pýtal, či všetko platí. Debata bola normálna, povedala, že áno, OK, že ráno o siedmej, že ju zase zoberie a pôjdu do toho Ćavoja. Kdežto potom večer pred polnocou mu C. volal, nasraný, vytočený, že čo si spravil. Reku daj mi W.. Nie nedám ti W., že to si posral, že teraz uvidí. Následne, reku daj mi W., že nie, položil telefón. Následne volal W., že čo sa stalo. Napísal správu W. stalo sa niečo a odpísala, že zajtra nejde. Na druhý deň išiel sám. Potom mu volali policajti večer na druhý deň, to bola nedeľa, či môže prísť a bol vypovedať. Má ešte také body, že s W. sa bavili, také že dôveryhodné. Lebo W. tam rozprávala, že sa s ním nikdy nerozprávala o dôverných veciach a bavila sa. Ešte v tom roku 2017 tam chodieval jej priateľ väčšinu. V tom 2017 ich zavolal, s pani Y. sa stretával v W., to bola C., a ona mu navrhla, že má šikovného syna s priateľkou, a že majú ešte nejakých kamarátov. Povedal, že štyroch ľudí by asi potreboval. Dva týždne asi to bolo chodievali k nemu robiť na dom. Niekedy prišli asi autom. A niekedy im dal svoje auto a chodili do Q. pracovať. Vtedy keď debatovávali, tak W. mu spomenula, bol tam vtedy aj C., aj jeho dvaja robotníci a W. mu vtedy povedala, že bola znásilnená. To aj C. vtedy počul. Hovoril jej ako sa to mohlo stať. Ešte keď pracovali, W. doťahovávali jeho kolegovia, vyprávali, že taká šikovná baba s takým motákom, že je. Lebo on bol na ňu taký odmeraný, taký majster sveta on bol. Furt si niečo dokazoval. Aj tých chalanov čo zobrala robiť k nemu, tak on tam bola ako majster sveta, ako taký zamestnávateľ, on ich tam riadil. Furt si niečo dokazoval a videl, že aj na W., že W. sa hobojí. Koľko razy keď tam prišiel on, W. sa s ním nebavila, taká bola ľaknutá. A tiež keď raz boli, dole jedli, tak ten jeho chalan jej hovoril, že čo šak M. by sa ti hodil. On na to, a že čo by s takým somárom robila, na seba povedal. W. mu povedala, že ja som mala takého starého ako si ty. Potom v roku 2018 asi týždeň pred tým, tak mu hovorila, nechce tu pred otcom..., hovorila mu, že má kamarátku a raz sa lezbievala. Rozprávala mu, ž e ten jej priateľ, že má dlžoby, že stávkoval, že strašne veľa peňazí je dlžný ľuďom, má napožičiavané, a že keby to jeho mama vedela, tak ho zabije. Kupovala mu cigarety. Zverila sa mu aj s takou vecou, že strašne rada maľovala, že chcela takú školu robiť, že to ju strašne bavilo. Keď sa bavili o tej škole, že prečo skončila, že nemala na to peniaze. Navrhol jej, že jej ten semester zaplatí a môžu to spraviť tak, že si bude tú školu u neho odrábať. Že jej bude na to prispievať. V ten deň sa jej napríklad pýtal, že ako to má rada. Len sa pousmiala. To hovorí len, že sa o takýchto veciach rozprávali. Keď boli v tej serverovni ešte pred tým aktom, tak sa doberávali, hovoril, že má o ňu záujem, že by ju pomiloval. Ona mu na to povedala, že čo ona z toho bude mať, že akú odmenu dostane. C. Y. sa chválila, že ako ho ošklbú finančne, že majú super právnika. To počul od veľa ľudí a má na to aj dôkazy. Týždeň alebo dva predtým ako sa toto stalo boli s W. vtedy tiež pracovať a ako končili, W. zobral do karavanu a už vtedy sa medzi nimi niečo udialo. Bozkával ju, aj za prsia chytal. To bolo už týždeň predtým, čo niečo medzi nimi bolo. Nevie či ešte dopodrobna opísať. Na otázky prokurátorky uviedol, ako prišli W. dal jesť, najedla sa a išli na to prvé podlažie natierať. Natierala a kde boli nedostatky, tak to prebrúsili a to natierala. Natierala vnútri doobeda. Bola aj na rebríku. Väčšinou sa robil strop. V serverovni sa robili aj okenice. Robilo sa aj z rebríka aj kolenačky. Po pohlavnom styku keď prišli tí chalani, to bolo pred obedom, tak ako sa s nimi začal baviť vnútri ešte natierali a ona išla špárovať ten kameň. To bolo ešte pre obedom. Von išla robiť, lebo sa začal im venovať a tá farba nebola urobená, hovoril, že keď išli dole, tak išiel ešte dorábať ten lak. Fugovaciu hmotu mala zarobenú, lebo aj v týždni robieval a týždeň predtým keď tam boli ona si to zarábala sama. Chalani ju chválili, že aká šikovná baba, sama si dokázala zarobiť špárovačku. Po obede robili už len vnútri na druhom poschodí, ale to už bolo poobede ako sa naobedovali. Doobeda mal na poškodenú sexuálne narážky, povedal jej, že má pekný zadok. Nachvíľku mala aj rozpustené vlasy. Hovoril jej, že má pekné vlasy, prečo ich nenosí rozpustené. Tak ona si ich na chvíľku rozpustila. Na rebríku ju slabo buchol po zadku. Buchol ju lebo sa tak doberali. Napríklad keď niečo robil, ona išla okolo neho, tak šťuchla do neho. On išiel okolo nej, tak ju tak tľapol po zadku. Tie posledné dni dá sa povedať, že to bola medzi nimi bežná komunikácia. Spomínal, že aj týždeň predtým boli v tom karavane. Tam už sa predtým niečo odohralo.

Toho dňa to bol jeho jediný pohlavný styk s poškodenou. Nemal pohlavný styk s inými zamestnancami, má zamestnancov len chalanov. Poškodená sa mu páčila ako žena. Hlavne sa mu ľúbil ten jej prístup k práci, že nič neodmietala. Keď tí chalani keď tam boli napríklad v 2017, robili štít, vrch strechy. Odspodu od garáže to môže byť 12 metrov. Nikomu sa tam nechcelo ísť. Všetci boli dá sa povedať posratí. Jediná W. bola ochotná hore ísť a čo jej dal robiť, všetko robila bez toho, aby frflala. Preto sa mu ľúbila ako žena celkovo. Keď bol prvý raz na polícii v nedeľu tak im to všetko rozprával, nevie prečo tam nie je zapísané, že sa dva krát pýtal poškodenej či to chce. Veľa vecí im rozprával. A v jednej výpovedi sa mu zdá, že je to isto napísané, že sa jej pýtal na to. U pani Y., keď bol v U. vypovedať. Keď prišiel prvý krát do C., tak tí chlapi mu hovorili, že ho asi 10x kopla medzi nohy. Tak sa ich pýtal reku sme tu sami medzi chlapmi, už vás niekedy kopol niekto medzi nohy, šak taká bolesť to sa nedá ďalej pokračovať. Že ho 10x kopla. Tam veľa vecí nie je zapísaných. Keď jej stiahol gate, nemala ich celé vyzlečené, ani nohavičky. Boli asi po členky. Ona vtedy dvihla nohy a začal jej robiť orál. Nenamietala proti stihnutiu nohavičiek. Predtým sa začali bozkávať. Tak to bral aj keď ju oblizoval, tak že asi pokračujeme ďalej. Tričko mala povyhrnuté, ale nemala ho vyzlečené. Keď vyšla po pohlavnom styku z WC videl na nej, že predtým koketovali, usmievali sa, tak videl na tvári, že je niečo iné. Opýtal sa jej čo sa deje. Ona mu vtedy povedala, že jej tečie krv. Opýtal sa jej z čoho. Ona povedala, že nie je zvyknutá na také veľké pero. Ideme doktorovi a ona povedala, že nie to prejde. Nevšimol si na poškodenej zranenia. Asi by si všimol, lebo mala čierne legíny a čierne tričko, To mala oblečené. Tričko mala s krátkym rukávom. Keď ju odviezol domov nevšimol si zranenia na jej rukách. Poškodená sa isto nebránila počas pohlavného styku. Nepovedala mu, aby ju nechal na pokoji a prestal. Nekričala, aby skončil. Celý deň bola otvorená prístupová brána. Štrnásť metrov má od tej veľkej brány vstupnej po vstup do domu. K. brána je tiež veľká. Všetky okná boli v ten deň pootvárané aj dvere. Lebo keď sa natieralo, smrdel ten lak, tak vetrali. Kdežto W. hovorila, že bolo zavreté alebo niečo také tam bolo. Ak by bolo zavreté, tak sa nedostanú tí robotníci k nemu. W. nedlhoval žiadne peniaze, vždy dostávala 3 eurá na hodinu. Vychádzalo to cca. 30 Eur na deň. Ale stalo sa pár krát, C. s W. chodievali dosť často, tak keď bol s nimi veľmi spokojný, pár krát, že im dal aj 50 euro. To by mohli aj potvrdiť. Dal im aj navyše. Nebol im nič dlžný a dostávali aj najesť a napiť. Dôvod mala podať na neho trestné oznámenie kvôli peniazom. To nebolo z jej hlavy. To bolo z hlavy C.. To vie na betón. Myslí si, že ju k tomu donútil. Buď to bolo pripravené, čo si teraz myslí podľa toho, lebo bolo dohodnuté v piatok, sedem hodín večer volal C., C. idete teda, že áno o siedmej nás príď zobrať. Nakoniec nešiel. Myslí si, že či to nebolo už deň predtým pripravené. To je jeho názor. Alebo potom, čo prišla W. domov, bola nahnevaná z toho čo mu vyprávala, že na tú dievčinu, že C. nešiel do roboty, že sedel v krčme. Či W. nebola nahnevaná, že mu to povedala a ten či ju utĺkol alebo donútil ju k tomuto. To je jeho taká jeho ďalšia verzia, alebo že to bolo pripravené. Lebo počul, že C. má dlžoby. Nevie ako mohli poškodenej vzniknúť zranenia. To zranenie čo povedala, že má na zadku, to môže byť z toho ako ju posadil do výklenku. Lebo nebolo to obrúbené, na tú dosku si sadla možno, na tom krajíčku, takže možno z toho mohla mať modrinu. Ale nevie ako mohla mať na kolenách, či ju kopal do kolien alebo lakťov. Nechápe. Nechápe do dnešného dňa. Ževraj mala kolená dobité a lakte, a na zadku. Tak mu povedali. Nezatlačil poškodenú s použitím násilia do tej malej miestnosti. Ako natierali tak ju chytil a posadil do toho výklenku. Poškodená sa tomu nebránila. Ak by sa bránila, asi by mal on nejaké zranenia. Mohla ho kopnúť, mohla hrýzť napríklad keď sa bozkávali. Nepohrýzla ho. Mohla ho za vlasy, vlasy vytrhať, monokel mu spraviť. Mohla ho do rozkroku kopnúť. Nevie, škrabance. Iste jej nechytil jej obidve ruky aby sa nemohla brániť. Nevie ako sa dá chytiť obe ruky a potom dať dole gate. To povedala, že jej držal ruky. On potom nevie ako sa stihli gate. Nakoniec vo výklenku sedela na kraji, keby náhodou jej to vadí, mohla sa kľudne posunúť dozadu, do toho výklenku si sadnúť a ten sex by nebol. Keď prišiel domov, pred polnocou mu volal C., že to si posral, proste sa mu vyhrážal. Povedal mu, že nech mu dá W. k telefónu. Povedal nedám ti, kričal, položil mu telefón. Následne volal, vytočil W., lenže už mu nedvíhala telefón. To bolo posledný krát čo s ňou komunikoval telefonicky. Potom jej napísal správu W. je všetko OK, prídeš ráno?, a ona mu neodpísala, to bol koniec. Odvtedy sa ňou nekomunikuje ani písomne ani telefonicky. Isto mala poškodená so sebou mobil. Vždy ho mala pri sebe. Zo športov robil kedysi cyklistiku aktívne. V ten deň vie, že prišli na zrub bratia Y., C. a jeho brat. Prišli mohlo to byť nejakých 11:30. To už bolo po skutku. Oni si prišli vlastne zamerať, ani nie zamerať stavbu, ale oni mu prišli dorábať altánok. Mal vytiahnuté múry, oni mu prišli dorábať strechu na ten altán, zamerať. Aby vedeli čo si majú doniesť, od pondelka mali začať makať na jeho zrube. Oni tam boli asi hodinu. C. Y. poznal. Opravoval jeho žene auto. Za dvadsať minút, maximálne polhodina prišiel Q. so synom. Ten u neho robil dá sa povedať celú zimu. Prišli ešte keď tam Y. boli. Zdravili sa. Q. mu robil celé druhé poschodie, štít. Robili podlahy, izby, priečky a obkladali vonkajšok. V ten deň mu prišli oplechovávať medzi garážou a prvým poschodím spoje, aby mu tam nepršalo. Vedel, že prídu, boli dohodnutí. Po nich prišli jeho rodičia okolo jednej. Potom ten Y.. Q. tam bol 3 hodiny. Keď prišli rodičia Y. tam už nebol.

14:30 prišiel sused čo spomínal N. Y.. Išiel okolo, robil si tam železnú armatúru a sa mu prišiel na to pozrieť. Prehodil aj nejakú reč s rodičmi aj s W. vlastne. W. debatovala tiež. Nepoznal poškodenú. Videl ju prvý krát. Predstavil mu ju. Ešte hovoril, takúto robotníčku by potreboval aj on a W. sa na to pousmiala. Zdržal sa pol hodinu maximálne, alebo hodinu. Prišiel pozrieť čo robil, či je to v poriadku. Rozprávali sa v dome, keď natierali druhé poschodie. Výklenok je drevený. Chcel spraviť aj rekonštrukciu činu. K svojej výpovedi z prípravného konania, v ktorej uviedol: „Povedala, že ju to prejde, že netreba. Potom sme išli hore natierať do kuchyne a obývačku, pokračovali sme v práci a asi za dvadsať minút prišli robotníci. W. sa správala normálne, komunikovala. Ešte som W. dával svoju desiatu, lebo bola hladná. Potom prišli moji rodičia, najedli sme sa spolu. Viem, že W. komunikovala s mojou matkou. W. vtedy zjedla dva taniere gulášu. Pri jedle sme boli asi pol hodinu a potom sme išli znovu robiť. Večer okolo 18:00 hod. odišli moji rodičia, ktorí mi tiež pomáhali natierať steny, robili sme každý v jednej miestnosti. Ja som potom okolo 18:30 hod. viezol W. domov“, teda v tejto výpovedi uviedol, že robotníci prišli jeden krát, pričom teraz uvádza, prišli Y., Q., rodičia, N. Y., či vie vysvetliť tento rozpor uviedol, že nevie či sa nepýtali. Napríklad aj sused ich videl, čo býva pod nim. Nevie, čo má na to povedať. Nie je to uvedené v niektorej inej výpovedi? Vypovedal tri krát. Z jeho zrubu do miesta bydliska poškodenej je to najkratšou cestou, sú dve, buď na H. alebo na T.. Cez H. to môže byť nejakých 33 km a cez T. je to dlhšia cesta, ale rýchlejšia, to je nejakých XX. Dá sa to za pol hodinku. Trvá na tom, že súlož bola dobrovoľná zo strany poškodenej. Na otázky obhajcu uviedol, že od podlahy je ten výklenok vo výške meter, meter dvadsať. Vie, že to má presne po pás keď sa tam postaví. Poškodená sedela na krajíčku. Bola na krajíčkoch výklenku a na lakťoch. Mohla sa posunúť ak by nechcela súlož. Mohla ho kopnúť. Keby nechcela, tak sa odtlačí. Nevie, či poškodená na zrube niekomu telefonovala. Vie, že písala nejakú správu, že nech príde C. sestra po ňu. Lenže to bolo vtedy ako povedal, že do C. nepôjde a nech ostane spať v Q.. Jeho mama jej poskytla, nech ostane spať v Q.. Asi napísala Y., že nech príde po ňu. Lenže medzi časom povedal, že ju pôjde zaviesť a ona následne asi napísala Y. už nemusíš chodiť. Telefón mala W. stále pri sebe. W. sa určite poznala s pánom Q.. W. koľkokrát viezol aj do Q.. Dal mu na W. aj čislo. Dva alebo trikrát viezol W. z C. do Q.. Poškodená mala možnosť po styku odísť. Celý deň bol otvorený zrub aj brána, ktorá je široká. Boli otvorené zadné dvere aj okná. Mohla odísť aj domov. Boli tam jeho rodičia, prečo nepovedala takú vec jeho rodičom. Bol tam I. Q., s ktorým sa dobre poznala, aj Y.. Q. išiel z Q. do C.. Zdá sa mu, že je z C. tiež. Aj Y.. Aj jeho rodičia, ktorý však vtedy spali v Q.. V., že C. Y. ju mal nahovoriť, aby vytĺkli peniaze vie od jeho priateľky H. I.. Povedala mu asi tri alebo štyri mesiace potom ako sa to udialo. Jedna z Q. robí nechty. C. mama a sestra chodievali k nej na nechty. Tam sa ona chválila Y. aj s mladou ako ho ošklbú o peniaze, akého majú super právnika. Tá to povedala kamarátke a tá to povedala jeho priateľke. Poslala jej to v hlasovej správe. Má to, dalo by sa to aj dokumentovať. Hovoril, že keď robili poškodená robila aj pokľačiačky, lebo opravovala čo bolo slabo vybrúsené a rovno aj natierala. Vonku keď sa fugoval kameň bola po kľačiačky, to je betónová plocha a na tom kľačala. Oderki si mohla spôsobiť pri práci. Nevšimol si modriny na rukách. Nikto si nič nevšimol. Poškodená uviedla, že sa doma sprchovala asi hodinu, sa čuduje, že si sama na sebe nevšimla zranenia. A všimli si to akoby až u nej doma večer. To mu je divné. Hodinu sa sprchuje a nezbadá na sebe ranu, modrinu. Na otázku predsedu senátu uviedol, že má autoservis, je automechanik. Má jedného zamestnanca. S peňažnou požiadavkou zo strany poškodenej nebol konfrontovaný. Iba v ten deň pred tou súložou, ak sa to dá povedať, povedala, že čo ona z toho bude mať, akú odmenu dostane. Inak nie. Potom už nič nikto, ani prostredníctvom právneho zástupcu.

Poškodená W. Y. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že Obžalov Takže vlastne, bolo to 12.5., a predtým sme sa dohodli s M. že budem v ten deň brigádovať u neho na stavbe, alebo na zrube, a dohodli sme sa. že o pol ôsmej ráno ma vyzdvihne na B., na zastávke, tak prišiel po mňa, hmmm išli sme potom ešte po nejaké zásuvky a neprišli, tak sme išli do Q., a tam sme prišli okolo približne trištvrte na deväť, približne, a potom vlastne sme si zadelili prácu, že čo budem robiť, čo bude robiť on a hmmm natierala som zrub zvnútra, a boli sme najprv každý v inej miestnosti a on je tuhý fajčiar, takže chodil si možno každé 3 minúty zapáliť za mnou dole, on bol ako keby trošku vyššie nado mnou a hmmm vždycky keď prišiel vlastne si zapáliť, tak mal sprosté narážky, sexuálne narážky, a smial sa vždycky, ale ja som to ignorovala, lebo on mal stále také narážky, ja som mu na to neodpovedala, a brala som to akože srandu, že je taký hlúpy a musí si robiť takú srandu, no a potom po nejakej dobe keď už prišiel si zapáliť, hmmm ja som bola tak na rebríku, som natierala, a kde ma začal chytať za zadok a no vlastne za zadok ma začal najprv chytať, hmmmm ja som mu hovorila, aby prestal, že nech ma nechá, že čo robí, a on sa len smial, no a potom som zliezla z toho rebríku, išla som si ho presunúť ten rebrík niekam inam, a tak prišiel za mnou, chytil ma za zadok, pritlačil ma k stene, a začal

ma obchytkávať, ja som sa snažila brániť, ale nešlo to brániť sa, pretože on má strašnú silu, a snažil sa ma aj vyzliecť, ale najprv sa mu to nedarilo lebo najprv som sa úspešn e bránila, a už potom, už potom som bola vyčerpaná, som sa nevládala brániť, hmmm potom, potom vlastne ja som sa snažila ako keby ujsť od neho, stále som na neho kričala, že čo robí, a že či je normálny a hmmm taká miestnosť tam bola malá, to mal byť zrejme záchod a tam ma zatlačil do tej miestnosti, a bola tam nejaká taká vyvýšená plocha ako keby dnu vlastne do toho, do steny, a to bolo približne nejak po boky, tak nejak. a tam ma vlastne zdvihol a hodil ma tam á začal ma vyzliekať, chytil mi obe ruky, aby som sa nemohla hýbať, pritlačil mi ich na hruď, tak aby som vlastne sa nemohla posadiť a tlačil ma surovo a vyzliekol mi legíny aj nohavičky, a potom vnikol do mňa, a snažil sa o súlož, a neviem koľko to mohlo trvať, ako mne to prišlo ako celú večnosť, ja som kričala, ešte mi aj povedal, že nekrič, lebo že ešte nás niekto bude počuť a ja už proste som bola potom, už som vedela, že už sa neubránim, že už jednoducho nič nespravím, tak proste už som, ja už som bola v takom šoku, proste som už tak zmrzla, že už proste som nevidela v tom zmysel ďalej sa brániť, lebo bolo to neúspešné, a potom vlastne prestal, lebo hmm započul auto, že prišlo, na príjazdovú cestu, tak sa strhol, rýchlo, rýchlo sa obliekol a utekal dole, ja som sa obliekla a bola som stále v šoku, nevedela som čo mám robiť, ja som išla na záchod a predtým akože spomínal, že majú prísť nejakí dvaja robotníci, že niečo potrebujú, tak vlastne prišli nejakí dvaja robotníci, ja ako som utekala na záchod vlastne dole do garáže, lebo tam bol záchod, mhhmm tak akože som ich videla na chvíľu tých robotníkov, som sa zavrela na záchode a zobrala som si aj mobil a rozmýšľala som, že čo mám robiť, že komu mám zavolať alebo čo, a aj som akože uvažovala, že by som zavolala políciu, ale proste som bola v šoku. mala som strašný strach, a že čo by spravil, proste som sa bála, že by mi ublížil ešte viac a tak jak som tam sedela a fakt nevedela som čo mám robiť a potom som vyšla a ešte chvíľu sa tam rozprával s tými robotníkmi, potom oni odišli, a potom prišiel za mnou a začal mať také hlúpe reči. že prečo som odutá, že prečo som nahnevaná, že určite sa mi to páčilo, že si to zopakujeme znovu, hmm ja som len proste len hovorila stále, že nech mi dá pokoj, že nech sa ma nedotýka, a potom povedal, že musíme ešte dokončiť to natieranie, tak sme šli natierať. Potom ma vlastne už neobchytkával, ale mal proste také sprosté reči ako vždy, ale ja som to jedným uchom dnu, druhým von a potom prišli aj jeho rodičia, neviem o koľkej, to už možno to už bolo tak podvečer a to keď prišli jeho rodičia, tak to sa tváril, že sa nič nestalo, lebo pred rodičmi musel byť slušný, ani nenadával toľko pred rodičmi, a pred rodičmi napríklad vôbec absolútne že tie sexuálne narážky čo mal tak nič ani nepovedal, ani jednu, a akože som rozmýšľala či jeho rodičom to povedať a tak, ale bála som sa, že predsa sú to jeho rodičia, že určite by mi neuverili a že by som si vymýšľala, a tak som tam zostala až dovtedy vlastne kým akože ma M. potom zobral, hmm vyhodil ma tam kde ma aj zobral ráno, no a potom som išla domov a išla som do sprchy, bola som asi hodinu v sprche, plakala som a nevedela som, čo mám robiť, nevedela som proste čo si mám o tom myslieť, že bola som proste úplne z toho nešťastná, zmätená, a potom som volala priateľovi, ten bol v C. akurát, tak že príde za mnou, prišiel priateľ, a videl na mne, že som taká divná, a nechcela som mu najprv povedať, proste neviem bála som sa, že ako bude reagovať, čo mi na to povie, ale potom nakoniec, pýtal sa ma, že čo mi je, že prečo, prečo mu nepoviem a potom nakoniec som mu to povedala, a on samozrejme sa hneď nasral a zavolal M. a M. bol taký, že mu povedal, že čo, že čo je primitívny, že však tam boli celý čas jeho rodičia a že mu mám zavolať, M. a potom, potom to zrušil priateľ a následne hneď mi volal M. na to, ja som ho hneď proste v momente zrušila, nedvíhala som ho a odvtedy vlastne ma už vôbec nekontaktoval. Takže tak nejak. Na otázky vyšetrovateľa uviedla, že obžalovaného poznám od leta 2017, vtedy sme začali prvýkrát brigádovať aj s priateľom a ešte aj ďalšími kamarátmi u neho na zrube, to tam bolo vtedy akože ešte veľa ľudí aj nejakí jeho robotníci, no takže v lete som tam brigádovala a potom ešte na jeseň a potom odvtedy už nie, až na ten ďalší rok. vlastne tak na jar. V apríli sa nejako ozval, že by potreboval zase akože pomôcť na tom zrube a priateľ nemohol lebo ten bol v práci a tak som išla iba ja, ale bol tam, boli tam, bol tam niekto proste tiež, tam bol nejaký robotník, boli tam aj vtedy jeho rodičia, neviem možno dvakrát. V lete 2017 sme tam boli celé dva týždne. Do konca roka 2017 tam ešte boli, ale potom už dochádzali, aj s kamarátmi ešte. To sme boli ja neviem, tak cez v víkendy skôr. V zimu tam vôbec nechodili, iba proste jeseň, nejako tri víkendy sme tam boli a potom už nie a potom sa ozval až 2018 v apríli. A akože nikto nemohol, tak len že ja som mohla, tak že akože dobre, že pôjdem, lebo som si chcela privyrobiť peniaze. A tam som bola vlastne pred tým 12. májom, som tam mohla byť 2-3krát, ako fakt si nepamätám presne. Akože som tam nebola sama s ním, ale potom vlastne mmm ten tretíkrát sa mi vidí, že tretíkrát asi, neviem ako, nepamätám si, hmm potom som tam bola sama tiež, ale ja som nevedela, že tam budem sama ani toho 12. mája, som tiež lebo som sa nepýtala na to, že či tam bude ešte niekto. Sexuálne narážky, dvojzmyselné narážky mal aj vtedy keď sme tam boli v lete 2017. Tak on stále mal ako také sexuálne narážky, ale o nič akože sa nepokúsil a akože všetci to počuli, a ja som akože sa ho normálne pýtala, že či je normálny, že však je otec dvoch detí a reku že takéto reči hovoriť, reku som mu to,

vyžiadala proste som ho žiadala, prosila o to, aby proste nemal predo mnou také reči, lebo že sa mi to nepáči, je mi to nepríjemné, ale on nič, nereagoval na to. Počuť to mohol, tak bol tam môj priateľ C. Y., potom tam bol D. I.. D., ježiš zabudla som, D., D. D., Z. Komoš, to je všetko a potom tam boli jeho robotníci, dvaja, neviem mená vôbec, len jedného prezývali V., to viem všetko, potom tam bol nejaký starý pán, a potom vlastne jeho rodič, no jeho rodičia, keď tam akože neboli pri ňom, lebo oni napríklad boli v inej časti alebo na záhrade niekde, tak vtedy keď boli akože, neboli tam, tak vtedy ale proste hovoril také veci keď tam neboli, ale keď prišli, tak nič. Tak, on nám povedal všetkým dopredu, že nám dá 3 eurá na hodinu a že nám to vyplatí vlastne vždy ten deň ako večer, keď sme dorobili. Nie neostal nič dlžný Vždycky vyplatil riadne. Viete čo, my sme tam boli v lete 2017, sme tam boli celé 2 týždne, hnmm D. I. mal v M. chatu, tak sme vlastne spali tam na tej chate a hmnm on nás bral, on nás brával na dodávke, akože z Q., no z M.. Tak ja som bola častejšie u priateľa. U tej rodiny ehm Y., som bývala? 12.5. ráno som bola u mňa doma, na F., tam bývam, pri rodičoch. V to ránu ju zobral u rodičov. Y. býva v Kanianke to je 7 km. F. nebral nikoho iba mňa tam bral na tú chatu a ja som nevedela, že či tam niekto bude alebo nie. C. Y. nemal ísť v ten deň pracovať, , lebo však on bol v práci. Pracoval v „S. mobiloch" v U. C.. Ona v tom čase bola nezamestnaná, vtedy som akurát končila vysokú školu, áno, takže ešte vtedy som bola asi študent, sa mi vidí. 12.5. bola sobota. Dohodli sa s obvineným, zavolal jej na jej telefónne číslo XXXX XXX XXX. No, ono to je v Q. a úplne to ide stále do kopca hore a tam je chatová oblasť H. D. sa tomu hovorí a v podstate je to úplne posledný ako keby zrub a ešte. no oproti bol ešte jeden, takže to bol posledný ako keby na ceste, že tam už nebolo nič iba pole. Zrub je postavený priamo pri tej hlavnej ceste. To je taká malá cesta asi pre jedno auto a okolo boli vlastne, presne okolo boli takto chaty, okolo tej cesty. Prišli mohlo byť tak trištvrte na 9 približne. Mala som oblečené také čierne tričko, čierne legíny a mala som mikinu. Tričko s krátkym rukávom. Veci polícia ich zobrala ako dôkaz. Vnútri sme, zvnútra sme natierali ten zrub. Je to drevené, čisto drevené. No vlastne je veliká garáž, obrovská a na tom je postavené potom prvé poschodie a na tom je ešte druhé poschodie. Pracovali na prvom, nad garážou. Na tomto poschodí sa nachádza aj ten záchod tam ju zatlačil. Z poschodia je vidieť na príjazdovú cestu. Neboli tam hodiny, ja som mala celý čas mobil v garáži, takže ja som ani nesledovala čas a ja neviem ako fakt, že mohlo byť možno jedna, dve hodiny, ako to len proste tipujem, lebo ja fakt neviem kedy bol ten sexuálny akt. Však nebolo už ráno, lebo slnko bolo akože dosť vysoko, takže určite bolo poobede. Ako ja som si nevšimla nič, ako ja neviem či jej na oblečenie roztrhol. Tam bolo také malé okienko, a ono bolo pootvorené, ako na vetračku a ako neviem, ono to je akože dosť ďalej, lebo to je veľký pozemok a tam je chata napravo a potom dole, to je už trošku ďalej, ale ako neviem no však, lebo ja som nevedela, či sú tam ľudia okolo, že či sú vnútri v tej, v tých chatkách, lebo vonku som nevidela nikoho. A ja som však kričala, že nech ma nechá, nech ma pustí a však on mi povedal, že nekrič, ešte nás niekto bude počuť, takže akože niekto tam musel byť, možno u susedov. Súlož bola prerušená tým, že on započul prísť auto, tak že to holi tí robotníci, takže hneď proste sa obliekol a utekal dole. V tej miestnosti kde sa to stalo.. Tak som tam bola, ja neviem, fakt akože chvíľku a potom som išla vlastne dole do tej garáže, kde je záchod už riadny, a takže ja neviem v tej miestnosti, fakt že možno chvíľu. No jak som utekala dole po tých schodoch, tak som si zobrala ešte mobil, to bolo, na takom stole som to mala položené a išla som na ten záchod a tam, no vlastne tá garáž bola otvorená, takže oni stáli pred tou garážou, mmm no pred domom, a tam sa stretli, ako podali si ruky, tak to som akurát tak všimla si ako na chvíľu. Keď videla týchto iných ľudí v zrube, nepracovala. Dvaja boli. Boli v tej garáži. Neviem a neviem ako vyzerajú. Nie, oni nepracovali, oni sa celý čas iba rozprávali, neviem o čom. lebo ja som neregistrovala. Áno, videla som ich odchádzať. Neviem koľko sa zdržalo, lebo ja som bola určite na záchode zatvorená minimálne pol hodinu, možno aj viacej a potom jak som vyšla z toho záchodu, tak ešte tam mohli byť nejakých 15 minút možno a potom oni odišli. Nevidela ste na akom vozidle prišli. Po týchto dvoch mužoch, ktorí prišli do zrubu, nevidela, že by prišli ešte nejakí iní muži. Tam potom nikto neprišiel, až potom prišli jeho rodičia. I. Q. nepozná. Tam boli tí dvaja robotníci a potom prišli, až potom jeho rodičia. V ten deň tam nepracovala osoba v jej veku. Celý čas pracovala vnútri v tom prvom poschodí. Potom až keď prišli jeho rodičia, tak oni doniesli nejaké jedlo, vôbec si nepamätám čo to bolo. Ale že tak ja som nechcela nič jesť, lebo ja som mala stiahnutý žalúdok, ale že ,.daj si daj si“, nútili ma, že čo budeš hladná, tak mi ako ponúkli, ja som niečo zjedla, no a to bolo večer, podvečer. Rodičov obžalovaného vtedy videla, lebo však oni tam boli aj v lete 201 7, tam boli a oni tam boli vtedy, tam boli skoro každý deň, lebo oni tam majú tiež chatu vlastne, v tej oblasti. Tí dvaja robotníci tam teda v ten deň nepracovali, iba sa rozprávali s p. R.. V daný deň, na danom zrube pracovala iba ona a p. R.. Rodičia obžalovaného chvíľu niečo tam pomohli, ale akože nie dlho. U obžalovaného nedošlo k vyvrcholeniu. Po súloži mala potom strašné bolesti, aj krvácala a celý týždeň potom krvácala a pálilo ma zvnútra to vlastne všetko a takže. Mala som modriny na rukách aj na nohách. Tak akože boli to dvaja cudzí muži a už len im by som potrebovala niečo vravieť alebo požiadať ich o odvoz, keď sú to ďalší muži a muž mi jeden ublížil v ten deň. Cez

messenger aplikáciu som písala priateľovej sestre , že čo robí a že či by mohla prísť po mňa , som jej písala, ale mi dlhšie neodpisovala a potom som jej povedala, že nemusí prísť po mňa , lebo akože najprv som, chcela som odísť, ale bola som v šoku. bola som proste, bála som sa odísť , že aby ma neviem, že mi ublíži znovu alebo. Písala na tom záchode. Určite som, nikomu som nevolala. Rodičia prišli tiež na aute. ale oni išli tam na tu svoju chatu čo majú, to je nejaký kúsok ďalej možno 200 m. Neviem, možno prišli aj peši, neviem fakt, lebo ono je to tak, že, ono, ono, on tam má taký múr, dvojmetrový možno, pred tou cestou, akože z garáže nevidno na to, lebo ešte tam má karavan predtým, ale keď už je niekto hore, tak už vidí na tú cestu, ale úplne že hore, na druhom poschodí, stade vidno na cestu a akože ja som nevidela, lebo tam keď niekto zastaví auto tak tam nevidno že tam parkuje, ako neviem vôbec, akože neviem mohli prísť na aute, mohli prísť peši, ako fakt toto si neviem, nepamätám si. Tak napr. že jeho mamina sa snažila so mnou komunikovať, že ako sa mám, ako sa darí a také, h nechcela som, nechcela som ani veľmi odpovedať, iba tak nútene, že niečo povedať. Odchádzali okolo, neviem možno, okolo šiestej približne. Obžalovaný ju potom zaviezol presne tam, kde ju aj zobral, na ulici B. Išla som domov ku svojim rodičom. Prvú noc spala u svojich rodičov. Išla som do sprchy, bola som hodinu v sprche, a o všetkom som premýšľala, potom ehmm som volala priateľovi, že kde je, kde sa nachádza, prišiel za mnou, tak som bola v izbe s priateľom. Potom ako som to povedala priateľovi, tak povedal, že nech idem k nemu radšej, lebo ja som to nechcela hovoriť mojim rodičom, a oni by poznali na mne, že sa niečo stalo, tak som šla radšej, radšej k priateľovi, ten býva v dome, vo veľkom dome, takže sme išli taxíkom sa mi vidí, alebo autobusom už neviem teraz, ehm išli sme k nemu do Kanianky a spala som tam v Kanianke. V daný večer to rodičom nepovedala. Keď ju obžalovaný viezol bála sa, ale tak vedela. že však ma odvezie domov, lebo on to bral tak, že to bola sranda, že však jemu sa to zdá dobrovoľné, ale. Ona to nepovedala nikomu, priateľ to povedal. Nevie kedy, nie pred ňou. Ja som nebola prítomná pri tom, keď on to povedal svojim rodičom. V dome u tých Y. býva ešte sestra, Y.. Y. to nevedela od nej, jej priateľ to povedal všetkým. No vlastne, my keď sme prišli, tak oni všetci už, spali a potom ráno keď sme sa zobudili, však tak on vyšiel skôr z izby, tak on im to vtedy povedal. Rodičom, ja som ešte bola v tej izbe, ešte som ležala v posteli a potom však samozrejme, že ma začala presviedčať C. mamina, aby som to išla povedať na políciu, že to nie je len tak a ja som nechcela, ja som sa bála, že aké to bude mať následky, ale tak nakoniec mi prehovorila do duše, že mala by som ísť, tak potom sme išli okolo, nejak na obed približne nasledujúci deň, v nedeľu podať trestné oznámenie. Ja som nechcela nikomu, hovoriť podrobnosti, ja som proste mu iba povedala, lebo však to som bola doma ešte vtedy v C.i to on to nakoniec zo mňa vytiahol, aby som povedala, čo sa deje, tak som sa rozplakala a povedala mu, že ma M. znásilnil a on. že „čo spravil?“, že znásilnil ma. A proste som plakala a on, že však ja si nevymýšľam. Takže ja som vlastne iba to povedala, to je celé. Odkedy podala trestné oznámenie obžalovaný ju nekontaktoval. Predtým, pred týždňom som bola vtedy tiež u neho, nevedela som, že tam budem sama takisto a vtedy ma tiež ako obchytkával, ale keď som mu povedala, že si to neželám, že takéto správanie ku mne, tak mi dal pokoj, ja som myslela, že akože si to uvedomuje, ale mýlila som sa. S obžalovaným si potykali. Jak som prvý deň prišla 2017 v lete, uvidela som ho, hneď mi prišiel nesympatický, ale tak potrebovala som zarobiť peniaze a ja som mu nič o svojom živote ani nehovorila, ja som nemala potrebu sa s ním vyprávať, proste ani kamaráta, kdeže. Nevolávali si, iba odrobiť, vyplatiť. No ja som nemala potrebu ukazovať , ale tak priateľ si všimol, že som mala modriny na rukách. Mala som bolesti a potom na tom záchode, proste som krvácala a potom aj nasledujúce dni som krvácala takisto. Obžalovanému som nič nehovorila. Do večera som s ním nemala potrebu komunikovať, ani mu nejak hovoriť o svojom živote alebo o sebe proste. V podstate medzi nami skoro nebola žiadna komunikácia, ani tak, len on v kuse tie sexuálne narážky a to je celé vlastne, my sme vôbec skoro nekomunikovali. Ani náhodou ho nehladkala po penise. Ja som to nechcela, ja som sa bránila celý čas, tak ako on si to vysvetluje po svojom, pretože je chorý. Žiadala som Y. Y., aby po mňa prišla. Potom neprišla, neodpisovala mi na moje správy, však zrejme nemohla, niečo robila určite, atak ja som jej potom vlastne, ona mi asi nič nenapísala, a ja som jej potom viem, že som jej napísala niečo také si pamätám, že „nemusíš po mňa prísť. Napísala som to, pretože som sa jednoducho bála odísť a neviem. Tak ja som vôbec nemohla spávať, ja som mala každú noc nočné mory, mne sa to stále dokola proste prehrávalo pred očami a aj cez deň. Potom som začala vlastne robiť pár dní na to čo sa to stalo som začala robiť v H. a ja som proste chodila nevyspatá do roboty a ja som bola z toho úplne , ja som nevedela čo mám robiť, myslela som. že sa zbláznim proste z toho, lebo celý čas, aj ja som musela si proste v robote dať slúchatka, nahlas hudbu, lebo mne všetko to, všetko proste, stále aj cez deň aj v noci, stále proste tie jeho slová, tie jeho hnusné reči som v kuse to počula. S C. je vo vzťahu teraz to je tri a pol roka. No ovplyvnilo to ich vzťah, vlastne však určite že. Priateľ akože sa správal ku mne, proste že bol pri mne, podržal ma. vlastne že, tiež som sa bála. že či ma neodmietne alebo niečo také, ale práveže mi bol oporou a proste ani nechcel najprv odo mňa. akože nič. že ten pohlavný styk že nevyžadoval, netlačil na

mňa a akože až potom, po nejakých dvoch mesiacoch, že sa aj snažil, ale ja som že, vyskúšame, ale ja som sa proste v momente som sa rozplakala, v momente som si zase na to spomenula a takto to proste bolo pol roka, že jednoducho, že náš pohlavný ten život, proste, to bolo, že to bolo zlé. Ja som nechcela chodiť ani do spoločnosti; že keď sme predtým že sa aj stretli kamaráti viacerí a proste nechcela som, jednoducho som nechcela byť proste v spoločnosti viacerých ľudí, ako nebolo mi to príjemné, aj že keď sme teda išli. že dobre, že sa odreagujem alebo čo, že však nemôžem stále sedieť doma a sama byť, treba byť aj medzi ľuďmi a proste ja som nič, ja som ani veľmi nekomunikovala, jednoducho bola som stále smutná, nešťastná z toho, takže ja som proste nemala z toho žiadny pôžitok alebo tak a vlastne mám take, že keď som napr. bola aj na pohovoroch potom, tak keď tam bol muž. so mnou sám,. proste ja som z toho, bola v strese, lebo taký mám strach z mužov teraz, vlastne byť s niekým cudzím mužom sama, tak mi to proste, je mi to nepríjemné strašne. Psychologickú, psychiatrickú pomoc nevyhľadala. Dnes určite je to lepšie, lebo však v podstate sa mi podarilo v podstate na to nemyslieť a už ani nočné mory nemávam, ale keď viem, že zase musím to hovoriť, tak jednoducho zase stále na to myslím a je to strašné. Na fotografiách zo sociálnej siete priložené obvineným z 13.7.2018 som ja. Oslavovali sa narodeniny priateľove. Snažila nemyslieť na to. niečím iným rozptýliť svoju myseľ. Oslava skončila dobre, síce mohla som sa tváriť, že som šťastná, že ma nič netrápi, ale jednoducho, aj potom napr. keď sme sa tam x.xxxxx, videla som jak sa všetci zabávajú, smejú, ja som proste, to bol falošný úsmev, všetko to , jednoducho stále som mala pred očami tu udalosť. Cítila som sa hrozne, dávala som si to možno aj z časti za vinu. že som sa nevedela ubrániť viacej a že prečo som stade neodišla. Že prečo som tam išla keď som vedela, že vtedy sa ma snažil vtedy obchytkávať, myslela som, že má predsa nejaký rozum. Na otázky obhajcu uviedla, že 2-3týždne predtým v karavane sa s obžalovaným nebozkávala. Bola som v tom karavane možno raz, že niečo zobrať. Ešte 2017. Nepamätám si, či som čo som ja povedala V. Y., ja som nechcela to práveže nikomu hovoriť. Môj priateľ to povedal svojim rodičom. Nebola prítomná pritom keď im to hovoril. Potom sa na to pýtali, reku že, že čo sa stalo. Tak ja som nechcela hovoriť podrobnosti, oni na mňa ani netlačili, že by chceli, aby som im hovorila podrobnosti. Nehovorila jej, že bola znásilnená. Obžalovaný ju nelízal na prirodzení. Zozadu intímny styk v ten deň nemali. S: Ako som povedala v tom, v tej miestnosti, kde má byť záchod zrejme, bola taká vyvýšená časť do tej steny, zrejme ako býva v činžiakoch stúpačka alebo niečo také, mňa napadlo hneď, tam som v podstate ležala, tam ma pritlačil, na ten povrch toho. Ako keby ma položil na stôl, nohy som mala. proste jednoducho xxx dolu. Na hrudi jej pritlačil ruky. Neviem čo to je za osobu ten Q.. Áno, bola som s jedným pánom, celkom milým pánom, na rozdiel od M. a my sme tam boli s ním sami a sme tam robili, teraz si nespomeniem čo vtedy, ale tiež niečo, nejaké natieranie alebo tak, ale vôbec tak že to je I. to ja neviem, nepamätám si to meno, vôbec, absolútne. V ten deň tam nebol. Rodičom to nepovedala, pretože som to nechcela povedať najprv nikomu a odvážila som sa to povedať iba priateľovi. Ja neviem, lebo ja som si najprv tiež nevšimla modriny, pretože som mala mikinu, takže som mala dlhé rukávy, takže ja som si tiež najprv nevšimla, v podstate až na druhý deň, keď už som mala tričko, tak som si všimla, že mám modriny a on si to tiež všimol. Obžalovaný nehovoril, že v ten deň ju naspäť do Prievidze neodvezie, že aby prespala V Q.. Nevie, či na facebookovej stránke mala sprístupnené aj nejaké video z nejakej oslavy, teraz si nespomeniem, či som tam mala. Neodstraňovala som nič z facebooku. Ona to nehovorila nikomu. Priateľ to povedal potom aj kamarátom, ktorí boli vlastne na tom zrube, menovala som ich, aj v lete 2017. S. T. nevyhľadala, ale priateľ sa s ňou skontaktoval. On dohodol stretnutie a neviem prečo, to sa môžete spýtať jeho prečo dohodol stretnutie s ňou. Zavolal ju, ja som najprv ani o tom nevedela a prišla a xxxxx vlastne aj povedal, oni už vtedy že mali. že boli rozídení či čo alebo boli nejakí pohádaní veľmi s M. v tom období, a že jej niekto povedal, neviem prečo jej to povedali, ja som mu hovorila, že nech jej to nehovorí. Ja som bola v tom momente s priateľom a ona prišla za nami. Odohralo sa to v Y.. Nie že by ma Y. nahovárali podať oznámenie, ale skôr mi priateľova mama povedala tak, že je to správne rozhodnutie, že je správne, aby som šla na políciu, aby proste pykal za to, čo spravil. Uviedla, že obvinenému sa zdá, že ten styk bol dobrovoľný pretože potom, keď prišiel za mnou. tak mal tie reči, že prečo som odutá, prečo som nahnevaná, že určite sa mi to páčilo, že si to zopakujeme ešte znovu a už len z toho usúdenia si myslím, že asi to nemá v hlave v poriadku, keď si myslí, že sa mi to páčilo, že žena sa tak správa pri pohlavnom styku bežne, že kričí a bráni sa. Obvinený nemá zranenia pretože nemám takú silu aby som mu ublížila. Nikde ho nepoškriabala ani. ani fyzicky nezranila pretože, no nepodarilo sa mi jednoducho, pretože on má takú silu. Popiera, že by v ten deň XX.mája, sa smiala a zabávala sa stými prítomnými. V ten deň prišli iba dvaja robotníci. Nemusela všimnúť, ak boli niekde vonku niekde, tak som si nemusela všimnúť, ale ja viem, že tam boli dvaja robotníci. Vonku v ten deň nefugovala obklad. Vnútri som natierala to drevo, lakovala celý čas. Poranenia na zadnej strane stehien, tak ja zrejme, však ako som sa bránila a keď ma pritláčal k tej stene a tiež možno keď ma na tú vyvýšeninu tam sotil tak zrejme

xxxxx ja neviem však ako modriny. Tá vyvýšenina je drevo. Áno, na chvíľu ma chytil aj pod krk. ale vtedy sa mi uvoľnila vlastne ruka, takže potom rýchlo ma chytil zase za ruky. Áno, ja som sa celý čas bránila, lenže už som bola vyčerpaná, proste lebo ja už som vedela jednoducho, že to už, už nemá zmysel, že už sa neubránim. No práveže som si nevšimla, že by tam boli nejakí susedia. Tak nevyhľadala som odbornú pomoc preto, pretože ma to po prvé ani nenapadlo najprv, a nechcela som sa ani vyprávať o tom s cudzou osobou a spoliehala som sa na svojich blízkych a najmä na priateľa, že mi bude oporou, aj mi bol. Nepovedala R., obvinenému, pri tom styku že ju to bolí.

Svedkyňa J. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená je jej dcéra, obžalovaného nepozná. Dozvedela sa, že dcéra bola znásilnená, prišli jej to povedať o dva dni s Y., lebo bývala u nich. Vtedy sa dozvedeli čo sa stalo, že bola na polícii, na vyšetrení u ženského lekára. Na otázky uviedla, že dozvedela sa to od Y., prišli s dcérou, C. a Y. N.. Povedala jej to asi pani N. Y.. Dcéra povedala, že je strašne smutná, že sa zle cíti. Bola smutná strašne, vystrašená. Sedela taká zronená. Na rukách mala modriny. Nepamätá si aké veľké. Nepamätá sa už či jej hovorila, že má zranenia. Nerozprávala sa s dcérou o čom, čo sa stalo na zrube. Chcela, aby mala kľud, lebo bola stále na polícii vypočúvaná, aby mala doma pokoj, nič sa jej nebude pýtať, aby mala pokoj od všetkého. Takže sa s ňou o tomto nikdy nerozprávala. Takýto stav pretrvával u dcéry dlho, vyše pol roka určite. Bola stále taká smutná. Nesmiala sa vôbec. Komunikovala troška, bývala u nich. Cez víkendy niekedy dobehla, raz za dva týždne. S C. žili spolu pár rokov. Mali sa radi. Nevie ako dlho chodila brigádovať na ten zrub. Na otázky obhajcu uviedla, že nevie kedy dcéra nastúpila do práce. Dcéra už s C. Y. nechodí. Nevie prečo sa rozišli. Na otázky obžalovaného uviedla, že C. ako priateľa jej dcéry akceptovali.

Svedok I. R. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej syn. Syn jej povedal asi až po mesiaci čo sa stalo. Vtedy keď sa to stalo vie, že bola sobota. Doobeda bola v robote a manžel ju prišiel zobrať a išli hneď k synovi na stavbu. Zobrala so sebou guláš, zohriala ho a potom išli jesť a M. povedala nech zavolá aj W., nech sa ide najesť. Asi dva krát na ňu zakričal, aby išla dole. Prišla, najedla sa, jednu misku, a spýtala sa jej či ešte chce a ona, že hej, tak jej dala ešte druhú. Sedeli všetci v garáži. Sedela tam ona, jej manžel, pán čo je vonku (svedok Q., ktorý bol pred pojednávacou miestnosťou). Najedli sa rozprávali sa. Manžel sa jej pýtal na školu, že prečo nechala školu. Potom ešte srandovali, v nedeľu mala prísť robiť ešte k M.. Hovorila ak chce, hybaj s nami, tiež majú chalupu v Q., šak poď ku nám spať na chalupu. Medzi tým M. srandoval, že bude spať v karavane. Ona, že nie, pôjde domov spať, lebo nemá so sebou veci. Ale vôbec nebolo na nej vidno, že by bola nejaká iná. Úplne bola normálna ako vždy. Keď sa najedli išla riady spratať, ona išla hore natierať tie zruby. Potom išla za ňou, že sa jej to zle robí keď je na rebríku a musí ruky hore dávať. Ona povedala áno zle sa to robí. Nejde jej do hlavy, keby ju ako ženu niekto znásilnil a prídu tí rodičia, aby nešla povedať viete čo, Váš syn ma znásilnil alebo nevie. Normálna bola, absolútne nebolo na nej vidno, že by sa bolo niečo udialo. Nevie. Na otázky prokurátorky uviedla, že prišli okolo jednej, jesť začali okolo pol druhej, trištvrte na dve. Vtedy tam bol M., ona, W., ten pán so synom a manžel. C. Q. sa jej zdá, že robil plechy, oplechovával okenice, niečo také robili. Rýchlo sa najedli a išli pracovať. Ona troška sedeli ešte a potom išli aj oni robiť. Nevie povedať kedy odišiel, lebo tiež išla hore natierať a keď oni odišli nevie, to by klamala. Keď boli hore prišiel tam ešte jeden Q., Y. či ako sa volá, N.. Keď prišli M. bol dole, nevie čo robil, nevie či nejakú farbu nezarával a ona bola hore navrchu natierala tie zruby. Keď zohriala povedala M. nech ju zavolá. 2x zavolal a ona zišla dole. Poškodená robila vnútri. Keď sa najedli išla spratať, poutierať a potom išla natierať za W., ona natierala v jednej izbe a ona v druhej, ale videli na seba. Zdá sa jej, že vonku aj špárovala, ale ona videla, že len natierala. S poškodenou sa pozná len odtiaľ, že tam chodila robiť. Od 17 roku. Nevie ako často chodila. Keď tam boli tak tam bola vždy. Nechodili každý týždeň. S poškodenou sa videla možno 10x. Vychádzali spolu dobre. Nevie či poškodená nosila na stavbu mobil. V ten deň nevie ako išla domov. O piatej, šiestej išla ešte spraviť večeru, nachystala im to tam a s manželom odišli. Dokedy tam boli nevie. O znásilnení sa dozvedela od M., on jej to povedal. Prišiel k nim a povedal čo sa udialo. Ale povedal jej to možno až po mesiaci. Prišiel taký smutný a povedal, že W. na neho nahrala, že ju znásilnil, že sex bol, ale že znásilnenie vôbec nebolo. Na otázku obhajcu uviedla, že pán Q. sa poznal s W., on ju tuším aj vozieval domov. To počula, nevidela to. Myslí si, že si tykali, nevie.

Svedok I. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že oznámil mu domáci, že W. ho obvinila z niečoho, čo sa tu rieši. Prišil tam v ten deň na stavbu makať o 12-tej a v zásade spravil svoju prácu a za tri hodinky sa naobedoval s celou rodinou a odišli. Všetci tam boli usmiaty, šťastný, nikto

tam nebol smutný ani nepostrehol žiadne, na tej kočke, že by mala nejaké, že by bola smutná alebo niečo. Skôr by povedal, že bola stredom pozornosti. Robil nad ňou, požičiaval jej rebrík, takže ťažko sa k tomuto vyjadrovať. Na otázky prokurátorky uviedol, že v ten deň robil klampiarske práce okolo zrubu. Poškodená maľovala, fugovala, rôzne úpravy okolo dreva, je to drevodom. Chodila tam brigádovať, zo dvakrát ju tam viezol. Poprosil ho obžalovaný, tak ju tam odviezol. Viackrát sa videli. Predtým ju nepoznal, M. ich zoznámil na zrube. Viackrát s poškodenou pracovali na zrube. Dvakrát ju viezol a pracovala tam päťkrát? Presne nepovie. Ale určite tam pracovala viackrát. S ním tam bola dvakrát a potom ju tam videl dvakrát aj s celým tímom. Bol tam M., M. mama, on so synom tam bol. Predstavil ju menom, priezvisko nevedel doteraz. Mohla mať poškodená vedomosť o jeho priezvisku. Viackrát jej volal, komunikovali spolu. V ten deň bol 12. máj. Celý život si eviduje pracovný denník. Tam to má napísané. V máji 2018 tam bol určite viackrát. V tom čase tam aj W. vozil. Prišiel okolo obeda. Bolo tam viac ľudí, bola tam aj partia majstrov, neskôr prišli M. rodičia. Keď tam prišiel M. rodičia tam neboli, prišli neskôr, doniesli obed. Bol tam Y. C. aj s bratom. K výpovedi z prípravného konania, v ktorej uviedol: „určite sme tam prišli pred obedom a v podstate tam bola iba W. a M.. Viem, že na chvíľku tam prišla ešte nejaká iná partia mužov, tých som nepoznal, viem že tam boli pracovne, a potom prišli neskôr M. rodičia, ktorí doniesli obed a všetci sme spolu obedovali“ uviedol, že určite tam bol pán Y. aj s bratom. V podstate takto si to pamätá. Pána Y. pozná pracovne, osobne nie, sú tesári. Obžalovaného pozná z autoservisu a pracovne, nie súkromne. Keď prišiel poškodená natierala drevo v zrube vnútri. Potom robila aj vonku, lebo robila pod ním a požičiaval jej rebrík. Poškodená mala vlasy v cope, krátke rukávy, bola v kraťasoch. Bolo tridsať stupňov. Nevšimol si na nej zranenia. Usmievala sa. Stále sa usmievala. Obedovali spolu s poškodenou všetci pri jednom stole. Na otázky obhajcu na odstránenie rozporu s jeho výpoveďou z prípravného konania, v ktorej uviedol, že keď prišiel „míňal dievčinu, ktorá zvonku niečo robila na obklade“, pričom na otázku prokurátorky uviedol, že „natierala drevo v zrube vnútri“ uviedol, že to dievča pracovalo fakt všade, či bola v tom rohu alebo v tom, proste makala. Myslí si, že v prípravnom konaní hovoril pravdu, ak sa mýlil možno len v pozícii v pravo, vľavo. Nevie nevenoval tomu nejak extra pozornosť, tomu dievčaťu. Ale určite tam pracovala a nie na jednej pozícii. Stále niečo maľovala a brúsila, čistila. Myslí si, že došiel natierala drevo a už keď finišovali pred obedom, tak už fugovala kameň pod nimi. Poškodená mala určite telefón. Keď ju vozil o obžalovanom sa nebavili, skôr o živote, že čo by chcela, že by chcela školu dorobiť, nejaké zamestnanie, že si hľadá, zatiaľ má len brigádu u M. aťď. Taká bežná komunikácia. Myslel si, že majú čisto nejaký kamarátsky vzťah. Brigádnička. Neriešil ich vzťah. Správali sa k sebe slušne. Nikdy tam nepočul žiadne vulgarizmy. Určite nevidel, že by ju obžalovaný obťažoval. Keď tam obetoval, ona obedovala s nimi. Aj dupla bola, všetko bolo. Aj ona jedla. Všetci boli pri stole v garáži. Na otázku prokurátorky uviedol, že jedli vtedy guláš. ani jej žiadne s nám 3 nevidel na nej nevidel na nej žiadne známky niečoho zlého alebo niečo, že by bola smutná. Skôr sa mu zdala veselá. Na otázky prísediacich uviedol, že nepostrehol laškovanie medzi obžalovaným a poškodenou. Ani pri tom obete. Nevšimol si, že by mala poškodená nejaké zranenie. Obed prebehol v družnej atmosfére.

Svedok C. Q. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že v máji 2018 bol asi 3x s otcom na zrube obžalovaného pracovať. 12.5.2018 boli tiež na zrube, dátum si pamätá lebo sa o tom s otcom rozprávali. W. bola vedľa domu na rebríku, fugovala kamenný obklad, potom hore natierala. Prišli o 12-tej, tak pred dvanástou. Videl ju prvý krát. Pozdravil ju normálne ahoj. Moc s ňou nerozprávala, normálne dievča, usmiate. Volali ich obedovať, prišli až tak 20 minút neskôr, oni už boli naobedovaný. Nevidel komunikovať M. R. s W.. W. mala oblečené čierne nohavice a také tmavé tričko asi s krátkym rukávom. Nevidel na nej žiadne zranenia. Keď tam prišli boli tam taký dvaja chlapi, ktorých nepozná. W. ho nežiadala o žiadnu službu keď odchádzali, ani jeho otca. Keď ju videl pracovať bola na rebríku vedľa domu, mala tam vedro s tou fugovacou hmotou a nejakú špongiu, dva krát išiel okolo nej, tri krát možno.

Svedok C. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená je jeho bývalá partnerka. Obžalovaný je ich bývalý automechanik. Pred štyrmi rokmi, nepamätal si presne, ktorý deň to bol, tvoril pár s poškodenou a poškodená vtedy išla k obžalovanému na brigádu. Chodili tam vtedy viacerí, on, poškodená, kamaráti, kde mu pomáhali s výstavbou zrubu. Bolo to v obci Q.. Jedného dňa poškodená išla k obžalovanému sama. Okolo pätnástej hodiny mu volala, nejakým nerozvážnym hlasom, niečo sa mu v tom hlase nezdalo a tak sa pýtal, že čo sa deje. Mala taký hlas, že na plakanie. Navrhol, že pôjde pre ňu, povedala, že nie netreba, že ju obžalovaný dovezie. Keď prišla večer, keď sa s ňou stretol, tak bola na jeho počudovanie až v zlom psychickom rozpoložení, kde sa snažil z nej dostať čo sa stalo. Nechcela mu to povedať, začala plakať, až po jeho dlhom naliehaní na ňu povedala čo sa stalo, čo obžalovaný spravil.

To znamená, povedala mu, že obžalovaný ju znásilnil. Jeho prvý krok bol taký, že hneď obžalovanému zavolal, konkrétne čo mu povedal si nepamätá a proste povedala, že to nenechajú len tak. Poškodenú zobral k nemu domov, kde v kuse plakala. Vie 100%, že ani nespala. Tak isto nespala ani nasledujúce dni, budila sa v noci s plačom. Strašne to zasiahlo do ich vzťahu. Poškodená mala strašné psychické problémy, bolesti, boli v nemocnici hneď na druhý deň, kde jej vykonali testy a všeobecne preventívku v intímnych partiách, kde vlastne bolo aj naznačené alebo potvrdené, že sa jednalo o znásilnenie. Malo to dopad na ich vzťah, intímny pomer s ňou nemal minimálne pol roka, lebo sa všetkému vyhýbala. Vyhýbala sa jeho kamarátom, spoločnosti, pravidelne sa budievala, plakala. Zasiahlo to do ich vzťahu, tak sa potom rozhodli, že pôjdu na políciu. Na otázky prokurátorky uviedol, že ak si spomína bolo to leto jeden z kamarátov a chodili tam. Potom obžalovaný niečo potreboval pomôcť, tak keď bolo treba niečo pomôcť tak chodili tam dvaja alebo ona sama. S obžalovaným ho zoznámila jeho mamina, lebo im robil autá. Mamina mu povedala, že zháňa brigádnikov, potrebuje výpomoc na zrube. Tak sa telefonicky skontaktovali a po dohode mu išli pomáhať. Keďže obžalovaný bol v pohode, komunikatívny, že tam nebol problém s komunikáciou, vtipkoval, srandoval, mali všetci skôr taký kamarátsky vzťah. Občas mal aj nervy, ale pravidelne bol proste v pohode. Ako brigádnici tam chodili D. I., Z. Y., D. D.. Nejak extra nevnímal, že či je obžalovaný poškodenej sympatický. Keď tam chodili obžalovaný poškodenú neobchytkával, ale sexuálne narážky nemal len voči poškodenej, on mal sexuálne narážky voči dosť veľa žien. Príklad keď telefonoval s nejakou kamarátkou, so ženou, tak to bola sexuálna narážka za narážkou. Okrem poškodenej zo žien chodili obžalovanému na zrub jeho dcérka a jeho nevie či ešte terajšia priateľka. Vie, že tam chodila aj jeho mamina. Nespomína si, že by tam chodili aj iné ženy. Možno susedy keď išli okolo. Obžalovaný im zaplatil, nebol s tým problém. Nedlhoval im nijaké peniaze. Poškodená mu to povedala vonku, nie doma. Keď mu to povedala išli spolu do Y.. Všimol si, že pokiaľ si spomína poškodená mala akokeby modriny na predlaktí, akokeby ju niekto silno držal. Ona mu to sama ešte v ten večer ukázala. Bol s ňou na druhý deň v nemocnici. Bližší priebeh znásilnenia mu poškodená povedala, povedala, možno to nebude 100% , je to dávno, že obžalovaný ju chytil za obe ruky a hodil ju do takej klenby, skade sa nemala šancu sa brániť, a že tam sa to stalo. Potom mu povedala niečo také, že započul nejaké auto, a že prišli ak sa nemýli jeho rodičia. Potom mu povedala, že ona to jeho rodičom hovoriť nebude, lebo by jej určite neuverili. Povedala mu, že sa snažila brániť, a že on mal silu. Nad jej silu bol. Bol s ňou podať aj trestné oznámenie. Po skutku poškodená pokiaľ sa nemýli nechodila a tak ako chodili von medzi ľudí, kamarátov, tak to obmedzili zo 100% na 10%. Bol problém ju zobrať medzi chlapský kolektív. Bola v zlom psychickom stave. Tak isto sa často v noci budila s plačom. To obdobie nebolo určite jednoduché tak pre neho, ako pre ňu. Po psychickej stránke sa zmenila osobnosť poškodenej. Bolo to minimálne pol roka ak nie dlhšie. Čo sa stalo poškodenej povedala svojej mame a sestre. Potom následne jej rodičom. Nevie či jeho rodičom bolo konkrétne povedané ako to prebiehalo. Myslí, že mu povedala, že na zrub potom niekto následne prišiel a matne si spomína, že tam možno bol aj nejaký pracovník alebo obžalovaného kamarát. S poškodenou sú už rozídený. Rozišli sa v roku 2020 alebo koncom roka 2019. Stalo sa to z osobných dôvodov. Na otázky obhajcu na odstránenie rozporu s jeho výpoveďou z prípravného konania, v ktorej uviedol, že „Dňa 12.5.2018 mi písala W. okolo 15:00 hod., aby som prišiel hneď pre ňu, keď sa vráti zo stavby. Ja som teda hneď večer okolo 19:00 hod. išiel za W., videl som na nej, že je nesvoja. Nechcela mi povedať čo sa stalo. Povedala, mi že M. R. ju znásilnil. Potom sa rozplakala, nechcela mi povedať žiadne podrobnosti. Ani som na ňu nenaliehal. Na druhý deň sme išli spolu podať oznámenie na políciu. Nechcela nikomu nič povedať ani mojej mame ani sestre.“ pričom dnes vypovedal, že „jej mal telefonovať, a že mala zmenený hlas, a že bola nesvoja a to mu bolo podozrivé, hoci prípravnom konaní vypovedal, že mu len písala“ uviedol, že je to štyri roky dozadu. Ospravedlňuje sa či písala alebo volala, jednoducho ho kontaktovala. Na rozpor, že v prípravnom konaní vypovedal, že „poškodená mu nechcela povedať podrobnosti ani nenaliehal“, pričom dnes vypovedal, že „povedala akým spôsobom bola znásilnená“ uviedol, že je rozdiel keď povie, že nechcela povedať ani nenaliehal a potom keď povie, že už mi to povedala, lebo áno, nie každý chlap zostane taký, že a nepovieš, nechaj tak teda. Potom sa samozrejme pýtal. Jednoducho je to štyri roky dozadu, nepamätá si to, ale určite sa pýtal čo sa konkrétne stalo. Na polícii to nevypovedal, lebo bol asi nervózny. Na rozpor v jeho výpovedi z prípravného konania, v ktorej uviedol, že „W. mi písala na messenger, či nemôžem hneď pre ňu prísť. Ja som jej neodpisoval, lebo som bol v práci. Ona mi hneď na to odpísala, že už netreba.“ uviedol, že ospravedlňuje sa nespomína si na toto. Fakt teraz nevie či mu volala alebo písala. Nespomína si čo vypovedal na polícii. Na ďalšie otázky uviedol, že nevie o koľkej ju v ten deň videl prvý krát. Predtým ako bol podať trestné oznámenie kontaktoval obžalovaného s tým, že sa ho opýtal, či sa to vôbec stalo. Nespomína si, či kontaktoval aj D. I.. Nevie či sa s ním stretol skôr, ako bol podať trestné oznámenie. Nepamätá si aké mal pocity pred štyrmi rokmi, či chcel mať v

ten deň intímny styk s poškodenou predtým ako sa to dozvedel. Ako malo dôjsť k znásilneniu povedala matke buď on alebo W. Na otázky obžalovaného uviedol, že či deň predtým ako sa mal skutok stať spolu volali, že majú prísť spolu s poškodenou do Q., myslí si, že sa dohadovali, ale nespomína si či to bolo deň predtým alebo dva dni predtým. Potom povedal ak sa nemýli, že nemôže a ona išla sama. Nepamätá si, či mu poškodená ukazovala modriny alebo ich on zbadal. Nejeden krát sa dôvernejšie vyprávali, ale že by bola v minulosti znásilnená, na túto skutočnosti si nespomína, či niečo také povedala. Nespomína si, či sa on, obžalovaný a poškodená o tomto bavili. Momentálne už netvoria spolu pár a jej nezasahuje do jej života ako ona do jeho. Volal jeho bývalej partnerke ohľadne toho čo spravil. Vtedy nevedel, že netvoria spolu pár. Na otázku predsedu senátu uviedol, že v ten deň keď prišla sa stretli a nechcela mu nič povedať a potom išli k nim domov a tam vlastne, ak si spomína ,tak nejakým štýlom sa to ešte v ten večer dozvedel. Nespomenie si či na ňu doliehal alebo nedoliehal, že či jej povedala nech jej to nepovie, alebo nech mu to povie. V ten deň sa to proste dozvedel a tým pádom v ten večer kontaktoval obžalovaného a na druhý deň išli do nemocnice. Poškodená plakala. Sedela na posteli bola vo veľmi zlom psychickom stave. Keď prišli domov samozrejme hygiena a myslí, že bola v sprche. Tú noc ak sa nemýli ani nespala poriadne. V sprche s ňou nebol, nevie ako dlho tam bola, netuší. Ak vôbec. Vie, že boli v izbe, ale čo konkrétne sa tam dialo, to by si nepamätal. Na otázky obžalovaného uviedol, že za W. v ten deň prišiel večer po siedmej hodine, ale nie je si istý. Keď prišiel za ňou išli k nej. Určite ju nezbil keď sa to dozvedel. V živote na ženu ruku nevztiahol.

Svedkyňa Y. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného nepozná, poškodená je bývalá priateľka jej brata. Dozvedela sa to na druhý deň, keďže boli v spoločnej domácnosti s poškodenou. Dozvedela sa to tak, že o tom povedala s plačom. Kvázi ju donútila, aby sa to išlo riešiť na políciu, bola ten aktér, lebo ona vôbec nechcela tým pádom, že sa bála, mala pred tým strach. Zobrala ju najprv do nemocnice na gynekologické vyšetrenie. Povedali, že majú ísť na políciu, tak to smerovali na políciu, kde išiel s nimi aj jej brat. Na polícii čakali, povedali čo sa stalo, ako sa stalo. Poškodená bola akože veľmi uplakaná a veľmi smutná. Ako spomenula, nechcela to riešiť, bála sa toho, že sa nič nevyrieši, alebo nejako zle to dopadne. Na otázky prokurátorky uviedla, že o znásilnení sa dozvedela od poškodenej na druhý deň. V ten deň ako sa to stalo s ňou nebola. V deň keď sa to stalo poškodená bola ráno u nich, večer nevie, keďže doma nebola. Keď jej to povedala bola tam ona, brat, mamina. Hovoril jej to brat, zároveň aj ona. Pýtala sa, čo sa stalo, prečo, ako. Povedala s plačom, že M. ju znásilnil. Popísala ako to spravil, že proste tam boli sami, že ju aj hodil o zem, a že potom prišli jeho rodičia, tak potom prestal. Ale prišlo tam k pohlavnému styku nedobrovoľnému. Hovorila, že sa bránila, že to nechcela proste, ale proti nemu sa neubránila. Poškodená sa bála to ohlásiť, že sa nič nevyrieši. Mala strach o tom hovoriť pre nimi, nieto ešte pred niekým cudzím. Poškodená mala s jej bratom úplne normálny vzťah. Nie, že by boli nejako zle alebo niečo. Brat ju v živote neudrel. Mali plnohodnotný vzťah. S tým, že bývala s nimi, u nich v jednej domácnosti tak to vedela. Narážky tam boli, že pár krát, ale brali to tak v rámci toho, že to nemyslí vážne. Narážky počul aj jej brat, má to od neho aj od nej, že tie narážky tam boli. Po skutku poškodená mala modriny, akože ju držal, ale nejaké extrémne zdravotné problémy nie, skôr psychické. Mala problém hlavne o tom rozprávať, keď to išla rodičom oznámiť tak tam išla s ňou a celé to povedala, lebo nebola toho schopná a strach jej tam ostal, bála sa nechcela ho ani vidieť. Nechcela o tom hovoriť. Po skutku čo sa týka správania voči nim sa nezmenilo vôbec nič. Skôr možno fakt to, že mala taký strach, ale snažila sa po svojom s tým vysporiadať. Nejaký prístup alebo takto sa u nej moc nezmenil, okrem toho psychického, že nechcela o tom rozprávať, vie, že nemohla prvé noci dokonca ani spávať. Sama jej to hovorila, že sa budila v noci. Tieto jej problémy trvali niekoľko mesiacov. Psychický problém má doteraz. Spánok niekoľko mesiacov. Vie, že dlhšie nič s bratom po sexuálnej stránke, lebo mala s tým problémy. Po tom skutku po nejakom čase si našla normálnu prácu. Predtým pracovala len brigádne, chodila aj do školy ešte. S bratom sa rozišli, prestali si rozumieť lepšie povedaná a poškodená si našla vlastne druhého. Vznikli nejaké nedorozumenia, nejak im to už neklapalo, nesedelo a našli si jeho kamaráta. Po spáchaní skutku jej bol brat a všetci psychickou podporou. Snažili sa. Na otázky obhajcu uviedla, že presviedčala poškodenú, aby išla podať trestné oznámenie aj keď nechcela, aby sa to riešilo, podľa nej to nie je v poriadku. Boli v jednej domácnosti, tak to považovala za správne, aby to išla riešiť keď sa bála. Čo sa týka jej, nič nevie o tom, že by od obžalovaného chceli získať peniaze. Čo sa týka iných členov jej domácnosti o tom nič nevie. Prvý krát sa s poškodenou o tom rozprávala ako spomínali na druhý deň po tom incidente. Ona jej to hovorila, boli všetci spolu, ona, mamina a brat, a spolu to preberali. Ona jej hovorila aj brat jej hovoril, že čo mu ona povedala. Verí tomu, na základe toho, že videla aká potom bola a správy psychológa a psychiatria svedčia o tom, že sa to

stalo. Verí tomu. V ten deň s poškodenou nebola, iba ráno. Nepísali si, nevolali. Mohla jej písať, ale nie je si 100% momentálne istá. Skôr si myslí, že nie. Na odstránenie rozporu s jej výpoveďou z prípravného konania, v ktorej uviedla, že „W. mi poslala cez aplikáciu Messenger na môj mobil na telefónne číslo XXXX XXX XXX správu o 15.08 hod. s textom „Y. nemusíš pre mňa chodiť, nakoniec sa M. rozhodol, že musí ísť do PD.“ uviedla, že si na to spomína, lebo hovorí bolo to štyri roky dozadu, nepamätá si konkrétne. Správu vnímala tak, že boli dohodnuté, že mala pre ňu prísť, alebo niekto mal pre ňu prísť, napísala jej, že ju zavezie z toho Q. do C.. Tak si to vysvetľuje, nevedela, čo vtedy konkrétne stalo. Nespomína si či je poslala predtým správu, aby po ňu prišla. Asi jej odpísala iba dobre. Nie je si istá, konkrétne si nepamätá. Na otázky obžalovaného uviedla, že v ten deň keď sa to stalo nešli podať trestné oznámenie lebo sa to dozvedela až na druhý deň. Takže v ten deň, ako sa to dozvedela, tak to išli riešiť. Večer nebola doma. Hovorila, že ju chytil a nevedela sa tým pádom brániť, a že ju aj hodil na zem. Teraz chodí s I. ho prezývajú, I.. Na otázku predsedu senátu, aby sa vyjadrila k fotografiám, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu, a ktoré boli stiahnuté zo sociálnej siete s dátumom13.7.202018, na ktorých je zachytená poškodená v partii mužov na bowlingu a s dátumom 10.9.2018, v partii s mužmi a dvomi ženami v exteriéri uviedla, že na jednej fotke je ocino, ich kamarát, brat, poškodená. Na druhej je tiež ocino, brat, tiež ten istý kamarát, jej ocina kamoš a dvoch nepozná. Na ďalšej fotke je W., ocino, ocinov kamarát, brat, I. a jedného nepozná. Na fotke z 10.9.2018 sú z klubu čo sú motorkári, čo jazdia s ocinom a maminou. Je tam W. a potom nevie. U. čo sú na predchádzajúcich fotkách, opakujú sa. Snažili sa, aby na to nemyslela, nech sa v tom neutápa doma. Nepamätá si, či to dávala poškodená na profil, ona tam nebola. Stretnutie motorkárov nevie kde bolo. Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že svedok D. I. je terajší priateľ poškodenej. K fotkám dával aj video, ktoré zmizlo. Bolo to mesiac dva na to čo mala byť znásilnená. Svedkyňa vypovedá, že bola pol roka traumatizovaná a nikým sa nekontaktovala a nestretávala a to tak nevyzerá. W. písala Y., že nemusí pre ňu chodiť, nakoniec sa M. rozhodol, že musí ísť do C.. To je to čo rozprával predtým, že sa dohodli na tom obede, že do C. nepôjde, zostane spať v Q. a poškodená môže prespať buď u jeho rodičov alebo s ním v karavane. Povedala, že nie. To je to čo písala tú správu, lebo povedal W. potom, že dobre teda, zaveziem ťa. Ona sa predtým zľakla a písala Y.. A keď jej povedal, že pôjde do Prievidze potom túto správu napísala. Nie ako to W. podala, že sa bála a chcela, aby niekto pre ňu prišiel.

Svedkyňa V. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného pozná ako známeho, opravoval im autá. Poškodená bola frajerka jej syna. Už si to dobre nepamätá, už sú to roky, trvá na tom, čo vypovedala vtedy. Vie, že W. povedala, že bola znásilnená, nakoľko bola uňho pracovať a proste zneužil ju. Kvôli tomuto plakala, bola z toho veľmi nešťastná, mala aj modriny na rukách. Boli aj na vyšetrení. Na otázky prokurátorky uviedla, že pracovala v W. ako G.-kár, chodieval tam obžalovaný a spomínal, že si robí zrub, a že tam potrebuje nejakých brigádnikov. Vtedy obžalovaný povedal, že C. a poškodenú zoberie na brigádu. Nepamätá si ako často tam chodili. Ako potreboval. Niekedy tam boli aj dva dni, nepamätá si. Vie, že keď im zavolal, že treba, tak išli. Chodievali tam autom, niekedy ich prišiel zobrať a doviezol. Jej syn s poškodenou chodil 3, 4 roky. Poškodená mala trvalý pobyt u je rodičov a bývala aj u nich. Dva dni, tri dni, niekedy nebola u nich. Ako kedy. Nepamätá si kedy sa o tom dozvedela, či to bolo na druhý deň, tretí deň. Sedeli vtedy vonku a zdá sa jej, že to syn povedal, W.?, proste nevie. Bola nahnevaná, človek mu dôveroval a myslela, že je to férový človek, bol normálny, mala ho rada aj ako sa správal. Bol srandista aj srandoval, mal také narážky na ženy, aj na ňu, koľkokrát mu povedala čapnem ti jednu po hlave a budeš mať a brala to zo srandy. Ale, že by hento spravil, akože sánka jej padla dole. To by človek nepovedal na neho. Potom aj viaceré dievčatá sa poozývali, že mal drzé narážky kade tade, čo sa dopočula. Keď to zistili povedali nech ide na políciu, nech ide povedať čo sa stalo. Poškodená povedala, že pôjde, samozrejme išla. Išla asi s dcérou, ona nešla. Poškodená bola psychicky zdeptaná. Keď sa vám niečo také stane nikto nie je nadšený. Bola zlomená ako šíp. Nechcela o tom rozprávať, triasla sa, proste bolo vidno, že je psychicky zle na tom. Keď sa jej opýtala tak povedala, ale taká utiahnutá bola. Podrobnosti potom povedala. Vie, že ju voľakde pritisol o stenu, držal jej ruky, zvalil ju na zem a znásilnil a tuším prišli jej rodičia a potom prestal a také voľačo tam bolo. Poškodená povedala, že sa bránila. Kto by sa nebránil. Nekontrolovala ju, ale vie, že na rukách mala modriny. Sa jej zdá, že ukazovala, že má modrinu. Po skutku poškodená vôbec nebola taká veselá. Ona je veselé dievča, smeje sa, somariny, srandy, proste taká veselá, a úplne bola utiahnutá. Chodila taká zlomená. Nebola s ňou reč. Do ich vzťahu so synom sa nestarala, je to ich vec, ale fungovali vtedy spolu.

Hovorila jej, že sa v noci budí, že sa bála, v noci strhávala. Dobre nespávala. Asi po skutku nechodila do spoločnosti, asi sa vyhýbala. Určite dlhšiu dobu nie. Nepýtala sa či jej obžalovaný dlhoval peniaze. Na otázky obhajcu uviedla, automaticky keď idete brigádovať, chcete zarobiť peniaze. Syn a poškodená tam neboli kvôli finančnej núdzi, proste si chceli privyrobiť. Na detaily sa poškodenej nepýtala. Proste len jej povedali, že bola znásilnená. Syn jej to povedal, potom aj dcéra jej to povedala na druhý deň. Určite sa pýtala poškodenej. Povedala, že samozrejme, že ju znásilnil. Keď bola v strese detailne sa jej na to nepýtala. Nevyjadrovala sa, že vytlčú z toho z obžalovaného peniaze. Odkiaľ máte takú hovadinu. Mala modriny, nevie akej farby v akom stave. Na otázky obžalovaného uviedla, že poškodená povedala, že ju pritisol o stenu, zhodil na zem a znásilnil. W. povedala časom, že ju zhodil na zem. Ona sa jej to konkrétne nepýtala v ten deň. Sama potom povedala ako to bolo. Potom sa priznala. Syn nemal žiadne podĺžnosti. Nevie kto poškodenej našiel právnika, asi rodičia. Ona určite nie. Ona W. nepresviedčala, aby išla podať trestné oznámenie. Ona sama si toho bola vedomá. Na otázky predsedu senátu, že nepamätá si či jej to povedala na druhý deň, kde spala vtedy, čo robila. R. jej to u nich.

Svedok C. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval pre obžalovaného na dome. Poškodenú nepozná. V ten deň v sobotu išiel pozrieť M. R. na dom po dohode prácu. Prišiel autom až k domu. Vošiel do domu, bol aj s bratom, brat zostal vonku. Boli dohodnutý, že príde pozrieť akú bude robiť prácu. Prišiel dovnútra hlavným vchodom. Vošiel do domu, kde bol M. aj s tým dievčaťom a natierali zrub interiéru. Pozdravil sa, oni sa mu odzdravili. Ona zostala na rebríku maľovať a s M. šli do miestnosti kde prezreli prácu, na ktorej boli dohodnutý, pre ktorú tam prišiel. Zhruba nejakých 20 minút, 15, išli von ešte ďalšie práce, ktoré chcel vykonávať do exteriéru. Zdržal sa tam asi pol hodinu. Medzi tým, ako boli vonku, tak tam prišiel kamarát bývalý, s ktorým pracoval, pán Q., tak za ním išiel ešte na terasu. Tam sa zdržal asi 10 minút, porozprával sa s ním a prešiel cez zrub, dom, pozdravil sa a odišiel. Na otázky obhajcu uviedol, že to bolo 12. 5. okolo pol jedenástej, 10:30 hod. S M. boli dohodnutý, že príde okolo desiatej. Bol s ním dohodnutý na montáži podlahy. Pozreli si to celé, bola to vlastne obhliadka a išiel domov. Aj tam meral. S obžalovaným a poškodenou bol v miestnosti na poschodí. Mladé dievča, štíhla, tmavé vlasy. Mladučká bola. Myslí, že mala tričko a čierne obtiahnuté nohavice. Nevi e kto to bol. Iné dievča tam nebolo. Pán Q. prišiel so synom. Myslí, že C. sa volal. Na terase robil plechovanie. Keď sa s obžalovaným v tej miestnosti rozprávali, dievča stálo na rebríku a pozerala na nich. Bola súčasťou toho rozhovoru. Maľovala zrub zvnútra, bola hore na rebríku. Nezaregistroval keď prišiel pán Ferianec, boli s M. vonku. On musel prejsť zospodu cez garáž a oni boli na druhej strane pozemku. On musel prísť cez garáž a obývačku ako aj on prišiel. Q. prišiel na aute, nepočul auto. Nevšimol si či sa to dievča pohybovalo aj v iných miestnostiach. Vie kde je v zrube WC, pri garáži. Horné nebolo vtedy používané. Nevidel tam poškodenú. Poranenia si nevšimol. Pozeral sa na ňu, normálne usmiala sa, odzdravila. Priamo s ňou nekomunikoval. Jeho brat bol počas toho vonku pred zrubom. Neprišiel tam počas toho ako tam bol niekto iný, ani rodičia obžalovaného. Bol tak asi pol hodinu, odišiel plus mínus okolo 11- tej. Na otázky prokurátorky uviedol, že termín si uvedomil, lebo vedeli čo sa stalo, tak si to dal dokopy, v ktorom časovom rozmedzí to bolo. Čas si pamätá, lebo vie, že išiel po desiatej z domu a vracal sa domov ešte pre telefón. Na zrub trvá cesta 35, 40 minút. Dátum si pozrel doma v kalendári. Nebol prvý krát na tom zrube. Predtým tam pracoval asi 2x. Robil drevené obložky okien zvonku. Mohlo to byť mesiac predtým. Nie vždy robil keď tam bol. V ten deň tam prišiel z dôvodu obhliadky práce. Konštrukcie a pokládky podlahy na poschodí. Dole je garáž, tam je betónová podlaha. Oni boli merať prvé poschodie, kde natierali zrub. Na tom poschodí videl poškodenú. Podlahy meral s M.. Meral sám a on hovoril ako si to predstavuje. Brat mu nepomáhal pri meraní. Bol vonku. Brat mu chodí pomáhať keď má čas. V ten deň nevidel pracovať to dievča vonku. Nevidel ju fugovať, len od M. vie, že chodila tam pracovať a fugovala kamene. Bol merať aj altán. Preto s M. išli von a tam merali altán. Keď prišiel Q. merali altán. Lebo išli od zrubu, to je asi 20 metrov a boli na tej druhej strane a medzi tým on prišiel. Keď odchádzal na zrube bolo to dievča, M. R., I. Q. so synom a jeho brat. Ten bol vonku. S pánom Q. keď mal 20 rokov začínali spolu pracovať. Živnosť si spolu spravili a robili ako pár v oblasti stavebníctva. Robil prechovanie na zábradlie na terase čo je pred obývačkou. Zdržal sa tam asi trištvrte hodinu. Q. prišiel v tom čase ako boli vonku, myslí, že tam bol asi 10 minút kým za ním prišiel. Už pracoval, on to tam mal rozrobené. Chodil víkendy, takže on len pokračoval v práci, ktorú nedokončil. Pozná rodičov obžalovaného z videnia. Otec mu občas pomáhal a mamina varila.

Svedok C. I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho bratranca syn, k poškodenej nemá bližší vzťah, videl ju na stavbe. Keď sa to dozvedel, tak si dával dohromady a skrátka

videl tam ju, niekoľkí ľudia tam boli čo brigádovali na baráku. Rodičia mu tam prišli okolo obeda, jednej, nevie presne. Večer ju videl ako ju odvážal domov, okolo šiestej. Na otázky obhajcu uviedol, že to čo vedel a videl v prípravnom konaní vypovedal. V ten deň nezaregistroval kedy na zrub prišiel obžalovaný. Odchádzal okolo šiestej. Býva hneď naproti, cez cestu asi 15, 20 metrov. Nevie či bol v ten deň na zrube. Mal tam brigádnikov, poobede mu prišli rodičia. Ako dôchodca sedáva pred domom, pije kávu a lúšti krížovky. V ten deň tam sedel. Videl poškodenú, niečo fugovala. Poškodená tam bola často, čierne vlasy, obtiahnuté čierne nohavice mala, tričko tuším čierne. Nevie koľkokrát tam bola predtým brigádovať. Nikdy sa s ňou nerozprával. Úplne zblízka ju nevidel, asi tak 10 metrov. Nevšimol si nič nevšedné na nej ani obžalovanom. Nevšimol si či boli okná otvorené, alebo zavreté. V ten deň nepočul zo zrubu krik ani volanie o pomoc. Keby tam niekto kričal určite by to počul, je to blízko. Čo tam má dvoch psov, ešte aj tí by sa rozštekali, tí reagujú na všetko. Obžalovaný prišiel na čiernej Audine. Bol tam brigádnik na veľkom C., tmavom. Nevie kedy prišiel. Jeho rodičia prišli okolo jednej. Na otázky prokurátorky uviedol, že presný dátum nevedel, ale zapamätal si to preto, že potom sa pýtal M., či príde, kde má tú dievčinu, kde je a povedal mu, že v sobotu tu bola naposledy. Za to vie, že to bolo v sobotu, ale dátum si nepamätá. Chodila tam často. Chodila tam týždeň, predtým tam chodila, rod predtým ju tam videl. Počasie bolo v ten deň normálne, je to vysoko v horách. To, že mala prísť k znásilneniu mu povedal obžalovaný. Nespomína si kedy. Na otázku predsedu senátu uviedol, že keď mu povedal, že tam bola naposledy, nepovedal mu prečo.

Svedkyňa S. I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej bývalý partner, s ktorým bola predtým tri a pol roka. Momentálne nie sú v žiadnom vzťahu. Poškodenú pozná iba tak z videnia, keď boli ešte spolu, keď hodila vypomáhať do Q.. S obžalovaným sa rozišla v januári roku 2018. Skutok sa mal stať v máju, čiže už spolu neboli v nejakom kontakte. Kontaktoval C. (Y.), priateľ W. Y. s tým, že či by sa mohli stretnúť, že jej chce povedať nejaké veci, čo sa stali v Q.. Zrejme vtedy ešte nemal znalosť, že už netvoria pár. Samozrejme sa stretli, brala to tak, že sa poznali z tých čias, keď tam ešte chodila. Na to stretnutie prišla a tam ju informoval, čo sa teda stalo v Q., že jeho priateľka W. Y., že tam bola M. znásilnená. T. tomu veriť, lebo bola to pre ňu prekvapujúca informácia. V podstate rozprávali iba ten W. Y. priateľ C. a W. bola celý čas ticho, lebo jedla. Stretli sa v reštaurácii a buď iba prikyvovala alebo doplnila nejakú vetu a hovorca bol jej priateľ C.. Bola prítomná ešte aj C. sestra. Boli nahnevaný, čo sa stalo, že oni to tak nenechajú. Povedala, že si to musia vyriešiť medzi sebou, a že ju to v podstate nezaujíma. Oni akokeby ju chceli upozorniť na to, že aby vedela, čo má doma, že sa stará o jeho deti a M. ju akože podvádza. Lenže oni keď sa dozvedeli, povedala, že od januára sú spolu už neni, tak v podstate už nebola pre nich zaujímavá a povedala nech si to vyriešia sami, že sa do toho starať nebude. Na otázky obhajcu uviedla, pozná ich, rozprávali sa, pripravovala pre nich obedy, keď chodili pomáhať na tie brigády. Poznali sa možno od leta 2017, keď tam začali chodiť. Boli to také neutrálne debaty, len že ako sa majú, ako sa im robí. Nikdy sa o ničom konkrétne nerozprávali. Jej priateľ bol k nik vždy úslužný, zabezpečil všetko čo potrebovali. Správal sa milo, pomáhal im. Bola to spolupráca, boli brigádnici, ale vždy pracovali spolu. Nevie či chodili pracovať za úplatu, ako boli dohodnutí, či im za to platil. Naposledy bola na zrube v decembri 2017. Obžalovaný má autoservis. Často chodil od rána do večera do práce. Aj keď spolu chodili, tak väčšinu času trávil v práci. Cez víkendy sa venoval rodine a jej. Ale častokrát sa stávalo, že aj keď nemal deti, tak chodil z práce neskoro večer. Rozišli sa lebo mali rozdielne názory. Ona chcela posunúť vzťah aj ďalej, chcela založiť rodinu a M. mal už dve deti, že ešte máme čas a preto. Chcela sa posunúť ďalej, preto sa rozišli. Vtedy mala 25 rokov. Zo vzťahu obžalovaného a poškodenej nemala žiadny pocit, vzťah bol neutrálny. Nemôže povedať, obžalovaný nebol v ich vzťahu ani násilnícky, nemal ani takéto sklony, nikdy nemal sklony byť agresívny alebo nervózny voči nej a jej osobe. Ani voči deťom. V intímnej oblasti bolo ich spolužitie vždy na dohode a úplne normálne, ako medzi partnermi má byť. Takže žiadne nátlaky, nejaké násilnosti alebo niečo. Všetko bolo v poriadku. Aj odmietla intímny styk, mala nejaké zdravotné problémy, vždy to bolo šak jasné v poriadku. Alebo keď bola unavená povedala, že nie, tak skrátka nie a nebol žiadny dôsledok alebo nútenie. Kontaktovali ju cez týždeň po tom víkende, čo mala byť znásilnená. Ona bola tichá, sedela tam, jedla, sem tam niečo povedala, keď C. komentoval tú situáciu, tak ona iba prikyvovala, povedala, že áno, bolo to tak. To bolo všetko. Jedli tam nejaký kebab s hranolkami. Nebola nejaká, že by nechcela jesť alebo, že by mala nejaké nechutenstvo alebo, že by plakala. Normálne sedela a pritakávala tomu svojmu priateľovi.

Svedok N. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodenú vtedy videl prvý raz a posledný, obžalovaného pozná, lebo jeho rodičia chodili do Q. a on chodil s nimi. Išiel poobede určite okolo zrubu M., zastavil sa tam, mohli byť dve, tri hodiny. Navštívil ho a keď prišiel dovnútra bol tam M., tá

dievčina, M. rodičia. Viacej nikto tam nebol. Oni natierali a lakovali drevo vnútri v tom zrube. Debatovali, Roman mu ukazoval ako vyzerá zrub zvnútra. Chodili po celom zrube, tá dievčina s nimi po všetkých miestnostiach. Na otázky obhajcu uviedol, že žartovali, ešte povedal, že aj on by chcel také lacné pracovné sily aké tam M. mal, rodičia a ona. Smiali sa a ona sa s nimi smiala. Žartovali. Nevšimol si, že by bola zranená, žartovala, bola v pohode. Stála meter od neho. Mala čierne vlasy, výška 1, 65 m, mala také tmavšie nohavice aj tričko mala tmavšie. Bola chudšia. M. mu ju predstavil, že je to kamarátka. Aj povedal meno, že je to W. alebo také niečo. Rozprával sa s ňou, bežné veci, čo robí a tak, odpovedala, že natierajú. Určite nebola smutná, keď debatovali, že lacná pracovná sila, tak sa zasmiala. Smiala sa s nimi. Keď prišiel oni dvaja boli hore v podkroví, natierala takú menšiu miestnosť, nevie čo to bolo kúpelka alebo záchod. Otvoril dvere, ona bola hneď na začiatku tej miestnosti a M. vedľa. Po celom zrube chodili. Obžalované rodičia natierali schodište alebo také niečo. Boli nižšie. Ona natierala podkrovie. Bol tam približne do hodiny. Debatovali aj s M. rodičmi. Na otázky uviedol, že v Q. býva v dedine oproti potravinám a chatu má na konci dediny, vedľa M. prechádza na tú chatu. V ten deň išiel na chatu. Predtým tam poškodenú nevidel. U M. v zrube bol vtedy prvý raz. Bol autom. Keď zaparkoval pred zrubom sa mu zdá, že tam bolo auto jeho rodičov. Viac áut tam asi nebolo. V zrube stretol M., to dievča, M. rodičov. Viac ľudí tam nebolo. Na otázku predsedu senátu uviedol, že obžalovaný s poškodenou komunikovali medzi sebou normálne.

U. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je zamestnanec obžalovaného. K poškodenej nemá žiadny vzťah. O skutku sa dozvedel od zamestnávateľa, informoval ho čo sa stalo. Na ten zrub chodil pracovať. Povedal mu, že stala sa taká vec, že ho obvinila, že ju znásilnil, tá pracovníčka čo tam bola, že aby vedel. Chodil na ten zrub pracovať, vedel ako to tam chodieva, lebo je zamestnaný u obvineného s tým, že mal požičané lešenie a potreboval rýchlo pomôcť na stavbe, tak ho stiahol z dielne pracovať k nemu na zrub. Tak tam chodil celý týždeň, videl ako to tam funguje. Stretol sa tam s tou poškodenou a kvázi s celou tou partiou čo tam chodila v ten čas pracovať. Na otázky obhajcu uviedol, že kedy presne dátum si nepamätá, bolo to už bolo teplo, boli na lešení. Prišiel tam brúsiť drevenicu s tým, že dole bola poškodená s tým, že ona tam mala svoju robotu, obkladala betónový múr kachličkami. S tou partiou, čo tam mala tých mladých ľudí pracoval hore na lešení, teda s jedným z nich, ďalší pracovali vzadu na úpravách terénu. Bolo to pred tým skutkom. Mladý ľudia boli partia okolo toho dievčaťa. Jeden sa volal Paťo, ten bol s ním na lešení, to bol ten jej frajer a mená ostatných dvoch nevie. Na tej stavbe vychádzali všetci ako jedna partia, pomáhali si vychádzali v ústrety. Pracoval tam len cez týždeň. Nejak nepostrehol, že by obžalovaný flirtoval s poškodenou, lebo viacmenej stále visel na lešení. Jej priateľ C. sa pýtal čo stojí taká stavba. Povedal mu orientačne 35000 len tá búda, drevenica bez základov, bez ničoho. V garáži mal nachystané materiálny a pýtal sa ho, čo to stálo. Vypytoval sa ho čo čo stojí. Bolo to v roku 2018. Poškodená bola normálne dievča, keď bolo potreba niečo pomôcť pomohla, žiadne intimity. Obžalovaný mu povedal, že bol robiť na stavbe cez víkend, že potom mu volali z polície, že ho obvinila, že ju znásilnil. Že aby o tom vedel. Povedal, že to nie je pravda. Pozná ho 10 rokov a nevidí dôvod, že by mal niečo takéto spáchať. Nikdy nebol agresívny voči ženám a takéto veci on nevyhľadáva. Poznal jeho manželku, všetky priateľky, lebo chodili k nim do roboty za ním. Na otázky obžalovaného uviedol, že C. sa na stavbe správal ako majster sveta, myslel si, že všetko vie najlepšie, ale pravda bola taká, že nevie nič. Do všetkého sa akurát montoval a čo sa dalo pomrvil. Rok si presne nepamätá (obžalovaný uviedol, že to bolo v roku 2017). Na otázky prokurátorky uviedol, že u obžalovaného pozná 10 rokov, na zmluvu pracuje 4 alebo 5 rokov. Na zrub chodil pracovať iba keď tam bolo to lešenie, kvôli tomu, že to bolo potrebné urýchliť. Vybrusoval drevo, finiš. Nevie či sa vtedy plechovala strecha. K svojej výpovedi z prípravného konania, ktorej uviedol, že to bolo v roku 2017 uviedol, že nepamätá si presne, ale mohlo to byť kľudne v tom roku. K výpovedi z prípravného konania, v ktorej uviedol „Komunikácia bola bežná, všetci sme sa navzájom bavili, kto čo potreboval pomôcť, pomohlo sa. Uvádzam, že tá dievčina W. tam bola jediná pri nás chlapoch, a určite padla nejaká taká reč, že má pekný zadok, iba sa nad tým zasmiala a nič viac. Chcem uviesť, že nikto z nás, ani obvinený M. R. nemal žiadne iné narážky na W. aspoň ja som nič nevidel a ani nepočul.“, pričom na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný neflirtoval s poškodenou a tam uviedol, že mal narážky, že má pekný zadok uviedol, že on nehovoril, že M. mal narážky, uviedol, že to tam bolo spomenuté. Mohol to byť hociktorý chlap, ktorý bol na tej stavbe. Nevie konkrétne meno. V jeho prítomnosti obžalovaný s poškodenou neflirtoval, ani nemal žiadne narážky na ňu, ale čo tam boli ostaní chlapi, sem tam padla taká vec na ňu, že zadok pekný a tak. Ona sa iba pousmiala.

Svedkyňa W. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného pozná cez jej kamarátku, je to jej priateľ, poškodenú nepozná. Bola na nákupe v Lidli, bolo to v roku 2018, bol to nejaký september, po prázdninách, deti chodili už do školy, stála v rade pri pokladni a pani V. Y. pozná odtiaľ z toho W., kde pracovala ako SBS-karka, bola opretá o pokladňu a rozprávala sa tam s nejakou známou. Ona stála v rade, čakala na pokladňu, ona sa tam rozprávala s nejakou kamarátkou, známou. Zrejme asi boli nejaké blízke, lebo jej zatykala. Nevenovala tomu pozornosť, len sa s ňou pozdravila. Až keď padlo meno M. R., tak zbystrila, že o čom rozpráva. Rozprávali o tom, ako si zobrali najlepšieho Prievidzkého právnika, nevie už meno G., U., také niečo, že znásilnil M. R. synovu priateľku, zobrali si na to aj nejaké financie, pôžičku, proste v takomto znení to tam odznelo, ale divné jej bolo, že povedala, že jej nejde o to, aby išiel sedieť, ale aby z neho vytĺkli prachy. Tú vetu si zapamätala. To bolo všetko, nevenovala tomu nejakú pozornosť. Potom vyšla von a keďže sa poznala s jeho priateľkou, tak jej automaticky zavolala, že čo je na tom pravdy, lebo predtým o tom nevedela, čo sa udialo, že či je to vlastne pravda. Ona jej povedala, že áno je obvinený z toho, že povie bližšie, keď budú spolu. Proste len toto tam zachytila, že hovorila jej, že nejde o to, aby išiel sedieť, aby bol nejako potrestaný, ale aby vysúdili tie prachy. Na otázky prokurátorky uviedla, že v rade pri pokladni boli pred ňou dvaja ľudia. Mala veľký nákupný košík. C. Y. sedela, bola opretá o pokladňu, kopala takto nohou a rozprávala to tej pani. V Lidli sú tie pokladne vedľa seba a pani Y. sedela na tom páse pri vedľajšej pokladni. Keďže jeden pás je to a ja si vyložím tovar a ona je pri vedľajšom páse, tak zaregistrovala. Mohla byť od nej maximálne tri metre aj to veľa povedala. Na hlavné pojednávanie prišla autom sama, nie s obžalovaným.

Svedok Z. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je vzťah k obžalovanému je priateľský, sú známy. Poškodenú pozná iba z videnia na zrube, kde viacerí pracovali v roku 2017. S kolegom tam boli vypomáhať a bolo tam ešte viacero mladých ľudí, ktorý tam tiež pracovali. Bola tam priateľská nálada. On brúsil guláče aj s jedným jeho známym. Čo sa týka dotknutej veci o tom sa dozvedel neskôr, z takých rečí po Prievidzi, ale myslel si, že je to hlúposť, až sa dozvedel, že M. R. bol v tejto veci obvinený. K tomu nemal čo povedať, lebo si myslí, že to bola absolútna hlúposť, lebo keď tam pracovali, tak tam bola priateľská nálada. Každý sa rozprával sa každým, spolu obedovali. Vie, že aj s dotknutou sa stretol, keď brúsil predok domu. Vie, že špárovala, on brúsil a pár krát zachytil konverzáciu medzi nimi, určite sa aj on s ňou rozprával pár krát a všetko prebehlo v priateľskom, že tam padali vtípky, v podstate možno sem tam nejaké narážky, aby to nikoho, v podstate bolo to na priateľskej báze. Pár krát sa stalo, že keď tam mala aj priateľa, keď bola v ich kruhu tak bola taká otvorenejšia a keď prišiel priateľ jej priateľ v postate sa s nimi už nejako nevybavovala. Na otázku obhajcu uviedol, že hovoril o W. Y.. V tom čase sa jej vzťah s obžalovaným javil ako priateľský, ako keby ste sa bavili s niekým, komu by ste boli sympatický a podstate, že s ním pokračujete v konverzácii. Čiže tam bola debata vždy na báze priateľská, v podstate úprimná, spontánna, nebola ničím vynútená. Každý sa každým normálne bavil. Nezachytil, že by poškodená prejavovala nejaké nesympatie. Každý sa s každým bavil a potom jedli spolu. Pomáhal tam možno tri, štyri, päť dní. Myslí si, že tam bol vždy aj jej priateľ. Bolo tam jedno dievča a nejaký štyria páni. Mená si nepamätá. Myslí si, že jej bol sympatický, vie že keď brúsil pri garáži a ona špárovala, boli v rámci debaty možno nejaké narážky a vie, že tam padlo v podstate, že M. zahlásil niečo také, že by bol pre ňu starý a vie, že odpoveď bola, že mala som starších alebo staršieho, konkrétne si to nepamätá. Ale nikdy tam nebolo, že by sa niekto s niekým nebavil alebo keď niečo povedal, že by ho stopol, nech si také k nemu nedovolí. Padla tam nejaká otázka, možno veta, narážka od jednej alebo druhej strany, ale vie, že M. povedal na danú vec alebo otázku bol by som pre teba starý, odpoveď z druhej strany bola mala som už starších alebo staršieho, niečo také. Tiež zachytil, že keď sa M. s dotyčnou bavil, tak sa bavili na takej priateľskej báze, ale keď tam prišiel ten jej priateľ, tam v podstate už komunikácia medzi nimi skončila. Na otázku predsedu senátu uviedol, že skutok sa stal v roku 2018, on tam bol v roku 2017.

Svedok D. I. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol: Obžalovaného poznám od leta 2017, kedy som tam brigádoval aj s D. D., W. Y. a C. Y., ktorý dohodol brigádu, lebo poznal M. R.. Cez letné prázdniny sme chodili každý deň na zrub, ktorý staval M. R.. Ja chcem uviesť, že keď sme tam chodievali dennodenne v tom lete, vyše týždňa, tak spomínam si, že M. R. mal také dvojzmyselné narážky na adresu W., napr. poď ja ťa uspokojím, ak ťa C. neuspokojí a pod. Zdalo sa mi dokonca, že čím sme tam dlhšie pracovali, tak sa to stupňovalo, až to bolo nepríjemné. Nevidel som, že by M. R. sa dotýkal W.. W. sa mi zdalo, že to berie tiež tak zo srandy, na zrub občas chodievala aj priateľka M. R., S., bolo vidno, že obaja sú do seba zaľúbení a keď tam bola S., tak nemal narážky na W.. Ja som odvtedy do dnešného dňa M. R. nikdy nevidel už, vtedy nás riadne aj vyplatil. Presný dátum uviesť neviem, bolo to pred rokom asi v lete, ja som bol vonku, bol večer, keď mi zavolal C. Y., že nech dojdem na druhý

deň, že potrebuje niečo riešiť s M. R.. Neviem prečo, ale domyslel som si, že to bude súvisieť s W.. Na druhý deň som išiel do domu k C., kde boli doma určite jeho rodičia a jeho sestra a aj W., ale to určite uviesť neviem a C. rozprával niečo v tom význame, že M. R. si zavolal W. na stavbu a že ju tam znásilnil. Nie som si istý, keď mi to povedal C., či tam bola W. priamo pri nás, lebo keď mi to rozprával C., tak sedeli sme u nich v altánku. C. som ja, W., C. a jeho sestra Y. išli na políciu, nakoľko W. sa rozhodla podať trestné oznámenie. Na otázky vyšetrovateľa uviedol: Pamätám si, že niekde na ruke dole, zápästie mala modrinu, neviem či na oboch rukách. A bola celý čas utiahnutá do seba, v kuse plakala, aj keď sme šli do auta k C., lebo sme autom s W. išli k lekárovi a potom následne na políciu. W. celý čas plakala. Ja som sa s Luciou o tom do dnešného dňa nerozprával, prišlo mi to úplne nevhodné a teda ja skutočne o danom skutku viem len toľko, ako som vyššie uviedol. Ja chcem uviesť, že po podaní trestného oznámenia W. sa veľmi zmenila, prestala s nami chodiť von, bola len s C., teda zjavne som videl zmenu v W. správaní navonok. I. si, že v súčasnej dobe už jej správanie je lepšie, chodieva s nami von, ale asi pred 2 týždňami mala ísť na doučovanie z angličtiny, ale bála sa, tak som išiel nakoniec ja aj s C.. Ja si myslím, že zmena správania skutočne súvisela so znásilnením, ktoré sa malo stať na danom zrube. S W. si občas aj zavoláme, ale nikdy k danému skutku mi nič konkrétne neuviedla. Viem len toľko, čo povedal C., pokiaľ si pamätám, mala ísť brigádovať sama, mal ju tam M. R. znásilniť, mala volať C., ktorý mal ísť pre ňu, ja si to takto spomínam, ale skutočne neviem, čo sa na danom zrube udialo. Ja ani neviem, či vôbec od leta 2017 oni boli brigádovať na zrube a teda ani neviem, či C. s W. mal ísť brigádovať v ten deň. V podstate s C. sme minimálne raz do týždňa a s W. sa to troška zmenilo v tom lete 2018, ale teraz sa to troška zmenilo, v podstate sa opäť vídavame. Ja si myslím, že to by som vedel od C., že tam chodia často brigádovať s W. k M., možno tam boli dvakrát, ja som nepočul, že by tam chodili brigádovať. Ja chcem uviesť, že ja sa s C. dobre kamarátim, v tej dobe mi to neprišlo vôbec Čudné, že ma zavolal k sebe domov a že sa mi zdôveril s tým, čo sa stalo W., ani že som ju doprevádzal na to trestné oznámenie. Ja som tam išiel len ako doprovod, netušil som, že budem raz v danej veci vôbec vypovedať. W. stále plakala, asi myslel C., že sa tak ukľudní, keď tam budeme viacerí kamaráti. Neviem o žiadnych dlhoch C., v tej dobe už asi ani nespomínam, že kde C. pracoval, zdá sa mi, že niekde pracoval, my sme spolu hrávali hry cez internet.

Svedok D. D. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol: Nie som v príbuzenskom pomere s obvineným M. R., tohto poznám od leta 2017, kedy sme chodili pomáhať na zrub. C. Y. poznám už dlhé roky, a taktiež tým pádom poznám W. Y., ktorá chodí s C. dlhé roky. Ja uvádzam, že viete 2017 sa naskytla možnosť brigádovať a privyrobiť si nejaké peniaze, dohodol to C., čomu som sa potešil, a tak som začal aj s D. I. chodiť na brigádu na zrub v Q.. Tu som spoznal majiteľa a to M. R.. Chodili sme aj ja, aj D. I., aj W., aj C., vždy tam bol aj M. R., ktorý je od nás v podstate o generáciu starší. Ja som bol veľmi spokojný aj s brigádou, aj s vyplatením, žiaden problém. Ja uvádzam, že vtedy mal M. R. občas nejakú narážku na adresu W. Y., spomenul som si, že keď robila tam nejaký obklad, tak povedal, že by ju ohol, ale v podstate ja som to bral ako srandu. To leto 2017 bolo jedinýkrát, kedy som prišiel do kontaktu s M. R., do súčasnej doby už nikdy. Presný dátum si nepamätám, ale vr. 2018 neviem ani mesiac, kedy mi C., s ktorým som sa ale stále kamarátil, aj s W., že W. mu mala povedať, že M. si ju zavolal na stavbu samú, nás už nevolal, že nebolo treba už nič pomáhať, že tam bola sama a že tam ju znásilnil. Takto mi C. povedal. Následne povedal, že keďže sme chodievali pred rokom na chatu, či by som aj s tým D. I. nešli vypovedať ako svedkovia. S W. som sa nerozprával o žiadnom znásilnení do dnešného dňa. Na otázky vyšetrovateľa uviedol: Neviem, ale chodil som do školy, neviem ani mesiac. Nič viac k danému znásilneniu ja skutočne už uviesť neviem. Ja som vedel, že raz za čas chodí Y. s Y. brigádovať na taký zrub, ale nepočul som ani od C., že v ten deň keď tam išla brigádovať W. , mal ísť brigádovať aj C.. Už potom ako tam prestali chodiť brigádovať do zrubu, už bola uzavretá W., málo sa rozprávala, vonku nechodievala a podľa mňa ju niečo trápilo, ale ja som sa s ňou nikdy osobne nerozprával čo, a neviem si ani predstaviť, určiť dobu, čo takáto bola zmenená. Skutočne neviem, ale jedno obdobie bola iná. Zdá sa mi, že W. je v poslednom období už rovnaká aká bývala dakedy, chodí von, rozpráva sa. Myslím si, že voči mne ani nie, a ja neviem dôvod, prečo bola iná. Mne sa zdala W. už predtým trocha iná, a keď mi C. Y. povedal, čo jej urobil M. R., tak som si to dal dokopy, že to asi s tým súvisí. S W. sme si nikdy nevolávali. Na otázky obhajcu uviedol: Myslím si, že vzťah medzi C. a W. je stále rovnaký, nepostrehol som žiadnu zmenu. Keď sme v lete 2017 tam brigádovali, chodievala za R. jeho priateľka S., ktorej priezvisko uviesť neviem, pričom to bol bežný vzťah. A neregistroval som vôbec, či mal aj nejaké narážky na túto S., tak ako som si to pamätal vo vzťahu k W..

Svedok M. Y. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol: Nie som v príbuzenskom pomere s obvineným M. R., tohto ani nepoznám. O skutku, že moja dcéra W. mala byť znásilnená M. R. som sa dozvedel v pondelok, dátum presne uviesť neviem, v roku 2018, pričom viem že to bol pondelok, k nám prišiel C. so svojou sestrou Y., aj s našou W., ktorá bola tichá, mĺkva, W. plakala a v podstate nič nehovorila a od Y. sme sa dozvedeli, že ju znásilnil M. R. na zrube, kým tam boli sami, kým prišli ďalší robotníci. Uvádzam, že ja som sa do dnešného dňa W. nepýtal, čo presne sa stalo na zrube, či poznala R. aj predtým, nechcel som jej pridávať ešte ďalšie vypočúvania, nakoľko z rozprávania Y. som už počul, že boli podať trestné oznámenie, boli s W. u lekára, a viem, že potom následne sme W. zaplatili právnika a v podstate najviac viem len tak od neho, že W. mala byť znásilnená. Ja uvádzam, že W. už v čase skutku, teda vtom r. 2018 vlastne býva viac menej v Y. u toho C., raz za týždeň príde domov nás pozrieť, a teda v podstate už s ňou sme stratili taký častý osobný kontakt, ale v podstate sme spolu cez sociálne siete každý deň. Napríklad aj to, že keď nechala vysokú školu v máji 2018 hľadala stále prácu, aj cez tie sociálne siete sme vedeli o sebe, aj s manželkou sme jej pomáhali nájsť prácu. W. má skončené gymnázium a teda sme chceli, aby sa zamestnala. V súčasnej dobe sa jej to už podarilo, už pracuje. Ja chcem uviesť, že ja registrujem zmenu v jej správaní po tom skutku čo sa jej stalo, a zdá sa mi, že je oveľa viac taká zbrklá, podráždená, mám normálne obavu sa jej niečo opýtať z bežných vecí a už vôbec nemám odvahu sa jej pýtať na znásilnenie, ktoré sa jej malo stať. Ja ako otec som ju nevidel plakať, ale spomínam si, že odvtedy W. často uvedie, že má nočné mory v noci, čo predtým nikdy nespomínala. Viem, že v nejakej komunikácii cez Messenger aj spomenula, že odvtedy ako sa jej to stalo, má rešpekt zo mňa a strach z ostatných mužov. Preto W. viacej určite komunikuje s mojou manželkou ako so mnou. Ja uvádzam, že ani s C. som sa nerozprával o tom, čo sa malo W. stať* nemáme taký vzťah, aby sme preberali takéto súkromné vzťahy, väčšinou komunikácia je taká bežná, keď sa stretneme, o politike, o športe. Ja skutočne o danom skutku uviesť nič neviem a v podstate ani sa nechcem dcéry na to pýtať, budem rád, keď sa to vyrieši.

Svedok N. R. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol: M. R. je mojím synom. W. Y. poznám od roku 2017, odkedy chodila robiť k synovi na zrub do Q.. Neviem presne uviesť kedy to bolo, bolo to v máji 2018 v sobotu. Vtedy som zobral guláš a bol som pre manželku a išli sme do Q.. Prišli sme okolo obeda, vstupná brána bola otvorená aj zrub bol otvorený. Zakričali sme na M. a ten prišiel do garáže. Žena zohriala guláš a jedli sme v garáži. Potom prišla dole aj W., ešte som sa jej pýtal počas jedenia na školu. Ja som sa s ňou predtým rozprával a hovorila, že chce ísť do školy do F.. V ten deň mi povedala, že školu nechala, že nemala na to. Správala sa tak ako vždy, nevšimol som si na nej zmenu v správaní. V tom čase tam boli ešte dvaja robotníci, ktorí robili vonku. Keď sme sa najedli, tak sme išli robiť. Ja som počas toho videl W., robila celý čas, ale už som sa s ňou nerozprával. Každý robil niekde inde. Keď sme odchádzali, tak hovoril M., že idú robiť aj na druhý deň. Žena ešte volala W., aby išla ku nám spať. M. ešte hovoril, že môže prespať aj v karavane. W. sa na to zasmiala a povedala, že pôjde domov. Neviem o tom, že by sa W. niekomu sťažovala, správala sa úplne rovnako ako predtým keď chodila robiť na zrub.

Znalec I.. N. W. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe žiadosti obhajcu obžalovaného bola ich znalecká organizácia Centrum duševného zdravia požiadaná, aby vypracovala odborné vyjadrenie v tomto konaní. Má číslo X/XXXX a je zo dňa 14.1.2020. Autormi znaleckého vyjadrenie sú v princípe všetci znalci organizácie, ale najmä on a I.. Y.. Bola zadaná otázka či je z psychiatrického hľadiska odborne odôvodnené tvrdenie, že poškodená po psychotraume, ktorú mala utrpieť dňa 12.5.2018 trpela psychickou poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas, pričom poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodenej. Znalec im predložil znalecký posudok I.. I. 14/2019, psychológa C.. H. XX/XXXX, zápisnice o ich výsluchoch. Poškodenú nevyšetrovali. Po vyhodnotení všetkých informácii, ktoré mali, môžu konštatovať, že nezistili v posudkoch, také psychopatologické markery, na základe ktorých by mohli povedať, že postraumatická stresová porucha, ako bola zistená I.. I., že sa jedná o vážnu duševnú poruchu, a teda poruchu, ktorá závažným spôsobom ovplyvnila poškodenú na obvyklom spôsobe života. Na otázky obhajcu uviedol, že poškodenú nevyšetrili, ale nemyslia si, že tak ako popisuje poruchu I.. I. a ako to popisuje H., že by to vykazovalo známky ťažkej duševnej poruchy. Nebola nikdy na PN-ke, nebola nikdy u psychiatra, je tu informačné vákuum. I.. I. vychádzala iba z toho, čo ona povedala a z toho, čo vyšlo v nejakých testoch. Aj oni vo výsluchoch tvrdia, že sa nejednalo o ťažkú ujmu na zdraví. MUDr. I. vo svojej výpovedi uviedla, že vtedy, keď ju vyšetrovala tá porucha už odznela a nachádza tam nejaké úzkostné príznaky, nejaké obavné pocity vo vzťahu k mužom vo všeobecnosti, nie k partnerovi

a to je všetko. Teda už tú posttraumatickú poruchu v decemvri 2018 nezisťuje. Čiže sama I. povedala, že si nemyslí, že by tá porucha závažným spôsobom obmedzovala poškodenú na bežnom spôsobe života. Nezistili v tom materiáli, ktorý im bol predložený v tých dvoch posudkoch a dopočutiach také patológie, na základe čoho by mohli povedať, že posttraumatická porucha, ktorá bola I. diagnostikovaná, by predstavovala ťažkú poruchu, a že by ako ťažká porucha ju závažným spôsobom ovplyvňovala na obvyklom spôsobe života viac ako 42 dní. To nevedia dokázať. Na otázky prokurátorky uviedol, že neoboznámil sa s výpoveďami poškodenej. K záveru dospeli na základe toho, čo je uvedené v posudku I., prípadne H.. Je možné podať odborné vyjadrenie bez vyšetrenia poškodenej, ale len v tom smere ako im bola zadaná otázka. Ich tvrdenie vychádza z toho, čo napísali znalci. Hodnotili závery znalcov. I. vo svojom dopočutí uviedla, že uvádza, že určite nešlo v prípade poškodenej o ťažkú ujmu na zdraví. Sama hovorí, že nešlo o takú poruchu. Nie je tam žiadna otázka, ktorou by fokusovala svoje vyšetrenie odkedy dokedy ste nespala?, odkedy dokedy ste mali taký príznak. Nevie na základe čoho dospela k záveru, že porucha trvala 6 mesiacov. Otázky, ktoré kládla, nemajú ten rozmer časový. Poškodená nebola práceneschopná. Pacient nemusí vždy v takých prípadoch navštíviť psychiatra. Keď je to ťažká forma, tak je veľmi exkluzívne keď nenavštívia. Na otázky predsedu senátu uviedol, že z podkladov, ktoré mali k dispozícii poškodená neutrpela stratu pracovnej spôsobilosti, nevyplýva, že by bola práceneschopná. Poškodená nebola liečená. Nevie povedať, či si porucha poškodenej objektívne vyžadovala liečenie. On netvrdí, že sa nestotožňuje s I.. I., ona sama tvrdí, že išlo o ťažkú ujmu, že ju závažne ovplyvňovala na bežnom spôsobe života. České judikáty hovoria o tom, čo má spĺňať posttraumatická stresová porucha, ak by sme ju mali brať ako ťažkú. Má spĺňať také masívne poškodenie, zrovnateľné s tým, že Vám utrhne ručičku, že prídete o očko, že ste pol roka na PN, že nevyjdete z domu, pretože máte taký strach, a že jednoducho vaše okolie to vníma čo sa s tým človekom stalo. Samotné konštatovanie, že poškodená bola niekde fyzicky prítomná (forogragie poškodenej v mužskej spoločnosti) a premiestnila sa z bodu A do miesta B bez toho, aby ju videli nafilmovanú ako sa správa, ako komunikuje, či tam tancuje, či tam popíja, to je akoby žiadna informácia. K tomuto by sa mohol zodpovednejšie vyjadriť znalec, ktorý ju vyšetroval. Určite je to dobrá otázka na I.. I..

Znalkyňa MUDr. I. I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že vyšetrovala slečnu W. Y. osobne v jej ambulancii. Priniesla si zdravotnú dokumentáciu a na základe preštudovania spisového materiálu a forenzného vyšetrenia dospela k záveru, že posudzovaná utrpela akútnu posttraumatickú poruchu, ktorá bola v súvislosti so zážitkom, ktorý sa klasifikuje z psychiatrického pohľadu ako neobvyklý bežnej ľudskej skúsenosti. Rozvinuli sa u nej príznaky ako flashbacky, že sa jej znovu vracala traumatická udalosť, mala nočné mory, poruchy spánku, horšie sa sústreďovala, trpela úzkosťou, somatizáciou úzkosti. Taktiež sa vyhýbala aktivitám, zhoršená bola sústredivosť. Pre tieto príznaky však ona nevyhľadala odbornú pomoc, zdôverila sa so svojím zážitkom svojmu priateľovi, s ktorým mala v podstate harmonický vzťah 3,5 roka. Táto porucha bola z psychiatrického hľadiska adaptačnou poruchou, prechodná, z psychiatrického hľadiska nezávažnou. Nejednalo sa o prejavy ťažkej depresie alebo psychotické stavy, kde by došlo k rozpojeniu kontaktu s realitou. Ona v podstate fungovala, avšak v takej zhoršenej kvalite života. Horšie sa sústreďovala, prestala športovať. Tieto príznaky pozvoľne ustúpili a neprešli do chronickej formy. Za celý čas ona sama nepotrebovala odbornú pomoc, sama sa tak rozhodla, a nie je jej známe, že by potom navštevovala psychiatra alebo psychológa. Na otázky prokurátorky uviedla, že je možné utrpieť postraumatickú poruchu a nevyhľadať pritom psychiatra. Nie každý kto tým trpí vyhľadá túto pomoc. Často je táto porucha samoliečiteľná, teda ten jedinec sa z toho pozvoľne dostane za pomoci obvykle svojho blízkeho okolia, aj úplne sám sa dokáže s tým človek vysporiadať. Pri diagnostike postratumatickej poruchy nezistila inú súvislosť ako uviedla, že zažila ten stresujúci zážitok. Rozprávala autenticky, neboli tam žiadne skutočnosti, že by si niečo vymýšľala, namýšľala alebo účelovo hovorila. Znásilnenie predstavovalo pre ňu stresujúci výnimočný zážitok. Utrpenie pri postraumatickej poruche si vždy nevyžaduje lekárske vystavenie práceneschopnosti. U poškodenej mal zážitok najväčšiu intenzitu v prvých mesiacoch, potom sa to rozvoľňovalo. Už v čase kedy ju ona vyšetrovala to bolo už v obraze takej miernej úzkostnej poruchy, určite už nebola plne vyjadrená. Najintenzívnejšie to bolo asi mesiac a následne každý mesiac sa to redukovalo. Stanovila, že v obvyklom spôsobe života bola obmedzená cca. 6 mesiacov, ale to obmedzenie nebolo v takom, že vážnom merítku z psychiatrického hľadiska. Napriek týmto zážitkom hrubo nezlyhávala, to znamená, že bola schopná chodiť do práce aj keď tá kvalita výkonu bola horšia, horšie sa sústreďovala. Aj ten osobný život bol narušený, ale nie tak, napríklad sa obnovil aj sexuálny život bez nejakých následkov. Spočiatku nemohla mať styk so svojim priateľom, ale potom sa to obnovilo. To bolo skôr ten prvý mesiac, potom sa to uvoľňovalo. Znalecký posudok jej bol zadaný 19.11.2018, 15.2.

odovzdala posudku a poškodenú vyšetrovala tak dva tri týždne pred odovzdaním znaleckého posudku. Nevie naozaj posúdiť koľko by trvala práceneschopnosť ak by navštívila lekára, pretože tak neučinila a pravdepodobne ju to neobmedzovalo tým spôsobom, že by mala nadobudnúť tú PN-ku. Doba liečenie je veľmi individuálna, nedá sa to takto stanoviť, ona sama povedala, že sa z toho dostala v priebehu pol roka. Nevie povedať, či by doba liečenia trvala viac ako 42 dní. Určite tam bolo mierne obmedzenie. Na otázky obhajcu uviedla, že pri psychiatrickom vyšetrení bežne vychádzajú zo subjektívnych zážitkov, pocitov, ktoré oni potom interpretujú do odbornej symptomatiky, symdromológie a chorobnosti. Subjektívne psychiatrické diagnózy sú verifikovateľné hlavne na autoanamnéze - to čo povie a heteroanamnéze - údaje od okolia, niekde to je nutné, niekde to nie je nutné. Niekde si neporadia bez objektívnej anamnézy, niekde je dostatočným kritériom vlastná anamnéza jedinca. Symtómy, ktoré u poškodenej zistila sú dostupné na internete. Nenadobudla pocit, že by prišla s nejakými načítanými príznakmi. Závery jej znaleckého posudku svedčali, že nešlo o ťažkú ujmu na zdraví. Medicínsky nepoznajú výraz ťažká ujma na zdraví. Na otázky predsedu senátu uviedla, že porucha je liečiteľná, ale neznamená, že ak nevyhľadá pomoc ten jedinec, že neexistovala. Ak by navštívila lekára, tak by bola prinajmenšom navrhovaná práceneschopnosť. Stav poškodenej by si podľa nej objektívne vyžadoval liečenie, lebo trpela poruchou spánku, flashbackmi, rýchlejšie by sa jej pomohlo. Ak by vyhľadala odbornú pomoc pravdepodobne by prišlo k rýchlejšej reštitúcii jej ťažkostí. Ak z medicínskeho hľadiska zoberie do úvahy, že závažné je taký stupeň, keď ten jedinec je odkázaný na pomoc iného, že sám prestane fungovať, tak porucha poškodenú závažne neobmedzovala v obvyklom spôsobe života. Na otázky samosudcu uviedla, že diagnostikovala akútnu posttraumatickú poruchu. Pri diagnostike vychádzala z autoanamnestických údajov. R. údaje mala zo spisového materiálu, študovala materiál a tam boli tiež zmienky o jej ťažkostiach. Boli tam interpretácie iných čo videli, ako popísali jej správanie, nevie ktorých. Poškodená nevyhľadala pomoc. Na otázku prísediacej uviedla, že na stres každý reaguje individuálne a ona reagovala týmto spôsobom. V tom stresujúcom zážitku dochádza k istému rozpojeniu vedomia, nevedomia a ten jedinec môže pôsobiť ako by sa nič nestalo, môže sa tam zapájať racionálna aj neracionálna kontrola, hovorenie o takomto niečom, ona hovorila, že sa bála, že mala tendenciu to utajiť a často býva pri strese, že rozplynie v skutočnosti čo sa stalo až po udalosti. Akoby plné uvedomenie si toho, čo sa stalo, môže dôjsť až s odstupom času. Jedinec môže pôsobiť, ako by sa nič nestalo. Aj napriek tomu, že si poškodená sadla s obžalovaným do auta, mohla sa ho báť. Človek môže konať iracionálne, až potom sa rozvidnie. Na otázku obžalovaného uviedla, že či bolo jej bežné správanie, že si vždy vypýtala duplu (pri obede), alebo to bol jemný príznak čohosi, že sa mohlo stať, že si pýtala duplu, už to mohlo byť laicky povedané zajedanie stresu duplou. V karte našla, že sa pomočovala ako malé dieťa, ale to je irelevantné v súvislosti s týmto. Tiež jej spomenula, že v minulosti bola znásilnená, ale to mohlo byť len senzibilujúce, to znamená, že tú traumu násobiace. Nedospela k tomu, že je to taký charakter osobnosti, ktorý by takéto zážitky netraumatizovali. Malo to byť také miernejšie. Na otázky obhajcu uviedla, že vylučuje také niečo, že to čo zažila v minulosti spustilo jej zážitky, čo hovorila. Skutok, ktorý by sa nestal by si ona nevymyslela, nemá takú štruktúru osobnosti, ktorá by si vymýšľala, mala zábavu, že niekoho udá na polícii, že ju znásilnil. Nemá vzťah k klamstvám, pomstychtivosť, vulgarita, brutálnosť, hrubosť nie je jej typickou vlastnosťou. Myslí si, že ten zážitok si nevymyslela.

Zo znaleckého posudku C.. Z. H. č. XX/XXXX zo dňa 14.8.2018 z odvetvia klinická psychológia dospelých vyplýva, že znalec sa aktívne zúčastnil výsluchu poškodenej dňa 29.05.2018. Na základe psychologického znaleckého vyšetrenia sa jedná o 20-ročnú ženu s normointelektom. Intelektové výkony sú primerane zachované na úrovni populačného priemeru. Kognitívne schopnosti, vrátane mnestických (pamäťových) schopností sú intaktné, primerane zachované. V profile mentálnych schopností nie sú známky organických zmien CNS, nie sú prítomné známky deteriorácie. Intelektové schopnosti sa aktuálne nachádzajú vo vyššom pásme priemernej inteligencie. Verbálna a performačná zložka intelektu sa aktuálne nachádza vo vyššom pásme priemernej inteligencie. Osobnosť poškodenej je štruktúrovaná v smere introverzie, aktuálne emocionálne labilná, rozladená, neurotický štruktúrovaná, čo je v príčinnej súvislosti s poslednými traumatizujúcimi udalosťami v živote poškodenej. Poškodená vykazuje nočné mory, retrospektívne návraty k tomu, čo sa stalo. Tieto spomienky sú veľmi desivé, pretože je to, akoby sa to odohrávalo znovu. Poškodená vykazuje psychický diskomfort, je afektívne rozladená, reaktívne depresívna. Poškodená premorbidne vykazovala stenickú (odolnú) osobnostnú štruktúru, vplyvom prežitej traumatizácie zisťujem závažné negatívne zmeny v jej psychickom prežívaní, jedná sa adaptačnú poruchu s incipientnými (začínajúcimi, počiatočnými) známkami posttraumatickej stresovej

poruchy. Poškodená je tohto času vulnerabilná, depresívna, úzkostná, obavná. Vykazuje nadmernú vzrušivosť, je akoby v permanentnom očakávaní nového nebezpečenstva, čím udržuje organizmus v neustálej pohotovosti, či v neustálom stave poplachu, vykazuje poruchy spánku, poruchy sústredenia. Tiež má intruzívne príznaky, ide o tzv. flashbacky, teda náhle vyvolané, vtieravé, neodbytné pocity znovu prežívanej traumatickej situácie. Z hľadiska temperamentu môžeme hovoriť, že sa jedná o jedinca s dynamikou duševného prežívania, ktoré je skôr zamerané do seba než navonok. Poškodená prežívanie skôr internalizuje ako extemalizuje. O veciach viac premýšľa než by ich verbalizovala navonok. V interagovaní s druhými je skôr zdržanlivá, nie je pre ňu typické, aby preberala aktivitu v interagovaní s druhými. Drží si odstup, menej sa sociálne angažuje, skôr je submisívnejšia, stiahnutejšia, voči opačnému pohlaviu skôr hanblivejšia, aj preto je pre poškodenú atypické správať sa vyzývavým, koketným správaním voči opačnému pohlaviu. Z hľadiska celkovej osobnostnej dynamiky poškodenej je správanie, ktoré by primáme sledovala pútať pozornosť málo pravdepodobné. Poškodená má sklon správať sa v súlade so sociálnymi požiadavkami a očakávaniami. Základná ingrediencia konvenčného testovania reality je intaktná, apsychotická. Rozumová (mentálna) chápavosť poškodenej je primerane zachovaná na úrovni populačného priemeru, mnestické (pamäťové) funkcie sú intaktné. Kognitívne funkcie nevykazujú narušenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežila a ktorých sa zúčastnila priamo. Slovná zásoba je priemerná, plne postačujúca k tomu, aby poškodená bola schopná sa vyjadrovať a pomenovávať udalosti a situácie, ktoré zažila. Poškodená je orientovaná všestranne správne, tohto času nie sú prítomné poruchy vnímania a myslenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť správne chápať realitu. Všeobecná psychologická vierohodnosť je zachovaná. Všeobecná psychologická vierohodnosť je určitý predpoklad toho, ako je poškodená po psychologickej stránke schopná, resp. spôsobilá vnímať, chápať a interpretovať realitu. Poškodená je dostatočne sebakritická, má primeraný, reálny pohľad pri hodnotení seba samej, nemá snahu robiť resp. vytvárať dobrý dojem. Nemá tendenciu k fabulácii v pozitívnom resp.v negatívnom smere hodnotenia seba resp. situácií a udalostí vzťahujúcich sa k jej osobe. Nezistil som, že by mala zvýšenú tendenciu zveličovať, zľahčovať alebo zamlčiavať udalosti, ktoré sa týkajú predmetnej trestnej veci. Špecifická psychologická vierohodnosť je zachovaná. Špecifická psychologická vierohodnosť sa týka predmetnej trestnej veci v zmysle postojov a názorov poškodenej k veciam, udalostiam a najmä osobám, ktoré majú súvis s predmetnou trestnou vecou. Poškodená je tohto času vulnerabilná, depresívna, úzkostná, obavná. Vykazuje nadmernú vzrušivosť, je akoby v permanentnom očakávaní nového nebezpečenstva, čím udržuje organizmus v neustálej pohotovosti, či v neustálom stave poplachu, vykazuje poruchy spánku, poruchy sústredenia. Tiež má intruzívne príznaky, ide o tzv. flashbacky, teda náhle vyvolané, vtieravé, neodbytné pocity znovu prežívanej traumatickej situácie. Pri vyšetrení poškodenej W. Y., nar. XX.XX.XXXX nebola zistená okolnosť, ktorá by podmieňovala potrebu skúmať duševný stav poškodenej znalcom za účelom posúdenia, či bola podstatne znížení jej schopnosť správne vnímať a vypovedať. Osobnosť poškodenej je neurotický štruktúrovaná, čo je v príčinnej súvislosti s poslednými traumatizujúcimi udalostami v živote poškodenej, ktorým bola vystavená a ktoré opísala v trestnom oznámení, resp. v rámci jej výsluchov (zločin znásilnenie). Jej aktuálny psychický diskomfort je výsledkom reaktívnych (vonkajších) faktorov prostredia, resp. v dôsledku distresu, ktorému poškodená bola vystavená. V prípade poškodenej došlo k psychickej dekompenzácii (traumatickej reakcii), z dôvodu vynútenej, násilnej vaginálnej penetrácii. Jedná sa o emočne ťažkú, stresujúcu udalosť, ktorá svojou závažnosťou presahuje obvyklú ľudskú skúsenosť a bola by traumatickou pre väčšinu ľudí. Táto traumatizujúcu udalosť je pre poškodenú obrovským zásahom do psychiky, jedná sa o nepredstaviteľné poníženie, ktoré zasiahlo jej self koncept, teda predstavy o sebe samej, pocity vlastnej dôstojnosti atď. Poškodená vykazuje nočné mory, retrospektívne návraty k tomu, čo sa stalo. Tieto spomienky sú veľmi desivé, pretože je to, akoby sa to odohrávalo znovu (poškodená sa ich napríklad snaží prekryť hlasnou hudbou z mp3 prehrávača). Vykazuje poruchy nálady, resp. úzkostné - depresívnu symptomatika, neurotickú symptomatiku. Najmä prvé dni po údajnom skutku vykazovala celkový pokles výkonnosti, resp. aktivity, vykazovala exhausciu, resp. rýchly nástup únavy, vyčerpania, neschopnosť sa sústrediť na bežné denné povinnosti (neschopnosť podať výkon v zamestnaní), čo postupne začala vzťahovať voči sebe samej ako vlastnú neschopnosť, nastupovali pocity straty sebadôvery, vykazovala pocity viny, vinila sa za to, že došlo k údajnému znásilneniu. Traumatická reakcia vznikla ako reakcia na pocit vlastnej bezmocnosti, neschopnosti zmysluplnej akcie, tvárou v tvár traumatizujúcej skúsenosti. Tohto času, či už v bdelom stave alebo v spánku, dochádza k ruminácii myšlienok spojených s predmetnou vecou (znásilnenie), od ktorých sa poškodená nedokáže odkloniť, oslobodiť. Poškodená premorbidne

vykazovala stenickú (odolnú) osobnostnú štruktúru, vplyvom prežitej traumatizácie zisťujem závažné negatívne zmeny v jej psychickom prežívaní, jedná sa adaptačnú poruchu s incipientnými známkami posttraumatickej stresovej poruchy. Poškodená je tohto času vulnerabilná, depresívna, úzkostná, obavná. Vykazuje nadmernú vzrušivosť, je akoby v permanentnom očakávaní nového nebezpečenstva, čím udržuje organizmus v neustálej pohotovosti, či v neustálom stave poplachu, vykazuje poruchy spánku, poruchy sústredenia. Tiež má intruzívne príznaky, ide o tzv. flashbacky, teda náhle vyvolané, vtieravé, neodbytné pocity znovu prežívanej traumatickej situácie. Nie je možné vylúčiť, že bude musieť vyhľadať odbornú pomoc psychiatra, či psychológa. Atypické správanie poškodenej hneď po údajnom znásilnený (zotrvanie v inkriminovanom dome s páchateľom) vnímam ako paralizovanie jej celkového psychického prežívania, utlmenie aktivizácie jej psychických funkcií v dôsledku vystavenia sa silnému stresoru. V prípade poškodenej došlo k psychickému zmeraveniu, nebola schopná racionálne konať.

Z výpovede znalca C.. Z. H. v prípravnom konaní vyplýva, že v danej trestnej veci som vypracoval znalecký posudok na W. Y., pod č. XX/XXXX, na jej vieryhodnosť výpovede. Ja som sa oboznámil s celým vyšetrovacím spisom ku dňu kedy som vypracovával znalecký posudok a bol som prítomný pri dnešnom výsluchu W. Y.. Ja v plnom rozsahu trvám na daných záveroch svojho znaleckého posudku a nemám čo dodať. K otázke kontraintuitivnych reakcií poškodenej bezprostredne po spáchaní skutku uviedol, že dá sa uvažovať, nedá sa jednoznačne povedať prečo ale z hľadiska nejakých poznatkov, ktoré je možné čerpať z ľudí, ktorí sú vystavení traumati:ujucej situácii alebo udalosti, je možné správanie, ktoré je spätne možno hodnotiť afco atypické alebo alogické, som toho názoru, že poškodená bola vystavená stresujúcej situácii, pričom tento distres sa dá hodnotiť ako krátkodobý intenzívny a zasahujúci osobu, ktorá je takýmto stresom dotknutá. U poškodenej bola >$vysokou pravdepodobnosťou po údajnom skutku prítomná paralýza, t.z. že nebola schopná nejakátoo conania, to neznamená, že by nebola nejak schopná mentálne si premyslieť niektoré veci, alte nebola ich schopná realizovať, jej správanie bolo pasívne, rezignované, čo v danej situácii keďže takéto správanie dá sa povedať, že atypické, pretrvávalo dlhšiu dobu, teda až do doby kedy nebola odvezená s obvineným domov, tak túto skutočnosť si vysvetľujem tým, že poškodená bola na takom mieste, kde viac menej vlastnou dostupnosťou nemala možnosť odísť, pričom jej správaniu a riešeniu situácie mohla prispieť aj jej osobnostná štruktúra, resp. jej temperament aj premorbidne vykazoval skôr také črty ako je introverzia, sociálna taká pasivita, submisivita, čiže nie je jedincom priebojným a často skôr prenecháva konanie na druhých, čo mohlo umocniť aj jej samotnú pozíciu a správanie sa v rámci predmetnej situácie. To je asi tak všetko. Kontraintuitívna reakcia je správanie, ktoré je v rozpore s takým očakávaním. K otázke, že sú k dispozícii fotky, že sa poškodená v júli resp. nasledujúce dni po skutku usmieva, zabáva, či vie toto vysvetliť, či je to možné vzhľadom na jej zdravotný stav viesť následne aj takýto zábavný alebo spoločenský život uviedol, že v čase vyšetrenia vykazovala symptomatiku, ktorá je prítomná u jedincov, ktorí sú vystavení traumatizujúcej, stresujúcej situácii, bližšie je to uvedené v posudku, bližšie som uviedol, keďže tie symptómy zistené pozorovaním, rozhovorom, samotným vyšetrením vykazovali aj určité známky možnej posttraumatickej stresovej poruchy, ktorú diagnostikuje psychiater, som uviedol, že vykazovala v čase vyšetrenia incipientné známky - príznačné resp. nie sú jednoznačným potvrdením toho ochorenia, ale sú signálom, že takýto nejaký problém mohol byť a to je tá odpoveď na to, že prečo, dá sa na základe analýzy jej správania, to čo tu zmienila dnes na výsluchu, že nevyhľadala pomoc, konkrétne psychológa, psychiatra, to je pre mňa hlavný indikátor toho, že táto porucha sa s vysokou pravdepodobnosťou nerozvinula a to aj preto, lebo jedinec s PSSP by s takouto poruchou nedokázal vydržať bez toho, aby nevyhľadala lekársku pomoc, je to výrazne atypické aby s takouto poruchou dokázal zvládnuť sám bez lekárskej pomoci, ale k tomu sa bližšie musí vyjadriť psychiater. Ja som toho názoru, že poškodená vykazovala také symptómy, ktoré sú príznačné pre ľudí, ktorí sú vystavení stresujúcej situácii. Konkrétne v jej prípade išlo o traumatizujúcu situáciu, prechodne na niekoľko dní, vykazovala prepady nálady, bola úzkostná, subdepresívna, mala problémy so sústredením sa, vykazovala tzv. znovuprežívanie tej traumatizujúcej situácie, čo bolo možné pozorovať, že jej celkové psychické ladenie bolo narušené. Čiže individuálna zraniteľnosť hrá svoju rolu, myslím si, že na základe dnešného výsluchu sa tieto jej ťažkosti skôr preniesli do problematiky sebaobrazu, sebaprijatia, resp. tak ako zmieňovala, mohlo sa to prejavovať v ťažkostiach v interpersonálnej oblasti s opačným pohlavím, čiže odpoveď je, že v prípade že by bola PSSP rozvinutá, je asi menej pravdepodobná, že by aj dnes zvládla výsluch bez potrebnej medikácie, popisuje sa v literatúre, že táto PSSP sa môže aj do pol roka vyvinúť. Bez ohľadu na poruchu, ktoré sa má vyjadriť

psychiater, boli pre mňa podstatné jednotlivé symptómy v zmysle jej psychického prežívania, ktoré som sa snažil rozpísať v analýze, v rozbore jej osobnosti. Na otázku či je možné vylúčiť, že by tie prejavy, ktoré u nej zistil, mohli byť aj následkom jej nepravdivého trestného oznámenia a obavy , že by sa takéto nepravdivé trestné oznámenie preukázalo uviedol, že nie je toho názoru, vylúčiť sa to nedá. Na otázku , že svedkyňa Y. Y. uviedla okrem iného, že jej cez Messenger poslala poškodená o 15.08 hod. správu „Y. nemusíš pre mňa chodiť, nakoniec sa M. rozhodol, že musí ísť do PD“, či sa môže k tejto reakcii poškodenej, že nevyužila možnosť a neodišla z daného zrubu ale zostala až do večera , kedy vedela, že s ním pôjde do C. vyjadriť uviedol, že je to analýza správania sa jedinca, v tomto prípade poškodenej, jedna z nevyhnutných teda úkonov, s ktorými by sa mal psychológ zaoberať, pretože by mali nejakým spôsobom psychológ zaoberať, poskytnúť určité rozpoloženie poškodenej v danej situácii, v tomto prípade tak ako som v znaleckom posudku uviedol v zhrnutí, je jej správanie v rozpore s tým, čo je taká typická reakcia, keď je človek vystavený nejakému závažnému stresu , k tomu som sa už vyjadroval vyššie, ale pre moje nejaké utvrdenie v tom, že čo sa s ňou mohlo diať, bolo v tomto prípade, jej psychický stav, ktorý som mal z výsledkov vyšetrenia a tiež aj to, že poškodená sa nachádzala na bežne menej dostupnom mieste podľa jej vyjadrenia, nebolo to nejaké prirodzené prostredie v zmysle frekvencie ľudí, bolo to teda miesto, v ktorom sa mohla vo väčšej miere aktivizovať aj určitá obavnosť z ďalšieho priebehu. Vysvetľujem si to aj tak, že poškodená mohla chcieť takýmto konaním ubezpečiť, že to nejak nejde riešiť, že to nechá tak, lebo možno že nemala takú istotu, čo by sa mohlo diať, mohla pocítiť určité ohrozenie a to v situácii, kedy by to aktívne začala riešiť a to aj v zmysle toho, že by tam niekto prišiel, lebo tým pádom mohla vyvolať určité obavy u obvineného, čo sa bude diať, resp. mohla by zvýšiť nejakú podozrievavosť voči jej osobe. Druhé vysvetlenie je to, že si to mohla celé vymyslieť, preto aj tak konala, čomu som sa v tejto premise neustálil, lebo z jej vyšetrenia vyplývalo, že bola vystavená stresu, stresovej situácii a myslím, že by stres mohol mať takú intenzitu čo by k tomu priliehalo, pričom nie som toho názoru, že by takú symptomatiku vykazovala len z dôvodu nejakej účelovosti, či klamlivého oznámenia, keďže je aj z mojej praxe viacero prípadov, kedy sú podávané oznámenia z rôznych iných než pravdivých dôvodov a tieto osoby takúto symptomatiku v prežívaní nevykazujú a to aj napriek tomu, že potom sa ukáže, že to nebolo tak ako hovorili. Ja si myslím, že pod vplyvom stresu poškodená zostala paralyzovaná, ja to poznám pod takýmto pojmom, keď nebola schopná ponúknuť riešenie, resp. bola obávná, čo by sa mohlo diať, ak by to tam začala priamo riešiť, aj v zmysle privolania nejakého odvozu. Na otázku, či je možné zotrvanie poškodenej v zrube vysvetliť tým, že po prežití traumy nevedela čo má robiť, ako sa správať, ako reagovať uviedol, že áno, e existujú aj iné vysvetlenia, ale ja som sa prikláňal k tomuto vysvetleniu ako ste položili v otázke. Na otázku, či v prípade, že by vyšetrovateľ predložil ďalšie výsluchy svedkov a obvineného by to malo vplyv na závery vyšetrenia poškodenej uviedol, že znalecký úkon pozostáva zo samotného vyšetrenia poškodenej, pričom spisová dokumentácia má slúžiť k oboznámeniu sa s predmetnou vecou, ale nemala by nahrádzať samotné vyšetrenie, sú situácie, kedy sú nejaké nové dôkazy, ale ja nemám právo sa vyjadrovať k dôkazom, ich hodnotiť, ja som posudzoval osobu poškodenej tak ako som najlepšie vedel a dospel som k tým záverom, ako som uviedol. Pričom som nedal priestor k nejakej neistote vo svojich záveroch, pričom by som s tým problém nemal, keby som sa nevedel rozhodnúť alebo vyjadriť nejaké odborné stanovisko k tomu, tak by som to určite nechal v záveroch ako otvorené, čakal by som čo sa v danej veci bude diať. Prípadne by to mohol posudzovať iný psychológ. Takáto skutočnosť nenastala , takže som počítal s tým, že po prípravnom konaní sa bude nejako pokračovať, alebo sa zastaví trestné stíhanie. Pričom vzhľadom na moje závery som predpokladal, že sa asi bude pokračovať ďalej, tak ako aj v iných prípadoch aj tu sa následne pokračovalo ďalej. Či to OČTK vyhodnotí ako potrebné znovu sa vyjadriť nechávam znovu na zváženie prokurátorovi alebo OČTK.

Z odborného vyjadrenia I. G. S. č. 11/2019 zo dňa 26.4.2019 vyplýva, že znalec sa oboznámil z poskytnutými spisovými materiálmi, osvojil si ich a podrobne a do detailov preštudoval. Svoje závery skonzultoval s graduovaným špecialistom v odvetví gynekológia a pôrodníctvo. Pri trestnom čine znásilnenia je možné, aby osoba-poškodená, pokiaľ sa jedná o dospelú ženu, ktorá žije jej veku sociálnemu postaveniu primeraným sexuálnym životom (v tomto prípade poškodená W. Y.), nemala žiadne zjavné zranenia v oblasti vagíny a genitálií vôbec. Jedná sa o jedinca reagujúceho na sexuálne podnety i v podvedomej, respektíve nevedomej rovine; je možné, že genitálna oblasť v uvedenej situácii môže byť vlhká do tej miery, že nemusí dôjsť k viditeľným poraneniam. Znalec mal v poskytnutom spisovom materiáli k dispozícii gynekologický nález I.. N. I. zo dňa 13. 5. 2018 poškodenej W. Y.. Nález (ale ani jeho autor) nevylučuje, že poškodená mohla byť donútená k súloži za použitia násilia, alebo hrozby bezprostredného násilia, pričom nemala žiadne známky násilia. Poškodenou uvedené krvácanie

možno vysvetliť bezprostredným stavom poškodenej W. Y. v období po utrpenom sexuálnom násilí, kedy sa nachádzala v stave psychického dyskomfortu v dôsledku traumatizujúcich udalostí (udalosti), ktorá pre poškodenú predstavovala obrovský zásah do psychiky, nepredstaviteľné poníženie, ktoré zasiahlo jej self- koncept a kedy interpretácia rôznych okolností mohla byť významne narušená.

Zo Zápisnice o prehliadke tela s fotodokumentáciou ČVS:ORP-328/l-VYS-PD-2018 vyplýva, že dňa 13.05.2018 o 17.20 hod. bola v Prievidzi vykonaná prehliadka tela poškodenej, pričom prehliadkou tela bola vyhotovená fotodokumentácia zranení poškodenej.

Zo Zápisnice o vydaní veci ČVS:ORP-328/l-VYS-PD-2018 vyplýva, že poškodená v Prievidzi dňa 13.05.2018 o 18:00 hod. vydala dobrovoľne veci: čierne legíny s nápisom AC/DC, čierna bunda s červenými vzormi, bledozelené nohavičky, čierne tričko bez rukávov, modrá podprsenka.

Z Lekárskej správy MUDr. Juraja Svitka zo dňa 13.5.2018 vyplýva, že dňa 12.5.2018 o 13:00 bola poškodená ako brigádnička majiteľom zrubu fyzicky napadnutá a sexuálne zneužitá. SPL: V oblasti pravého predlaktia prítomný hematóm o veľkosti 3x3cm, v oblasti ľavého stehna vzadu prítomný hematóm a aj na oboch kolenách, excoriacia v oblasti ľavého predkolenia. Vag vyšetrenie: bez známok násilia a poranenia, ochlpenie femínne, introitus uzatvorený Zrkadlá: pošvové sliznice bez známok inflamácie a secernácie, cervix s pôvodným epitelom Palp. Uterus v AVF, malý, tuhý, mobilný, oblasť adnex et c. D. nihil. Odobraté 4 vzorky na podložné sklíčko. Záver: gyn nález v norme bez známok násilia.

Z Odborného vyjadrenia I.. N. Q. zo dňa 13.5.2018 vyplýva, že dňa 12.5.2018 o 13:00 poškodená ako brigádnička u majiteľa zrubu bola fyzicky napadnutá a sexuálne zneužitá. Krvná podliatina pravého predlaktia a oboch kolien, ľavého stehna vzadu a odreniny ľavého predkolenia. Vonkajší genitál: bez známok násilia a poranenia, Zrkadlá: pošvové sliznice bez zápalu, hrdlo s pôvodným epitelom. Palp. Maternica v AVF, malý tuhý, mobilný oblasť adnex nihil, c.D. bez patologického nálezu. Z: gynekologický nález v norme bez známok násilia.. Bez práceneschopnosti, Psychická ujma.

Z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa v roku 2014 dopustil dvoch a v roku 2017 jedného priestupku na úseku dopravy.

Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že obžalovaný má registrovanú živnosť na diagnostiku a opravy cestným motorových vozidiel.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný nemá žiadny trestný záznam.

Na podklade takto vykonaného dokazovania má súd nepochybne preukázané, že obžalovaný dňa 12.5.2018 v okrese Prievidza, v obci Q. vo svojom rozostavanom dome, chytil poškodenú W. Y. za zadok, následne ju začal chytať po celom tele, pritlačil ju k stene, kde ju začal obchytávať, počas čoho ju obvinený zatlačil do malej miestnosti, v ktorej bola vyvýšená plocha, na ktorú ju posadil následne ju obvinený začal vyzliekať, stiahol jej legíny a nohavičky a vsunul svoj penis do jej vagíny, na čo obvinený ukončil súlož bez výronu semena.

Vyššie uvedené skutočnosti má súd preukázané vo svojej podstate v tejto časti zhodnými výpoveďami obžalovaného (ktorý podrobnejšie popísal priebeh udalosti) a poškodenej, ktorí vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že medzi nimi došlo k zasunutiu penisu obžalovaného do poškodenej, ako aj miesto kde k tomu malo prísť.

Pokiaľ ide o čas spáchania skutku, v zmysle obžaloby malo ku skutku prísť okolo 13:00 hod. Súd však uvádza, že pravdepodobne k tomu prišlo v doobedňajších hodinách vzhľadom na výpovede svedkov I. R., ktorá uviedla, že prišli o 13:00 hod, I. Q. a C. Q., ktorí uviedli, že prišli o 12-tej, C. Y., ktorý uviedol, že prišiel s bratom okolo 10:30 hod. a obžalovaného, ktorý uviedol, že to bolo cca. pred jedenástou.

Poškodená vo svojej výpovedi v prípravnom konaní vypovedala, že v daný deň na zrube obžalovaného neboli žiadni ďalší robotníci, ani osoba v jej veku. Vypovedala tak pravdepodobne vo vzťahu k svedkom I. Q. a C. Q., ktorý tak podľa jej výpovede v uvedený deň na zrube neboli. Súd však poukazuje na skutočnosť, že títo svedkovia vo svojich výpovediach vypovedali, že dňa 12.5.2018 na zrube boli, popísali kedy prišli, čo robili, s kým hovorili a tieto ich výpovede sú zhodné s výpoveďami svedkov I.

R., otca obžalovaného a C. Y., ktorých prítomnosť na zrube v daný deň nie je spochybňovaná, a ktorí prítomnosť týchto svedkov v daný deň na zrube potvrdili. Z výpovedí všetkých vyššie uvedených svedkov vyplýva, že v daný deň na zrube boli, videli sa I. Q. s C. Y. a aj rozprávali. I. Q. pritom vo svojej výpovedi uviedol, že obedoval spolu s poškodenou, obžalovaným, rodičmi obžalovaného a jeho synom, ktorú skutočnosť potvrdili aj títo svedkovia.

Z výpovede poškodenej vyplýva, že v daný deň na zrube boli iba dvaja muži, ktorí tam boli nejakých 15 minút a potom tam nikto neprišiel, až potom prišli rodičia obžalovaného. Táto časť výpovede je tak v rozpore s výpoveďami vyššie uvedených svedkov, o dôveryhodnosti ktorých súd nemá dôvod pochybovať, nakoľko v zásadných rysoch sa ich výpovede zhodujú, korešpondujú a zapadajú do seba.

V zmysle obžaloby je obžalovanému kladené za vinu spáchanie trestného činu znásilnenia podľa § 199 Tr. zákona a úlohou súdu tak bolo posúdiť, či je vykonaným dokazovaním preukázané, že by obžalovaný poškodenú násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil k súloži, ako mu je kadené za vinu obžalobou a spôsobil jej ťažkú ujmu na zdraví.

V skutkovej vete obžaloby sa kladie obžalovanému kladie za vinu, že poškodená sa snažila brániť, čo jej ale nedarilo, pretože obvinený mal veľkú silu, mala kričať, aby ju nechal, snažila sa obžalovaného opakovane od seba odtlačiť, mala do neho kopať, kričať, aby ju nechal, mal jej chytiť jej obe ruky a pritlačiť jej ich na hrudník tak, aby sa nemohla posadiť a brániť, a vykonať tak proti jej vôli súlož, pri ktorej mal byť obžalovaný vyrušený zvukom prichádzajúceho motorového vozidla. Y. obžalovaného malo dôjsť u poškodenej k prechodnej zmene psychického stavu s prejavmi akútnej posttraumatickej stresovej poruchy trvajúcej približne šesť mesiacov, pričom počas celej tejto doby mala byť poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života, malo u nej dôjsť k rozvinutiu nespavosti, stavom plačlivosti, nesústredenia sa, desivých snov, znovuvyplavovania si negatívneho zážitku, k poškodeniu jej sexuálneho života a nedostatočnej výkonnosti v práci a tiež poškodenej boli spôsobené zranenia, a to krvná podliatina pravého predlaktia, oboch kolien a ľavého stehna vzadu a odreniny ľavého predkolenia

V týchto častiach sa výpovede obžalovaného a poškodenej nezhodujú, pričom obžalovaný poprel, že by k súloži došlo násilím z jeho strany. V danom čase sa v zrube nikto nenachádzal a ide tak o výpoveď proti výpovedi.

Pokiaľ ide o krik, z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase kedy malo dôjsť ku skutku, na zrube obžalovaného mala byť otvorená brána, vchody ako aj okná. Táto skutočnosť vykonaným dokazovaním nie je spochybňovaná a javí sa logická, nakoľko v danom čase mal byť lakovaný vnútrajšok zrubu, ktorý tak bolo potrebné vetrať.

Z výpovede svedka C. I. vyplýva, že býva hneď naproti zrubu obžalovaného cez cestu 15, 20 metrov, videl v daný deň na zrube poškodenú a niekoľkých ľudí čo brigádovali, poobede tam boli rodičia obžalovaného. Ako dôchodca sedáva pred domom, pije kávu a lúšti krížovky, aj v ten deň sedel, pričom nepočul zo zrubu krik ani volanie o pomoc. Keby na zrube obžalovaného niekto kričal, určite by to počul, je to blízko a má tam dvoch psov, ktorí by sa tiež rozštekali.

Krik poškodenej tak nie je potvrdený iným objektívnym dôkazom, pričom túto skutočnosť spochybňuje výpoveď svedka C. I..

Pokiaľ ide o skutočnosť, že poškodená mala do obžalovaného kopať, súd musí konštatovať, že na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by túto skutočnosť potvrdzoval, prípadne preukazoval, že by obžalovanému vznikli nejaké iné zranenia v dôsledku obrany poškodenej, ako napríklad škrabance, oderky alebo modriny.

Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že po súloži krvácala a mala potom ešte krvácať ešte asi týždeň. Z Lekárskej správy I.. N. G. zo dňa 13.5.2018 a Odborného vyjadrenia I.. N. Q. zo dňa 13.5.2018 vyplýva, že poškodená bola na druhý deň gynekologicky vyšetrená so záverom, že jej gynekologický nález je v norme bez známok násilia a poranenia.

Uvedené gynekologické vyšetrenia tak nepotvrdzujú výpoveď poškodenej o tom, že by mala krvácať alebo, že by mohla mať nejaké zranenia spôsobené násilným vniknutím obžalovaného do poškodenej,

ktoré by mohli krvácať. Na krvácanie sa tak poškodená podľa správ z gynekologických vyšetrení pri gynekologických vyšetreniach súdu z nepochopiteľných dôvodov vôbec nesťažovala.

Z vyššie uvedenej lekárskej správy a odborného vyjadrenia vyplýva, že u poškodenej bol v oblasti pravého predlaktia prítomný hematóm o veľkosti 3x3cm, v oblasti ľavého stehna vzadu prítomný hematóm a aj na oboch kolenách, excoriacia v oblasti ľavého predkolenia. Uvedené poranenia sú zachytené vo fotodokumentácii Zápisnice o prehliadke tela ČVS:ORP-328/l-VYS-PD-2018 zo dňa 13.05.2018.

Po oboznámení sa s fotodokumentáciou súd konštatuje, že predmetné zranenia vykazujú mimimálnu mieru násilia, ktoré sa bežne vyskytujú u každého človeka a nemožno na podklade týchto dôkazov dospieť k záveru, že uvedené zranenia boli poškodenej spôsobené konaním obžalovaného. V tejto súvislosti súd vyhodnocoval aj skutočnosť, že poškodená pracovala na zrube a uvedené zranenia tak mohli vzniknúť aj inak.

Stopy násilia neboli zistené ani na šatách poškodenej, ktoré mala v ten deň na sebe, a ktoré vydala pre účely trestného stíhania.

V zmysle obžaloby mala byť konaním obžalovaného spôsobená ťažká ujma na zdraví tým, že u poškodenej malo dôjsť k prechodnej zmene psychického stavu s prejavmi akútnej posttraumatickej stresovej poruchy trvajúcej približne šesť mesiacov, pričom počas celej tejto doby mala byť poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života, malo u nej dôjsť k rozvinutiu nespavosti, stavom plačlivosti, nesústredenia sa, desivých snov, znovuvyplavovania si negatívneho zážitku, k poškodeniu jej sexuálneho života a nedostatočnej výkonnosti v práci.

Podľa § 123 ods. 3 Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ťažkou ujmou na zdraví, pokiaľ ide o posttraumatickú stresovú poruchu, je potrebné rozumieť takú poruchu, ktorá nielen pretrváva minimálne 42 dní, ale musí si aj objektívne vyžiadať liečenie, prípadne pracovnú neschopnosť, a zároveň musí počas celej tejto doby „závažne“ ovplyvňovať obvyklý spôsob života poškodeného. Je nepochybné, že táto „závažnosť“ musí byť svojou intenzitou zrovnateľná s takými poruchami zdravia ako je zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, mučivé útrapy.

Z výpovede znalkyne MUDr. I. I. vyplýva, že poškodená mala utrpieť posstraumatickú stresovú poruchu, ktorá bola v súvislosti so zážitkom, ktorý sa klasifikuje z psychiatrického pohľadu ako neobvyklý v bežnej ľudskej skúsenosti. Išlo o adaptačnú poruchu, prechodnú, z psychiatrického hľadiska nezávažnú, pričom za celý čas sama poškodená nepotrebovala odbornú pomoc. Bola schopná chodiť do práce, osobný život bol narušený, ale nie tak, napríklad sa obnovil aj sexuálne život bez nejaký následkov. V obvyklom spôsobe života bola poškodená obmedzená cca.6 mesiacov. Nevie povedať, či by doba liečenia trvala viac ako 42 dní.

Táto výpoveď znalkyne je potvrdzovaná aj výpoveďou znalca I.. N. W., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že po vyhodnotení všetkých informácií ktoré mali, môžu konštatovať, že nezistili v posudkoch také psychopatologické markery, na základe ktorých by mohli povedať, že posttraumatická porucha ako bola zistená MUDr. I. predstavovla vážnu duševnú poruchu a teda poruchu, ktorá závažným spôsobom ovplyvnila poškodenú na obvyklom spôsobe života.

Súd je tak toho názoru, že vyššie uvedené výpovede znalcov nepreukazujú, a teda vykonaným dokazovaním nie je preukázané, že by poškodenej mohla byť v dôsledku konania obžalovaného spôsobená ťažká ujma na zdraví, nakoľko vykonaným dokazovaním nie je preukázané, že by si posttraumatická porucha, ktorú u poškodenej diagnostikovala I.. I. I., objektívne vyžiadala liečenie (poškodená liečená nebola), prípadne pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 dní (nebola práceneschopná), počas ktorých by táto porucha zdravia závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodenej, ktorej závažnosť by bola zrovnateľná k takými zákonom definovanými ťažkým ujmami na zdraví, ako sú zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu a mučivé útrapy.

Pokiaľ ide o samotné diagnostikované posttraumatickej poruchy I.. I. I., súd poukazuje na skutočnosť, že táto bola diagnostikovaná vo svojej podstate iba na základe autoanamnestických údajov od poškodenej a heteronanmnestických údajov zo spisu a už v čase keď poškodená posttraumatickou poruchou netrpela. Znalkyňa zároveň vo svojej výpovedi uviedla, že skutok ktorý by sa nestal by si poškodená nevymyslela, nakoľko nemá takú štruktúru osobnosti, ktorá by si vymýšľala. Nemá vzťah k klamstvám, pomstychtivosti. Zároveň vo svojej výpovedi uviedla, že posttraumatická porucha vznikla v súvislosti so zážitkom, ktorý sa kvalifikuje z psychiatrického pohľadu ako neobvyklý bežnej ľudskej skúsenosti. Podľa nej tento zážitok súvisel s konaním, ktoré je obžalovanému kladené za vinu.

Rovnako sa vyjadril aj znalec C.. Z. H., ktorý vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že u poškodenej je zachovaná tak všeobecná ako aj špecifická vierohodnosť.

Súd však poukazuje na skutočnosť, že C.. Z. H. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní zároveň na otázku, či je možné vylúčiť, že by prejavy poškodenej, ktoré u nej zistil, mohli byť aj následkom jej nepravdivého trestného oznámenia a obavy, že by sa takéto nepravdivé trestné oznámenie preukázalo, uviedol, že síce nie je toho názoru, ale vylúčiť sa to nedá.

Súd zásadným spôsobom nechce spochybňovať skutočnosť, že by poškodená nebola či už všeobecne alebo špecifický dôveryhodná (i keď aj taká osoba môže klamať) a že postraumatická stresová porucha jej mohla vzniknúť v dôsledku násilia zo strany obžalovaného a nie z dôvodu prípadného nepravdivého trestného oznámenia, prípade výčitiek svedomia voči jej vtedajšiemu partnerovi, avšak súd nemôže o vine rozhodovať na základe toho čomu alebo komu verí, ale iba na základe dôkazov, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú vinu obžalovaného a nepripúšťajú iný výklad.

Vyjadrenie C.. Z. H. tak vyvoláva určitú pochybnosť, pričom súd musí zároveň konštatovať, že ani všeobecná alebo špecifická dôveryhodnosť obžalovaného nie je vykonaným dokazovaním žiadnym spôsobom spochybnená. Takáto pochybnosť taktiež nevyplýva ani z prejavu obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Ide pritom o 40 ročného muža, ktorý doposiaľ nebol trestne stíhaný, pričom nikdy v minulosti sa u neho nevyskytli sklony k násilnému konaniu.

Taktiež svedkyňa S. I., bývalá partnerka obžalovaného, vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný nebol v ich vzťahu násilnícky, nemal ani takéto sklony, nikdy nemal sklony byť agresívny alebo nervózny voči nej a jej osobe. V intímnej oblasti bolo ich spolužitie vždy na dohode a úplne normálne, ako medzi partnermi má byť. Takže žiadne nátlaky, nejaké násilnosti alebo niečo. Všetko bolo v poriadku. Aj odmietla intímny styk, vždy bolo šak jasné v poriadku a nebol žiadny dôsledok alebo nútenie.

Pokiaľ ide o správanie sa poškodenej po skutku, z výpovedí všetkých osôb, ktoré sa mali v danom dni na zrube obžalovaného nachádzať vyplýva, že sa mala správať normálne, nič si nevšimli, dokonca sa mala usmievať, komunikovať. Súd nespochybňuje skutočnosť, že môže ísť o neštandardnú reakciu v

dôsledku paralizovania celkového psychického prežívania poškodenej, avšak z hľadiska rozhodovania súdu ide o neštandarnú reakciu, ktorá vyvoláva pochybnosti.

Neštandardná je aj skutočnosť, že napriek tomu, že poškodená mala podľa svojej výpovede zháňať odvoz zo zrubu, v konečnom dôsledku súhlasila s tým, aby ju domov odviezol obžalovaný, teda osoba, ktorá ju mala predtým násilím donútiť k súloži. V tomto prípade sa súdu javí viac dôveryhodná výpoveď obžalovaného, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že pôvodne nechcel ísť do Prievidze a až neskôr povedal poškodenej, že ju zavezie. Vzhľadom na túto výpoveď obžalovaného dáva konanie poškodenej, ktorým zrušila svoj odvoz logiku.

Poškodená a svedok C. Y. si pritom vo svojich výpovediach odporujú v tom, či mu poškodená v ten deň volala. Poškodená popiera, že by komunikovala s niekým iným ako Y. Y., ktorú pôvodne požiadala o odvoz, pričom svedok C. Y. vypovedal, že si volali, pričom si odporuje so svojou výpoveďou v prípravnom konaní, v ktorej uviedol, že mu písala.

Pochybnosti súdu vyvolávajú aj fotografie, ktoré mala poškodená zverejniť na sociálnej sieti z júla a septembra roku 2018, ktorých zverejnenie na sociálnych sieťach poškodená vo svojej výpovedi nepoprela, a na ktorých je obkolesená na bowlingu nielen blízkymi, ale aj neznámymi mužmi, prípadne motorkármi a usmieva sa. Takéto správanie je taktiež netypické pre osobu, ktorá by mala trpieť post traumatickou stresovou poruchou. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že podľa výpovede obžalovaného mal do spisu založiť aj video, ktoré sa však v spise pre súd z neznámych dôvodov nenachádza.

Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených skutočností jednotlivo, ako aj vo svojom súhrne, dospel súd k záveru, že vykonaným dokazovaním nie je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by obžalovaný poškodenú násilím donútil k súloži.

Vzhľadom na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním je nepochybne preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo k súloži, pričom však na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia podľa § 199 Tr. zákona sa vyžaduje, aby páchateľ donútil ženu k súloži násilím alebo hrozbou násilia, pričom podľa názoru súdu táto časť objektívnej stránky žalovaného trestného činu vykonaným dokazovaním preukázaná nie je preukázaná, resp. súd má o jej naplnení dôvodné a závažné pochybnosti vzhľadom na nezrovnalosti v tvrdeniach poškodenej s inými vykonanými dôkazmi, súd podľa obžalovaného spod obžaloby oslobodil pretože skutok nie je trestným činom.

Obžalovaný je z násilného konania usvedčovaný výlučne výpoveďou poškodenej, ktorej výpoveď však nie je potvrdzovaná ucelenou reťazou objektívnych dôkazov.

Súd pritom pri svojom rozhodovaní aplikoval judikát R 38/1968, podľa ktorého súhrn nepriamych dôkazov na preukázanie viny obvineného musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti zažalovaného skutku a z jeho spáchania usvedčujú obvineného, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru a čl. 6 bod. 2. Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade akýchkoľvek pochybností o vine rozhodlo v prospech podozrivej alebo obvinenej osoby, a to aj vtedy, keď súd posudzuje otázku, či by daná osoba mala byť oslobodená.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom okresného súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.